V podnikaní to občas funguje podľa zákonov schválnosti. Odberatelia sa so splatnosťou faktúr neponáhľajú, no termíny vyplácania miezd, odvodov, DPH či nájmu sú neúprosné a papierová ziskovosť naráža na realitu prevádzkovej likvidity. Vtedy sa ukáže, že pre udržanie chodu spoločnosti nie je rozhodujúci zisk v účtovníctve, ale finančné prostriedky na účte. Jednou z ciest, ako preklenúť krátkodobý výpadok bez toho, aby ste si na krk naložili úver, je dočasný výkup firemných áut. 

Firemný cash flow je dôležitejší než samotný zisk

Peňažný tok (cash flow) predstavuje čistý rozdiel medzi tým, koľko peňazí do firmy pritečie a koľko z nej odtečie za určité obdobie. Ak prichádza viac, cash flow je pozitívny. Ak odchádza viac, cash flow je záporný, a to aj vtedy, keď na papieri vykazujete zisk.

Pre firmu je zdravý cash flow otázkou prežitia. Aby podnik dokázal platiť záväzky, udržať tím, dodávateľov a dodávať služby v kvalite, ktorú klienti očakávajú. Preto by ste mali cash flow pravidelne sledovať, robiť si aspoň jednoduchú prognózu na jeden až tri mesiace dopredu a mať po ruke nástroj, ktorý v prípade výpadku pomôže rýchlo doplniť hotovosť.

Keď sa hotovosť zasekne, netreba hneď siahať po úvere

Úver môže byť pre niektoré firmy užitočný, no má aj svoje úskalia – úroky a zdĺhavú administratívu. Schvaľovanie, dokladovanie, posudzovanie bonity, interné limity banky,… to všetko môže trvať dlhšie, než si v krízovom momente môžete dovoliť. 

V tom momente dáva zmysel alternatíva, ktorá pracuje s tým, čo firma reálne vlastní, a to je často vozidlo alebo rovno vozový park. Preto by podnikatelia mali brať ako jednu z možností, ako získať peniaze, dočasný výkup, ktorý uvoľní kapitál viazaný v aute.

Čo je dočasný výkup a prečo je to iný model než pôžička

Služba Cash4car nie je bežná pôžička ani úverový produkt. Ide o dočasný odpredaj motorového vozidla, pri ktorom klient získava finančné prostriedky okamžite, pričom má zmluvne garantovanú možnosť neskoršieho spätného odkúpenia vozidla za vopred dohodnutých podmienok. To je dôležitá informácia najmä pre firmy, ktoré nechcú navýšiť zadlženie a hľadajú riešenie, ktoré je rýchle, zrozumiteľné a kontrolované zmluvou.

Rýchly nástroj likvidity

Výhoda dočasného výkupu vozidiel spočíva najmä v tom, že ide o proces, ktorý sa dá vyriešiť priam expresne rýchlo. Hodnota vozidla sa určuje odborným posúdením na základe parametrov ako značka, model, rok výroby, nájazd a technický stav. Pri takomto modeli dokážete získať financie až do výšky 90 % trhovej hodnoty auta. 

Keď potrebujete riešiť výpadok cash flow, je to praktické najmä preto, že:

• peniaze sú dostupné rýchlo, typicky do 24 hodín po podpise zmluvy,
• proces je jednoduchší než pri klasickom financovaní,
• účel použitia financií sa nerieši, firma ich využije tam, kde horí najviac (mzdy, DP2urVNTWW5NmDmwAdH, materiál, servis či dodávateľ).

Príspevok Keď rozhoduje čas: Ako posilniť firemné cash flow bez úveru?  je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

• zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR, tj. v tuzemsku (napr. obchodná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom DPH),
• právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia),

ak tieto osoby nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku  14 000 eur.

Do tejto hodnoty sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený, okrem hodnoty nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnoty nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie v zmysle § 11 zákona o DPH nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

• nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
• nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
• dodávateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
• tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa,
• nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Príklad:

S.r.o., ktorá nie je registrovaná pre DPH, nadobudla v období od januára 2020 do novembra 2020 tovar od maďarského dodávateľa, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 6 300 eur. Tovar si aj sama z Maďarska do tuzemska prepravila. V decembri 2020 si s.r.o. plánuje kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 11 000 eur z Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. S.r.o. si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR ešte v roku 2020. Celková hodnota tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu síce prekročí hranicu 14 000 eur, ale spoločnosť nemá povinnosť registrovať sa podľa § 7 zákona o DPH, pretože do hodnoty nadobudnutého tovaru v SR sa nezapočítava hodnota nového dopravného prostriedku. Spoločnosti však vzniká povinnosť odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v súlade s § 11 ods. 3 a podať daňové priznanie k DPH v súlade s § 78 ods. 3 zákona o DPH; povinnosť registrácie jej však nevzniká. V daňovom priznaní zaškrtne na prvej strane možnosť „Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona“.

Žiadosť o registráciu sa podáva ešte pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Nadobúdateľ sa môže aj dobrovoľne registrovať pre daň a zdaňovať nadobudnutie tovaru ešte pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur. Túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadkov 06 a 08. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tovar zo zahraničia prijala. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

Prijatie služby v tuzemsku z iného členského štátu

Ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu dodá do tuzemska služby slovenskému zákazníkovi – zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň je slovenský zákazník v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria napr. služby právne, účtovnícke, kultúrne, tlmočnícke, reklamné, skladovacie, služby prenájmu dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, inžinierske služby okrem služieb spojených s nehnuteľnosťou, baliace, skladovacie, športové, sprostredkovateľské, prepravné služby, ak sú dodané zdaniteľnej osobe atď.

