Situácia na slovenskom pracovnom trhu je v súčasnej dobe veľmi kritická z pohľadu firiem, naopak, najviac tešiť sa môžu záujemcovia o prácu alebo zamestnanci. Firmy, ktoré boli kedysi rázne proti zamestnávaniu cudzincov – dnes menia názor a overujú si možnosti a podmienky zamestnávania občanov aj z okolitých štátov. Niektoré firmy už riešia aj existenčné problémy, prípadne zotrvanie v našej krajine. K danej téme sme oslovili najväčší a najznámejší slovenský pracovný portál Profesia.sk, ktorý funguje už od apríla 1997. Ako sa vlastne zrodila táto situácia na pracovnom trhu a je iba na Slovensku?
Ako hodnotí Profesia aktuálny stav na slovenskom pracovnom trhu v porovnaní s minulosťou, napr. z pred piatich rokov a dnes?
Situácia sa za toto obdobie pomerne výrazne zmenila. Dá sa povedať, že dnes sa do väčšej výhody dostávajú uchádzači. Neustále informujeme o tom, ako majú zamestnávatelia stále väčší problém nájsť vhodných ľudí. Táto informácia sa najmä za posledné dva roky v médiách neustále opakuje. Treba však zdôrazniť, že situácia na trhu práce je naozaj taká, že firmy na našom portáli uverejňujú neustále viac voľných pracovných miest.
Nie je to spôsobené iba tým, že by hľadali náhradu za odchádzajúcu pracovnú silu, ale sledujeme trend, keď naozaj vznikajú nové voľné pozície. Najmä rok 2017 bol prelomový a priniesol rekordný počet pracovných ponúk.
Ukazuje sa, že rok 2018 prináša zatiaľ podobné čísla. Z pohľadu uchádzačov je to dobrá informácia. Majú totiž na výber z väčšieho počtu ponúk a naopak klesá im konkurencia medzi reagujúcimi na ponuky. Z pohľadu firmy je táto situácia už horšia.
Tieto skutočnosti totiž výrazne navyšujú náklady na nábor nových ľudí. Firmy totiž často zamestnajú aj flexibilných uchádzačov bez skúseností, pri ktorých musia investovať do ich zaúčania.
Je tento stav podobný tomu, aký bol pred krízou v roku 2008? Prípadne, dá sa s nejakým obdobím vôbec porovnávať?
Je to veľmi náročné porovnávať tieto obdobia. Počas 10-ročného obdobia vidíme napríklad iné trendy hľadania práce. Dnes platí, že ak chce zmeniť zamestnanec prácu, ako prvý spôsob mu napadne hľadanie na pracovnom portáli. V roku 2008 omnoho viac fungovalo hľadanie práce prostredníctvom novín, či iných inzerátov. Aj z tohto dôvodu nevieme úplne dokonale porovnávať čísla.
Vieme však povedať, že pracovné ponuky sú v súčasnosti rozložené rovnomernejšie ako predtým. Slovo rovnomernejšie však rozhodne neznamená rovnomerne, avšak vidíme, že krajské mestá strácajú v krajoch svoju dominanciu a naopak voľné miesta vidíme aj v ďalších okresoch. Stále však platí, že sme krajinou s pomerne veľkými regionálnymi rozdielmi a to aj napriek tomu, že sa znižujú.
Profesia je už na trhu vyše 21 rokov. Aké firmy alebo odvetvia majú dlhodobé problémy nájsť uchádzačov o zamestnanie na Slovensku? Ako tento problém firmy riešia? A zas naopak, ktoré firmy majú jednoduché osloviť / nájsť zamestnancov v krátkej dobe?
Dnes vieme povedať, že jedným z najnedostatkovejších odvetví je určite IT. Zohnať ľudí na tieto pozície je pre zamestnávateľov pomerne náročné, aj z tohto dôvodu vidíme, že práve v tomto odvetví rastú za posledné roky platy najrýchlejšie. V tomto prípade však ide o pozície, kde vidíme najvyššie platy v porovnaní s ostatnými odvetviami.
