Superodpočet umožňuje podnikateľom dodatočne znížiť základ dane o časť výdavkov vynaložených na podporu športu. „V praxi to znamená, že podnikateľ si výdavok na podporu športu najprv uplatní ako daňový výdavok a následne si môže od základu dane dodatočne odpočítať až 50 % týchto výdavkov,“ približuje Ina Kováčová Bečková.

Pritom, ak podnikateľ v danom roku zvýši výdavky na šport oproti predchádzajúcim obdobiam, môže si uplatniť ďalšie zvýšenie superodpočtu o 25 % z tohto nárastu. „Celkový superodpočet je však limitovaný sumou 250 000 eur ročne,“ upozorňuje.

Superodpočet si môže firma či podnikateľ uplatniť prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026, teda pri daňových priznaniach podávaných za rok 2026 a neskôr. To znamená, že výdavky vynaložené do konca roka 2025 nárok na superodpočet nezakladajú.

Koho možno podporiť cez superodpočet

„Základným pravidlom je, že príjemcom podpory v rámci superodpočtu môže byť výlučne športová organizácia v zmysle zákona o športe. Rozhodujúci je právny status subjektu, nie jeho názov alebo marketingové označenie,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková. Podporiť teda podľa jej slov možno mládežnícky športový klub, ak má právnu subjektivitu, čiže je napríklad občianskym združením alebo neziskovou organizáciou a je registrovaný ako športová organizácia. Tiež možno podporiť športovú akadémiu, ak ide o samostatnú právnickú osobu vykonávajúcu organizovanú športovú činnosť alebo aj školský športový klub, ale len v prípade, ak má vlastnú právnu subjektivitu. Teda napríklad, ak ide o občianske združenie pôsobiace pri škole.

Na druhej strane platí, že cez superodpočet nemožno podporiť samotnú školu (základnú, strednú alebo vysokú školu), školský krúžok alebo tím bez právnej subjektivity, obec, mesto alebo mestskú časť, fyzickú osobu – športovca alebo trénera alebo subjekt, ktorý nespĺňa definíciu športovej organizácie podľa zákona o športe. Nesprávne určený príjemca bude znamenať stratu nároku na superodpočet.

Len nepeňažné plnenia a pozor na dôslednú dokumentáciu

Do superodpočtu pritom možno započítať výlučne nepeňažné plnenia. A to konkrétne športové náčinie, športové náradie a vybrané športové vybavenie. Teda napríklad dresy, športové oblečenie a obuv, lopty, rakety, činky, bicykle, lyže, korčule, ochranné pomôcky ako prilby a chrániče a tréningové a technické pomôcky, ako napríklad kužele a prekážky. Zákon pritom výslovne vylučuje najmä výživové doplnky, nápoje, kozmetiku, rehabilitačné a regeneračné zariadenia a aj vybavenie športových hál a údržbové technológie.

Superodpočet sa vzťahuje na právnické osoby a aj na fyzické osoby – podnikateľov (SZČO). Podmienkou je vykázanie kladného základu dane a splnenie zákonných podmienok evidencie a preukázateľnosti výdavkov.

Keď si podnikateľ uplatní superodpočet, pri daňovej kontrole musí vedieť preukázať, že výdavok bol skutočne vynaložený a zaplatený, tiež že bol oddelený v evidencii od ostatných daňových výdavkov a plnenie bolo poskytnuté oprávnenej športovej organizácii. Zároveň musí predmet plnenia spĺňať definíciu športového náčinia alebo vybavenia a musí mať správny výpočet uplatneného superodpočtu. „Pre správne uplatnenie superodpočtu tak bude kľúčová precízna identifikácia príjemcu a dôsledná dokumentácia,“ dodáva Ina Kováčová Bečková. Zákon tiež výslovne umožňuje, aby tieto výdavky boli daňovo uznané aj bez priamej súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov, čo predstavuje významnú výnimku zo štandardných daňových pravidiel.

Príspevok Od januára platí nový daňový superodpočet, ktorý má motivovať podnikateľov k podpore športu je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rok 2026 prináša novinku v oblasti poukázania dane. Daňovníci – fyzické osoby budú môcť po prvýkrát poukázať 2 % zo zaplatenej dane aj svojim rodičom. Rovnaké dve percentá bude možné naďalej venovať aj neziskovým organizáciám.