Osobou povinnou platiť daň pri prijatí služby je aj zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť (za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle § 155 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní, a to v sume od 60 eur do 20 000 eur).

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne pri prijatí služby z iného členského štátu zdaniteľnej osobe povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom,
• pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade uvádzať na faktúre sumu DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane,
• pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pričom podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad – faktúra za reklamné služby od spoločnosti Facebook:

Živnostník – neplatiteľ DPH plánuje objednať od spoločnosti Facebook (registrovaná pre daň v Írsku) reklamné služby na propagovanie svojej činnosti. Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Ešte pred objednaním týchto služieb mu vzniká povinnosť podať na miestne príslušnom daňovom úrade žiadosť o registráciu za platiteľa dane podľa § 7a. Po registrácii na daňovom úrade živnostník oznámi spoločnosti Facebook svoje IČ DPH. Facebook vystaví faktúru bez DPH,  živnostník si sumu sám vypočíta, uvedie do daňového priznania a zároveň v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatí, ak jej suma prevyšuje 5 eur.

Príklad 1: suma faktúry je 30 eur, z toho DPH 20 % predstavuje 6 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tejto lehote aj daň zaplatiť.

Príklad. 2: suma faktúry je 18 eur, z toho DPH predstavuje 3,60 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale povinnosť zaplatiť daň mu nevzniká.

Daň z prijatej služby v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadku 12. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tieto služby prijala a teda jej vznikla daňová povinnosť. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

V prípade častých prípadov, kedy zdaniteľná osoba nadobúda tovar, resp. prijíma služby zo zahraničia, stojí za zváženie dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH podľa § 4, kedy má platiteľ dane právo na tzv. „samozdanenie“.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu 

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Je dôležité upozorniť, že miesto dodania sa musí posudzovať výlučne podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. nemôže sa posudzovať podľa § 15 ods. 2 (dodanie služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe, napr. súkromná osoba), ani podľa § 16 (napr. služby viažuce sa k nehnuteľnosti).

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne zdaniteľnej osobe pri dodaní služby do iného členského štátu povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom,
• podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle a § 80 ods. 3 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• uviesť na faktúru slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu nevstupuje do daňového priznania. Celkovú sumu služieb, ktoré boli poskytnuté osobe registrovanej pre DPH v inom členskom štáte a jej IČ DPH uvedie zdaniteľná osoba v súhrnnom výkaze a na jeho základe môže daňový úrad overiť výšku dane, ktorú je povinný zaplatiť prijímateľ služby vo svojom členskom štáte.

Príklad – faktúra za prenajatie webovej stránky na účely online inzercie vystavená spoločnosti Google:

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane, prostredníctvom služby Google AdSense prenajíma reklamný priestor na svojej webovej stránke spoločnosti Google (registrovaná pre daň v Írsku). Podľa § 15 ods. 1 zákon o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, tj. Írsko. Slovenská spoločnosť je povinná registrovať sa podľa § 7a ešte pred dodaním tejto služby. Následne vystaví faktúru spoločnosti Google bez DPH, ktorá je osobou povinnou platiť daň (na faktúre uvedie informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“). Vlastník webovej stránky nie je povinný podať daňové priznanie z dôvodu poskytnutia takejto služby, jeho povinnosťou je však podať súhrnný výkaz do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení štvrťroku, v ktorom bola služba poskytnutá.  

Príklad – prepravné služby do iného členského štátu:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu nemeckému podnikateľovi s prideleným IČ DPH v Nemecku.

1: Preprava bude smerovať zo Slovenska do Nemecka – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Slovenskému podnikateľovi vzniká povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a ešte pred dodaním služby.

2: Preprava bude smerovať zo Slovenska na Ukrajinu – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Ak je prepravná služba spojená s vývozom tovaru oslobodená od dane v Nemecku (ako u nás § 47 ods. 6 zákona o DPH), slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH. O daňových povinnostiach v Nemecku je vhodné sa informovať.

Príklad – prepravné služby do tretích štátov:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu ukrajinskému podnikateľovi s prideleným IČ DPH na Ukrajine.

1: Preprava smeruje zo Slovenska na Ukrajinu – v prípade poskytnutia prepravnej služby pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

2: 1: Preprava smeruje zo Slovenska do Maďarska – aj v tomto prípade sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Registrácia a pridelenie IČ DPH podľa § 7 a § 7a

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Daňový úrad je povinný osobu podľa § 7 a § 7a registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane.  Zároveň ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH, dodá službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku tuzemskému platiteľovi, takéto dodanie nezdaňuje, ale si hodnotu dodaných tovarov a služieb sčítava pre účely prípadnej registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Ak osoba, ktorá už je registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH, ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 eur, bude tento objednávať pod IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 eur, môže pri nadobudnutí tovaru postupovať nasledovne:

• neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
• oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva:

• podľa § 7, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby),
• podľa § 7a, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7,
• ak už je osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 4, § 4a, § 5, § 6,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dodanie je v tuzemsku oslobodené od dane,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dovoz do tuzemska by bol oslobodený od dane
• ak prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
• ak prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu,
• ak prijme službu alebo tovar od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu alebo tovar nezdaniteľnej osobe,
• prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16, resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre správne posúdenie povinnosti registrovať sa na daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH je potrebné posúdiť najmä postavenie zúčastnených osôb (či ide o zdaniteľné osoby, platiteľov DPH) a miesto dodania tovaru alebo služby.

Internetové nákupy a predaj čakajú daňové zmeny

Príspevok Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

ESG reporting na úrovni finančného výkazníctva?

