Miroslav Gandžala v dnešnom blogu poradí dôchodcom, kedy sa oplatí podať daňové priznanie a ako ušetriť na daniach.
Dôchodca zamestnanec a dohodár – ročná daň
U dôchodcu má vplyv na daňovú povinnosť výška príjmu dôchodcu a to, či tento dôchodca bol k prvému dňu roka poberateľom dôchodku.
Príklad 1a – začiatok poberania dôchodku počas roka 2024
Zamestnanec začal starobný dôchodok poberať 1. mája 2024. Do 30.4.2024 bol zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Jeho príjem zo závislej činnosti za mesiac január až apríl bol vo výške 5 600 eur. Tento zamestnanec má podpísané Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) vo výške 470,54 eur mesačne (ročne 5 646,48 eur) nakoľko k 1.1.2024 nebol ešte poberateľom dôchodku. (Ak by dôchodok poberal 1.1.2024, nemá v roku 2024 nárok na NČZD).
Od 1.5.2024 začal poberať dôchodok vo výške 570 eur. Za rok 2024 bude výška dôchodku, ktorý poberá vo výške 3 990 eur (7 x 570). Výška vyplateného dôchodku nemá vplyv na „krátenie“ NČZD, nakoľko starobný dôchodok nepoberal 1.1.2024.
Tento daňovník si podá vlastné daňové priznanie (typ A) za rok 2024 (nepožiada zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný o vykonanie rožného zúčtovania dane). Keďže zo mzdy za január až apríl 2024 mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, podaním vlastného daňového priznania sa mu všetky preddavky na daň vrátia.
Pozn. V daňovom priznaní typ A – III. oddiel NEOZNAČUJE, že v zdaňovacom období poberal dôchodok a ani NEUVÁDZA sumu vyplateného dôchodku.
Príklad 1b – poberateľ dôchodku pred 1.1.2024
Zamestnanec starobný dôchodok poberá od roku 2023. V roku 2024 bol zamestnanec zamestnaný na hlavný pracovný pomer do 29.2.2024. Jeho príjem zo závislej činnosti za mesiac január a február bol vo výške 2 750 eur. Zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň.
Tento zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) vo výške 470,54 eur mesačne (ročne 5 645,48 eur) nakoľko k 1.1.2024 bol poberateľom dôchodku (resp. má nárok na NČZD vo výške rozdielu vyplateného dôchodku a ročnej sumy NČZD). Výška jeho dôchodku je 570 eur mesačne. Za rok 2024 bude výška dôchodku, ktorý poberá vo výške 6 840 eur (12 x 570). Keďže výška dôchodku v roku 2024 presiahne sumu NČZD, NČZD si nebude môcť uplatniť (5 646,48 – 6 870,00 = -1 193,52).
Ale … tomuto daňovníkovi síce nevznikne daňová povinnosť z dôvodu nízkej výšky zdaniteľných príjmov (2 750 eur), ktoré v roku 2024 nedosiahli ½ NČZD (2 823,24 eur) a aj napriek tomu, že si tento daňovník nebude môcť uplatniť NČZD (z dôvodu dôchodku vyššieho ako je NČZD) bude pre daňovníka výhodné podať vlastné daňové priznanie (typ A) za rok 2024 (nepožiada zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný o vykonanie ročného zúčtovania dane). Nevznikne mu daňová povinnosť z dôvodu príjmu nižšieho ako 2 823,24 € a nakoľko zo mzdy za január a február 2024 mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, podaním vlastného daňového priznania sa mu zrazené preddavky vrátia.
Dôchodca zamestnanec a dohodár – mesačná daň
Príklad 2a – začiatok poberania dôchodku počas roka 2024
Zamestnanec začal starobný dôchodok poberať 1. mája 2024. Do 30.4.2024 bol zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Jeho príjem zo závislej činnosti za jeden mesiac bol vo výške 1 400 eur. Tento zamestnanec má podpísané Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) vo výške 470,54 eur mesačne nakoľko k 1.1.2024 nebol ešte poberateľom dôchodku. Z príjmu v každom mesiaci január až apríl mu aj po odpočítaní mesačnej NČZD zamestnávateľ zrazí preddavky na daň. Aj napriek tomu, že jeho pracovný pomer trval len 4 mesiace, môže si tento daňovník uplatniť po skončení roka celú (ročnú) výšku NČZD (12×470,54) a zrazené preddavky za mesiace január až apríl sa mu vrátia (viď príklad 1a).
