LENKA HLINKOVÁ je spoluzakladateľkou firmy Selfactory, v oblasti informačných technológií pracuje už 12 rokov, z toho 2 roky v Londýne. Napísala knihu Ženský algoritmus a dlhodobo pomáha ženám v ich osobnom a kariérnom raste. Druhý rok po sebe je držiteľkou titulu Google Certified Trainer, tento rok so zameraním na Future skills.
Založili ste firmu Selfactory. Povedzte nám bližšie, čo robíte?
Selfactory, akadémiu zručností budúcnosti, sme nakopli spoločne s mojou priateľkou a skúsenou softvérovou inžinierkou Ivetkou Tonhauserovou. Koronavírus nám pribrzdil spustenie prezenčných vzdelávacích kurzov v oblasti technológií. Tento čas sa tak plne sústredíme na náš pilotný vzdelávací projekt, kde nám so zákazkou pomáhajú dve stážistky.
Dostali sme veľa prihlášok a vybrali sme dve uchádzačky s teoretickými znalosťami, no k získaniu práce ,programátoriek” im chýbala pracovná skúsenosť. U nás ju za štyri mesiace nadobudnú a okrem dostanú aj finančnú odmenu. Podobných projektov plánujeme v budúcnosti viac, tandemový
„learning by doing” sa nám osvedčil ako efektívny spôsob zvyšovania kóderských zručností.
Čo Vás motivovalo ju založiť?
Uvedomila som si, že napísať knihu, chodiť prednášať a motivovať dievčatá a ženy k technológiám nestačí. Tak som sa na rok zapojila do neziskovky Aj ty v IT. Došlo mi, že ak to chcem robiť naplno, nemôže to byť len moja bokovka. Chcem vzdelávať v rozsahu, ktorý ma uživí, no zároveň nechcem stratiť kontakt s reálnymi technologickými projektami.
Súčasná náplň práce a moje neziskové projekty mi dávajú to najlepšie z oboch svetov. V Selfactory sa ale neplánujeme venovať výhradne ženám, naopak. Veríme, že dievčatá i ženy by sa nemali priúčať technológiám izolovane, ale v zmiešanom, inkluzívnom kolektíve. Hlavnou motiváciou bolo začať ľuďom do IT viac prakticky pomáhať, než o tom len hovoriť.
Ženy a technológie, to nie je úplne bežné spojenie. Ako ste si k tomu našli vzťah?
Môj starší brat bol dosť na počítače a tak som ku všelijakým poskladaným mašinkám mala prístup už ako malá. Doma ma nikdy neokríkli, keď som sa snažila sama niečo zapnúť, rozobrať, opraviť, a tak mám dodnes k elektronike vzťah. Doma som to väčšinou ja, čo opravuje zariadenia, keď sa pokazia. Nikto z rodiny však informatiku neštudoval.
V čase, keď som si vyberala vysokú školu, bola pre mňa vzhľadom na lásku k matematike ekonómia prirodzenou voľbou. No už počas vysokej školy som si urobila vlastný e-shop a neskôr sa stala súčasťou startupu založenom na affiliate marketingu, spolu s dvoma spoločníkmi. Každá moja ďalšia práca už bola v IT, najprv ako projekt manažér, tím líder, neskôr business analyst a UX dizajnér.
Ekonomické vzdelanie mi uľahčuje mnohé veci pri riadení projektov či vlastnej firmy. Pochopiť komplexnosť softvérového vývoja a naučiť sa programovať aspoň trochu v JavaScripte som sa však musela, ale hlavne chcela, naučíť sama.
Minulý rok ste vyhrali ocenenie v súťaži CESAwards – Female role model of the year. Ako Vám pomohla táto výhra?
Nedokážem zmerať, ako mi táto výhra pomohla, či sa predáva viac mojich kníh alebo ma ľudia viac poznajú. Robím veľmi veľa dobrovoľníckej práce, ako Google Certified Trainer robievam často prednášky aj zadarmo, pomáham ľuďom s hľadaním práce, úpravou životopisu, chodím medzi študentov.
