Dokonca nemusíte ani viesť žiadne účtovníctvo. Aké povinnosti vyplývajú podnikateľom v súvislosti s vystavovaním daňových dokladov?

Čo je to faktúra

V úvode je dôležité ozrejmiť, že pojem faktúra sa bežne používa aj v prípadoch, keď o faktúru v pravom zmysle slova nejde.

Pojem faktúra je uvedený v § 71 zákona o DPH, pričom faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (napr. dobropis).

Postavenie papierových a elektronických faktúr je rovnocenné. Podstatné je, aby sa každá faktúra dala jednoznačné spojiť s konkrétnym zdaniteľným obchodom, t.j. dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ vyžaduje na základe vystavenej faktúry odplatu od odberateľa a odberateľ si môže na základe faktúry nárokovať odpočítanie zaplatenej DPH.

Elektronická faktúra

Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74, je vydaná len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte, na akom sa zdaniteľné osoby vopred dohodli, napr. xml, pdf. Súhlas na vydanie elektronickej faktúry môže byť vyjadrený písomne, v zmluve, e-mailom, alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany zákazníka alebo jej úhradou.

Ak teda zákazník uhradí prijatú elektronickú faktúru, samotná úhrada takto vystavenej faktúry znamená, že súhlasil s jej vydaním v elektronickej podobe. Elektronickú faktúru si môže zákazník aj sám stiahnuť napr. z webovej stránky predávajúceho po zadaní prihlasovacích údajov, tzn. nemusí dôjsť k zaslaniu faktúry zákazníkovi, ale zákazník len obdrží informáciu o vyhotovení faktúry.

Vystavenie faktúry – kto má povinnosť

V praxi môže nastať situácia, že zákazník vystavenie faktúry nepotrebuje, ale dodávateľ je v zmysle zákona o DPH povinný ju vystaviť. Osoby povinné vyhotoviť faktúru sú uvedené v § 72 zákona o DPH:

1. Platiteľ DPH pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (okrem dodaní tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42),

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane (s výnimkou poisťovacích a finančných služieb),

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

h) dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb v zmysle § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b;

2. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby;

3. Zahraničná osoba z tretieho štátu pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní;

4. Zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku;

5. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru. Predávajúci je oprávnený podať daňové priznanie a DPH si odpočítať (§ 52), povinnosť platiť DPH má kupujúci v inom členskom štáte (miesto spotreby).

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba, ak medzi dodávateľom a odberateľom je vopred uzavretá písomná dohoda o vystavovaní faktúr. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Vystavená faktúra ako účtovný doklad

Každé vystavenie faktúry je zároveň účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve a bez ohľadu na postavenie predávajúceho a kupujúceho musí obsahovať tieto náležitosti:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia.

Povinné náležitosti faktúry vystavenej platiteľom DPH sú uvedené v § 74 zákona o DPH.

Každý účtovný doklad musí spĺňať zároveň náležitosti

A to v zmysle § 3a Obchodného zákonníka:

1. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
2. právnu formu právnickej osoby,
3. identifikačné číslo, ak je pridelené,
4. označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu v prípade podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov.

Vystavenie faktúry a jej súčasti

Je dôležité spomenúť, že vystavenie faktúry by nemalo byť bez akéhokoľvek podkladu a nemala by existovať ako samostatný dokument (je potrebné na to myslieť aj pri archivácii účtovných dokladov).

Súčasťou vystavenej faktúry môže byť napr. zmluva, objednávka, doklad o vykonaní platby, doklad o uskutočnení prepravy tovaru, fotografie z vykonania služby, dodací list, potvrdenie o vydaní tovaru zo skladu/príjme tovaru na sklad apod.

Kto môže vystaviť faktúru

Vystavenie faktúry za dodaný tovar alebo službu môže vyhotoviť aj neplatiteľ DPH. Takáto faktúra ale nebude obsahovať všetky povinné obsahové náležitosti v zmysle § 74, napr. IČ DPH zdaniteľnej osoby – dodávateľa, základ dane a sadzbu dane – uvedie sa vždy iba cena bez dane (nezáleží, či je odberateľ platiteľom DPH alebo nie je).

Je dobrým zvykom uvádzať na vystavenej faktúre informáciu „Nie sme platiteľom DPH.“ Dokonca môže faktúru vystaviť aj fyzická osoba – občan (nepodnikateľ). Zákon nič také nezakazuje a je potrebné na takúto faktúru nazerať len ako na doklad, ktorým sa fyzická osoba – nepodnikateľ dožaduje úhrady záväzku v dohodnutej lehote splatnosti (napr. fyzická osoba – občan pomôže podnikateľovi so sťahovaním).