Novinka vyplýva z § 50aa zákona o dani z príjmov a týka sa poukázania podielu zaplatenej dane za rok 2025.

Základnou podmienkou je, že daň musí byť riadne zaplatená a daňovník musí podať daňové priznanie (alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane) v zákonom stanovenej lehote.

Možnosti poukázania 2 % zo zaplatenej dane: 

• Daňovník môže darovať 2 % zaplatenej dane jednému rodičovi a 2 % zaplatenej dane druhému rodičovi.
• Súčasne môže poukázať 2 % (resp. 3 %) neziskovej organizácii. 

Spolu tak môže daňovník poukázať až 6 % (resp. 7 %) zo svojich daní. 

 Ako poukázať 2 % z dane

• V daňovom priznaní podanom do 31. marca 2026, resp. v predĺženej lehote.
• Na samostatnom tlačive (VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov FO) do 30. apríla 2026, ak daňovníkovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie. V tomto prípade je povinnou prílohou potvrdenie o zaplatení dane od zamestnávateľa.
• Vyhlásenie musí obsahovať identifikačné údaje rodiča/rodičov (meno, priezvisko, rodné číslo).

Podmienky

• Daňovník nesmie mať nedoplatok na dani vyšší ako 5 eur do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
• Daňovníkovi, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie za rok 2025, bola daň vyplývajúca z ročného zúčtovania vysporiadaná v správnej výške do 30.4.2026.
• Rodič musí byť k 31.12.2025 poberateľom starobného, invalidného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Vzhľadom k tomu, že SP o priznaní dôchodku rozhoduje spätne, a s cieľom zachovať možnosť asignovať daň aj tým rodičom, ktorým bude dôchodok  priznaný a vyplatený spätne, daňovník môže uviesť aj rodičov, ktorí k 31.12.2025 dosiahli dôchodkový vek a u ktorých je predpoklad, že im bude priznaný dôchodok spätne k 31.12.2025.
• Ak bol daňovník v danom roku zverený do náhradnej starostlivosti, musí k vyhláseniu priložiť rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré to potvrdzuje. Pri podaní vyhlásenia v nasledujúcich rokoch už tento doklad neprikladá.
• Skutočnosť, že daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča, nie je potrebné preukazovať.

 Vyplácanie

Daňový úrad prevedie podiel zaplatenej dane určený rodičom prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Rodič má právo na vyplatenie tohto podielu dane, ktoré zaniká jeho úmrtím. Táto možnosť vyplýva priamo zo § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Finančné riaditeľstvo do 4 mesiacov, po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia, prevedie Sociálnej poisťovni podiel zaplatenej dane, ak daňovník splnil podmienky a nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani ( nad 5 EUR) – par. 50aa, ods.7 Z.z. 595/2003 o dani z príjmu.

Zdroj: Finančná správa SR

Pozor, na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom nie je potrebné predkladať potvrdenia o dôchodku

Na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom (asignácia dane) nie je potrebné predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni kópiu rozhodnutia o priznaní dôchodku. Sociálna poisťovňa asignáciu dane (ktorá nahradila rodičovský dôchodok) vyplatí automaticky na základe údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z daňových priznaní. Sociálna poisťovňa preto žiada zamestnávateľov, aby od zamestnancov nevyžadovali kópie rozhodnutia o dôchodku. Posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom, patrí výlučne do kompetencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

V poslednom období sa na Sociálnu poisťovňu začali vo zvýšenej miere obracať poberatelia dôchodku, alebo ich deti, so žiadosťou o vydanie kópie rozhodnutia o „prvotnom“ priznaní dôchodku (kópia rozhodnutia). Podľa ich informácií niektorí zamestnávatelia usmerňujú zamestnancov, že na poukázanie podielu zaplatenej dane svojim rodičom (poberateľom dôchodku) potrebujú predložiť aj kópiu rozhodnutia. Nie je to tak.

Overenie splnenia podmienky poberania relevantného druhu dôchodku prebieha prostredníctvom priamej komunikácie medzi dotknutými inštitúciami, teda medzi Sociálnou poisťovňou a Finančným riaditeľstvom, a to bez potreby predkladania kópie rozhodnutia.

