Legislatíva na Slovensku čím viac, tým ďalej prerastá do väčšej byrokracie a ,,papierovačiek”. Svedčí o tom aj poslednú dobu často médiami zmieňovaný ,,hon na falošných živnostníkov”. Je však ,,švarcsystém” skutočne taký kritický, ako sa o ňom dozvedáme?

Práca na živnosť – nie však pre každého

Zákonník práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Naopak, živnostenský zákon vo svojom znení popisuje, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zvýšené pokuty za nelegálne zamestnávanie – aj živnostníkov

Od začiatku roka 2026 pokuty za preukázané nelegálne zamestnávanie (pri min. 2 osobách) začínajú na 8000 €. Práve preto by si zamestnávatelia mali prehodnotiť na svojom pracovisku všetky pracovné vzťahy a k ním aj ďalšie formality, ktoré sú pri kontrolách vyžadované a posudzované (to, čo podnikatelia inšpektorom dodajú, to bude hodnotené), ide napr. o pracovné zmluvy a ich obsah, evidenciu dochádzky, správne priradenie mzdy k pracovnej pozícii a podobne. Samozrejme, že netreba zabudnúť ani na formálne nastavenie obchodných vzťahov s externými spoločnosťami a živnostníkmi. 

Tak ako to teda je? No predsa ,,papierovo”

Kameňom úrazu sú opäť ,,papiere”. Podstatné pri kontrole je to, čo podnikateľ inšpektorom predloží, príp. ako sa kontrolované osoby do protokolu vyjadria. A tiež aké podklady budú slúžiť inšpektorátu práce k výroku rozhodnutia. To všetko, čo kontrolóri vyhodnocujú (a z čoho môže vzniknúť pokuta), paradoxne ku kontrole dokladajú samotní zamestnávatelia. 

Prípady z minulej praxe, kedy došlo k zrušeniu pokút za nelegálne zamestnávanie:

Ako predísť pokute? Prevenciou!

V podnikaní a pred kontrolou je potrebné správne zadefinovanie a nastavenie pracovných a obchodných vzťahov. Ak k nim podložíte aj kvalitné ,,papiere”, výsledok po kontrole môže byť fantastický a zároveň úplne iný, ako u toho zamestnávateľa, ktorý pôsobí v podobnom segmente, s podobným štýlom fungovania, ale nemá korektné podklady. Preto u jedného zamestnávateľa sa môžu javiť znaky závislej práce a u iného nie.

Na koho sa obrátiť?

Na kontrolu nečakajte, potom už nebudete mať čas riešiť prevenciu. Hneď oslovte napr. inšpektorov z praxe. V minulosti chyby na prevádzkach vyhľadávali, aktuálne takmer 10-ty rok podnikateľom pomáhajú. Kontakt: https://www.neplat-pokuty.sk/vies-ako-zamestnavat-zivnostnikov-legalne/

O autorovi článku:
Mgr. Ing. Jozef Pribocký – bývalý inšpektor SOI, v prípade záujmu ho môžete kontaktovať na tel. čísle: 0907 990 498

Príspevok Máte vo firme živnostníkov a obávate sa “švarcsystému” a pokuty 8000 €? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odstrániť z trhu zneužívanie sociálnych podnikov, no zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením je cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Návrh novely zákona predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš do medzirezortného pripomienkového konania.

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorú rezort práce po riadnom sociálnom dialógu predkladá do medzirezortného pripomienkového konania, je podľa ministra pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby nadobudla účinnosť 1. januára 2026 .

Ministerstvo práce pripravovalo novelu od jari tohto roka, v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku , ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR . „Zmeny, ktoré predkladáme, sú výsledkom dohody,“ podotkol minister.

Aké zmeny čakajú sociálne podniky?

Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie povinnosti pre integračné sociálne podniky. Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Zároveň sa zavádza trojmesačné obdobie, počas ktorého môže podnik rozhodnúť, či bude so zamestnancom pokračovať v spolupráci.

Novela tiež presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude poberať sociálny podnik vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov, pri značne znevýhodnených, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok. Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku. Výnimku budú mať zdravotne znevýhodnení zamestnanci, pre ktorých pravidlá zostávajú rovnaké, avšak po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta.

Výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 % z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 %. Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026 . „Zníženie príspevkov má svoju logiku. Ak by sme ponechali súčasný štedrejší režim, eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov by sa minuli už v máji budúceho roka. Štát si v čase konsolidácie nemôže dovoliť ročne vynakladať 60 až 70 miliónov eur na tieto príspevky,“ upozornil minister Erik Tomáš.