• ODPORÚČAME: Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Zatiaľ čo neplatiteľ DPH musí vystaviť „faktúru“ bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje (keďže sa riadi zákonom o účtovníctve), platiteľ DPH sa riadi lehotami uvedenými v § 73  a faktúru vystaví do 15 dní:

1. odo dňa dodania tovaru alebo služby,
2. odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
3. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
4. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,
5. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

Účtovníctvo vs. Daňová evidencia vs. Paušálne výdavky

Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

1. podnikateľ, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri,
2. fyzická osoba – živnostník,
3. občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
4. cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Všetky ostatné účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Obsahové náležitosti účtovného dokladu sú spomenuté vyššie (§ 10 zákona o účtovníctve). Zjednodušene povedané, z účtovného dokladu musí vyplývať kto, komu, za akú sumu, za čo a  kedy.

Podnikateľ – neplatiteľ DPH, ktorý sa rozhodol viesť daňovú evidenciu (pozn. aj platiteľ DPH môže viesť daňovú evidenciu) alebo si uplatňovať paušálne výdavky, nepostupuje podľa zákona o účtovníctve (nepovažuje sa za účtovnú jednotku, k daňovému priznaniu nie je povinný doložiť účtovnú závierku), ani podľa zákona o DPH. Znamená to teda, že nie je povinný vystavovať účtovné, resp. daňové doklady za dodaný tovar alebo službu?

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, resp. jej skrátenú formu pri tzv. paušálnych výdavkoch, v tejto evidencii okrem iného eviduje príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve. Takýto doklad teda musí obsahovať:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Bankový výpis

Nie je vylúčené, že všetky tieto náležitosti obsahuje aj výpis z účtu v banke. Ten môže byť prípadne doplnený iným dokladom, napr. objednávkou, z ktorej je zrejmé kto, koľko a za čo zaplatil konkrétnu sumu na výpise z účtu. Vyššie uvedené náležitosti účtovného dokladu môže mať, a zvyčajne aj má, zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim a teda, ak zmluva existuje v písomnej forme, možno ju využiť aj ako doklad do daňovej evidencie.

Ak je kupujúcim iný podnikateľ, s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať k vykonanej platbe účtovný doklad. Daňovým výdavkom živnostníka môže byť totiž iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Povinné údaje na doklade o kúpe

Ak je kupujúcim súkromná osoba, tá ma právo na doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby a predajca je povinný tento doklad vyhotoviť.  V doklade musí byť podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa uvedené:

1. obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
2. adresa prevádzkarne,
3. dátum predaja,
4. názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
5. cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Ak sa zákazník dohodne s predávajúcim, že zákazník doklad nepotrebuje, jeho právo na reklamáciu tým nie je dotknuté. Zákazník však musí vedieť v prípade reklamácie preukázať,  o aký výrobok ide, že výrobok bol zakúpený u konkrétneho predajcu a že je ešte v záruke. Nie je zákonom stanovené, akým dokladom to má preukázať.

Spotrebiteľské kúpne zmluvy upravuje Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa.

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rozpočty, alebo tzv. budgety

Príprava rozpočtu pre rok 2024 je podľa odborníkov kľúčová pre efektívne riadenie spoločnosti. Napriek tomu, podľa údajov účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax, až 95% nových klientov nemá pripravené rozpočty na nadchádzajúce obdobie. Pritom len na základe správne zostaveného rozpočtu je podľa odborníka na účtovníctvo a dátové riadenie spoločností možné zvýšiť vo vybraných oblastiach efektivitu vynaložených zdrojov až o 30%.

„Na základe rozpočtu sme v jednej reštaurácii dokázali vyhodnotiť, že podiel nákladov na suroviny, ktorý predstavoval 50% z tržieb je možné znížiť na 25%. Jemne sme zvýšili predajné ceny a súčasne vybrali nových dodávateľov, ktorí boli schopní dodávať porovnateľné suroviny za nižšie ceny. Ušetrené prostriedky sme použili na marketing, ktorý pomohol zvýšiť tržby a tým zvýšiť zisk,“ približuje Patrik Kasáš z účtovno -poradenskej spoločnosti Bonitax.