Jediná, zákonná výnimka z vyššie uvedeného platí iba vtedy, ak ide o zamestnancov, ktorí sú príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, profesionálnymi vojakmi alebo zamestnancami Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorých pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy.Títo predkladajú zamestnávateľovi aj doklady na účely overenia splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom (napr. kópiu rozhodnutia).

Ostatní daňovníci (napr. zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby) nemusia inštitúciám prekladať dokumenty preukazujúce poberanie dôchodku.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Asignácia dane predstavuje mechanizmus priamej podpory mimovládnych organizácií a neziskového sektora.

Fyzické osoby (FO), ktoré zaplatili daň, môžu nasmerovať 2% alebo 3% dane v prospech neziskového sektora, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 3 eur. Asignovať 3% môžu osoby, ktoré vykonali dobrovoľníctvo v rozsahu najmenej 40 hodín za rok.

Právnické osoby (PO) môžu asignovať daň vo výške 2% alebo 1%, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 8 eur. Asignovať / darovať 2 % môže subjekt, ktorý daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane.

Na základe memoranda MF SR a mimovládnych organizácií, zverejňuje MF SR údaje o vývoji asignácií dane fyzických a právnických osôb spolu s prognózou na ďalšie roky.

Graf 1: Skutočný a prognózovaný vývoj objemu asignovaných prostriedkov (mil. eur)
Zdroj: Štátna pokladnica (2004-2022); projekcia IFP (2023)               

Príspevok Asignácia dane 2026: Prvý krát môžeme venovať 2% rodičom je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Sankcie za správny delikt sa od 01.01.2026 zvyšujú od doterajšej najnižšej sadzby 30 EUR na 100 EUR čo predstavuje 333,33 % navýšenie najnižšej sankcie oproti doterajšiemu platnému ustanoveniu.

Sankcie do 31.12.2025

Podľa Daňového poriadku, par. 155 Zákona č. 563/2009 do 31.12.2025 platilo nasledovné:

1. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1, písm. a), bod 1 a 2 správcom dane za nepodanie daňového priznania par. 15/1 Z.z.563/2009

2. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. a), bod 3 správcom dane za nepodanie daňového priznania na výzvu par. 15/2 Z.z.563/2009

b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu od 10 eur do 6 000 eur,

3. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. b), správcom dane za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote

c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

4. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. c), správcom dane za nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote

5. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. d), správcom dane za nesplnenie povinnosti uloženú rozhodnutím správcu dane

Sankcie od 01.01.2026

Podľa par. 155 Zákona č. 563/2009 od 01.01.2026 platí nasledovné:

1. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. a), bod 1 a 2 správcom dane za nepodanie daňového priznania par. 15/1 Z.z. 563/2009

a) od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

2. Uloženie pokuty, podľa 154 ods.1. písm. a), bod 3 správcom dane za nepodanie daňového priznania na výzvu par. 15/2 Z.z. 563/2009

b) od 100 eur do 60 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,

3. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. b), správcom dane za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote

c) od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

4. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. c), správcom dane za nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote

d) od 100 eur do 10 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 10 000 eur,

5. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. d), správcom dane za nesplnenie povinnosti uloženú rozhodnutím správcu dane

e) od 100 eur do 10 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,e)

Zdroj: Slov-lex

Príspevok Zvýšené sankcie podľa Daňového poriadku od d 1.1.2026 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Dividendy môže daňovník/spoločnosť, vyplatiť až po skončení zdaňovacieho obdobia. Takže prípadné podiely na zisku za rok 2025, bude možné vyplatiť až v roku 2026. Nie je možné ich vyplácať ani dopredu, či zálohovo.

V prípade ďalších a konkrétnych otázok, odporúčame sa obrátiť na akreditovaného daňového poradcu, ktorý je členom Slovenskej komory daňových poradcov.

Napíš nám: info@podnikatelskecentrum.sk, alebo www.podnikatelskecentrum.sk/kontakt a prihlás sa na odber nášho Newsletteru!

Príspevok Podiely na zisku obch.spoločností vyplatených FO v roku 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vláda už prakticky nemá šancu vybrať na transakčnej sume sumu, ktorú si naplánovala. Toto konštatovanie platí nielen pre vysokú sumu naplánovanú v rozpočte pre rok 2025, ale aj pre neskorší, o tretinu znížený odhad.