Novela zároveň sprísňuje pravidlá, aby zabránila špekulatívnemu využívaniu systému. Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku. Zakazuje sa tiež súbeh pracovného pomeru, na ktorý sa poberá príspevok, s inými pracovnými činnosťami alebo živnosťami.

Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka. Mení sa aj pravidlo o zisku – podnik bude musieť zisk zo svojej činnosti použiť na sociálne účely do dvoch rokov, inak prepadne v prospech štátu.

Zmení sa aj verejné obstarávanie

Rezort zároveň sprísňuje podmienky v oblasti verejného obstarávania. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Výnimku budú tvoriť len konzorciá medzi sociálnymi podnikmi. Tieto opatrenia ešte prejdú konzultáciou s Úradom pre verejné obstarávanie, aby boli v súlade s európskymi pravidlami.

Novelou sa sprísnia kontroly

Dôležitou súčasťou novely je posilnenie kontroly. Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. „Napriek tomu, že sme v čase konsolidácie, odbor kontroly na ministerstve posilníme. Ide o jednu z hlavných výhrad Najvyššieho kontrolného úradu k predchádzajúcim vládam,“ dodal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky. Podľa návrhu by sa sadzba mala zvýšiť z 5 na 19 percent, pričom finálne rozhodnutie oznámi Ministerstvo financií.

Minister Tomáš zdôraznil, že cieľom týchto opatrení nie je sociálne podniky likvidovať, ale naopak, vyčistiť trh a zachovať len tie, ktoré reálne plnia svoj účel a pomáhajú znevýhodneným ľuďom.

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, web: https://www.employment.gov.sk/sk/

Príspevok Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch zavádza nové pravidlá vo fungovaní sociálnych podnikov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Je rýchle, tiché a nikto ho nikdy nevidel. V domácnostiach, v školách, firmách, jednoducho všade. Zaútočí bez varovania a v zlomku sekundy prinesie so sebou „apokalypsu“. O akom riziku hovorím? Poznáme ho všetci, no aj napriek tomu naň zabúdame a podceňujeme ho. Ako povedal Mark Twain: „Do problémov Vás nedostane to, čo neviete, ale to, čo sa Vám známe zdá.“

Narastajúce riziká kybernetických útokov

S narastajúcou digitalizáciou sa stále viac spoliehame na informačné systémy, ktoré sú všadeprítomné. A aj digitalizácia má svoje riziká. Jedno z nich je práve kybernetické riziko. Kybernetické útoky môžu mať vážne následky na naše životy a ekonomiku. Aké oblasti sú ohrozené?

• Osobné zariadenia, ako sú mobilné telefóny, zariadenia pripojené na internet, dokonca aj inteligentné domáce spotrebiče, sú vystavené riziku.
• Siete a informačné systémy v oblasti dopravy, energetiky, zdravotníctva, telekomunikácií, bankovníctva a ďalších kritických infraštruktúr sú najviac ohrozené. Kybernetické útoky môžu byť veľmi nákladné. Od krádeže údajov po zablokované systémy,tieto útoky môžu ohroziť životy ľudí a spôsobiť ekonomické straty.

Dôsledky kybernetických útokov na firmy

Životnosť firmy po kybernetickom útoku môže byť výrazne ovplyvnená. Tu sú niektoré
dôsledky, ktoré môžu nastať po úspešnom kybernetickom útoku na firmu:

• Finančné straty:
  o Obnova a oprava: Firma musí investovať do obnovy a opravy poškodených
  systémov a dát.
  o Strata príjmu: Útoky môžu spôsobiť výpadky služieb, čo vedie k strate príjmu.
  o Pokuty za porušenie regulácií: Ak firma nedodržiava kybernetické predpisy,
  môže jej hroziť pokuta.
• Strata reputácie a klientov:
  o Reputácia: Krádež dát môže poškodiť povesť firmy a stratiť dôveru
  zákazníkov a partnerov.
  o Strata klientov: Firma môže stratiť klientov, ktorí sa rozhodnú pre konkurenciu
  s lepšou bezpečnosťou
• Závislosť na rýchlej reakcii:
  o Rýchla reakcia: Firma musí rýchlo reagovať na útok a minimalizovať jeho
  následky.
  o Prevencia: Prevencia je kľúčom k minimalizácii následkov.
• Dlhodobé následky:
  o Strata dôvery: Ak firma nie je schopná efektívne reagovať na útok, môže to
  mať dlhodobé následky na jej existenciu.
  o Zvýšené náklady na bezpečnosť: Po útoku musí firma investovať do zvýšenej
  kybernetickej bezpečnosti.
  Je dôležité, aby firmy mali plán krízového riadenia a dobrú bezpečnostnú politiku, aby minimalizovali následky kybernetických útokov a zabezpečili dlhodobú udržateľnosť.

