Taká panika ako pred dvanástimi rokmi, keď počas prepadu trhov ľudia masívne vyberali peniaze z podielových fondov, tento rok nenastala. Dôvodom mohlo byť aj to, že investori nestihli na prepady trhov rýchlo zareagovať. Tie sa medzitým upokojili, keďže bola oznámená bezprecedentná finančná pomoc ekonomike. Odvážnejší investori dokonca zarábali. Bolo ich však menej ako tých konzervatívnych.
Na začiatku jari zastihla koronakríza väčšinu ľudí nepripravených
Investície zaznamenali zrazu prudký pokles. Mnohým to mohlo pripomínať krízu na finančných trhoch z roku 2008. Čísla však hovoria, že tentoraz investori nepodľahli takej panike ako pred dvanástimi rokmi.
„Kým v roku 2008 sporitelia predávali vo veľkom svoje podiely, teraz to bolo omnoho pokojnejšie. V porovnaní s predchádzajúcou krízou, kedy úroveň spätných predajov dosiahla až 20 percent, v marci tohto to bolo iba 1,5 percenta,“ konštatuje Martin Kaňa, generálny riaditeľ Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky (PPSS).
Dôvodom mohlo byť aj to, že boli zatvorené obchodné centrá, pobočky bánk mali skrátený prevádzkový čas alebo boli zatvorené. Sociálny kontakt bol obmedzený na minimum. „Vývoju finančných trhov sa venovalo menej pozornosti. Okrem toho pokles bol bleskurýchly a trval len krátko. Trhy sa už zakrátko začali výrazne vracať nahor. Mnohí na pokles nestihli zareagovať,“ vysvetľuje situáciu Martin Kaňa.
Vyberali hlavne konzervatívni sporitelia
Aj tu sa však opäť potvrdilo, že na Slovensku dominujú hlavne konzervatívni investori, ktorí znášajú riziko oveľa horšie. Najviac vyberali peniaze tí, ktorí mali svoje peniaze uložené v realitných podielových fondoch. „Realitné podielové fondy patria medzi najväčšie, preto nie je prekvapujúce, že práve v nich zaznamenali obchodníci najväčšie predaje. Panika z neistoty okolo koronavírusu zasiahla aj podielnikov. Napriek tomu, že sa fondom darilo zhodnocovať ich investície, jednoducho siahli pre istotu k výberu ziskov. Ukázalo sa však, že na to nebol žiadny dôvod, pretože realitné fondy neboli zasiahnuté výkyvmi akciových trhov. Momentálne sa časť týchto klientov do fondov vracia,“ tvrdí Martin Kaňa.
Presne opačne sa správali tí, ktorí sú ochotní podstúpiť vyššiu mieru rizika. Kým tí, čo mali svoje peniaze uložené v konzervatívnych fondoch a predávali, investori v akciových fondoch skôr kupovali. Tieto fondy totiž zaznamenali pozitívny nárast čistého predaja. „V akciových fondoch sú podielnici, ktorí sa neboja riskovať. Opakovane boli vyzývaní článkami a správami, aby využili pokles na doinvestovanie, čo zatiaľ hralo v ich prospech,“ hovorí Martin Kaňa.
Ako sa správať, keď príde druhá vlna
Z výkyvu na akciových trhoch tak vyťažilo menej ľudí. Ak by ale Slováci nabrali odvahu, mohli by ešte stále zo situácie na finančných trhoch profitovať.
„Európa aj Amerika oznámili bezprecedentnú dodávku likvidity, ktorá tak úplne prevalcovala všetky ostatné faktory vplývajúce na vývoj trhov. Kým centrálne banky budú pokračovať v tomto tempe tlačenia peňazí, ekonomiky sa začnú otvárať. Je preto pravdepodobné, že akciová rally môže nateraz pokračovať,“ vysvetľuje Martin Kaňa. Zároveň však upozorňuje, že pre akciové trhy sú však výkyvy súčasťou ich vývoja a treba počítať s tým, že sa v určitý moment opäť dostavia.
