Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci patrí k základným atribútom demokracie a prispieva k posilňovaniu úlohy právneho štátu. Všeobecne je inštitút zodpovednosti predmetom úpravy viacerých odvetví práva, či už práva správneho alebo trestného, ale aj občianskeho, pracovného, finančného a obchodného práva. Vyplýva to z predpokladu, že v každom právnom odvetví musí niesť právny subjekt následky za svoje protiprávne konanie, alebo nečinnosť, teda musí byť nositeľom právnej zodpovednosti. Pri výkone verejnej moci je príčinou vzniknutej škody nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spôsobenej štátom alebo územnou samosprávou. Zodpovednými subjektmi pri náhrade škody poškodenému sú pri výkone verejnej moci orgány verejnej moci a pri výkone samosprávy orgány územnej samosprávy s právom regresnej náhrady voči škodcovi. Táto zodpovednosť musí byť absolútna a teda sa jej nemožno zbaviť. Uplatňovanie tohto princípu je nevyhnutné, aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona. Právny poriadok priznáva poškodenému právo na náhradu škody, pričom určuje obsah, rozsah a spôsob náhrady tejto škody, pričom jednotlivé právne inštitúty budú podrobnejšie prebraté v rámci seminára.