Za mesiace apríl až október 2025 zaplatili firmy na transakčne dani do štátneho rozpočtu len 283,3 milióna eur (k 31.11.). Výber transakčnej dane je stabilný, keď sa mesačne pohybuje okolo 41 milióna eur. Ak sa táto suma prepočíta do konca roka, výsledná vybraná transakčná daň by mohla dosiahnuť okolo 370 miliónov eur. To je nielen o tretinu menej voči položke, s ktorou počíta štátny rozpočet (575,5 mil. eur), ale aj voči skorigovanému očakávaniu ministerstva financií z konca septembra. Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.

Transakčná daň zväčšuje šedú ekonomiku a znižuje výber DPH a ďalších daní

Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane jasne ukazuje, že táto daň je nielen neštandardná, ale navyše aj zle nastavená. Oveľa problematickejšie však je, že  táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň vyslovene povzbudzuje k prílišnej optimalizácii a nepriznávaniu ďalších daní tým, že firmy presúvajú časť operácií do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Zásadne nižší potenciál výnosu  transakčnej dane si uvedomuje aj ministerstvo financií, ktoré už dvakrát korigoval odhad: najprv v auguste na 420 mil. eur a potom v septembri  na 390 mil. eur. Realita však vyzerá ešte horšie, keďže mesačný výber dane sa od začiatku pohybuje v rozmedzí 41-42 miliónov eur. Isté spomalenie výberu je vidno v októbri, čo priemer znížilo pod 41 miliónov eur.  

Mesačný priemer výberu transakčnej dane

4-10/25: 283,30 milióna eur: priemer 40,47 mil. eur /mesiac

4-9/25: 251,79 milióna eur: priemer 41,86 mil. eur /mesiac

4-8/25: 207,92 milióna eur: priemer 41,58 mil. eur /mesiac

4-7/25: 168 miliónov eur: priemer 42 mil. eur /mesiac

4-6/25: 124 mi. eur: priemer 41,3 mil. eur/mesiac

„Už od zverejnenia detailov k  chystanej transakčnej dani bolo zrejmé, že očakávaný výber je nereálny. Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií. Hotovostné transakcie však štát nemá pod kontrolou a často z nich na daniach nevyberie ani cent. K tomu sa pridáva druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ v percentuálnom pomere k hrubej mzde a príliš vysoká daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.

Ako reagujú firmy: väčšia optimalizácia a zvažovanie, čo ďalej

Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), hotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať.

„Nemožno sa čudovať, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Túto prax potvrdzujú skúsenosti po celom svete. Navyše na Slovensku máme príliš vysoké dane a odvody, a preto sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Náznaky zmien v tomto smere však zatiaľ nevidno,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Príspevok Na transakčnej dani sa za sedem mesiacov vybralo 283 miliónov eur. Je už prakticky isté, že vláda nedokáže vybrať sumu, ktorú si naplánovala je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Najzásadnejšia zmena v oblasti DPH a to najmä pri vozidle zakúpenom po 1.1.2026 (vrátane) s presahom do dane z príjmu a uplatňovania si daňových výdavkov.

Podľa par. 85n Zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDPH) sa “Prechodnými ustanoveniami k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026“. Tzn. sú to v krátkosti nasledovné zmeny:

Auto využívané v podnikaní výlučne na podnikanie – tzv. 100% použitie MV z pohľadu zákona od dani z pridanej hodnoty

100% používanie osobného motorového vozidla, výlučne na podnikanie (ďalej len MV), označeného M1, L1e a L3e bude od 1.1.2026 (zatiaľ to platí do 30.06.2028) bude potrebné ohlásiť na Daňový úrad. Podľa par. 85n, ods.6, a,b,c, d1-6, je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný viesť nasledovné záznamy:-

• identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN (85n/6a ZDPH),

• evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla (85n/6b ZDPH),

• stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov (85n/6c ZDPH),

• evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje (85n/6d ZDPH):

1. poradové číslo záznamu o jazde (85n/6/d1 ZDPH),
2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy (85n/6/d2 ZDPH),
3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy (85n/6/d3 ZDPH),
4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie (85n/6/d4ZDPH),
5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy (85n/6/d5 ZDPH),
6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde (85n/6/d6 ZDPH),

ďalej evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb podľa odseku 3 slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

Kniha jázd by v praxi od 01.01.2026 mohla vyzerať pre podnikateľov platiteľov dane z pridanej hodnoty od 01.01.2026 nasledovne:

Uvedenú knihu jázd je povinný daňovému úradu zaslať na vyžiadanie predložiť výlučne v elektronickej podobe do 8 dní a uchovávať uvedené záznamy 10 rokov (10 rokov po skončení kal.roka v ktorom uplynie desať rokov), podľa par. 70, ods.11.

