Dnes s odborníčka na dane zo spoločnosti Atlas Group poradí, ako postupovať, keď sa nám nahlási kontrola.
Firma či podnikateľ sa môže počas svojho pôsobenia stretnúť aj s menej známou a prebádanou, ale o to náročnejšou daňovou kontrolou na dodržiavanie pravidiel zákona o účtovníctve. „Ustáť takúto kontrolu je náročné práve preto, že je nutné pred správcom dane obhájiť použité účtovné postupy a metódy a spôsob zaúčtovania hospodárskych operácií,“ opisuje partnerka poradenskej spoločnosti Atlas Group Jitka Božeková.
Nahlásila sa mi kontrola, čo teraz?
Pre podnikateľov si preto pripravila niekoľko odporúčaní a rád, ako v tomto prípade postupovať. V prvom rade pripomína, že daňová kontrola je zásah do základných práv a slobôd účtovnej jednotky, teda firmy či podnikateľa. Je na ňu nutné vyhradiť priestor, čas, zamestnanca alebo zastupujúceho splnomocnenca na vedenie daňovej kontroly a finančné prostriedky zabezpečujúce spoluprácu bez zbytočných prieťahov. „Preto trvá daňová kontrola najviac jeden rok, pričom správca dane musí dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov účtovnej jednotky. „
10 ročné uchovávanie účtovnej dokumentácie
Zvyčajne podľa jej slov správca dane najprv vykoná miestne zisťovanie vo firme, keď si vyžiada napríklad účtovné denníky za niekoľko rokov a vyhľadáva a zisťuje pochybenia spoločnosti. Má právo nazrieť do účtovných písomností, záznamov a informácií aj na nosičoch dát a firma je povinná umožniť mu takéto zisťovanie a poskytnúť pomoc a súčinnosť. Zároveň musí firma poskytnúť potrebné vysvetlenia či zapožičať vyžiadané podklady alebo ich kópie. „Pripomínam, že účtovnú dokumentáciu je potrebné uchovávať po dobu 10 rokov,“ upozorňuje Jitka Božeková.
Ako postupovať od začiatku?
Začiatok takejto kontroly vždy daňový úrad oznámi. „Je priam esenciálne mať znalosť svojich práv a povinností počas daňovej kontroly a znalosť toho, čo je predmetom dôkazného bremena účtovnej jednotky počas daňovej kontroly,“ dodáva. Firma či podnikateľ má pri takejto daňovej kontrole v prvom rade povinnosť tvrdiť, povinnosť svoje tvrdenia dokázať, poskytovať vysvetlenia a ďalšie dôkazy na odstránenie pochybností správcu dane. Zároveň môže firma v priebehu kontroly nazerať do spisu týkajúceho sa jej povinností či vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia.
Postup pri dokazovaní
„Účtovná jednotka má dokonca právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania urobeného u inej účtovnej jednotky v súvislosti s daňovou kontrolou u nej samotnej, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane či byť prítomný na výsluchu a pokladať otázky svedkovi alebo znalcovi,“ vysvetľuje tiež Jitka Božeková. Pokiaľ firma predloží správcovi dane všetky doklady a podklady, ktoré je možné žiadať, je na daňovom úrade, aby ich posúdil a vyhodnotil. V prípade, ak má naďalej pochybnosti, je povinný ich bezodkladne vyjadriť a umožniť firme, aby sa s nimi vysporiadala a odstránila ich. „V praxi sa často stáva, že aj po zaslaní všetkých podkladov, správca dane neustále požaduje ďalšie dôkazy. Vtedy odporúčame podniku, aby vyzval daňový úrad, nech uvedie, aké konkrétne dôkazy má ešte firma predložiť, aby podľa neho uniesla dôkazné bremeno,“ radí Jitka Božeková. Na základe etického kódexu by pritom príslušník finančnej správy mal firme vysvetliť dôvod, prečo konkrétne informácie požaduje. Odloženie predkladania dôkazov a vysvetlení do ďalších etáp daňového konania totiž môže podľa Jitky Božekovej výrazne oslabiť pozíciu kontrolovanej firmy. „To sa v praxi môže vyhrotiť do takých rozmerov, že v prípade súdneho konania súd odmietne ochrániť firmu, ktorá začala byť aktívna až po ukončení daňovej kontroly,“ upozorňuje. Pripomína tiež, že počas daňovej kontroly musí správca dane postupovať podľa zásad správy daní a etického kódexu. Preto je pre firmy dobré o nich vedieť a domáhať sa týchto zásad a princípov.
Ukončenie kontroly
Pred ukončením daňovej kontroly správca dane oboznámi účtovnú jednotku o svojich zisteniach a pochybnostiach a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila. Následne vydá protokol k ukončeniu daňovej kontroly. „Tu nastáva zmena v procese výkonu kontroly oproti bežným kontrolám daní, keďže k tomuto protokolu sa nie je možné vyjadriť. To znamená, že z procesu úplne vypadáva vyrubovacie konanie“ .
Po vydaní protokolu má správca dane rok na to, aby vydal prvostupňové rozhodnutie o určení výšky pokuty za spáchané správne delikty stanovené v protokole. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 30 dní. Pri najzávažnejších pochybeniach sa pritom môže pokuta vyšplhať až do troch miliónov eur. Ale je na uvážení správcu dane, akú výšku pokuty zvolí. „Nie je vhodné spoliehať sa ani na pokutu do výšky určitého percenta z čistého majetku, pretože ak správca dane označí pochybenia ako mimoriadne závažné, stanoví pokutu vlastnou úvahou a v praxi sa ukázalo takmer irelevantné, či bude pre účtovnú jednotku likvidačná alebo nie.“ Na základe praxe preto odporúča, aby si firma vždy preverila u svojej účtovnej kancelárie, či je vôbec poistená na krytie škôd spôsobených vedením účtovníctva a do akej výšky poistného plnenia.