Príklad 2b – poberateľ dôchodku pred 1.1.2024
Zamestnanec starobný dôchodok poberá od roku 2023. V roku 2024 bol zamestnanec zamestnaný na hlavný pracovný pomer do 29.2.2024. Jeho príjem zo závislej činnosti za mesiac január bol vo výške 1 300 eur a za mesiac február bol vo výške 1 450 eur. Zamestnávateľ mu za mesiac január a február zrážal preddavky na daň v plnej výške, nakoľko tento zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) vo výške 470,54 eur mesačne, lebo k 1.1.2024 už bol poberateľom dôchodku.
Po ukončení roka tomuto daňovníkovi síce nevznikne daňová povinnosť z dôvodu nízkej výšky zdaniteľných príjmov (2 750 eur), ktoré v roku 2024 nedosiahli ½ NČZD (2 823,24 eur) a aj napriek tomu, že si tento daňovník nebude môcť uplatniť NČZD (z dôvodu dôchodku vyššieho ako je NČZD) bude pre daňovníka výhodné podať vlastné daňové priznanie (typ A) za rok 2024 (nepožiada zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný o vykonanie ročného zúčtovania dane). Nakoľko zo mzdy za január a február 2024 mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, podaním vlastného daňového priznania sa mu preddavky vrátia (viď príklad 1b).
Dôchodca SZČO
Príklad 3a – začiatok poberania dôchodku počas roka 2024
Daňovník SZČO mal v roku 2024 zdaniteľné príjmy vo výške 12 500 eur a daňové výdavky vo výške 6 900 eur. Jeho čiastkový základ dane z podnikania (príjmy – výdavky z podnikania) sú vo výške 5 600 eur. Daňovník (SZČO) začal starobný dôchodok poberať 1. mája 2024. V daňovom priznaní (typ B) si uplatní NČZD vo výške 5 646,48 eur. NČZD si môže uplatniť, nakoľko k 1.1.2024 nebol ešte poberateľom dôchodku. (Ak by dôchodok poberal 1.1.2024, nemá v roku 2024 nárok na NČZD).
Od 1.5.2024 začal poberať dôchodok vo výške 570 eur. Za rok 2024 bude výška dôchodku, ktorý poberá vo výške 3 990 eur (7 x 570). Výška vyplateného dôchodku nemá vplyv na „krátenie“ NČZD, nakoľko starobný dôchodok nepoberal 1.1.2024.
Tento daňovník má povinnosť podať daňové priznanie (typ B) za rok 2024, nakoľko jeho zdaniteľné príjmy (12 500 eur ) boli vyššie ako ½ NČZD (1/2 zo sumy 5 646,48 = 2 823,24). Vďaka tomu, že má nárok na celú NČZD nevznikne mu daňová povinnosť, lebo NČZD je vyššia ako čiastkový základ dane (5 600,00 – 5 646,48 = základ dane -46,48 eur = 0,00 eur).
Pozn. V daňovom priznaní typ B – III. oddiel NEOZNAČUJE, že v zdaňovacom období poberal dôchodok a ani NEUVÁDZA sumu vyplateného dôchodku.
Príklad 3b – poberateľ dôchodku pred 1.1.2024
Daňovník SZČO mal v roku 2024 zdaniteľné príjmy vo výške 2 800 eur a daňové výdavky vo výške 900 eur. Jeho čiastkový základ dane z podnikania (príjmy – výdavky z podnikania) sú vo výške 1 900 eur.
Starobný dôchodok poberá od roku 2023. Tento zamestnanec nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) vo výške 5 645,48 eur (resp. má nárok na NČZD vo výške rozdielu vyplateného dôchodku a ročnej sumy NČZD) nakoľko k 1.1.2024 bol poberateľom dôchodku.
Výška jeho dôchodku je 570 eur mesačne. Za rok 2024 bude výška dôchodku, ktorý poberá vo výške 6 840 eur (12 x 570). Keďže výška dôchodku v roku 2024 presiahne sumu NČZD, NČZD si nebude môcť uplatniť (5 646,48 – 6 870,00 = -1 193,52).