Zdrojom dát je správne vedené účtovníctvo

Základom úspešného rozhodovania je kvalitne vedené účtovníctvo, ktoré verne a pravdivo zobrazuje skutočnosť. Vrcholoví manažéri majú ale často pocit, že účtovník ekonomike spoločnosti nerozumie a spoliehajú sa na vlastné „manažérske“ účtovníctvo, ktoré vo väčšine prípadov vôbec nezodpovedá skutočnosti. Až porovnaním s výstupmi zo skutočného účtovníctva získava manažér relevantné dáta pre rozhodovanie.

„Malí a strední podnikatelia na Slovensku berú účtovníctvo ako povinnosť a neuvedomujú si, že správne vedenie účtovníctva predstavuje základ pre efektívne plánovanie. Na základe výstupov z účtovníctva vie skúsený konzultant pripraviť rozpočet, stanoviť ciele (KPIs) a pravidelne kontrolovať ich plnenie. Ak pri mesačnom odpočte zistí problém, vie pripraviť konkrétne odporúčania manažérom, aby vedeli dynamicky reagovať,“ uzatvára Patrik Kasáš, odborník na účtovníctvo a dátové riadenie spoločnosti.

Príspevok Malí a strední podnikatelia podceňujú význam rozpočtovania je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Preukázať a dostatočne vysvetliť

Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, kedy si podnikateľ z firemného účtu zaplatí hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne si to živnostník dá do nákladov. Právnici z však upozorňujú, že  pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a daňový úrad či súd nemusí tieto náklady uznať:  „Každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, kabelku a tak ďalej. Potrebné je však preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov a podobne. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne. Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Posúdenie odborníkmi

Ak sa však chcú daňovníci vyhnúť problémom pri daňovej kontrole, vždy majú aj ďalšiu možnosť: „Vzhľadom na spomínanú nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkmi pre danú oblasť. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80 % – 20 % na majetok osobnej potreby,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax. 

Pozor na využívanie firemných peňazí na súkromné účely

V slovenskom prostredí je podľa právnikov tiež bežnou praxou, že podnikatelia si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára. Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely. To však už neplatí v prípade, ak ide o jednoosobové s.r.o.. Najmä menší podnikatelia podľa právnikov zabúdajú na to, že obchodná spoločnosť (a teda aj s.r.o.) je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé. „Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office. Ak chce majiteľ s.r.o. legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani. Inak ide, v mimoprávnej terminológii, o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca či príjemcovia týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa),“ zdôrazňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Pri väčších spoločnostiach je podľa právnikov účtovná a ekonomická transparentnosť síce vyššia, no ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zdôvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Pokuty a tresty môžu byť vysoké

Podľa právnikov treba mať na pamäti, že daňová optimalizácia je hlavne o poznaní práva a hraníc, v ktorých sa daňovník môže pohybovať. Pri zistených nedostatkoch totiž daňovníkom hrozia pokuty vo výške aj niekoľko tisíc eur. Za krátenie daní môže naviac hroziť  trest odňatia slobody až do  výšky 12 rokov, podľa rozsahu. „So stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude pravdepodobne narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti týmto právnym a daňovým neduhom. Navyše, hranica prekročenia z pásma „pokuty“ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku (a nielen na Slovensku) veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy,“ uzatvára daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Zdroj: Kancelária Highgate Law & Tax / úprava redakcia

Kancelária Highgate Law & Tax funguje od roku 2018, no za krátky čas sa vyrovnala najsilnejším a najväčším právnickým kanceláriám pôsobiacim na Slovensku. Prepája oblasť právneho, daňového a poradenstva. Jej zakladatelia sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií pre prípravu legislatívy upravujúcej oblasť regulácie kryptomien.

Príspevok Kabelky, hodinky či dovolenky v nákladoch podnikateľa? Daňový úrad to nemusí uznať a hrozia vysoké pokuty je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Účtovná závierka sa zostavuje na podklade uzatvorených účtovných kníh a vykonanej inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
Účtovná jednotka vykonávajúca svoju činnosť bez prerušenia uzatvára účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia. K rovnakému dňu preukazuje aj stav svojho majetku a záväzkov.