Nečakám za to poďakovanie, ale pocit, že niekto z poroty vníma moju prácu a neúnavnú snahu zmeniť na Slovensku veci k lepšiemu, bol veľmi hrejivý a povzbudzujúci. Navyše to bola skvelá príležitosť spoznať ďalších zaujímavých ľudí z odvetvia.
Myslíte si, že iba štúdium na vysokej škole stačí na naštartovanie kariéry?
Zďaleka nie. Veľmi záleží od výberu školy. Sú tu kvalitnejšie školy, ale i také, kam sa chodí len po titul. Keby som si mohla vybrať ešte raz, určite by som išla študovať aspoň vysokú školu do zahraničia – na to sú skvelé rôzne dobrovoľnícke príležitosti, kde študentom radím aktívne sa zapájať. Čo sa štartu kariéry týka, myslím, že najviac pomáha, ak je aj po škole človek nastavený učiť sa a ak má čo dať do životopisu aj v mladom veku.
To často pomôže mladému človeku pochopiť, čo chce, prípadne určite nechce v živote robiť. Nie je výnimkou, že ani 30-ročný človek nevie, čo ho vlastne baví a napĺňa. Podľa prieskumov, ktoré som nedávno čítala, to človek zistí len skúšaním. K úspešnému kariérnemu vzletu pomôžu aj správne kontakty a triezve očakávania.
V dnešnej dobe sa pracujúce ženy stále stretávajú s nespravodlivosťou v porovnaní s ich mužskými kolegami. Vy vediete organizáciu Lean-in, ktorá týmto ženám pomáha. O čo konkrétne ide?
Napriek tomu, že ženy majú otvorené dvere do všetkých škôl a povolaní už takmer 100 rokov, rovnosť príležitostí sa stretáva s nerovnosťou finančného ohodnotenia či obmedzenými možnosťami na postup. Lean In, globálna iniciatíva založená v roku 2013 prevádzkovou riaditeľkou Sheryl Sandberg, pomáha ženám čeliť špecifickým výzvam v práci a pracovať na sebe. Zároveň zvyšuje povedomie o podvedomých predsudkoch (tzv. unconscious biases) vo firmách.
Z nich najsilnejší je tzv. maternal bias, kedy sa automaticky predpokladá, že žena, ktorá má deti, je menej výkonná, menej ambiciózna a menej lojálna. Pokiaľ sa na týchto zovšeobecňujúcich predsudkoch robia rozhodnutia, má to negatívny vplyv na kariéru mnohých žien.
Každý človek by mal byť posudzovaný individuálne. Len na sebe vidím, že po dvoch deťoch mám ešte lepší časový manažment, vybrúsené organizačné schopnosti a ambície sa mi ani trochu nezmenšili, naopak. Pomáhať ženám dosahovať svoje ciele a firmám vytvárať inkluzívne prostredie je našou misiou aj v Lean In Slovakia.
Pracovali ste aj v Londýne na prestížnych projektoch pre rôznych klientov. O čo išlo?
Moje zamestnanie vyžadovalo veľa cestovania do UK a tak sa mi ten Londýn zapáčil, že som sa pokúsila nájsť si tam zo Slovenska prácu. Nebolo to jednoduché, pretože bez predošlej zahraničnej skúsenosti a trvalej adresy v Londýne mi to trvalo 9 mesiacov a vyžadovalo rozposlanie 900 životopisov.
Keď sa to podarilo, s manželom sme sa do mesiaca presťahovali a ja som po práci na telekomunikačných projektoch konečne vhupla do digitálnej sféry. Robiť pred 5 rokmi na projektoch s virtuálnou realitou by sa mi na Slovensku podarilo len ťažko. Taktiež ma bavila práca na aplikáciách pre obchodné centrá Westfield. Spojenie technológií a módy bol môj job snov.
