Komodity v prvom kvartáli roku 2023 klesali. Komoditný index Bloombergu stratil výrazných 6,5 % a komodity boli v červených číslach v každom mesiaci tohto kvartálu. Jednalo sa o najvyššie straty od covidového začiatku roku 2020. Obchodníci vnímajú rast pravdepodobnosti recesie v USA a v Európe. A sľubovaný rast dopytu v Číne, ktorý mal doraziť s koncom proticovidových opatrení, nie je zatiaľ nijako intenzívny. Americký dolár v posledných týždňoch strácal. Česká koruna nabrala výrazné zisky hlavne v druhej polovici marca a zvýraznila tak cenový pokles pre slovenských spotrebiteľov.
Energie patrili medzi suroviny, ktorým sa na začiatku roka nedarilo. Cena severomorského Brentu klesla za prvé 3 mesiace roka o 5,3 % k úrovni 79,70 dolárov za barel. Texaský ropný Benchmark WTI stratil 5,5 % na záverečných 75,10 dolárov za barel. Výrazne viac klesali ceny plynu. Na konci kvartálu strácal mesačný kontrakt na burze v Holandsku 40,2 % na úroveň 47 eur/MWh. V priebehu marca sa však dostal až na cenu 39 eur/MWh. Jednalo sa o najnižšiu cenu od augusta 2021. Ceny elektriny naďalej kopírovali ceny plynu. Mesačný kontrakt elektriny na burze v Lipsku stratil 41,3 % na cenu 145 eur/MWh. Jednalo sa o najnižšiu cenu od februára 2022.
Cena uhlia spadla takmer o 40 %
Padala aj cena uhlia. V Rotterdame sme sa dočkali poklesu o 39,6 % na 138 dolárov za tonu. Prevažná väčšina poklesu sa však odohrala už v januári a od začiatku februára vidíme stagnáciu na tejto komodite. K nižším cenám energií výrazne pomohol teplejší priebeh zimy a tiež pokles rizikovej averzie v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Ceny energetických komodít vrátane uhlia či palivového dreva pre domácnosti sa v posledných mesiacoch držali vysokých úrovní a klesali iba zvoľna. Pokles cien by mal v priebehu jarných mesiacov pokračovať a s nákupom na ďalšiu vykurovaciu sezónu by sa tak nemalo ponáhľať. Nedá sa však očakávať, že by ceny padli na úrovne pred vojnou na Ukrajine. Tie by mohli priniesť snáď len hlboké recesie, na ktorú však aktuálne ekonomické dáta neukazujú.
Článok pokračuje pod reklamou
Zlato, meď a hliník rástli, ostatné kovy poklesli
Na priemyselných kovoch sme sa dočkali iného príbehu ako na energiách. Rast sa však netýkal celého trhu. Pozornosť si zaslúži najviac obchodovaná meď, ktorá na burze v Londýne pridala 7,2 % na 9000 dolárov za tonu. Na hliníku sme však boli svedkami iba 1,5 % rastu na 2 413 dolárov za tonu. Naopak cena niklu padla o výrazných 20 % na 23 900 dolárov za tonu. Jednalo sa o najnižšiu úroveň od začiatku novembra minulého roka. Od kovov sa v posledných mesiacoch čakalo viac kvôli hospodárskemu oživeniu Číny. Toto oživenie sa však zatiaľ týka hlavne spotrebiteľského sektora.
Z drahých kovov sme sa dočkali výrazného rastu ceny zlata, ktoré v reakcii na bankovú krízu dokonca úspešne atakovalo úroveň 2000 dolárov. V prvom kvartáli pridalo 7,2 % a mesiac končilo na úrovni 1 950 dolárov za uncu. Išlo o najvyššiu úroveň od marca minulého roku, keď zlato útočilo na historický rekord kvôli rizikovej averzii spojenej s ruskou agresiou na Ukrajinu. Na zvýšené riziko naopak nereagovalo striebro, ktoré stratilo 1,2 % a marec končilo na cene 23,70 dolárov za uncu.Čo sa týka poľnohospodárskych komodít, tak tu sme boli svedkami pokračovania upokojenia situácie na obilninách. Cena pšenice poklesla v prvých mesiacoch roka o výrazných 12 % na 6,95 dolárov za bušel. A cena kukurice stratila 1,9 % na 6,65 dolárov za bušel. Naopak sme sa dočkali výrazného nárastu ceny cukru na newyorskej komoditnej burze. Táto komodita pridala 11 % na 22 amerických centov za libru. Cena kávy vzrástla o 2 % na 170 amerických centov za libru.
Zdroj: Jiří Tyleček, analytik XTB / úprava redakcia
