Miroslav Gandžala v novej rubrike „Gandžalanovinky“ si zoberie na mušku ne/fungujúcu transakčnú daň.
Daň z finančných transakcií (transakčná daň) sa stala realitou a je tu s nami už niekoľko dní. Ako funguje, resp. nefunguje? Aké sú prvé skúsenosti podnikateľov s transakčnou daňou?
Dňa 3. októbra 2024 vláda Slovenskej republiky schválila zákon 279/2024 o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to jeden z prostriedkov v rámci konsolidačného balíčka, ktorým sa má zlepšiť stav verejných financií. Transakčná daň sa začala platiť od 1.4.2025.
Aké najväčšie problémy evidujú podnikatelia po prvých dňoch od spustenia novej dane?
Medzi najčastejšie problémy s transakčnou daňou patrí to, že podnikatelia často, aj omylom, neuhradia faktúry z transakčného účtu, ale uhradia faktúry z účtu, ktorý nemajú deklarovaný ako transakčný účet. V tomto prípade banka nezrazí transakčnú daň a podnikateľ bude musieť po skončení zdaňovacieho obdobia, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období si sám daň vypočítať, vykázať elektronicky prostredníctvom Oznámenia o dani z finančných transakcií aj odviesť správcovi dane. Pre podnikateľov a ich účtovníkov bude táto činnosť zbytočne zaťažujúca.
Podnikatelia sú prekvapení, že v prvých dňoch mesiaca apríl im banky stiahli 2-eurový poplatok. Často nevedeli, za čo im tento poplatok banka stiahla. Je to poplatok za použitie platobnej karty k transakčnému účtu v zmysle zákona o dani z finančných transakcií. Podnikatelia boli prekvapení, že došlo k stiahnutiu tohto poplatku aj napriek tomu, že kartu zatiaľ nepoužili. Mysleli si, že 2-eurový poplatok im bude stiahnutý pri prvom použití karty po 1.4.2025. Toto ale neplatí a poplatok za kartu je automaticky stiahnutý aj keď kartu použili pred 1.4.2025 (t. j. kedykoľvek v čase od 1.1.2025 do 31.3.2025).
Problémy vznikajú aj pri nepochopení „nezrážania“ dane pri prevode medzi účtami. Platí, že daň z finančných transakcií nie je zrazená, pokiaľ sa jedná o prevod medzi účtami tej istej fyzickej osoby v rovnakej banke alebo o prevod medzi účtami tej istej právnickej osoby v rovnakej banke. Často sú podnikatelia prekvapení, ak urobili napríklad prevod z transakčného účtu FO (SZČO) na účet svojej s.r.o. v tej istej banke, že im bola zrazená daň z finančných transakcií na transakčnom účte, z ktorého robili prevod. Treba si uvedomiť, že v tomto prípade sa jedná o dva samostatné subjekty (FO a PO).
Registrácia transakčného účtu. Kam treba oznámiť?
Podnikatelia zabúdajú na svoju povinnosť v súvislosti so založením transakčného účtu vo vzťahu k finančnej správe a zdravotnej poisťovni.
- FINANČNÁ SPRÁVA – ak ste platiteľ DPH máte povinnosť tento nový účet oznámiť FS SR. Platiteľovi dane sa ukladá povinnosť oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používa alebo bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu. Ak sa platiteľ rozhodne používať na podnikanie aj iný vlastný bankový účet, ako oznámil finančnému riaditeľstvu podľa § 6 ods. 1 zákona o DPH, vzniká mu ešte predtým, ako ho začne používať na podnikanie, povinnosť oznámiť túto skutočnosť (§ 6 ods. 2 zákona o DPH). Na zdaniteľné osoby registrované podľa iných ustanovení, napríklad podľa § 7 alebo podľa § 7a zákona o DPH, sa povinnosť oznamovania účtov používaných na podnikanie nevzťahuje.
Oznámenie sa vykonáva prostredníctvom elektronického formulára FS v časti Správa daní > Daň z pridanej hodnoty > Oznámenie o účtoch používaných na podnikanie (OZN6DPHv21).