Aktuálne zmeny v legislatíve

Kybernetická bezpečnosť je kľúčovou prioritou EÚ a v súčasnosti prebiehajú zásadné zmeny. Zavedenie smernice NIS 2 má za cieľ zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Európskej únii. Táto novela vstupuje do platnosti 1. januára 2025.
Nové požiadavky podľa smernice NIS 2:

1. Rizikový manažment:
   o Organizácie musia pravidelne vykonávať analýzu rizík a implementovať
   opatrenia na minimalizáciu kybernetických hrozieb.
2. Podniková zodpovednosť:
   o Vrcholoví manažéri musia dohliadať na kybernetickú bezpečnosť a zabezpečiť
   dodržiavanie všetkých požiadaviek.
3. Hlásenie incidentov:
   o Povinnosť hlásiť významné kybernetické incidenty do 24 hodín od zistenia.
4. Podpora kontinuity podnikania:
   o Pripravené plány na zabezpečenie kontinuity podnikania a obnovy systémov v
   prípade kybernetického incidentu.
5. Audit a hodnotenie bezpečnosti:
   o Pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu byť vykonávané
   internými alebo externými audítormi.
6. Sankcie a zodpovednosť:
   o Zvýšené sankcie za nedodržiavanie predpisov a osobná zodpovednosť
   vedúcich pracovníkov.

Termíny:

• Účinnosť: Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti bude účinná od 1. januára
  2025.
• Registračný termín: Prevádzkovatelia základných služieb budú musieť do 60 dní po
  účinnosti zákona nahlásiť na NBÚ, že spadajú pod novú legislatívu.
  Obsah:
• Prevádzkovatelia základných služieb: Novela zahŕňa firmy s ročným obratom na
  úrovni viac ako 10 miliónov eur a s počtom zamestnancov viac ako 50. Tieto firmy
  budú musieť implementovať konkrétne bezpečnostné opatrenia1.
• Identifikácia: Prevádzkovatelia základných služieb budú buď priamo vymenovaní v
  zákone alebo na základe konkrétneho sektora.
• Hlásenie incidentov: Zavádza povinnosť hlásiť kybernetické bezpečnostné incidenty
  v stanovených lehotách.
• Sankcie: Zákon zavádza vyššie sankcie za nedodržanie povinností.

ESG a kybernetická bezpečnosť

Firmy v ESG (Environment, Social, and Governance) reportoch majú definovať svoje riziká.
Hlavná spojitosť medzi ESG a kybernetickou bezpečnosťou je:

• Dôvera a transparentnosť: ESG a kybernetická bezpečnosť sú oba závislé na dôvere
  a transparentnosti. Organizácie, ktoré sa zaoberajú ESG, musia transparentne
  informovať o svojich úsilí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
• Riadenie rizík: ESG a kybernetická bezpečnosť sú súčasťou celkového riadenia rizík
  organizácie. Kybernetické hrozby môžu mať negatívny vplyv na environmentálne a
  sociálne aspekty.
• Technologická infraštruktúra: Kybernetická bezpečnosť je kľúčová pre ochranu
  technologických systémov, ktoré podporujú ESG ciele.
  Celkovo platí, že organizácie by mali zohľadňovať ESG a kybernetickú bezpečnosť ako
  súčasť svojho strategického plánovania a riadenia. Ich vzájomná spojitosť pomáha zabezpečiť
  udržateľnosť a bezpečnosť v digitálnom svete.

Poistenie kybernetických rizík na Slovenskom poistnom trhu

Na jednej strane je prevencia a technická ochrana, ale na druhej strane vieme, že kybernetické útoky sú stále sofistikovanejšie a ich náklady sa neustále zvyšujú. Preto je dôležité, aby firmy a jednotlivci venovali pozornosť kybernetickej bezpečnosti, prevencii a poisteniu kybernetických rizík. No sme si vedomí, že na Slovenskom poistnom trhu nemáme zatiaľ produkt, ktorý by vyhovoval všetkým potrebám klientov. Preto sa snažíme spolupracovať s poisťovňami na tvorbe nových produktov.

Prečo je to dôležité pre firmy?

V digitálnej dobe je pravdepodobnosť kybernetického útoku vyššia ako riziko klasických poistných udalostí. Kyber poistenie pomáha chrániť osobné údaje a zabezpečiť fungovanie firmy v prípade kybernetických incidentov.