Cieľom ESG reportingu je zvýšiť transparentnosť podniku v oblasti životného prostredia, firemnej spoločenskej zodpovednosti a strategického podnikového riadenia. Sleduje sa tak napríklad zaobchádzanie podniku s odpadom, spotreba fosílnych palív, dodržovanie ľudských práv a etiky na pracovisku či protikorupčné mechanizmy podniku. Informácie slúžia ako dobrý odrazový mostík pri zlepšovaní udržateľnosti vo firme. Vykazovanie ESG údajov však netreba podceniť, pretože môže ovplyvniť rozhodovanie investorov a bánk o financovaní podniku.

Smernica CSRD rozširuje škálu firiem, ktoré majú povinnosť vykazovať ESG údaje

Nová smernica CSRD mení hranicu určujúcu, ktoré firmy sú povinné zverejňovať ESG dáta. Od tohto roka sa ESG reporting týka podnikov s 500 a viac zamestnancami, tak ako to bolo doposiaľ. Budúci rok sa však povinnosť bude vzťahovať na všetky veľké spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň dve z troch nasledujúcich kritérií: 1. spoločnosť má viac ako 250 zamestnancov, 2. jej čistý ročný obrat je minimálne vo výške 40 miliónov eur a po 3. vlastní aktíva v rozvahe vo vyššej hodnote ako 20 miliónov eur. „Na Slovensku sa nová povinnosť bude týkať približne 700 spoločností z kategórie „väčších“. To však neznamená, že ostatné spoločnosti sa vykazovaniu ESG údajov v najbližšej dobe úplne vyhnú. Veľa z nich bude oslovených v rámci dodávateľských reťazcov, či pri posudzovaní bankami v úverových procesoch. Vo výsledku tak v podstate hovoríme o tisícoch slovenských firiem, ktoré by už mali začať so zberom nefinančných parametrov o pôsobení v oblasti životného prostredia, sociálnych štandardov a štandardov v oblasti riadenia,“ vysvetľuje Matej Repa, špecialista na oblasť ESG spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau. CSRD bude vyžadovať novú úroveň zverejňovaných informácií vrátane stovky ukazovateľov, politík a cieľov.

Inteligentné batériové úložisko znižuje emisie a zároveň šetrí energie

Inteligentné batériové úložisko predstavuje inovatívne riešenie, ktoré dokáže posúvať spotrebu elektrickej energie v čase, a tým znižovať záťaž na elektrickú sieť. Batéria nahrádza pri vyvažovaní siete tradičných poskytovateľov podporných služieb – zdroje spaľujúce prevažne fosílne palivá ako ropa alebo zemný plyn. Od prevádzkovateľa siete je možné získať presné údaje, koľko fosílnych zdrojov bolo nahradených.  Napríklad administratívnej budove Tower 115 v Bratislave ročne ušetrí 400 ton emisií CO2, čo je viac ako 7 násobok uhlíkovej stopy z výroby batérie, zatiaľ čo spoločnosti Hanon System Slovakia až 800 ton.

Preukázateľné zníženie emisií CO2 si môže majiteľ vykázať v ESG reporte. Batériové úložisko brAIn riadi vyvinutý inteligentný softvér, ktorý nabíja batériu v čase, kedy elektrická sieť potrebuje odber, a vypína nabíjanie automaticky pri preťaženej sieti. Jeho obstaranie je možné zrealizovať dvomi spôsobmi. Buď celú investíciu zafinancuje majiteľ budovy, alebo využije financovanie Slovenskými elektrárňami v rámci modelu Energia ako služba, čo je aj prípad Tower 115. „Model Energia ako služba umožňuje využívať moderné technológie a dosahovať úspory pri spotrebe energií aj vtedy, ak majiteľ budovy nechce alebo nemôže financovať celú investíciu,“ vysvetľuje Andrea Pancotti zo spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby.

Heat recovery systém dokáže obnoviť až 95 % tepla

Systém spätného získavania tepla, alebo heat recovery systém (HRS) znižuje energiu a emisie CO2.Návratnosť investície sa odhaduje na jeden rok, v závislosti od cien energií. Čím sú ceny energií vyššie, tým sa doba návratnosti znižuje. „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla môže byť obnovených až 95 percent tepla. Inými slovami, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ hovorí obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva. Navyše simulačný softvér dokáže vyčísliť, koľko energie môže konkrétna firma ušetriť investovaním do systému spätného získavania tepla a zároveň poskytuje informácie o znížení emisií CO2, ktoré je možné vykázať v ESG reporte. HRS je vhodný najmä pre: pekárne, zlievarne, podniky na spracovanie kovu, výrobne nápojov, pivovary, automobilky, lakovne a pod. Zvyškové teplo navyše ohreje vodu, ktorú je možné vo firme ďalej využívať na lokálne aj diaľkové vykurovanie, spätné využitie vo výrobe alebo na  umývanie či upratovanie. „Dobrým príkladom je mladoboleslavská Škoda Auto, ktorá by „odpadovým“ teplom mohla vyhrievať až 12 tisíc bytov v meste,“ dodáva Ulrich.

Firmy si môžu zaobstarať fotovoltaiku aj na lízing

Firmy zavádzajú vlastnú fotovoltaiku najmä z dôvodu úspor, energetickej nezávislosti a udržateľnosti odberateľov. Podľa spoločnosti Fuergy ide v prvom rade o technológiu, ktorá si na seba zarába sama. „Jej návratnosť sa dnes bežne pohybuje na úrovni 7 až 10 rokov. Životnosť technológie môže dosiahnuť až 30 rokov. Platí tiež, že čím vyššie sú ceny elektrickej energie, tým rýchlejšie si na seba fotovoltaika zarobí,“ vysvetľuje spoločnosť. Okrem toho, že sa firma stáva energeticky nezávislejšou, znižuje aj emisie produkované pri prevádzke svojho odberného miesta. Túto úsporu emisií si následne dokáže vykázať v rámci svojho ESG reportingu. Dodávateľ energií Slovenské elektrárne – energetické služby dokonca ponúka fotovoltaiku na lízing. Pri tomto modeli prevádzkovania a financovania ju dokáže pre firmu navrhnúť, zakúpiť, nainštalovať a riadiť. Stará sa tiež o všetky žiadosti a povolenia potrebné na jej zapojenie, ako aj o údržbu a prípadný servis technológie.