Projekty pre Audi ma zas naučili niečo nové o autách, ale hlavne o fungovaní digitálnych agentúr. Dodnes mi to pracovné prostredie, možnosti a tempo veľmi chýba. S bývalými kolegami sme aj po 4 rokoch v pravidelnom kontakte. Domov sme sa vrátili so zámerom založiť rodinu tam, kde sú starí rodičia a naše korene, čo neľutujem.
Ak by ste mali tú možnosť, upozornili by ste na niečo svoje mladšie JA? Spravili by ste niečo inak?
Okrem štúdia v zahraničí, ktoré som už spomínala, by som už na sebe nemenila spätne asi nič. Nie preto, že nemám sebareflexiu, ale všetky doterajšie úspechy aj prehry ma viedli presne tam, kde som teraz a s tým som veľmi spokojná. No keď sa rozprávam s mladšími dievčatami, dávam im napríklad radu vyberať si budúceho životného partnera kompatibilne so svojimi ašpiráciami.
Nemala som vedomé kritérium na manžela, aby doma pomáhal. No len ťažko by sa mi podarilo dosiahnuť to, čo za posledné roky, keby čakali všetky domáce práce len na mňa. Vzájomne sa povzbudzujeme vo svojich snoch, delíme si starostlivosť o deti aj domácnosť.
Nie každý muž by ma pustil na 5 dní od 3-ročného a 8-mesačného dieťaťa do San Francisca. Ja si to veľmi vážim. Svojmu mladšiemu JA tiež ďakujem, že veľa cestovalo, čítalo, hľadalo, pomáhalo, pýtalo sa, bolo proaktívne, nebálo sa zmeny a bolo veľmi vytrvalé. Možno mohlo v začiatkoch kariéry piť menej vína na teambuildingoch …
Napísali ste knihu Ženský algoritmus. Čo Vás k tomu motivovalo?
Vyše 10-ročná skúsenosť práce v IT v rôznych firmách doma aj v zahraničí a ten do očí bijúci nepomer žien v nich. Hlavne na technických a vedúcich pozíciách. Prvotne som rozbehla len svoj súkromný prieskum, prečo je to tak. No čítaním rôznych kníh a článkov na túto tému mi napadlo, že by moje zistenia mohli ľudí zaujímať. A nielen to. Postavila som na nich konštruktívne odporúčania, ako túto situáciu zmeniť tak, aby si pri ženách v IT už nikto nepovedal – ženy a technológie, to je nezvyčajné spojenie.
Aké sú Vaše plány do budúcna?
Plány sú veľké, no veci závisia aj na tom, či sa mi podarí nájsť ešte viac správnych a schopných ľudí. Na moje vízie totiž dve ruky nestačia. Zároveň si uvedomujem, že potrebujeme naštartovať cashflow, aby som dokázala ľudí zamestnať a platiť. V hlave nosím myšlienku na zaujímavý startup a popri tom chcem pomôcť čo najviac ľuďom z východného Slovenska k sebaistote v technológiách.
Chcem vidieť viac žien, ktoré sa neboja púšťať do stereotypne mužských povolaní, viac žien na vedúcich pozíciách a viac zakladateliek stredných a veľkých firiem. Ženy by mali stáť pomerne zastúpené všade tam, kde sa robia rozhodnutia s dopadom na celú spoločnosť. Chcem k tomu prispievať aj naďalej.
Prihlasovanie trvá do 31. augusta 2020, preto ak ste boli nominovaní alebo máte záujem sa do súťaže prihlásiť, nezabudnite vyplniť prihlasovací formulár. Bola by škoda prísť o príležitosť zviditeľniť svoju prácu, dostať feedback od odbornej poroty, získať cenné kontakty, know how a spoznať slovenskú a stredoeurópsku startup komunitu.
Viac informácii nájdete na stránke: www.centraleuropeanstartupawards.com a Facebook stránke CESAwards Slovakia.
Organizátorom CESAwards Slovakia je Techband. Hlavným partnerom podujatia je spoločnosť Accace.