Z uvedeného vyplýva, že uvedenú knihu už nebude možné viesť v listinnej podobe a preto sa budú musieť firmy pripraviť a nájsť vhodné riešenie.

Auto v podnikaní využívané aj na súkromné účely, z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty

Asi prevažne podnikateľov sa rozhodne pre využívanie tzv. paušálneho odpočítavania dane vo výške 50/50. V praxi to znamená že 50% z odpočítavanej DPH si nemôže uplatniť na odpočet DPH a bude daňovo neuznaný výdavok (par. 2, písm.i a par.19 ods.2, písm. t Zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDP).

V tomto prípade, dobrou správou je, že zatiaľ platí, že platiteľ pre účely dane z pridanej hodnoty nie je povinný viesť knihu jázd ani záznamy.

50 % odpočítavanie dane z pridanej hodnoty platí pri kúpe MV, pri odpočítavaní pohonných hmôt, servisu a pri všetkých iných nákladoch týkajúcich sa vozidla, ktoré využívame aj na iný účel ako na podnikanie (stačí jedna “iná” jazda mimo podnikania (napr. konateľ k sebe domov :-), auto je kategorizované ako vozidlo využívané aj na iný účel ako na podnikanie).

Uvedenému ustanoveniu sa platitelia dane nevyhnú ani kúpou MV v EU, dovozom alebo prenájmom (par. 85n/2 a par. 85n/3), výnimky sú krátkodobý prenájom (par. 85n/4), alebo budeme vozidlo v kategórii M1. L1e a L3e evidovať ako zásobu.

50% odpočítavanie dane z pridanej hodnoty sa týka všetkých nákladov spojených s používaním MV.

Pozor, ale iné je to pri uplatňovaní daňových výdavkov, podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Uvedená zmena, nemá vplyv na uplatňovanie paušálnych výdavkov par. 19 ods.2, písm. i ZDP.

Samozrejme je tam veľa ďalších momentov a prípadov, ktoré sa týkajú auta v podnikaní a ktoré sa budú ešte riešiť (ako sú zálohy, autá zakúpené pred 01.01.2026 a iné).

Prajeme šťastne najazdené kilometre na Vašom aute v podnikaní!

Príspevok Osobné motorové vozidlo v podnikaní v roku 2026 v skratke je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Obklopení vinicami Moravy budete viesť rozhovory priamo s Ministerstvom financií SR a ČR, ako aj s poprednými daňovými poradcami. Pozrieme sa na podnikanie v Česku, na Slovensku aj cezhraničný obchod, vrátane legislatívnych noviniek pre rok 2025 a 2026.

Čaká vás nezabudnuteľná atmosféra. Prvý večer sa už tradične môžete tešiť na živý koncert a networking pri pohári vína. Odporúčame navštíviť aj historické centrum, ochutnávať okolité vinárstva či oddýchnuť si vo wellnesse s výhľadom na ikonický zámok Mikulov.

Toto nie je len kongres, ale miesto, kde sa spája práca so zážitkom.

Prednášajúci

Prednášajúcich priebežne dopĺňame.

Ing. Martina Bíliková

Ministerstvo financií SR, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

JUDr. Stanislav Kouba, Ph.D.

Námestník ministra financií ČR

Mgr. et Mgr. Mojmír Beňo

Ministerstvo financií SR, riaditeľ odboru nepriamych daní

Ing. Peter Horniaček

Ministerstvo financií SR, vedúci oddelenia dane z príjmov

Ing. Jana Rusmanová

Odvolacie finančné riaditeľstvo ČR, riaditeľka sekcie nepriamych daní

Mgr. Tomáš Rozehnal, Ph.D.

Riaditeľ Odvolacieho finančného riaditeľstva ČR

Ing. Vladimír Ozimý

Daňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov

Ing. Alica Orda Oravcová

Daňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov

Ing. Alice Šrámková

Daňová poradkyňa v spoločnosti Grant Thorntin Czech Republic, členka Komory daňových poradcov a členka certifikovaných účtovníkov

Ing. Igor Pantůček

Daňový poradca, skúšobný komisár KDP ČR, skúsený lektor

Ing. Jan Tecl, PhD.