Máš zaujímavý článok, alebo sa chceš prezentovať? Neváhaj, kontaktuj nás! Sme najčítanejší web o biznise a ekonómii! Kontakt: info@podnikatelskecentrum.sk!

Príspevok Nová smernica EÚ o nefinančnom vykazovaní sa dotkne stovky slovenských firiem! je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Analýza sledovala 269-tisíc firiem, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. Vyplýva z nej, že dovedna 1 656 spoločností majú najhorší rating, čo znamená, že u nich existuje najväčšia pravdepodobnosť úhrady záväzkov po lehote splatnosti, vysoká možnosť zhoršenia ich finančnej situácie, no zároveň majú vysoké úverové riziko a stoja na hranici úpadku. Podľa Petry Štěpánovej pri výpočtoch vychádzame z metodiky vlastného skóringového modelu, ktorého cieľom je odhaliť riziko úpadku firiem v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Z našich zistení vyplýva, že najviac rizikové firmy podnikajú v oblasti Výstavby obytných a neobytných budov (81 z celkového počtu rizikových firiem), čo tvorí takmer jedno percento zo všetkých firiem podnikajúcich v tejto oblasti”.

Úpadkom je ohrozený aj maloobchod a nákladná doprava

Na ďalších priečkach sú oblasti Ostatný maloobchod v nešpecializovaných predajniach (63) a Nákladná cestná doprava (61),“ uvádza analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Päticu najohrozenejších sektorov uzatvárajú oblasť Nešpecializovaného veľkoobchodu (60) a sektore Poradenských služieb v oblasti podnikania a riadenia (58 firiem z všetkých firiem s najhorším ratingom). 

Článok pokračuje pod reklamou

V Bratislavskom kraji je riziko najvyššie

Nedávno spoločnosť Dun & Bradstreet informovala aj o krajoch, v ktorých podniká najviac rizikových firiem. Najväčší podiel z nich má sídlo v Bratislavskom kraji, kde každá piata firma stojí pred krachom, a teda 19 percent zo všetkých subjektov podnikajúcich v okolí Bratislavy. Podobná situácia je aj v Trnavskom kraji. Krachom je tu ohrozených 16,3 percenta firiem a teda každá šiesta firma. „V týchto krajoch je zároveň podiel rizikových spoločností nad celorepublikovým priemerom, ktorý je 15,88 %,“ uzavrela analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. 

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť.

Príspevok Spoločnosti z oblasti výstavby budov sú na hranici krachu je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Predbežné dáta o zamestnanosti získavané najmä od veľkých podnikov v apríli 2022 potvrdili medziročný rast počtu zamestnaných osôb v 8 spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky.

Menej zamestnaných v priemysle

Výraznejšie vzrástol počet zamestnaných v ubytovaní o 16,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 % a tiež v informačných a komunikačných činnostiach o 5,1 %. Menej ako o štyri percentá sa zvýšila zamestnanosť v doprave a skladovaní, maloobchode, predaji a oprave motorových vozidiel, stavebníctve a vo veľkoobchode. Pokles počtu zamestnaných ľudí do 1 % vykázali dve odvetvia – priemysel, ktorý zamestnáva najviac ľudí, a to o 0,2 % a súčasne vybrané trhové služby o 0,5 %.

Článok pokračuje pod reklamou

V súhrne za prvé štyri mesiace roku 2022 zamestnanosť medziročne vzrástla v 8 z 10 sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 8,9 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 %. V predaji a oprave motorových vozidiel sa počet zamestnancov počas prvých štyroch mesiacov 2022 nezmenil, mierny úbytok nastal len v priemysle (o 0,1 %).

Mzdy v ubytovaní vzrástli o tretinu

Priemerná nominálna mesačná mzda v apríli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach. Najvýraznejšie sa zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 % na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 % na 630 eur). Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 % na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 % na 1 229 eur) a v maloobchode (o 11,3 % na 944 eur). Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v SR, v informačných a komunikačných činnostiach (o 4 % na 2 276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o 7 %.

Sektor IT zaznamenal pokles

Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v troch z 10 sledovaných odvetví, najviac v ubytovaní, a to až o 16 %. Uvedený rast je reakciou na pokračujúci rozbeh po takmer úplnom pandemickom zastavení služieb, a tiež skutočnosti, že dlhodobo v tomto sektore ekonomiky sú zárobky zo všetkých odvetví najnižšie. Reálna mzda klesla najvýraznejšie v informačných a komunikačných činnostiach o 7 %, vo vybraných trhových službách o 5,7 % a v doprave a skladovaní o 5,5 %.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

V súhrne za prvé štyri mesiace roku 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 27,5 % (dosiahla 862 eur). Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali informačné a komunikačné činnosti o 6,2 % (2 260 eur). Po zohľadnení inflácie mesačná mzda reálne vzrástla v 6 odvetviach, najviac v ubytovaní (o 16 %). Naopak, najvyšší pokles reálnej mzdy bol v informačných a komunikačných činnostiach o 3,4 %.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky / úprava redakcia

Príspevok Mzdy zaznamenávajú reálny pokles je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Tieto finančné prostriedky budú pozostávať z troch zdrojov. Vyššia platba za štátnych poistencov má priniesť 100 miliónov eur, zároveň sa má zvýšiť základné imanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 120 miliónov eur.

