Často to zažívame v rôznych situáciách. Sme presvedčení o svojej pravde, ale nevieme o tom presvedčiť osobu, ktorá nás nepočúva, lebo on má tu svoju. A to veľakrát, ak nie skoro vždy, vedie ku konfliktu, nedorozumeniam, alebo obviňovaniu. Aj nekomunikovanie je komunikácia. Čo znamená právo mýliť sa? Znamená to dozrieť na pravdu!
Častá chyba v komunikácii
Čím viac budeme danú osobe v konflikte presviedčať, že naša pravda je pravdou, tým väčší oheň medzi ľudmi vzniká. To takzvané dokazovanie pravdy vedie ešte k väčšiemu konfliktu. Prečo? Lebo jedna strana si musí priznať, že sa mýlila. A to je priznať porážku. A to je prehrať slovný súboj, uznať že si sa mýlil a to žiadna zo strán nechce. Sme tak nastavení od pravekých čias, že chceme vyhrávať, nie prehrávať. Aj tie malé boje v nás. A priznať porážku, hoci aj sám pred sebou, to už chce poriadnu guráž.
Líder je tiež len človek
Funguje to aj v práci. Aj ten maličký človiečik vo firme, môže svojmu lídrovi priniesť viac, ako on sám sebe. Len stačí počúvať. Alebo nebyť o sebe presvedčený, že sme tvorovia neomylní. Lídri na vysokých postoch, to často robia. Možno aj nechtiac, pretože to koleso pritakávania od ostatných ich často zomelie a presvedčí o tom, že on sa predsa mýliť nemôže, on má na to nos. Veď je tam, kde je. Hm. To je tá dezilúzia moci a života vo svojej bubline, pritakávačov a ľudí, ktorí sú s nami len preto, lebo z nás niečo majú. To je bohužiaľ odvrátená tvár moci.
Neberme nikomu to právo, právo mýliť sa
Nikdy to netreba riešiť krikom. Krik je iba vzďaľovaním duší. Kričíme preto, lebo jeden druhého nepočúvame, duše sa od seba vzďaľujú a preto sa čoraz menej počujú. Nech sme už v akomkoľvek konflikte, alebo situácii, že sa cítite bezmocní, jediné čo môže človeka zachrániť, je naozaj nechať mu právo mýliť sa. Nie nadarmo sa vraví, čas je najlepší lekár. Skúsme použiť slová typu: Myslím, že sa veľmi mýliš, ale je to tvoj názor, tvoje presvedčenie. Nemáme na danú vec rovnaký názor, preto rešpektujem ten tvoj.
Ťažké niekedy len pomyslieť však? Ale častokrát je najlepším riešením, nechať človeka urobiť chybu, aby sám dospel k tomu, že sa mýlil. Takto by to len zväčšovalo konflikt a možno až nenávratne poškodilo vzťahy. Ak necháme človeku právo, právo možno aj mýliť sa, je to to najlepšie, čo môžeme urobiť pre neho, aj seba.
Každý z nás robí chyby, veď kto nie? Sme ľudia a chyby nám niekedy pomáhajú rásť, alebo nás majú niečomu naučiť. Snáď, ak nás to naučí len tomu, aby sme rešpektovali názory iných, už to je pre nás víťazstvo. Hoci sme presvedčení, ako veľmi sa daný človek mýli.
Tak čo, dostávate od iných PRÁVO MÝLIŤ SA?
Nie, právo mýliť sa, nie je zakotvené v žiadnej legislatíve, ale malo by byť zakotvené v nás a v našich srdciach, v každodennej rutine. Alebo sa mýlim? 🙂
