Nadväzne na predošlú časť pokračujeme v tomto článku najmä opisom najfrekventovanejších chýb v daňovom konaní. Daňová osveta I.
Chyby a termíny
Neznalosť zákona neospravedlňuje. Hoci všetci tento slogan poznáme, mnohé daňové subjekty naďalej robia početné chyby vo vypĺňaní daňových priznaní a vo vedení daňovo-účtovnej evidencie a vo výpočte daní. Nemajú čas alebo si nechcú priebežne dopĺňať nutné znalosti, často však ani nechcú dostatočne zaplatiť odborníkov, ktorí by sa im o to starali. Deje sa tak najmä v snahe neprimerane šetriť náklady na nesprávnom mieste.
Typickým príkladom sankcií zo strany správy daní sú okrem chýb aj nedodržiavanie lehôt a termínov pre jednotlivé kroky daňového konania (termín pre podanie priznania k dani, termín pre úhrady preddavkov na daň alebo dane, lehota na odstránenie vád podania a nezrovnalostí, atď.).
Podceňovanie daňového úradu je nevhodné
Na trhu a v spoločnosti je niekedy vidieť trend podceňovania úradov /nielen daňových/ v krajine.
Správnym východiskom pre nutné vzájomné súžitie podnikateľa a úradu (t.j. aj daňového subjektu a daňového úradu) by mal byť výlučne striktný, korektný a konštruktívny partnerský princíp. Podnikateľ musí rešpektovať, že ak chce v kľude podnikať, musí rešpektovať pravidlá prostredia, v ktorom podniká.
To znamená aj splniť zákonné požiadavky daňového úradu, aj rešpektovať jeho úradníkov a poslanie, ktoré štát zriadil na to, aby dane kontrolovali. Rozhodne nie je vhodné daňový úrad podceňovať (napríklad preto, že daňový úradník zarobí niekoľkokrát menej ako podnikateľ) a znevažovať.
Hanba, opýtať sa na nejasnosti
Praxou na Slovensku je aj, že daňový úradník niečo doručí, povie, prezentuje daňovému subjektu a ten mu nerozumie. Mnohí sa hanbia povedať na rovinu, že tomu a tomu nerozumeli a nech im to daňový úradník vysvetlí zrozumiteľnejšie. Často len pre stupídny pocit ich namyslenia si, že takto sa znevážia, respektíve stratia svoj „presvedčivý“ imidž úspešného podnikateľa.
Namiesto toho sa radšej tvária, že „všetko je jasné a primitívne jednoduché“ čím si môžu navodiť nemalé problémy. Preto doporučujeme nikdy sa nehanbiť opýtať aj na zdanlivo jednoduché veci, ak ste si nimi nie istí alebo im nerozumiete. Veď daňové právo všade na svete patrí medzi najnáročnejšie právno-ekonomické disciplíny.
Strach z rozsahu zistení daňovej kontroly
Niekedy sa daňová kontrola zbytočne fetišizuje, démonizuje a zbytočne sa následne medzi daňovníkmi šíri strach a panika. Úlohou kontroly je overiť správnosť. Daňové orgány v rámci Finančnej správy SR realizujú ročne tisíce periodických kontrol a priebežných kontrol (tzv. miestne zisťovania).
Ďalšie kontroly daní realizuje sieť colných orgánov (spotrebné dane) a komunálnych orgánov (miestne dane). Daňovú kontrolu múdry privíta, lebo mu pomôže získať poučenie a vyhnúť sa možným prenosovým chybám pre budúcnosť. Každá kontrola je cenná lekcia pre budúcnosť.
Neznalosť možností daňovej obrany
Východiská daňovej obrany i obhajoby sú zakotvené najmä v Ústave SR (nedotknuteľné práva občana) a zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (tzv. DAŇOVÝ PORIADOK) v znení neskorších predpisov.
Základy daňovej obrany ak sa ich nechce učiť podnikateľ, by mal ovládať alebo jeho interný daňový špecialista (šéfekonóm, hlavný účtovník alebo daňový špecialista firmy) alebo kompetentný externý daňový poradca (daňový poradca, audítor, ekonomicko-účtovný poradca, komerčný právnik, resp. daňový advokát).
Nevedenie záznamovej agendy na daňové účely
Medzi ďalšie omyly a chyby daňovníka patrí najmä nevedenie daňovej agendy (daňové účtovníctvo, peňažný denník, agenda dane z pridanej hodnoty, mzdová agenda, nenahlasovanie zmien v oznamovaco-registračnej daňovej povinnosti, atď.) priebežne počas zdaňovacieho obdobia a spôsobom, ktorý ukladá zákon (napr. zákon o účtovníctve).
Daňový úrad môže prinútiť daňovníka viesť aj úplne osobitnú a špeciálnu daňovú agendu (podľa daňového poriadku). Koná tak zvyčajne vtedy, keď daňovník s ním nespolupracuje, porušuje zákon a nekoná ústretovo v daňovom konaní.
Chýbajúce sebariadenie podnikateľa v oblasti daní
Racionálne konajúci daňový subjekt by si podľa nášho názoru mal stanoviť vlastný diel zodpovednosti aj na úseku daní. To znamená stanoviť si akýsi osobný plán v oblasti zdaňovania, čo vykoná sám, čo ponechá na účtovnícku firmu /interný špecialista/ napríklad jednoduchšie daňové záležitosti a čo sa poradí s odborníkom z externého okolia /najmä zložitejšie daňové problémy/.
Daňový sebamanažment by si mal každý podnikateľ i daňový subjekt, ktorý nepodniká, pravidelne rozvíjať a dopĺňať. Zainvestovať je vhodné do daňového sebavzdelávania. Veľmi dobrou pracovnou pomôckou k tomu okrem kníh Daňová prevencia (2014) a Daňová kontrola (2016) je aj najnovšia moderná učebnica zdaňovania na tému „Daňové podvody v praxi I. (2018)“.