Inventarizácia

Inventarizácia sa vykonáva podľa § 6 ods. 3 Zákon o Účtovníctve a je povinná pre všetky účtovné jednotky (netýka sa fyzických osôb, ktoré nie sú ÚJ). Preukazuje sa ňou existencia majetku a záväzkov, ich výška a zodpovedajúce ocenenie a je podmienkou preukázateľnosti účtovníctva, pričom účtovníctvo má byť:

1. správne
2. úplné
3. preukázateľné
4. zrozumiteľné
5. vedené spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamom

Postup a rozsah inventarizačných prác, vrátane zodpovednosti osôb do inventarizácie zapojených, si upravuje každá účtovná jednotka v závislosti od:

a) predmetu činnosti (autodoprava, maloobchod, veľkoobchod, výroba, stavebná firma, reštauračné zariadenie, kaderníctvo, kozmetický salón, masérske štúdio a podobne)

b) rozsahu majetku a záväzkov (charakter zásob, umiestnenie dlhodobého majetku, stav pohľadávok a záväzkov, ich štruktúra)

c) organizačnej štruktúry (miestne odlúčené sklady, prevádzky, pobočky)

Kto nie je účtovnou jednotkou?

Fyzická osoba, ktorá uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 Zákon o dani z príjmov.

Fyzická osoba, ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákon o dani z príjmov.

Fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods.3 a § 6 ods. 4 a to ani v prípade, že sa rozhodne viesť účtovníctvo, či už jednoduché alebo podvojné.

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:

• manko, schodok (zistený stav nižší ako účtovný)
• prebytok (zistený stav vyšší ako účtovný)

Zaúčtuje sa do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

– odúčtuje sa peňažná hotovosť pri schodku peňažnej hotovosti, vznik pohľadávky voči hmotne zodpovednej osobe,

– zníži sa zostatok cenín, vznik pohľadávky voči hmotne zodpovednej osobe,

– zníži sa stav zásob na stav zistený inventúrou.

Prirodzené úbytky neovplyvňujú zaúčtovanie daňových výdavkov peňažného denníka. Úbytok sa zaúčtuje v knihe zásob. Nadnormatívne úbytky sa zaúčtujú znížením vecne príslušných daňových výdavkov (materiál, tovar) cez UUO podľa § 11 ods. 7 postupov účtovania. Prirodzené úbytky sa normujú. Účtovná jednotka ich preukazuje vnútorným predpisom rovnako podľa § 11 ods. 7 PÚJÚ.

Prebytky účtujeme v knihe zásob. Novozistený majetok pri inventarizácii sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku súčasne s odpismi „ostatné výdavky“, „ostatné príjmy“ (§ 6 ods. 4). Nadväznosť na § 17 ods. 3 písm j) s účinnosťou od 1. 1. 2015. Doplnené do postupov s účinnosťou od 1. 1. 2016. Ocenenie podľa § 25/1/d/3 – reálnou hodnotou. Podľa § 17/3/j ZDP inventarizačný prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 (iba rovnomerný odpis).

V účtovnej závierke vykazujeme stav majetku a záväzkov po zaúčtovaní zistených inventúrnych rozdielov.
Na daňové účely platí aj § 21/2/e ZDP, podľa ktorého daňovým výdavkom nie sú manká presahujúce prijaté náhrady. Daňovým výdavkom je stratné v maloobchode na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov určených daňovníkom a nezavinený úhyn zvierat.

Postup pri uzatvorení účtovných kníh upravuje § 8 postupov:
V peňažnom denníku sa účtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa:

• zvýšia príjmy a zvýšia výdavky v príslušnom druhovom členení o nezaúčtované sumy, ktoré sa zahrnú do základu dane z príjmov
• znížia sa príjmy a znížia výdavky, ktoré sa nezahrnú do základu dane z príjmov; druhové členenie sa použije v prípade, že je upravené vnútorným predpisom účtovnej jednotky, nakoľko druhové členenie príjmov a výdavkov nezahrnovaných do základu dane sa nevyžaduje
• uvedú sa súhrnné sumy daňových príjmov a výdavkov v príslušnom druhovom členení
• uvedie sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení UUO

V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách sa uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav. Zreteľne sa vyznačí ukončenie účtovného obdobia, ak sa v účtovnej knihe pokračuje aj v nasledujúcom účtovnom období.

Účtovná závierka

Na základe uzatvorených účtovných kníh sa zostaví účtovná závierka.

Účtovná závierka sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov. Vzor účtovnej závierky vrátane vysvetliviek je prílohou postupov účtovania. Závierka sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termíne na podávanie daňového priznania k dani z príjmov.