K prepadu by mohlo dôjsť po príchode druhej vlny koronavírusu, čo môže priniesť neistotu investorov. Martin Kaňa si však myslí, že ak by trhy zasiahli výkyvy, budú sa centrálne banky snažiť ešte viac ako doteraz o ich útlm pumpovaním peňazí do ekonomiky.
Horšie to bude s možným vysokým nárastom nezamestnanosti, kedy sporitelia môžu potrebovať siahnuť na svoje peniaze vo fondoch. „Tu budú ale výbery menej nárazové, bez paniky a skôr s postupným efektom, takže by to nemuselo na trhy dopadnúť tak negatívne ,“ predpokladá Martin Kaňa.
Prečo sú realitné fondy aj počas krízy bezpečné
Náš prvý realitný fond PPSS investuje do nehnuteľností v 3 základných segmentoch:
- Prvým a najväčším segmentom sú administratívne objekty, ktoré predstavujú 42% majetku fondu. Ide o kancelárie a nebytové administratívne priestory, ktoré fond prenajíma jednotlivým bonitným nájomcom s dlhodobými uzavretými nájomnými zmluvami, minimálne na 5 rokov a viac. „Z dlhodobého pohľadu v tomto segmente nepredpokladáme vplyv na hodnotu nehnuteľnosti ani na majetok fondu,“ konštatuje Martin Kaňa.
- Druhým segmentom sú retailové obchody, city parky a shopping, ktoré predstavujú 12% majetku fondu. Ide o maloobchodné prevádzky. Tento segment bol zasiahnutý uzatvorením prevádzok na úrovni 80%, 20% prevádzok zostalo otvorených. Po uvoľnení opatrení sa aj v tomto segmente situácia stabilizovala. „Pomôcť danému odvetviu môžu aj dotácie zo strany štátu na úhradu nájmu, ktoré vo štvrtok 4. júna schválila vláda. Keďže výška dotácie sa bude odvíjať od zľavy poskytnutej prenajímateľom, už dnes vieme, že sa budeme čiastočne podieľať na nákladoch za nájom počas obdobia uzavretia prevádzok,“ hovorí Martin Kaňa.
- Tretím segmentom sú pozemky, rezidenčné projekty, logistika a priemyselné objekty. „Približne 9% zastúpenie majú pozemky, kde nepredpokladáme vplyv na ich hodnotu,“ vysvetľuje Martin Kaňa. V rámci rezidenčných projektov ide hlavne o byty, to najmä Petržalka City II. etapa (inkasovaných 100% bytov) a dvoch bytových domoch Nová Vlárska na bratislavských Kramároch (inkasovaných 60% bytov). Oba projekty sú skolaudované so 100% úspešnosťou predaja týchto bytov. „V súčasnosti čakáme na spustenie procesu hypoték pre jednotlivých vlastníkov na doinkasovanie zvyšných bytov. Predajom bytov podielový fond realizuje zisk, preto predpokladáme pozitívny vplyv na majetok realitného fondu,“ dodáva Martin Kaňa.
- Náš prvý realitný fond obsahuje aj iné aktíva ako sú cenné papiere, akcie, dlhopisy so splatnosťou do 3 rokov a podielové fondy, ktoré môže nakúpiť v zmysle zákona s podielom 17% na majetku realitného fondu. Tu krátkodobo možno predpoklad negatívny vplyv na majetok fondu, nakoľko dlhopisy reagujú na situáciu na finančnom trhu (nárast rizikových prirážok), môže nastať krátkodobý pokles ocenenia dlhopisov, resp. iných cenných papierov. „Z dlhodobého pohľadu predpokladáme návrat týchto cien a inkasovanie 100% nominálnej hodnoty pri splatnosti dlhopisov,“ uzatvára Martin Kaňa.