Veľký problém je však aj v sektoroch, o ktoré nie je záujem najmä z toho dôvodu, že nie sú tak prosperujúce. Na Slovensku tak pozorujeme stále menší záujem o prácu v školstve, v zdravotníctve, sociálnej práci, ale aj v odevnom a kožiarskom priemysle.
Problém zohnať ľudí sa však nemusí vždy viazať iba na odvetvie. Vieme, že momentálne sa čoraz častejšie rozpráva o employer brandingu. Sú prípady, keď dobré meno firmy zabezpečí, že na ponuku zareaguje omnoho viac ľudí, ako na rovnakú pozíciu v inej firme.
Ukazuje sa, že pre uchádzačov je veľmi dôležitý zverejnený plat. Základnú zložku mzdy pritom musia firmy zverejňovať od 1. mája povinne. Ďalej taktiež rozhoduje, akým spôsobom napíše firma inzerát, aké benefity ponúka a mnoho ďalších faktorov. Ak sa teda zamestnávateľ zaujíma o všetky tieto faktory, môže výrazne ovplyvniť počet ľudí, ktorí chcú pre neho pracovať.
V čom by podľa vás mohli byť ešte ďalšie „skryté“ problémy, o ktorých firmy nevedia alebo nechcú vedieť – prečo firmy nevedia obsadiť pracovné pozície alebo majú veľkú fluktuáciu? Napr. nedostatočné odmeňovanie, zlé pracovné podmienky, zlý kolektív a intrigy, a pod..
V októbri sme robili analýzu, v ktorej sme sa okrem iného pýtali Slovákov, čo bol dôvod, prečo naposledy zmenili prácu. Najčastejšou odpoveďou bol nízky plat, nemožnosť rozvíjať sa ďalej, zlý vzťah so šéfom a kolegami, zlé pracovné podmienky a nedostatok voľného času.
Ukazuje sa, že vysoká fluktuácia trápi najmä firmy v odvetviach ako marketing, cestovný ruch, médiá a právo. Najviac menia prácu ľudia v Bratislavskom kraji. To môže byť spôsobené najmä tým, že títo zamestnanci majú zároveň aj najväčší výber voľných pracovných ponúk, preto sa nemusia báť až tak zmeniť svoje povolanie, ako ľudia v regióne, kde toľko práce nie je.
Celkovo však môžeme povedať, že práve vďaka tomu, že je práce na Slovensku viac ako napríklad päť rokov dozadu, fluktuácia nám rastie. Je to však logické. Zamestnanci, ktorí sú nespokojní vo svojej práci majú lepšiu východiskovú pozíciu na zmenu.
Aké pracovné pozície sú najviac dopytované firmami a aké pozície prevládajú medzi záujemcami o prácu?
Medzi pozíciami, na ktoré zamestnávatelia hľadajú ľudí najčastejšie vidíme rozdiel medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. V Bratislave a okolí je totiž najrozšírenejšou pozíciou administratívny pracovník, inde je to operátor výroby.
Okrem týchto pozícií sa však všeobecne na celom území hľadajú často predavači, či skladníci. Toto je taká tá TOP 4 najčastejšie hľadajúcich zamestnancov.
Čo sa týka záujmov uchádzačov, ukazuje sa nám, že najväčšia časť Slovákov chce pracovať najmä v administratíve, či v personalistike.
Kto má lepšiu výhodu a postavenie nájsť si zamestnanie – muž alebo žena?
Na toto sa nedá odpovedať. Samozrejme, sú odvetvia, v ktorých vidíme viac žien a zase odvetvia, ktoré viac preferujú muži. V tomto prípade sa ukazuje, že ženy častejšie reagujú na prácu, ktorá je menej platená, ako muži.
Kým väčší podiel žien evidujeme napríklad v sociálnej práci, školstve, či v zdravotníctve, muži naopak reagujú viac na pozície v IT, telekomunikáciách, či v strojárstve. Aj to je jeden z faktorov, prečo je celková priemerná mzda mužského zamestnanca vyššia ako tá ženská.
Je podľa vás väčší dopyt zo strany záujemcov o prácu „zamestnať sa“ pod agentúrou alebo priamo pod spoločnosťou formou na trvalý pracovný pomer? Máte prehľad, koľko ľudí na Slovensku je celkovo zamestnaných cez agentúry? + Aký je názor verejnosti na agentúrne zamestnávanie?