Čo je to kyber poistenie pre firmy?

Kyber poistenie spája majetkové poistenie a poistenie zodpovednosti za vzniknuté škody tretím osobám. Zahŕňa ochranu pred únikom a krádežou osobných údajov, hackerskými útokmi, zlyhaním siete a inými výpadkami, ktoré môžu ovplyvniť zisk a fungovanie spoločnosti.

Čo kryje poistenie kybernetických rizík pre firmy?

• Náklady na prešetrenie porušenia ochrany dát a náklady súvisiace s riešením úniku
  dát.
• Náklady na ochranu dobrého mena firmy.
• Náklady na právnu obhajobu.
• Náklady na obnovu dát a softvéru po kybernetickom incidente.

Pre koho je to vhodné?

Poistenie kybernetických rizík je určené pre malé aj veľké spoločnosti bez ohľadu na to, akú činnosť vykonávajú. Riziká zahŕňajú stratu dôvery, poškodenie dobrého mena, stratu zisku v dôsledku prerušenia prevádzky siete, stratu dát a informácií z mobilných zariadení alebo PC a napadnutie informačného systému treťou osobou alebo zamestnancom.

Záver

Čo je obsahom vašich poistných zmlúv? Zohľadňujú skutočne tie riziká, ktoré podstupuje vaša firma? Sú v dostatočnej výške alebo nadhodnotené?

V dnešnej digitálnej dobe je nesmierne dôležité pravidelne revidovať a aktualizovať poistné zmluvy tak, aby zohľadňovali nové a vznikajúce kybernetické hrozby. Nepodceňujte potenciál kybernetických rizík a investujte do robustnej ochrany, ktorá môže ochrániť vašu
firmu pred obrovskými stratami.

Príspevok Ako sa pripraviť na kybernetickú apokalypsu: Nové legislatívne opatrenia účinné od 1. januára 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vyhlásenie potravinára za mesiac 032024 je potrebné podať najneskôr do 20. marca 2024.

Termíny na podanie vyhlásenia sú nasledovné:

Zoznam zamestnávateľov o ktorých sa rozšíril okruh oprávnených príjemcov

Rozšíril sa okruh zamestnávateľov, ktorí môžu žiadať o štátnu pomoc “potravinára”.

Jedna sa o rozšírenie nasledovných zamestnávateľov, ktorí majú hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 do triedy:

01.13          Pestovanie zeleniny a melónov, koreňovej a hľuzovej zeleniny

01.21          Pestovanie hrozna

01.24          Pestovanie jadrového a kôstkového ovocia

01.25          Pestovanie ostatného stromového a kríkového ovocia a orechov

01.50          Zmiešané hospodárstvo

03.22          Riečna akvakultúra

Zoznam oprávnených zamestnávateľov, ktorí môžu požiadať o štátnu pomoc potravinára

1. NACE A – Poľnohospodárstvo, Lesníctvo a Rybolov (poľnohospodárska prvovýroba)

• Divízia 01, triedy 01.13, 01.21, 01.24, 01.25, 01.41, 01.42, 01.45, 01.46, 01.47, 01.50
• Divízia 03, trieda 03.22.

2. NACE C – Priemyselná výroba

• Divízia 10 – 10.11, 10.12, 10.13, 10.20, 10.31, 10.32, 10.39, 10.41, 10.42, 10.51, 10.61, 10.71, 10.73, 10.81, 10.83, 10.84, 10.85, 10.86, 10.89, 10.91
• Divízia 11 – 11.07.

Príspevok Potravinári, nezabudnite na termíny podania vyhlásenia na rok 2024 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Zhrnutie odporúčaní

(Reakcia na zoznam potenciálnych 100 úsporných opatrení pripravených úradníckou vládou)

Ak má budúca vláda vytvoriť podmienky pre dosiahnutie konsolidačných cieľov, ktoré Slovensku umožnia vyhnúť sa „gréckej ceste“, mala by zmenami v oblasti daní uľahčiť firmám podnikanie a zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska, to znamená nezvyšovať cenu práce. Na zvyšovanie daňových príjmov je vhodné zdanenie spotreby kombinované s cielenou sociálnou pomocou ľuďom s najnižšími príjmami na kompenzáciu dopadov.

Ktoré opatrenia sú použiteľné a prečo?