Vyšší výber na poistnom

Štát taktiež očakáva, že ďalších 145 miliónov eur má priniesť vyšší výber poistného. “Dokopy ide o 365 miliónov eur, tak to vyšlo a tak to je poctivé. Zároveň toľko financií verejné zdravotné poistenie potrebuje na to, aby zabezpečilo chod, ktorý potrebujeme preto, aby nám bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť,” uviedol podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič.

Článok pokračuje pod reklamou

Pribudnú aj ďalšie opatrenia

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský zároveň informoval, že ide len o prvý krok a nasledovať budú ďalšie opatrenia. “Všetky opatrenia, ktoré sú a budú vykonané smerujú k tomu, aby sme ocenili prácu našich zdravotníkov a umožnili kvalitnejšiu starostlivosť našim pacientom,” povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Ministerstvo financií SR / úprava redakcia

Príspevok Slovenské zdravotníctvo dostane viac peňazí je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová identifikovala na základe skúseností desať najčastejších chýb, ktoré firmy robia pri daňovom priznaní.  

1. Zahraničná DPH je daňovým výdavkom len po splnení podmienok

„V prípade, že slovenské firmy uskutočňujú nákupy tovarov alebo služieb s uplatnenou zahraničnou DPH, odporúčamevidovať túto zahraničnú DPH analyticky podľa jednotlivých krajín. Firmy si takto môžu na konci roka hneď vyhodnotiť, či prekročili minimálnu hranicu zahraničnej DPH za krajinu viac ako 50 eur a mali by požiadať o vrátenie tejto dane na Slovensku najneskôr do 30.9. nasledujúceho roka,“ radí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton.

Zároveň by mali zaúčtovať výnos z vrátenia zahraničnej DPH. Ak tak neurobia, táto zahraničná DPH je daňovo neuznateľná. „Firmy často analyticky neevidujú zahraničnú DPH, nevedia následne na konci roka zistiť, či prekročili minimálnu výšku na vrátenie, a tým sa vystavujú aj daňovému riziku.“

Výnimkou je zahraničná DPH do 50 eur za jednu krajinu, pri ktorých nemožno žiadať o vrátenie DPH, a tým pádom ide automaticky o daňový náklad. 

2. Podmienka zaplatenia na vybrané druhy nákladov

Zákon o dani z príjmov definuje vybrané druhy výdavkov ako napr. nájomné hmotného majetku, licenčné poplatky, výdavky na právne a daňové poradenstvo a provízie ako daňovo uznateľné až po zaplatení. Firmy by si mali preto pred skončením zdaňovacieho obdobia skontrolovať saldokonto záväzkov a pozrieť sa na tieto druhy nákladov. Ak ich chcú zahrnúť do daňových nákladov a znížiť si daňovú povinnosť v danom roku, keď o nich účtujú, je potrebné ich uhradiť do konca zdaňovacieho obdobia.

„Ak ich uhradia po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v prípade zdaňovacieho obdobia zhodného s kalendárnym rokom po 31.12.), budú tieto výdavky uznané až v ďalšom zdaňovacom období v roku ich úhrady,“ dodáva Hallová.

Od 1.1.2020 podmienke zaplatenia podliehajú aj tzv. management services, čiže rôzne poradenské služby od materských spoločností alebo medzi spoločnosťami v jednej skupine.

Článok pokračuje pod reklamou

3. Výrobné firmy a vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody

Práve u mnohých výrobných firiem je možné vidieť vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody. Tieto firmy častokrát nemajú zanalyzované manká a škody, ktoré si môžu uznať do daňových výdavkov a ktoré nie. Výrobné firmy majú často v rámci výrobného procesu výdavky na tzv. scrap (nepodarky v rámci výrobného procesu).

„Ak by mali tieto firmy spracovanú internú smernicu, ktorá by definovala historické percento obvyklej nepodarkovosti v rámci výrobného procesu, ako aj mimoriadne nepodarky pri zábehu novej výroby alebo stroja, tieto náklady si môžu uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky. Pretože iba tá časť nepodarkov, ktorá je nadpriemerná a neodôvodnená, sa považuje za nedaňový výdavok,“ informuje Hallová.

Vo výrobných firmách sa často stretávame z chybovosťou skladovej evidencie – v jednej položke alebo sklade majú firmy manko a v druhej položke alebo sklade evidujú prebytok. V prípadoch, že tieto firmy si dobre zanalyzujú, či išlo len o chybu skladovej evidencie, je možné tieto chyby započítať a ako nedaňové náklady posúdiť naozaj rôzne manipulačné škody alebo chýbajúce skladové zásoby.  

4. Nesprávne odpisovanie technického zhodnotenia dlhodobého majetku 

Firmy často nerozlišujú medzi technickým zhodnotením dlhodobého majetku v priebehu odpisovania a takého technického zhodnotenia, ktoré je vykonané na plne daňovo odpísanom dlhodobom majetku.

„Pri aktuálne odpisovanom majetku sa uplatňuje vždy celoročný odpis, nie jeho pomerná časť podľa počtu mesiacov. Naopak, pri technickom zhodnotením plne odpísaného majetku sa podľa zákona o dani z príjmu hovorí o inom majetku a odpisuje sa pomerná časť vždy podľa mesiaca, v ktorom bol zaradený do majetku,“ upozorňuje Hallová.

5. Kumulovanie straty vs. prerušenie daňových odpisov: ktorý postup je výhodnejší a kedy?

Dlhodobo stratové firmy často kumulujú stratu v nádeji, že si ju budú môcť preniesť a započítať v neskoršom ziskovom období.  Tu je však dôležité si uvedomiť, že daňové straty majú obmedzené obdobie na umorovanie (t.j. na odpočítavanie voči zisku v nasledujúcom období).