Rovnako netreba opomenúť oznámiť aj ukončenie používania „starého“ účtu na podnikanie, pokiaľ ho daňovník už nebude používať na podnikanie.
- ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA – Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu čísla bankového účtu, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny. Táto povinnosť vyplýva z § 23 ods. 8 Zákona 580/2004 Z. z.
Niektoré zdravotné poisťovne síce tvrdia, že im nie je potrebné transakčný účet nahlasovať, ale ja si myslím, že znenie zákona platí a že podnikateľ má povinnosť v zdravotnej poisťovni nahlásiť zmenu účtu. Bude komplikované v prípade kontroly v budúcnosti preukázať, že zdravotná poisťovňa v apríli 2025 tvrdila niečo iné.
Prvé zaujímavosti transakčnej dane
V prvých dňoch po spustení transakčnej dane sa stávalo, že banky stiahli transakčnú daň aj z platieb, ktoré nepodliehajú transakčnej dani (napríklad platby odvodov alebo daní). Po kontaktovaní banky ale došlo k náprave a neoprávnene stiahnutá transakčná daň bola daňovníkovi vrátená.
Zaujímavá je skutočnosť ohľadom minimálnej sumy transakčnej dane, ktorá je zákonom daná vo výške 0,01 eur. Ak podnikateľ napríklad uhrádza faktúru v sume 1 euro alebo ak napríklad podnikateľ omylom uhradí faktúru o 1 euro menej a potom toto 1 euro dodávateľovi uhradí, zaplatí transakčnú daň vo výške 0,01 eur aj keď 0,4 % zo sumy 1 euro je 0,004 eur a podľa zákona sa daň zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eur nadol – čo by bolo 0,00 eur. V tomto konkrétnom prípade je výška transakčnej dane nie 0,4 % ale je vo výške 1 % (0,01 eur zo sumy 1 euro je 1%). Takže nakoniec výška dane na odvedenie je vyššia o 60%. Podľa môjho názoru zo sumy 1,24 eur a nižšie transakčná daň nemala byť zrážaná.
Návrat doby cash-u?
Po „nabehnutí“ transakčnej dane dochádza k tomu, že podnikatelia požadujú aby im boli platby za tovary a služby platené v hotovosti a nie prevodom na účet. Aspoň takto chcú podnikatelia zmierniť dopady transakčnej dane, nakoľko ak by im platby chodili na transakčný účet a z tohto účtu by podnikatelia vyberali hotovosť na platby za svoju ďalšiu činnosť, platili by za každý výber z účtu (v banke alebo z bankomatu) poplatok 0,8 % bez obmedzenia. Rovnako ak by platili z transakčného účtu bezhotovostne svojim dodávateľom, tak z každej platby je im zrazená daň vo výške 0,4 % s obmedzením maximálne 40 eur za transakciu (pri platbe nad 10.000,00 eur je výška dane vždy 40 eur). Tým, že požadujú hotovosť a následne platia hotovosťou sa aspoň trochu vyhnú transakčnej dani. Je smutné, že „vďaka“ transakčnej dani sa vraciame z bezhotovostnej online-doby o niekoľko desiatok rokov späť do doby cash-u.
Optimalizácia?
Výšku transakčnej dane sa snažia podnikatelia optimalizovať aj tým, že sa zmluvne dohodnú s dodávateľmi, že im budú faktúry „zoskupovať“ a uhrádzať vo vyšších sumách jednorazovo, aby aspoň trochu zmiernili dopady transakčnej dane na svoje podnikanie. Dohodnú sa s dodávateľmi, že budú faktúry uhrádzať jednou „sumárnou“ sumou napríklad raz mesačne a takto ušetria na transakčnej dani. Lebo ak by podnikateľ uhrádzal napríklad 3 faktúry (9 000 eur, 7 000 eur, 5 000 eur) samostatne, tak by na transakčnej dani prišiel o 36+28+20 = 84 eur. Ak sa s dodávateľom dohodne, že realizuje úhradu týchto faktúr jednou sumou (9 000+7 000+5 000 = 21 000), tak na transakčnej dani zaplatí “len” 40 eur. Rozdiel je 44 eur. Podnikateľ síce ušetrí 44 eur ale podstatne skomplikuje prácu svojej účtovníčke, ktorá bude musieť jednotlivé „zlúčené“ platby spárovávať.