Tomuto daňovníkovi SZČO síce nevznikne povinnosť podať daňové priznanie z dôvodu nízkej výšky zdaniteľných príjmov (2 800 eur), ktoré v roku 2024 nedosiahli ½ NČZD (2 823,24 eur) a tento daňovník si nebude môcť uplatniť NČZD (z dôvodu dôchodku vyššieho ako je NČZD) ale v prípade ak potrebuje podať daňové priznanie z akéhokoľvek dôvodu, nevznikne mu daňová povinnosť zo sumy základu dane (zo sumy 1 900 eur), nakoľko jeho zdaniteľné príjmy (2 800 eur) nepresiahli sumu ½ NČZD (1/2 zo sumy 5 646,48 = 2 823,24).
Ak by jeho zdaniteľné príjmy boli vyššie ako 2 823,24 eur, má povinnosť podať daňové priznanie a dani bude podliehať celá suma čiastkového základu dane.
Príklad: Zdaniteľné príjmy má vo výške 2 850 eur, daňové výdavky vo výške 900 eur. Jeho čiastkový základ dane z podnikania (príjmy – výdavky z podnikania) sú vo výške 1 950 eur. Ako poberateľ dôchodku k 1.1.2024 s výškou dôchodku 6 840 eur si nemôže uplatniť NČZD, to znamená dani bude podliehať suma 1 950 eur.
Pozn.1 – V daňovom priznaní typ B – III. oddiel OZNAČUJE, že v zdaňovacom období poberal dôchodok a UVÁDZA sumu vyplateného dôchodku.
Pozn.2 – NČZD je možné uplatniť len na tzv. „aktívne príjmy“. To sú príjmy zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 a príjmy z podnikania podľa paragrafu 6 ods. 1 a 2.
Dôchodca – prenajímateľ nehnuteľnosti.
Pri prenájme nehnuteľnosti môže daňovník – dôchodca ušetriť na daniach tým, že ak ako manželia vlastnia a prenajímajú nehnuteľnosť, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve môžu príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti deliť medzi sebou ľubovoľným pomerom.
Príklad: Obaja manželia sú poberatelia dôchodku od roku 2022. Z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnu manželia v roku 2024 príjem 6 600 eur a výdavky 3 200 eur. Tento príjem (6 600 eur) si manželia rozdelia rovnakým pomerom 50:50. Každý z manželov tak má príjem z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti vo výške 3 300 eur. Každý z nich si uplatní oslobodenie príjmov v sume 500 eur. To znamená, že príjem každého z manželov je vo výške 2 800 eur. Ak nemali okrem tohto príjmu z prenájmu žiaden iný príjem, nevzniká ani jednému z manželov povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko zdaniteľný príjem jedného aj druhého neprekročil sumu ½ NČZD, t. j. neprekročil sumu 2 823,24 eur.
V prípade ak by týmto spôsobom nepostupovali (nedelili by si príjem z prenájmu nehnuteľnosti) vznikla by povinnosť podať daňové priznanie z dôvodu výšky príjmu 6 100 eur (6 600 – 500), ktorý je vyšší ako ½ NČZD (2 823,24 eur) a dani by podliehala celá výška základu dane.
Pozn.1 – Suma dôchodku sa nepovažuje za zdaniteľný príjem.
Pozn. 2 – Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností si daňovník môže uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti na základe vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), alebo na základe daňovej evidencie.
Výdavky k príjmom z prenájmu nehnuteľnosti si môže uplatniť rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrňovaný do základu dane k celkovým takýmto príjmom. Do základu dane každý z manželov (ak by podával daňové priznanie) zahrnul výdavky vo výške 1 360 eur.
Výpočet: (2 800 : 3 300 = 0,85) * 1 600 = 1 360 eur. Následne základ dane daňovník vypočíta ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami 2 800 a daňovými výdavkami 1 360 a to vo výške 1 440 eur.
Na príjmy z prenájmu podľa paragrafu 6 ods. 3 nie je možné uplatniť NČZD, to znamená, že ak by sa aj poberateľom dôchodku stali v priebehu roka 2024, tak na príjmy z prenájmu (tzv. „pasívne príjmy“) sa možnosť uplatnenia NČZD nevzťahuje.
Autor: Miroslav Gandžala, účtovná spoločnosť AGRICO, s.r.o. www.agrico.sk
V texte som použil veličiny platné pre rok 2024, t. j. pre aktuálne obdobie – podávanie DP za rok 2024