„Podľa doterajších pravidiel sa môže daňová strata vykázaná do konca roka 2019 umorovať štyri nasledujúce roky rovnomerne. V takýchto prípadoch odporúčame klientom prerušiť daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku (pozor, účtovne sa majetok odpisuje aj naďalej) a spustiť daňové odpisy až v tých rokoch, kedy spoločnosť dočerpala daňové straty,“ dodáva Hallová.

Rovnako sa v stratových rokoch neoplatí ani tvoriť daňové opravné položky, ktoré spôsobia to, že daňová strata sa ešte viac prehlbuje.

6. Správny manažment pohľadávok aj z daňového hľadiska

Aj slovenské firmy si už zvykli prirodzene pri vymáhaní nezaplatených pohľadávok kontaktovať externých alebo interných právnikov. „Častokrát sa nám však stáva, že tieto oddelenia nie vždy promptne komunikujú pri správe pohľadávok. Právnici rozhodnú o odpise/nevymáhaní/postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zvážil aj finančný aspekt najmä daňový,“ uviedla Hallová. 

Napr. sa rozhodne o odpise pohľadávky priskoro a následne sa zistí, že pohľadávka sa odpísala, avšak v danom čase ešte nebol nárok na daňovú uznateľnosť takto odpísanej pohľadávky. Alebo rozhodnú o postúpení pohľadávok za nízku hodnotu a následne sa zistí, že to, čo firma dostala za postúpené pohľadávky (odplata), je ďaleko nižšie ako dodatočná daň z týchto odpísaných pohľadávok postúpením. 

7. Pozor na transferové oceňovanie: finančná správa ho po DPH kontroluje najviac

Po DPH je druhým najčastejším objektom daňových kontrol transferové oceňovanie. Celá problematika je pomerne zložitá a nezaobíde sa bez rady skúsenej daňovo-poradenskej firmy, avšak základné nastavenie si vie ustrážiť každá firma podľa jednoduchého pravidla. Transferové oceňovanie hovorí, že obchod medzi firmami musí byť zrealizovaný za rovnakých podmienok ako u nezávislých osôb bez ohľadu na ich prípadné majetkové či personálne prepojenie.

„Akýkoľvek výdavok medzi spriaznenými firmami musí byť trhovo porovnateľný, čiže zobchodovaný v reálnych trhových cenách. K týmto výdavkom musia mať firmy vypracovanú transferovú dokumentáciu, ktorá má preukázať trhové nastavenie cien,“ vysvetľuje Silvia Hallová.  

8. Pozor na výšku daňového nákladu pri predaji osobného automobilu

Firmy by mali mať na pamäti, že pri predaji osobného automobilu je daňovým nákladom daňová zostatková cena uznaná len do výšky príjmu z predaja auta – zvyšok daňovej zostatkovej ceny nie je daňovo uznateľný. Inými slovami, strata z predaja osobného automobilu nie je daňovým výdavkom.

Čítajte aj Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

9. Pozor na krátenie pri prenájme majetku

V prípade, že firmy prenajímajú majetok, tak daňový odpis tohto dlhodobého majetku je uznateľný len do výšky príjmov z prenájmu. Z našej skúsenosti firmy častokrát zabudnú porovnať odpisy s príjmom z prenájmu.

10. Duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti s podmienkou zaplatenia

Ako už bolo uvedené, vybrané výdavky podliehajú podmienke zaplatenia. Firmy by si mali túto skutočnosť evidovať, aby sa nestalo, že výdavok najprv pripočítajú ako nedaňový a následne ho dodania ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov.

To sa môže stať nasledovne: ak firma bude napr. o tri roky evidovať takýto záväzok v saldokonte neuhradených záväzkov, ktorý už bol nedaňový z dôvodu nesplnenej podmienky zaplatenia  a dodania ho ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov, ktoré hovorí o tejto povinnosti pri záväzkoch po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní. 

• Od januára platí nový daňový superodpočet, ktorý má motivovať podnikateľov k podpore športu
• Československý daňový a účtovný kongres 2025
• Vyplnenie daňového priznania typu B za rok 2024

Príspevok 10 najčastejších chýb, ktoré robia podnikatelia pri daňovom priznaní. Vyhnite sa im je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Jedná sa teda o príspevky v rámci tzv. Prvej pomoc, Prvej pomoci plus, resp. aj do budúcnosti Prvej pomoci plus plus

Upozorňujem, že v zmysle prechodného sa vyššie uvedené oslobodenie prvýkrát použije aj pri podaní daňového priznania k dani z príjmov PO po 31.12.2020. To znamená, že oslobodenie sa uplatní pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty PO aj za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020, alebo za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok, za ktoré sa daňové priznanie podáva po 31.12.2020 alebo za iné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva po 31.12.2020.

Pozor však, niekedy sa mylne má zato, že od dane sú oslobodené aj výnosy z iných dotácií v súvislosti s COVID-19 situáciou, napr. dotácie na úhradu nájomného podľa Zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR, výnosy z príspevku na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 podľa Zákona o podpore cestovného ruchu atď.. Tieto a iné dotácie sa považujú za zdaniteľný príjem a podliehajú zdaneniu.

Čo teda treba brať do úvahy na konci roka v súvislosti s týmito dotáciami?

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými dotáciami sa uplatňuje princíp zachovania neutrálneho vplyvu na základ dane. To znamená, že ak výnos z dotácie, vo výške ovplyvňujúcej výsledok hospodárenia (pozn. zaúčtovaný do výnosov), je oslobodený od dane, potom k nemu časovo a vecne prislúchajúce náklady nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. j) ZDP. 

