Nakoľko je možné už za rok 2017 uplatniť si výdavky percentom z príjmov vo výške 60% (20.000 eur za rok) je možné na konci roka, u SZČO, ktorí účtovali skutočné výdavky, zvážiť využitie možnosti uplatniť si výdavky percentom z príjmov (ale len v tom prípade ak neboli počas celého roka platcom dph). Výhodou pri uplatnení paušálu je, že sa živnostník nemusí obávať prípadného neuznania výdavkov, ktoré by mal zaúčtované pokiaľ by viedol klasické účtovníctvo alebo daňovú evidenciu.
Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odpadá povinnosť viesť účtovníctvo, resp. daňovú evidenciu a stačí viesť len jednoduchú evidenciu pohľadávok, príjmov a zásob. Ďalšou výhodou „nových“ paušálnych výdavkov je, že sumu 20.000 si môžete uplatniť ak ste v roku 2017 podnikali aj jeden mesiac. Neexistuje mesačný limit, ako tomu bolo v roku 2016, kde ste si mesačne mohli uplatniť maximálne 420 eur za mesiac.
Výšku dane môže živnostník ovplyvniť tým, že si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) na manželku/manžela, samozrejme za splnenia určených podmienok (manžel či manželka musia žiť v spoločnej domácnosti, starať sa o dieťa do dovŕšenia 3 či 6 rokov života dieťaťa, byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie alebo považovať sa za občana so zdravotným či ťažko zdravotne postihnutím alebo poberať príspevok na opatrovanie).
Výška NČZD na manžela / manželku závisí od výšky základu dane daňovníka, ktorý si túto NČZD uplatňuje a od výšky vlastných príjmov manželského partnera (§11 ods.3 Zákona 595/2003). Treba ale dať pozor na to, ak mala manželka alebo manžel v priebehu roka 2017 príjem, o výšku tohto príjmu sa NČZD manželského partnera znižuje. Medzi takéto príjmy patrí príjem z pracovného pomeru, príjem z podnikania, materská. Daňový bonus, štátne sociálne dávky (rodičovský), štipendium nemajú vplyv na výšku NČZD. Uplatniť si NČZD môže na druhého partnera len zosobášený pár (nie druh alebo družka).
V prípade ak mal živnostník v predošlých rokoch stratu, netreba zabudnúť na možnosť uplatnenia odpočtu daňovej straty vo výške ¼ súčtu daňových strát za posledné štyri roky.
Živnostníkom, ktorí v roku 2017 prekročia príjmy nad sumu 5.472 eur vznikne povinnosť platiť povinné odvody od 1.7.2018
Odporúčam živnostníkom, ktorí doteraz odvody na sociálne poistenie neplatili, podať na predpísanom tlačive do 31.3.2018 oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 3 písm. a) alebo b)) a tým oddialiť platenie odvodov do sociálnej poisťovne až od 1.10.2018.
Živnostník môže k 31.12. legálne nakúpiť majetok na základe kúpnej zmluvy od fyzickej osoby, ktorá tento nemala zaradený v obchodnom majetku (§9, ods. 1 písm. c). Takto dostane živnostník tento majetok do daňových výdavkov. Pokiaľ sa jedná o majetok v hodnote do 1700 eur, môže ísť hodnota tohto majetku do výdavkov v celej sume. Ak by cena takto nakúpeného majetku presiahla 1700 eur je potrebné majetok zaradiť a odpisovať.
Pokiaľ ste dôchodca a mali s ste v roku 2017 príjem nižší ako 1901,67 eur, oplatí sa vám podať daňové priznanie ak ste boli zamestnaný a zamestnávateľ vám zrážal preddavky na daň. V tomto prípade vám po podaní DP daňový úrad zrazené preddavky na daň vráti (týka sa to aj dôchodcu, ktorý mal štatút dôchodcu aj k 1. dňu roka 2017). Často sa v mojej praxi stáva, že niektorí účtovníci neuplatnia NČZD na daňovníka, pokiaľ sa daňovník stal starobným dôchodcom v priebehu roka. V tomto prípade má daňovník nárok na celú NČZD za rok.