To akože vážne? Ešte aj z miezd zamestnancov?
A nielen z miezd. Nakoľko sa transakčná daň platí aj z prevodu miezd pre zamestnancov z účtu podnikateľa na účet zamestnanca, zamestnávatelia sa snažia presvedčiť zamestnancov, aby si mzdy dali vyplácať v hotovosti. Vraciame sa o niekoľko desaťročí späť, keď sa výplaty pre zamestnancov „sáčkovali“ a vyplácali v hotovosti. Aj z tohto dôvodu podnikatelia, ktorí sú zamestnávateľmi požadujú, aby im zákazníci platili za tovary a služby v hotovosti – aby mohli takéto cash peniaze použiť na výplatu miezd svojich zamestnancov v hotovosti. V súvislosti so mzdami sú transakčnou daňou zaťažené nielen prevody miezd zamestnancov na ich osobné účty, ale aj všetky zrážky, splátky, sporenia, exekúcie, odvody do III. piliera a pod., ktoré zamestnávateľ vykonáva a odvádza z miezd zamestnancov. Od dane sú oslobodené len odvody do sociálnej poisťovne, preddavky do zdravotnej poisťovne a odvody preddavkov dane zo závislej činnosti.
Ako aspoň trochu ušetriť?
Podnikatelia – fyzické osoby (SZČO) môžu výšku transakčnej dane ovplyvniť tým, že peniaze nebudú vyberať priamo zo svojho transakčného účtu, kde je výška dane za výber hotovosti v banke alebo kartou vo výške 0,8 % bez obmedzenia, ale peniaze z transakčného účtu prevedú na svoj osobný účet v tej istej banke ako osobnú spotrebu (takýto prevod je bez transakčnej dane) a peniaze si následne vyberú až zo svojho osobného účtu.
Kde by mal štát podať podnikateľom pomocnú ruku?
Štát by mal podať podnikateľom pomocnú ruku tak, že by túto nezmyselnú daň čo najskôr zrušil. Touto daňou došlo k ďalšiemu zdaňovaniu už raz zdanených financií. Nehovoriac o tom, že podnikateľov táto daň neskutočne zaťažuje predovšetkým finančne, časovo a podnikateľov znechucuje a demotivuje. Veď nie je nič príjemné, ak vám každú chvíľu po každej odoslanej platbe v mobile „cinkne“ že z tejto platby štát stiahol ďalšie peniaze. (Každá banka má ináč nastavené zrážanie dane. Sú banky, ktoré to majú po každej debetnej transakcii, alebo na dennej báze a sú banky, ktoré o výške zrazenej transakčnej dane budú informovať klientov v bankových výpisoch až po skončení zdaňovacieho obdobia).
Zavedenie transakčnej dane prináša aj veľmi veľa ďalšej administratívy. Okrem nahlásenia nového účtu v zdravotnej poisťovni a na finančnej správe (ak je platiteľ DPH), zmena trvalých príkazov na úhradu odvodov, oznámenie nového čísla účtu svojim obchodným partnerom a pod.. Nehovoriac o tom, že ak podnikateľ urobí (napríklad aj omylom) prevod z ne-transakčného účtu, bude musieť po skončení zdaňovacieho obdobia sám daň vypočítať, vykázať elektronicky finančnej správe a daň odviesť správcovi dane.
Aj mne osobne sa stalo, že klient si nesprávne vysvetlil povinnosti s používaním transakčného účtu a 2. apríla urobil prevody faktúr z marca 2025 ešte zo „starého“ netransakčného účtu. To znamená, vznikne nám (mi) povinnosť v zákonnej lehote daň z týchto platieb vypočítať, podať oznámenie finančnej správe a daň odviesť.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu podstatnú súvislosť. Každý podnikateľ v celom reťazci obchodných vzťahov si túto daň určite premietne do cien svojich produktov a služieb a v konečnom dôsledku táto daň zaťaží každého občana, nielen podnikateľov.
Autor: Miroslav Gandžala, účtovná spoločnosť AGRICO, s.r.o. www.agrico.sk