Ak však výnos z dotácie, vo výške ovplyvňujúcej výsledok hospodárenia, nie je oslobodený od dane, tzn. je zdaniteľným príjmom, potom k nemu časovo a vecne prislúchajúce náklady, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do zdaniteľných príjmov (výnosov) sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. m) ZDP.

Asi najviac otázok v tejto súvislosti vzniká pri eliminácii vplyvu dotácie na základ dane pri tzv. jednoosobových s. r. o., ktoré môžu žiadať o príspevku v rámci tzv. opatrenia 4B. Platí, že jednoosobová s.r.o. účtuje o príspevku v rámci opatrenia 4B v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím, do ktorého prislúcha tzv. oprávnené obdobie, za ktoré žiadateľ o príspevok žiada, a to v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. 

Článok pokračuje pod reklamou

Takto zaúčtovaný výnos je oslobodený od dane a z tohto dôvodu je odpočitateľnou položkou, ktorá sa v tlačive DPPO uvádza na riadku 230. S cieľom dosiahnuť neutrálny vplyv prijatého príspevku v rámci opatrenia 4B na základ dane alebo daňovú stratu, jednoosobová s.r.o. vylučuje z daňových výdavkov v súlade s § 21 ods. 1 písm. j) ZDP náklady prislúchajúce k výnosu nezahŕňanému do základu dane.

Upozorňujem však, že na rozdiel od opatrení 1, 3A resp. 3B v prípade jednoosobovej s.r.o., ktorá si nárokuje príspevok v rámci opatrenia 4B, nemôžu vznikať žiadne mzdové náklady. Práve pri opatreniach 1, 3A resp. 3B sa tieto náklady v záujme zachovania neutrality pri výpočte základu dane vylučujú a to cez tzv. “pripočítateľné položky”.

Zámerom príspevkov v rámci opatrenia 4B je však podporiť jednoosobovú s.r.o. náhradou chýbajúcich výnosov

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tento príspevok jednoosoboová s.r.o. získala v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Preto je potrebné vylúčiť zo zaúčtovaných nákladov tú časť nákladov, ktorá časovo a vecne súvisí so zdaňovacím obdobím, za ktoré bol príspevok v rámci opatrenia č. 4B poskytnutý, a to až do výšky zaúčtovaného výnosu z príspevku v rámci opatrenia 4B. Vylučovať sa teda môžu akékoľvek náklady, ktoré spoločnosti vznikli.

Berte prosím na vedomie, že vylúčené náklady nie sú daňovým výdavkom a sú položkou zvyšujúcou základ dane, ktorá sa v tlačive DPPO uvádza v tabuľke pomocných výpočtov A na riadku 14 (následne na riadku 130).

V praxi môžu vzniknúť v tejto súvislosti v podstate dve situácie:

• Náklady za zdaňovacie obdobie prevyšujú sumu príspevkov v rámci opatrenia 4B. V danom prípade sa do daňových výdavkov nezahrnie časť zodpovedajúca výške príspevkov v rámci opatrenia 4B, ktoré sú oslobodené od dane. 
• Ak náklady za zdaňovacie obdobie, do ktorého spadá aj tzv. oprávnené obdobie, nedosahujú sumu príspevkov v rámci opatrenia 4B, z daňových výdavkov sa vylúčia len vo výške, v ktorej vznikli. Napr. v prípade ak jednoosobová s. r. o. nevykáže žiadne náklady, tak nebude ani nič pripočítavať k základu dane. Oslobodenie sumy dotácie účtovanej do výnosov samozrejme zostáva zachované. 

ČÍTAJTE AJ: Usmernenie k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s dotáciami plynúcimi daňovníkovi

• Od januára platí nový daňový superodpočet, ktorý má motivovať podnikateľov k podpore športu
• Československý daňový a účtovný kongres 2025
• Vyplnenie daňového priznania typu B za rok 2024

Príspevok Príspevky prvej pomoci 4B z pohľadu daní (jednoosobové s.r.o.), píše Peter Pašek je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Do popredia sa dostáva téma flexibility v práci a využitie technológií pre vzdialenú komunikáciu v tímoch aj s klientmi či obchodnými partnermi. Jednou z možností je využitie inštitútu tzv. Home office.

V súčasnej dobe preto táto práca z domu prestáva byť vnímaná len ako benefit, ale ako nutnosť, ako zachovať plynulé fungovanie firmy a pracovných činností. Takto to vníma aj schálená novela Zákonníka práce týkajúca sa výkonu domáckej práce. Na tomto seminári získate orientáciu v základných pravidlách výkonu domáckej práce a telepráce spolu s možnosťou využitia home office.

Dozviete sa ako efektívne nastaviť režim práce z domu, aké dokumenty následne pripraviť, parametre BOZP, aké náklady bude zamestnávateľ kompenzovať, ako riešiť rozvrhnutie pracovného času a ako to bude napr. s poskytovaním stravovania pri home office. Seminár poskytne odpovede na časté otázky a praktické rady. 

Cena webináru: 36 € (54 €) | Termín: piatok 26. februára 2021 | Organizuje: Akadémia daňových poradcov

Čo sa dozviete?

• Základné pravidlá výkonu domáckej práce a telepráce.
• Aké dokumenty následne pripraviť, parametre BOZP?
• Aké náklady bude zamestnávateľ kompenzovať?
• Ako riešiť rozvrhnutie pracovného času a ako to bude napr. s poskytovaním stravovania pri home office?
• Časté otázky a praktické rady.