Daňové licencie

Na Slovensku vo všeobecnosti neexistuje všeobecné povedomie o tom, že platiť dane je normálne (naopak, je takpovediac „ľudovým hrdinstvom“ vyhýbať sa im). V tejto situácii sú daňové licencie efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ (aj ten v strate) platil aspoň minimálnu daň za služby štátu. U živnostníkov by tento nástroj zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody.

Vyššia DPH

Zvýšenie DPH so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša je opatrenie, ktorého dopad môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou. Tým pádom ide o ekonomicky férový spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu na plecia obyvateľov.

Zdanenie negatívnych externalít

Ide o krok správnym smerom, ktorý nám dlhodobo odporúča aj OECD. Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania s dopadom na rast výdavkov napr. v zdravotníctve (tabak, alkohol, kardiovaskulárne ochorenia kvôli vysokému príjmu cukru) sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami (Rakúsko zaviedlo a postupne zvyšuje daň z CO2 pri fosílnych palivách a zároveň kompenzuje dopady adresnou sociálnou dávkou (tzv. Klimabonus).

Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov

Podľa Hallovej je to akceptovateľný krok, ktorý však má ísť ruka v ruke s opätovným zavedením limitu pri zdravotných odvodoch. V súčasnej podobe ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí, kľúčových pre prechod na znalostnú ekonomiku.

Zdanenie nehnuteľností podľa hodnoty

Odborníčka na dane p. Hallová zdanenie nehnuteľností považuje za rozumný krok, o ktorom sa hovorí už roky a zatiaľ žiadna garnitúra naň nenašla odvahu. Osobne nevidím problém prejsť hneď na hodnotové zdaňovanie, keďže existujú cenové mapy aj register nehnuteľností, podľa ktorých sa dá nastaviť metodika. Napríklad Holandsko má zdaňovanie nehnuteľností postavené na ich trhovom ohodnotení s tým, že na prvú nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, je najväčšia daňová úľava a z každej ďalšej sa platí určené percento z  trhovej hodnoty. A to bez ohľadu na spôsob využitia druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Takto sa znižuje aj priestor na obchádzanie daní bez toho, aby štát musel napríklad dokazovať, či a aký máte výnos z prenájmu.

Zrušenie rekreačných poukazov

V prostredí rekordne vysokej ceny práce sú zamestnávatelia navyše zaťažení platením za poukazy, nehovoriac o tom, že im štát diktuje, do akých benefitov majú investovať. Ide o extra záťaž, od ktorej treba zamestnávateľov odbremeniť. Z analýz IFP vyplýva, že poukazy zvýšili počet nocľahov asi o 10 %, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov cez 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok. Okrem toho sa cestovný ruch už dostáva na predpandemické čísla a očividne nepotrebuje takúto plošnú podporu (resp. podpora sa dá urobiť regionálne adresnejšie a s nižšími nákladmi pri súčasne lepšom využití eurofondov na rozvoj cestovného ruchu).

Zrušenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov

“Osobne sa prihováram za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný a jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu” – hovorí Hallová z Grant Thorton. Zavedenie 15 % dane z príjmu pre podnikateľov s obratom do 49 790 eur bol nesystémový prvok, ktorý sčasti viedol k umelému rozdeleniu väčších firiem na menšie subjekty s nižšou daňovou povinnosťou so zbytočným daňovým výpadkom.

Ktorým opatreniam by sa mala budúca vláda vyhnúť a prečo?

Zavedenie dedičskej dane

Takéto plošné opatrenie by „torpédovalo“ základnú daňovú koncepciu, podľa ktorej sa príjem má zdaňovať iba raz (ktorá bola súčasťou balíka zmien pri prijatí rovnej dane).

DPFO 35 %:

Pri zásadnom zvýšení zdanenia fyzických osôb vláda riskuje, že oveľa väčšia časť ľudí sa bude snažiť ešte drastickejšie optimalizovať svoje dane a nie je vylúčené, že príjem z dane z príjmu bude nižší ako pred zmenou. Lepším prístupom je návrat k rovnej dani v akceptovateľnej výške, ktorá nedáva ľuďom dôvod optimalizovať a zbytočne riskovať (dôkazom je, že rok po zavedení rovnej dane stúpol základ dane o 90 % a výnos dane o 44 %).

Zrušenie asignácie dane pre právnické osoby

Týmto krokom sa nadbieha volaniu niektorých strán po utlmení činnosti 3. sektora, čo by bola vzhľadom na jeho nepochybný prínos chyba. Riešenie skôr vidím v presnejšom zadefinovaní subjektov, kto môže byť prijímateľom 2% z dane. Jasnými kritériami a kontrolou sa dá zabezpečiť, aby prijímateľmi mohli byť len v širokom meradle prínosné verejnoprospešné subjekty, a nie napr. účelovo zriadené občianske združenia založené firmami, ktoré slúžia primárne záujmom zakladateľa).

