Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, keď nemôžu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takom prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňový subjekt môže písomne požiadať o odklad platenia dane alebo zaplatenie dane, resp. daňového nedoplatku v splátkach.
V krajnom prípade ale musia daňovníci počítať aj s možnosťou daňovej exekúcie. Niektorí daňoví exekútori pritom pracujú priebežne aj priamo v teréne prostredníctvom neohlásených návštev. Pravidelne počas roka sa konajú aj celoslovenské akcie, na ktorých sa zúčastňujú všetky daňové úrady.
Finančná správa v rámci prijatej stratégie diverzifikovať spôsoby výkonu daňovej exekúcie vykonáva daňové exekúcie aj priamo v teréne prostredníctvom neohlásených návštev
Od septembra 2016 navyše organizuje aj pravidelné celoslovenské akcie, na ktorých sa zúčastňujú všetky daňové úrady (s výnimkou Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty), často aj v spolupráci s colníkmi. Podobný výkon daňovej exekúcie – priamo v teréne sa využíva aj v Českej republike a má svoje opodstatnenie.
Počas spoločných 5 celoslovenských akcií daňoví exekútori uskutočnili výkon daňovej exekúcie u 264 daňových dlžníkov, z toho u 73 fyzických a 191 právnických osôb. Pri týchto spoločných akciách doteraz zexekvovali viac ako 500 000 eur, ktoré odobrali buď ihneď v hotovosti, resp. ich dlžníci uhradili bezprostredne v nasledujúcich dňoch. Takéto spoločné akcie budú pokračovať aj na budúci rok.
Primárne pri takýchto terénnych akciách finančná správa nesleduje okamžitý fiškálny výnos z akcií, ale najmä ich efekt z hľadiska prevencie. Tento spôsob výkonu daňovej exekúcie má preukázateľný vplyv na platobnú morálku daňových dlžníkov, a to najmä z obavy zo samotnej návštevy daňového exekútora. Zo strany finančnej správy ide teda o opatrenie prevenčného charakteru, ktorým chce posilniť uvedomelosť daňových dlžníkov a riadne a včasné plnenie si daňových povinností.
Daňoví exekútori, ktorí pracujú priamo v teréne a vykonávajú exekúcie priamo v prevádzke, byte či dome daňového dlžníka, uskutočňujú výkony daňovej exekúcie odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, napríklad stravných lístkov, vkladných knižiek, listinných cenných papierov ako zmenka, šek a pod.
Tento zákonný nástroj finančná správa využíva najmä v prípadoch, keď je zrejmé, že daňový dlžník dlhuje na daniach aj napriek tomu, že jeho majetkové pomery a forma podnikania – napr. maloobchodná prevádzka – nasvedčujú tomu, že svoje podlžnosti je schopný bez problémov uhradiť. Vo väčšine prípadov daňoví dlžníci dobrovoľne spolupracujú, nájdu sa však aj výnimky. V takých prípadoch na spoluprácu privolajú daňoví exekútori aj políciu.
V budúcom roku sa finančná správa plánuje v oblasti daňovej exekúcie zamerať výraznejšie aj na dražby, t. z. predaje hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností dlžníkov. Daňoví exekútori tak budú ešte intenzívnejšie pôsobiť v teréne, vyhľadávať, spisovať a zaisťovať hnuteľný majetok daňových dlžníkov, ktorý bude následne finančná správa predávať vo verejných dražbách. Predaj majetku formou dražby zabezpečujú a vedú taktiež samotní daňoví exekútori.
Čo robiť v prípade daňového nedoplatku:
Daňový subjekt by mal komunikovať so svojím daňovým úradom, v ideálnom prípade už v momente, keď sa jeho finančná situácia zhoršila a vie, že nebude môcť daň zaplatiť v lehote splatnosti. V takom prípade môže požiadať o odklad platenia dane, resp. o platenie tejto dane v splátkach.
Ak bude jeho žiadosti vyhovené, sumu nezaplatenej dane správca dane nezačne vymáhať v daňovom exekučnom konaní. V prípade včasného podania žiadosti a vydania rozhodnutia ešte pred splatnosťou dane, daňový subjekt nebude musieť platiť úrok z omeškania, ale len úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky, kde je úroková sadzba nižšia.
Po lehote splatnosti dane daňový subjekt môže písomne požiadať o odklad platenia daňového nedoplatku alebo zaplatenie daňového nedoplatku v splátkach. K žiadosti prikladá analýzu finančnej a ekonomickej situácie. Daňový úrad odklad platenia alebo splátky môže povoliť, ak bude dlžná suma zabezpečená záložným právom. To neplatí, ak výška dane alebo nedoplatku na dani nepresiahne 3 000 eur.
Ešte predtým, ako je daňový nedoplatok odstúpený na vymáhanie, daňový úrad môže vyzvať daňovníka, aby daňový nedoplatok zaplatil v náhradnej 15-dňovej lehote. Keďže nejde o povinnosť, ale o možnosť správcu dane, takéto konanie je ovplyvňované aj predchádzajúcou daňovou disciplínou daňového subjektu.
Vymáhanie začína daňový exekútor vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, na základe ktorého dochádza k blokácii majetku dlžníka, napr. účtu v banke do výšky dlžnej sumy. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa dlžníkovi nedoručuje, avšak daňový exekútor mu doručí daňovú exekučnú výzvu, v rámci ktorej je dlžník poučený aj o začatom exekučnom konaní a možnosti podať opravný prostriedok.
Dôležité tiež je, že v daňovej exekučnej výzve je dlžník vyzvaný na úhradu nedoplatku v lehote 8 dní. Ak tak urobí, daňovej exekúcii, či už zrážke zo mzdy, z účtu v banke, alebo predaja iného majetku, sa vyhne. Ak nedoplatok dlžník neuhradí ani na základe daňovej exekučnej výzvy, posledným krokom je vydanie daňového exekučného príkazu, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
Povinnosťou daňových úradov je nedoplatky vymáhať. Daňoví exekútori vymáhajú všetky nedoplatky bez ohľadu na ich výšku. Čím skôr daňový subjekt osloví daňový úrad, tým väčšia je šanca, že problém sa vyrieši k obojstrannej spokojnosti.
zdroj: Finančná správa