Lektor: JUDr. Lucia Sabová Danková (Národný inšpektorát práce)

Pri objednávaní zadajte do poznámky kód: FB02

• Účtovníctvo v Maďarsku – prehľad kľúčových informácií
• Československý daňový a účtovný kongres 2025
• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Príspevok ZÁSADNÉ ZMENY V HOME OFFICE OD 1. marca 2021 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Domácka práca a telepráca

Novela Zákonníka práce priniesla spresnenie podmienok domáckej práce a telepráce. V zmysle novelizovaného znenia, ak zamestnanec vykonáva prácu, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti vo svojej domácnosti, ide o domácku prácu, resp. teleprácu, ak ju vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Domácnosťou sa pritom rozumie miesto výkonu práce, ktoré je odlišné od pracoviska zamestnávateľa a ktoré si určí sám zamestnanec. Na takomto výkone práce a jej podmienkach je potrebné dohodnúť sa priamo v pracovnej zmluve.

Podľa nového znenia tejto úpravy sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu dohodnúť na tom, či si bude zamestnanec rozvrhovať pracovný čas sám alebo sa bude práca vykonávať v pružnom pracovnom čase. V prípade, že si pracovný čas rozvrhuje zamestnanec sám, zamestnancovi nepatria niektoré výhody, ktoré majú bežní zamestnanci, ktorým rozvrhuje pracovný čas zamestnávateľ. 

Článok pokračuje pod reklamou

Medzi tieto odchýlky patrí:

• neuplatňujú sa ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku a nepretržitom odpočinku v týždni,
• neuplatňujú sa ustanovenia o prestojoch okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
• zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci okrem náhrady mzdy v prípade úmrtia rodinného príslušníka,
• zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Novela spresnila aj povinnosti zamestnávateľa ohľadom opatrení, ktoré má pri takejto forme výkonu práce zamestnancom prijať a rozšírila ich aj na domácku prácu.

Medzi tieto opatrenia patrí najmä:

• zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické vybavenie a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa po dohode so zamestnávateľom vlastné technické vybavenie a programové vybavenie,
• zabezpečovať ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, najmä pokiaľ ide o programové vybavenie,
• uhrádzať za podmienok dohodnutých v kolektívnej alebo pracovnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce,
• informovať zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o následkoch v prípade porušenia týchto obmedzení,
• predchádzať izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a umožniť mu vstup na pracovisko, ak je to možné, za účelom stretnutia sa s ostatnými zamestnancami,
• umožňovať zamestnancovi prístup k prehlbovaniu kvalifikácie rovnako ako porovnateľnému zamestnancovi s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.

Slovíčko „najmä“ v danom ustanovení zákona naznačuje, že v individuálnych prípadoch bude zamestnávateľ povinný prijať aj iné vhodné opatrenia, ak identifikuje ich potrebu.

Novou povinnosťou na strane zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu je povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch spojených s nefunkčnosťou technického vybavenia a programového vybavenia, o nefunkčnosti internetového pripojenia alebo o iných podobných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu.

Na druhej strane novela zabezpečuje aj určitý stupeň ochrany zamestnanca, aby zamestnávateľ nevnímal tento spôsob výkonu práce ako taký, kedy je zamestnanec dostupný „nonstop“.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu má právo počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas, počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce.

V prípade, že nastane niektorá z uvedených situácií, zamestnávateľ nesmie odmietnutie zamestnanca vykonať prácu posudzovať ako nesplnenie jeho povinnosti riadiť sa pokynmi zamestnávateľa.

Naďalej platí, že za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním zo svojej domácnosti, ak mu to druh práce umožňuje. V tomto prípade ide o tzv. home office, na ktorom sa zamestnanec a zamestnávateľ nemusia dohadovať v pracovnej zmluve.

Aj v tomto prípade je však zamestnávateľ povinný zabezpečovať ochranu údajov, ktoré sú spracúvané alebo používané pri práci zamestnanca a rešpektovať odmietnutie zamestnanca vykonať prácu, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku. Na druhej strane na zamestnanca sa vzťahu povinnosť informovať zamestnávateľa o všetkých technických problémoch, ktoré mu bránia vo výkone práce.

• ODPORÚČAME: VZOR DOHODY: Výber spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom starším ako 65 rokov

Od 1. januára 2022 môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď aj vtedy, ak dovŕši 65 rokov veku a zároveň vek určený na nárok na starobný dôchodok. Tieto dve podmienky musia byť splnené zároveň. Zamestnancovi patrí v takomto prípade odstupné vo výške podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa.

V prípade, že by z tohto dôvodu zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom dohodu o skončení pracovného pomeru, je povinný uviesť v nej využitie tohto ustanovenia ako dôvod skončenia pracovného pomeru.

O spoločnosti Accace

Spoločnosť Accace vznikla v roku 2006 v Bratislave. Accace Slovensko zamestnáva už viac ako 120 odborníkov a poskytuje služby spracovania účtovníctva, mzdovej a HR agendy, daňové a transakčné poradenstvo, právne a korporátne služby, či poradenstvo pre startupy.

Za 15 rokov sme si vybudovali stabilnú pozíciu lídra v oblasti BPO služieb na Slovensku. Pravidelne sa umiestňujeme v rebríčku TOP10 poradenských spoločností magazínu TREND. Právne služby poskytuje naša vlastná advokátska kancelária Accace Legal. V rámci skupiny Accace združujeme viac ako 600 odborníkov a poskytujeme služby pre viac ako 2 000 klientov. Nájdete nás v Bratislave a v Košiciach.

• Účtovníctvo v Maďarsku – prehľad kľúčových informácií
• Československý daňový a účtovný kongres 2025
• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Príspevok Novela Zákonníka práce: Zmeny platné od 1. marca 2021 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.