Falšované tovary (tzv. fejky) sa prepravujú najmä kontajnerovou dopravou. Informovala o tom Erika Presperínová z Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR, odvolávajúc sa na celoeurópsku štúdiu zaoberajúcu sa falšovaným tovarom.
Falšované tovary sa podľa nej prepravujú prakticky všetkými možnými prostriedkami
Okrem toho, že rastie počet malých balíkov s falšovaným tovarom, tak z hľadiska hodnoty jednoznačne prevažujú falšované tovary prepravované nákladnou dopravou. Dominuje kontajnerová doprava, ktorá sa stala univerzálnym prostriedkom na prepravu tovaru, pretože veľkokapacitné kontajnery zvýšili efektívnosť a znížili jej náklady. Uvedené je dôležité najmä preto, že sa ňou prepravuje viac ako 80 % tovaru v rámci medzinárodného obchodu.
„Ukazuje sa, že námorná doprava je i naďalej hlavným kanálom na prepravu falšovaného tovaru, pričom Čína je jeho hlavným zdrojom a celosvetovo sa podieľa až 79 % na celkovej hodnote zaistených falzifikátov prepravovaných kontajnermi. Ku krajinám obchodujúcim s falšovaným tovarom patria aj India, Malajzia, Mexiko, Singapur, Thajsko, Turecko a Spojené arabské emiráty,“ uviedol predseda ÚPV SR Matúš Medvec.
Článok pokračuje pod reklamou
Dodatočná analýza vykonaná naprieč krajinami EÚ podľa Presperínovej ukázala, že viac ako polovica lodných kontajnerov prepravovaných z uvedených krajín vstúpila do EÚ cez Nemecko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Potom sú tu krajiny EÚ, ako napríklad Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko a Grécko, kde sa všeobecne obchoduje s relatívne nízkym počtom kontajnerov, ale obsahujú výrobky so sofistikovanými metódami falšovania.
Kontajnerové lode prepravia najviac falšovaného tovaru
Presperínová upozornila, že kontajnerové lode na jednej strane znižujú náklady medzinárodného obchodu, ale vo vysokej miere sa zneužívajú na prepravu falšovaného tovaru. Zaistenie falzifikátov, od elektroniky cez odevy, kozmetiku, hračky i farmaceutické výrobky, dodávaných v kontajneroch predstavuje 56 % z celkovej hodnoty zaistených falzifikátov, kým 44 % tvoria falzifikáty pochádzajúce napr. z kamiónovej alebo cestnej dopravy.
„Celkovo dosiahol svetový obchod s falšovaným tovarom 460 miliárd eur, čo predstavuje približne 3,3 % svetového obchodu. Falošný tovar predstavoval 6,8 % dovozu tovaru z tretích krajín do EÚ v hodnote 121 miliárd eur. Výška strát v dôsledku falšovania a pirátstva sa v SR odhaduje na 456 miliónov eur a z dôvodu falšovania tovarov je celková hodnota ušlého zisku 84 eur na obyvateľa Slovenska,“ dodal Medvec.
- Temná stránka softvérového pirátstva: Hroziaca hrozba pre priemysel a jednotlivcov
- V prevádzkach zaistili napodobeniny značkových tričiek, aj obuvi
- Na trhu sa objavili nebezpečné kozmetické výrobky
zdroj: TASR / úprava: redakcia