Údaje v ÚZ, ktorými sú číslo telefónu a e-mailová adresa, sú dobrovoľne vypĺňanými údajmi.
Podpisový záznam FO, ktorá je účtovnou jednotkou, sa uvádza len v listinnej podobe vyhotovovanej účtovnej závierky.
Aktuálne platné výkazy sa prvýkrát týkali závierky zostavenej k 31. decembru 2014 (§ 23g) a platia aj pre rok 2018. Ide o vzor MF SR 2014.
Konečné zostatky majetku a záväzkov v účtovných knihách ku dňu zostavenia ÚZ sa rovnajú začiatočným stavom k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

Výnimka: ukončenie činnosti, resp. prerušenie živnosti cez termín na podanie DP – takáto FO nemá bezprostredne predchádzajúce ÚO. Výkaz o majetku a záväzkoch ÚZ nemá porovnateľné obdobie, účtovné knihy nemajú začiatočné stavy akými končilo uzatvorenie. Ide o „ukončenie činnosti“ so všetkými účtovnými a daňovými dôsledkami.

Na čo sa pri uzávierkových prácach zamerať?

• na súhlasnosť začiatočných stavov účtovných kníh s nadväzujúcimi konečnými stavmi minulého účtovného obdobia,
• skontrolovať stav priebežných položiek, či ich zostatok zodpovedá skutočnosti, alebo vznikol nesprávnym účtovaním, alebo vynechaním,
• u sociálneho fondu nezabudnúť na spresnenie ročnej tvorby; bankový účet k sociálnemu fondu, ak je vedený (nie je to povinnosť) vyúčtovať podľa stavu k 31. 12. 2018 najneskôr do 31. januára 2019 (§ 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde). Bankový účet, ak je zriadený by mal zodpovedať aktuálnemu stavu fondu,
• skontrolovať stav prijatých a poskytnutých záloh – či stav zodpovedá prijatým a uskutočneným dodávkam, či sa nezabudol preddavok vyúčtovať,
• skontrolovať knihu DF a VF, záväzky z prenájmu a podobne, či ich stav zodpovedá aktuálnym dlhom a záväzkom – rozdiely zo zaokrúhlenia vylúčiť zo zostatkov bez vplyvu na príjmy a výdavky peňažného denníka,
• zaúčtovať kurzové rozdiely:

– k pokladni a k bankovému účtu znejúcim na cudziu menu sú poslednou účtovnou operáciou peňažného denníka pred zaúčtovaním uzávierkových účtovných operácií,

– kurzové rozdiely z prepočítania pohľadávok a záväzkov ku dňu závierky premietnuť v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov bez vplyvu na výšku zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov PD; nerealizované KR sa v peňažnom denníku nepremietajú,

• konečné stavy v účtovných knihách by mali zodpovedať stavu zistenému inventúrou a prepočítané kurzom ECB ku dňu závierky ak znejú na inú menu ako je mena euro, t. j. všetky inventúrne a kurzové rozdiely by mali byť zaúčtované do obdobia, za ktoré sa overoval stav majetku,
• zmluvné záväzky a pohľadávky, ktoré nie sú fakturované doúčtovať vo vecnej a časovej súvislosti s účtovným obdobím (napríklad úroky z pôžičiek),
• nezabudnúť na záväzok z titulu dane z motorových vozidiel, dane z príjmu, DPH, odvod za nezamestnávanie osôb so ZPS,
• do pohľadávok premietnuť pohľadávky z nadmerných odpočtov DPH, preplatkov na dani z príjmov FO,
• v prípade nároku na poistné náhrady za poistné udalosti, ktoré sú premietnuté vo výdavkoch alebo záväzkoch tieto premietnuť v pohľadávkach.

O autorovi:

Ing. Bc. Jana Acsová – daňový poradca SKDP, audítor SKAU, lektorka a autorka odborných článkov z oblasti účtovníctva a daní.

Tento článok vznikol v spolupráci s CUS – Centrum účtovníkov Slovenska, s.r.o.
Už 15 rokov pripravujeme odborné školenia pre ekonómov, účtovníkov a mzdárov. Náš tím profesionálnych lektorov je zárukou, že potrebné informácie o zmenách legislatívy sa k vám dostanú včas a v zrozumiteľnej forme. Každé jedno odborné školenie vysielame aj naživo cez internet, aby ste sa k nám mohli pridať kdekoľvek na Slovensku.

Kontakt: www.cus.sk

Príspevok Inventarizácia a účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve fyzických osôb za rok 2018 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.