Ktoré opatrenia chýbajú v opatreniach (a mali by tam byť)?

Naviazanie nezdaniteľnej časti základu dane na priemernú mzdu

Okrem najvyššieho daňovo-odvodového zaťaženia práce v strednej Európe a druhého najvyššieho v EÚ (vyššie zdaňujú prácu len Francúzi) zamestnancov „trestá“ aj nesystémové naviazanie nezdaniteľnej časti na životné minimum. To rastie dlhodobo pomalšie ako priemerná mzda, a tým pádom zamestnanci platia z hrubej mzdy čoraz vyššie dane (tzv. tiché zdanenie). Tento hendikep sa dá odstrániť jednorazovým zvýšením nezdaniteľnej časti, alebo – v ideálnom prípade – naviazaním na priemernú mzdu. Toto opatrenie krátkodobo zníži daňové príjmy, avšak prispeje k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia práce, a tým k budúcemu rastu miezd/poklesu nezamestnanosti a nárastu daňových príjmov nad pôvodnú úroveň.

Zrušenie platenia zdravotných odvodov pri predaji cenných papierov

Anomáliou je platba zdravotných odvodov pri predaji cenných papierov a majetku. Zdravotné a sociálne odvody by sa mali platiť len z aktívneho príjmu.

_{Súhlasíte,alebo máte iný názor? Dajte nám ho vedieť. Uvidíme akým smerom sa uberie budúca vláda…}

Príspevok Konsolidačné opatrenia vlády – aké majú názory odborníci? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Poskytneme vám stručný prehľad:

V zmysle Zákonníka práce č.311/2001  Z.z. a jeho neskorších predpisov § 152, ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny stravu. Môže to urobiť tromi spôsobmi:

• Poskytnúť stravovanie /vo vlastnom zariadení, alebo inom zariadení
• Poskytnúť stravovacie poukážky/alebo elektronické stravovacie poukážky
• Poskytnúť finančný príspevok

Viete aký je medzi nimi rozdiel?

A/ Poskytnutie stravy

Zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce prispieva na stravovanie v sume min. 55% ceny jedla.Pri súčasných sadzbách stravného pri tuzemských pracovných cestách od 01.06.2023 pre časové pásmo od 05 do 12 hodín je sadzba 7,30 EUR, čo znamená pre zamestnávateľa, že prispieva zamestnancovi na stravu najmenej v čiastke 55% z tejto sadzby, čo predstavuje sumu najmenej 4,02 EUR z každého jedla.

B/ Poskytnutie elektronických poukážok/alebo stravných poukážok

Minimálna hodnota elektronických stravných poukážok alebo stravných poukážok je 5,48 EUR.

C/ Finančný príspevok

Minimálna výška finančného príspevku na stravu je 3,02 EUR (55 % z ceny jedla, teda z 5,48 EUR)

Maximálna výška (daňovo uznaná zamestnávateľovi je  4,02 EUR.

Samozrejme zamestnávateľ má možnosť poskytnúť aj vyššie sumy ako príspevok na stravu, ale už to už nie sú daňovo uznanými nákladmi a je povinnosť z tejto výšky presahujúcej zákonom stanovenú hodnoty odvádzať daň aj odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Jediný možný nelimitujúci príspevok má zamestnávateľ zo sociálneho fondu, ktorý je ale limitovaný jeho tvorbou a účelom použitia.

Príspevok Máte jasno v príspevkoch na stravovanie zamestnancov? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V tomto novom právnom predpise na ochranu spotrebiteľa vystupujú orgány verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a to Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR a orgány dohľadu:

Nové povinnosti

V zákone je tiež zadefinovaný obsah zápisnice z kontroly, možnosti dobrovoľných opatrení, ale aj opatrenie o blokovaní obchodníka, ak v dôsledku porušovania povinnosti dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov alebo ak hrozí riziko vzniku závažnej ujmy na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov.

Nový zákon prináša rozšírenie informačných povinností predávajúcich voči spotrebiteľom (napr. je potrebné uviesť aj telefónne číslo obchodníka), pri zľavách uvádzať aj pôvodnú nezľavnenú predajnú cenu, informácie o popredajnom servise a pod. Na druhej strane predávajúci môže poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie a dokumenty v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa informácie aj v inom – cudzom jazyku, ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný.