Na Slovensku platí zákon, že agentúrny zamestnanec môže byť v jednej spoločnosti maximálne po dobu dvoch rokov. To znamená, že po tomto čase buď vo firme už pracovať nemôže a môže ísť niekam inam alebo si ho firma nechá ako kmeňového zamestnanca.
Niektorým uchádzačom o prácu tak nemusí vyhovovať to, že nemajú istotu, že pri danej práci zostanú dlhšie. V spojitosti s agentúrnym zamestnávaním sa na Slovensku, ale aj v zahraničí spájajú aj kauzy, kde inšpektorát práce zistil, že napríklad ľudia pracovali v zlých podmienkach s výrazne nižšími platmi ako kmeňoví zamestnanci, čo môže taktiež ovplyvniť rozhodnutie uchádzačov o prácu.
Agentúrne zamestnávanie však môže byť pre niektorých uchádzačov prínosné. Povedomie o agentúrach nie je však vždy iba pozitívne.
Čo podľa vás mohlo zapríčiniť nedostatok pracovnej sily na Slovenku? A aký bude vývoj podľa vás v najbližšom období?
Firmy sa paradoxne dostali do týchto problémov vďaka zlepšujúcej sa ekonomike. Skutočnosť, že sa spoločnostiam darí, rozširujú svoju pôsobnosť a počet zamestnancov a zároveň sem prichádzajú nové investície, spôsobuje, že reagujúcich uchádzačov ubúda.
Budúci vývoj je náročné predpovedať, hovorí sa najmä o nástupe automatizácie. Vieme, že firmy môžu aplikovať stroje namiesto pracovnej sily čoraz rýchlejšie, najmä z dôvodu náročného hľadania nových ľudských zdrojov. Aj z tohto dôvodu odporúčame nielen uchádzačom, ale aj súčasným zamestnancom, aby nezanedbávali celoživotné vzdelávanie a pokúšali sa napredovať, aby boli na trhu práce využiteľný aj v budúcnosti.
Majú aj iné európske krajiny podobný problém s pracovným trhom ako my? Napr. ktoré to sú?
Nedostatok pracovnej sily logicky nie je problémom iba Slovenska, ale takmer celej Európy. Dá sa povedať, že tento problém začal na západe a postupne sa doň dostávajú aj ostatné krajiny. Aj preto zamestnávatelia neustále otvárajú tému uvoľnenia pravidiel zamestnávania ľudí z tretích krajín.
Zaznamenali ste zvýšený dopyt zamestnávateľov po občanoch z iných krajín? U akých je to najčastejšie? Vieme porovnať zmenu aj s predchádzajúcimi rokmi? Aký vývoj predpokladáte?
Ako som už spomínala, určite áno. Momentálne to vidíme najmä vo výrobe. Je totiž pravda, že výrobné pozície na Slovensku vôbec neevidujeme na spodku záujmu uchádzačov. Problém však je, ak firma potrebuje veľa nových ľudí naraz a práve to sa v tomto odvetví deje.
Od 1. januára 2019 sa možno bude meniť minimálna mzda zo 480 eur na 520 eur – bude to mať podľa vás pozitívny alebo negatívny vplyv na zamestnávanie? Prípadne, podľa vašich skúseností – aký typ spoločností má s týmto veľké problémy?
Minimálna mzda má vplyv najmä na odvetvia, ktoré sú najmenej prosperujúce. Problém je, že zvyšuje náklady na zamestnancov často tam, kde si niektoré menšie firmy nemôžu v niektorých prípadoch dovoliť zaplatiť ľuďom viac.
To sa môže týkať napríklad sociálnej práce, pekárov, či pomocných prác, ktoré sú však na Slovensku veľmi potrebné. Aj z tohto dôvodu volajú zamestnávatelia po univerzálnom modeli stanovenia minimálnej mzdy pre každý rok, pričom minimum by bolo vypočítané podľa vybraných ekonomických ukazovateľov a nie podľa návrhu vlády, ktorý je každý rok iný.
Na naše otázky odpovedala Nikola Richterová, PR Manager
