Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, v ktorej nemôžu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takom prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňový subjekt môže písomne požiadať o odklad platenia dane alebo zaplatenie dane, resp. daňového nedoplatku v splátkach. V krajnom prípade ale musia daňovníci počítať aj s možnosťou daňovej exekúcie. Daňoví exekútori pritom pracujú aj priamo v teréne prostredníctvom neohlásených návštev. Počas takýchto akcií zexekvovali v roku 2018 približne 168 000 eur.
Finančná správa vykonáva daňové exekúcie aj priamo v teréne prostredníctvom neohlásených návštev
Od septembra 2016 okrem priebežných exekúcií v teréne organizuje aj pravidelné celoslovenské akcie, na ktorých sa zúčastňujú všetky daňové úrady (s výnimkou Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty), často aj v spolupráci s colníkmi. Celoslovenských akcií uskutočnila finančná správa v roku 2018 viac. Celkovo pri nich zexekvovali 168 000 eur u 234 daňových subjektov.
Len počas ostatnej novembrovej celoslovenskej akcie daňoví exekútori uskutočnili výkon daňovej exekúcie u 89 daňových dlžníkov, z toho u 26 fyzických a 63 právnických osôb. Pri akcii zexekvovali viac ako 53 534 eur, ktoré odobrali buď v hotovosti, resp. ich dlžníci uhradili bezprostredne v nasledujúcich dňoch. Najviac uskutočnených exekúcií vybavil počas tejto akcie Daňový úrad Banská Bystrica. Banskobystrickí exekútori zároveň vybrali aj najvyššiu sumu u jedného dlžníka – 7 579 eur.
Primárne pri takýchto terénnych akciách finančná správa nesleduje okamžitý fiškálny výnos z akcií, ale najmä ich efekt z hľadiska prevencie
Tento spôsob výkonu daňovej exekúcie má preukázateľný vplyv na platobnú morálku daňových dlžníkov, a to najmä z obavy zo samotnej návštevy daňového exekútora. Zo strany finančnej správy ide teda o opatrenie prevenčného charakteru, ktorým chce posilniť uvedomelosť daňových dlžníkov a riadne a včasné plnenie si daňových povinností.
Daňoví exekútori, ktorí pracujú v teréne a vykonávajú exekúcie priamo v prevádzke, byte či dome daňového dlžníka, uskutočňujú výkony daňovej exekúcie odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, napríklad stravných lístkov, vkladných knižiek, listinných cenných papierov ako zmenka, šek a pod.
Tento zákonný nástroj finančná správa využíva najmä v prípadoch, keď je zrejmé, že daňový dlžník dlhuje na daniach aj napriek tomu, že jeho majetkové pomery a forma podnikania – napr. maloobchodná prevádzka – nasvedčujú, že svoje podlžnosti je schopný bez problémov uhradiť. Vo väčšine prípadov daňoví dlžníci dobrovoľne spolupracujú, nájdu sa však aj výnimky. V takých prípadoch na spoluprácu privolajú daňoví exekútori aj políciu.
V takýchto akciách bude finančná správa pokračovať aj v roku 2019.
Čo robiť v prípade daňového nedoplatku:
Daňový subjekt by mal komunikovať so svojím daňovým úradom, v ideálnom prípade už v momente, keď sa jeho finančná situácia zhoršila a vie, že nebude schopný daň zaplatiť v lehote splatnosti, príp. v stanovenej výške. V takom prípade môže požiadať o odklad platenia dane, resp. o platenie tejto dane v splátkach.
Ak bude jeho žiadosti vyhovené, sumu nezaplatenej dane správca dane nezačne vymáhať v daňovom exekučnom konaní. V prípade včasného podania žiadosti a vydania rozhodnutia ešte pred splatnosťou dane, daňový subjekt nebude musieť platiť úrok z omeškania, ale len úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky, kde je úroková sadzba nižšia.
Po lehote splatnosti dane daňový subjekt môže písomne požiadať o odklad platenia daňového nedoplatku alebo zaplatenie daňového nedoplatku v splátkach. K žiadosti prikladá analýzu finančnej a ekonomickej situácie. Daňový úrad odklad platenia alebo splátky môže povoliť, ak bude dlžná suma zabezpečená záložným právom.
Uvedené znamená, že žiadajúci daňový subjekt by mal disponovať majetkom, ktorý je v jeho vlastníctve a je vhodný slúžiť počas doby odkladu alebo platenia v splátkach ako záloha. Zálohou môže byť napr. motorové vozidlo, peňažná pohľadávka, nehnuteľnosť.
Zriadenie záložného práva znamená pre daňový subjekt nemožnosť so založeným majetkom disponovať v zmysle jeho predaja, darovania a pod. Daňový subjekt však môže založený majetok naďalej bežným spôsobom užívať. Zriadenie záložného práva zákon nevyžaduje, ak výška dane alebo nedoplatku na dani nepresiahne 3 000 eur.
Ešte predtým, ako je daňový nedoplatok odstúpený na vymáhanie, daňový úrad môže vyzvať daňovníka, aby daňový nedoplatok zaplatil v náhradnej 15-dňovej lehote. Keďže nejde o povinnosť, ale o možnosť správcu dane, takéto konanie je ovplyvňované aj predchádzajúcou daňovou disciplínou daňového subjektu.
Vymáhanie začína daňový exekútor vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, na základe ktorého dochádza k blokácii majetku dlžníka, napr. účtu v banke do výšky dlžnej sumy
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa dlžníkovi nedoručuje, avšak daňový exekútor mu doručí daňovú exekučnú výzvu, v rámci ktorej je dlžník poučený aj o začatom exekučnom konaní a možnosti podať opravný prostriedok. Dôležité tiež je, že v daňovej exekučnej výzve je dlžník vyzvaný na úhradu nedoplatku v lehote 8 dní.
Ak tak urobí, daňovej exekúcii, či už zrážke zo mzdy, z účtu v banke, alebo predaja iného majetku, sa vyhne. Zákon navyše umožňuje úhradu vymáhaného dlhu aj zo zablokovaných peňažných prostriedkov na účte dotknutého dlžníka. Banka je oprávnená na základe prevodného príkazu dlžníka poukázať peňažné prostriedky výlučne na daňový exekučný účet.
Ak nedoplatok dlžník neuhradí ani na základe daňovej exekučnej výzvy, posledným krokom je vydanie daňového exekučného príkazu, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
Povinnosťou daňových úradov je nedoplatky vymáhať. Daňoví exekútori vymáhajú všetky nedoplatky bez ohľadu na ich výšku. Čím skôr daňový subjekt osloví daňový úrad, tým väčšia je šanca, že problém sa vyrieši k obojstrannej spokojnosti.
zdroj: FS SR