E-shopy

Uvádzať informačné povinnosti pri predaji na diaľku je potrebné obchodníkom zakomponovať do obchodných podmienok tak, aby boli spotrebiteľovi poskytnuté jasne a zrozumiteľne, nakoľko dôkazne bremeno znáša predávajúci. Vo VOP je tak potrebné napr. uviesť adresu obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná, cenu za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, poučenie o povinnosti spotrebiteľa znášať náklady na vrátenie tovaru po odstúpení od zmluvy, poučenie o povinnosti spotrebiteľa uhradiť obchodníkovi cenu za skutočne poskytnuté plnenie, a pod.

Článok pokračuje pod reklamou

Ak si obchodník nesplnil informačnú povinnosť o úhrade nákladov na dopravu, dodanie, poštovné alebo iných nákladov alebo poplatkov, alebo informačnú povinnosť o úhrade nákladov na vrátenie tovaru, spotrebiteľ nie je povinný poplatky uhradiť a obchodník nemôže od spotrebiteľa požadovať úhradu týchto poplatkov.

Každý kto predáva (aj na internete) vystupuje ako obchodník

Zákon definuje, že povinnosti obchodníka, prevádzkovateľa online trhu, organizátora predajnej akcie, výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu, distribútora, iného hospodárskeho subjektu alebo osoby, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene uplatňuje alebo vymáha pohľadávku súvisiacu so zmluvou, podľa tohto zákona alebo právne záväzného aktu Európskej únie majú aj osoby, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia na podnikanie.

Pokuty

Orgán dohľadu môže uložiť obchodníkom pokuty v niektorých prípadoch pri opakovaných porušeniach až do výšky 5 % z celkového ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. Sadzba pokuty za porušenie povinnosti sa zníži na polovicu, ak dohliadaná osoba po začatí konania o porušení povinnosti do vydania rozhodnutia o uložení pokuty orgánu dohľadu preukáže, že ukončila porušovanie povinnosti a ak to povaha porušenia pripúšťa, že vykonala nápravu v prospech spotrebiteľov, ktorí boli poškodení. Zároveň pokuta za porušenie povinnosti podľa tohto zákona nesmie byť pre obchodníkov likvidačná.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Príspevok Obchodníci pozor! Parlamentom prešiel nový zákon o ochrane spotrebiteľa je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

K tomuto kroku pristúpil ÚVZ SR vzhľadom na postupné zlepšovanie epidemiologickej situácie vo výskyte akútnych respiračných ochorení na území Slovenskej republiky. Išlo o poslednú vyhlášku ÚVZ SR súvisiacu s COVID-19, ktorá bola ešte v platnosti. Vývoj epidemiologickej situácie bude úrad naďalej monitorovať.

Úrad ľuďom s akútnymi či chronickými ochoreniami, imunokompromitovaným osobám, tehotným ženám, či osobám vo vyššom veku naďalej odporúča nosenie respirátora. Ďalším dôležitým krokom k ochrane svojho zdravia a okolia je podľa ÚVZ SR dôkladné umývanie rúk, ktoré chráni pred mnohými infekčnými ochoreniami.

Zdroj: ÚVZ SR / úprava redakcia

Príspevok Respirátory prestali byť povinné je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Cieľom regulácie v oblasti ochrany spotrebiteľa je nájdenie rovnováhy medzi právami a povinnosťami spotrebiteľov a obchodníkov. Návrh zákona v mnohých oblastiach posilňuje postavenie spotrebiteľov a zároveň vypúšťa povinnosti obchodníkov predstavujúce nadbytočnú regulačnú záťaž bez reálneho prínosu pre spotrebiteľov. Má ísť o zásadnú revíziu spotrebiteľského práva na Slovensku, ktorá prináša pozitívne zmeny pre všetkých účastníkov na trhu: spotrebiteľov, obchodníkov i orgány dohľadu. Nový zákon reaguje na rozvoj digitálnych technológií a zaistiť má vyššiu ochranu spotrebiteľov v online prostredí.

Lehota na vrátenie tovaru sa predĺži na 30 dní

Najvýznamnejšie pozitívne zmeny v prospech spotrebiteľov predstavujú napríklad v predĺžení lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu, a to zo 14 na 30 dní pri zmluvách uzavretých pri predajnej akcii alebo nevyžiadanej návšteve obchodníka v domácnosti. Zvyšuje tiež ochranu pred umelým navyšovaním cien pred rôznymi zľavami a výpredajmi (napr. Black Friday) v záujme nalákať ich na zľavu, ktorá však reálne zľavou nie je. Prináša taktiež zavedenie prostriedkov nápravy pre poškodených spotrebiteľov v prípadoch, ak sa obchodník voči nim dopustí nekalej obchodnej praktiky a zvyšuje informovanosť pri uzatváraní zmlúv prostredníctvom online trhov. Zákon o ochrane spotrebiteľa má taktiež zlepšiť v online prostredí ochranu pred netransparentným nákupom a falošnými recenziami, zakazuje marketing propagujúci tovar ako identický s tovarom v inom členskom štáte, pričom tomu tak nie, či garantuje rýchlejšiu nápravu a odškodnenie pre spotrebiteľov.

Princíp druhej šance

Zákon zavádza taktiež mechanizmus k upusteniu od uloženia sankcie alebo zníženiu jej výmery v prípadoch, ak obchodníci dobrovoľne ukončia porušovanie právnych predpisov a uskutočnia nápravu v prospech poškodených spotrebiteľov. Zavádza nové zásady ukladania sankcií s cieľom zabrániť uloženiu likvidačných pokút (sadzby pokút sú určené percentuálnym podielom z obratu obchodníka v záujme ukladania sankcií spravodlivejšie a proporcionálnejšie so zrejmým pozitívnym vplyvom najmä pre malé a stredné podniky).  

Najvýznamnejšie pozitívne zmeny pre orgány dohľadu zahŕňajú jednoznačné stanovenie pôsobnosti jednotlivých orgánov dohľadu s cieľom odstrániť existujúce kompetenčné konflikty a predchádzať vzniku nových, či rozšírenie právomocí orgánov dohľadu tak, aby zodpovedali minimálnym štandardom požadovaným EÚ.  

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR / úprava redakcia

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Príspevok Nový zákon o ochrane spotrebiteľa zavádza nové zásady ukladania sankcií z obratu obchodníkov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

S účinnosťou od 1. júna 2023 sa tak zvyšuje suma mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu (§ 122a), prácu v nedeľu (§ 122b), nočnú prácu (§ 123), suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce (§ 124), suma náhrady za pracovnú pohotovosť na pracovisku (§ 96) a mení sa filozofia výpočtu týchto súm. Zároveň sa touto novelou Zákonníka práce zvyšuje aj suma a mení sa filozofia určenia výšky odmeny dohodára za výkon práce v deň sviatku (§ 223 ods. 2 štvrtá veta). Sumy týchto mzdových zvýhodnení, ktoré sú v súčasnosti určené pevnou čiastkou, budú naviazané na sumu minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Za prácu v sobotu príplatok 50 %

V zmysle novely Zákonníka práce bude počnúc 1. júnom 2023 za každú hodinu práce v sobotu zamestnancovi popri dosiahnutej mzde patriť mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v osobitnom prípade v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. V súčasnosti je toto mzdové zvýhodnenie ustanovené vo výške 1,79 eura, resp. 1,61 eura.

Obdobne, podľa novelizovaného ustanovenia § 122b Zákonníka práce bude za každú hodinu práce v nedeľu zamestnancovi popri dosiahnutej mzde patriť mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. V osobitnom prípade, ak u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenejvšak 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. V súčasnosti je toto mzdové zvýhodnenie ustanovené vo výške 3,58 eura, resp. 3,22 eura.

Minimálna mzda je 700 €

Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, na ktorú sú naviazané sumy uvádzaných mzdových zvýhodnení, je suma minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok aktuálnym oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na rok 2023 je suma minimálnej mzdy ustanovená oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. vo výške 700 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, resp. 4,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce v sobotu, ako aj mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce v nedeľu sa tak vyrátava príslušnou percentuálnou sadzbou zo sumy minimálnej hodinovej mzdy 4,023 eura. Táto minimálna suma mzdového zvýhodnenia za hodinu práce v sobotu a/alebo v nedeľu patrí jednotne každému zamestnancovi bez ohľadu na jeho ustanovený týždenný pracovný čas a na príslušný stupeň náročnosti práce jeho pracovného miesta.

Výhodnejšie môže byť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a/alebo v nedeľu upravené v pracovnej zmluve zamestnanca alebo v kolektívnej zmluve. Obdobným spôsobom sú od 1. júna 2023 na sumu minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, t. j. aktuálne na sumu 4,023 eura, naviazané aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, náhrada za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska a zvýšenie odmeny dohodára za prácu vo sviatok.

Zdroj: Národný inšpektorát práce / úprava redakcia

Príspevok Nové sumy mzdových zvýhodnení od 1. júna 2023 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.