Daňový poradca, partner EKP Advisory, s.r.o., člen sekcie DPH a medzinárodného zdanenia pri KDP ČR, skúsený lektor

Spoluprácu českých a slovenských odborníkov uvidíte naživo v Mikulove. Daňoví a účtovní odborníci pod záštitou Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva financí Českej republiky pod jednou strechou od 01.12.-3.12.2025. TOTO SI NENECHAJTE UJSŤ!

Prihlásiť sa môžete sem:

Československý daňový a účtovný kongres v Mikulove dňa 01.12.-03.12.2025.

https://profivzdelavanie.sk/konferencia/ceskoslovensky-danovy-a-uctovny-kongres-2025-85624645

Príspevok Československý daňový a účtovný kongres 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Hoci platili pri niektorých transakciách výnimky z platenia tejto dane, živnostníkov a drobných podnikateľov zrušenie povinnosti platiť transakčnú daň odbremení. „Zvlášť v kontexte toho, že sa pre nich od januára 2026 zvyšujú zdravotné a sociálne odvody,“ dodáva Jitka Božeková. Upozorňuje však, že na právnické osoby sa bude táto daň vzťahovať aj naďalej. „Pôvodné úvahy o tom, že by túto daň neplatili firmy s obratom do 100-tisíc, sa nakoniec neprijali,“ približuje.

Novelou zákona sa tiež spresnili alebo doplnili niektoré pojmy súvisiace s transakčnou daňou. „Napríklad sa doplnila definícia stálej prevádzkarne, čo má odstrániť nejasnosti pri posudzovaní toho, či má platiť transakčnú daň zahraničný daňovník, ktorý pôsobí na území Slovenska,“ vysvetľuje Jitka Božeková. Zároveň sa zaviedlo rozdelenie na daňovníkov s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou. „Spresnil sa tiež zoznam subjektov naviazaných na rozpočet verejnej správy, ktoré sú vylúčené z platenia tejto dane,“ vymenúva Jitka Božeková.

Upravilo sa aj poskytovanie služby informačnej spoločnosti, čo súvisí so službami e-shopov či online trhovísk a spresnil sa aj pojem „osoby pre neho pracujúce“. Táto zmena sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti v prospech daňovníka na základe pracovnoprávneho vzťahu. „Upravila sa tiež časová podmienka 15 dní. To znamená, že na vznik daňovej povinnosti v súvislosti s transakčnou daňou, musí daňovník vykonávať činnosť minimálne 16 dní, a to aj prerušovane,“ dodáva Jitka Božeková. Na základe novely tiež majú banky povinnosť odviesť transakčnú daň aj za fyzické osoby – podnikateľov za zdaňovacie obdobia, ktoré predchádzajú tejto úprave v súlade so zákonom účinným do 31. decembra tohto roka. Teda napríklad za december tohto roka, keďže novela nadobúda účinnosť od 1. januára 2026.

Príspevok Živnostníci od januára budúceho roka nebudú platiť transakčnú daň je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

• zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR, tj. v tuzemsku (napr. obchodná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom DPH),
• právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia),

ak tieto osoby nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku  14 000 eur.

Do tejto hodnoty sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený, okrem hodnoty nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnoty nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie v zmysle § 11 zákona o DPH nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

• nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
• nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
• dodávateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
• tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa,
• nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Príklad:

S.r.o., ktorá nie je registrovaná pre DPH, nadobudla v období od januára 2020 do novembra 2020 tovar od maďarského dodávateľa, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 6 300 eur. Tovar si aj sama z Maďarska do tuzemska prepravila. V decembri 2020 si s.r.o. plánuje kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 11 000 eur z Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. S.r.o. si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR ešte v roku 2020. Celková hodnota tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu síce prekročí hranicu 14 000 eur, ale spoločnosť nemá povinnosť registrovať sa podľa § 7 zákona o DPH, pretože do hodnoty nadobudnutého tovaru v SR sa nezapočítava hodnota nového dopravného prostriedku. Spoločnosti však vzniká povinnosť odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v súlade s § 11 ods. 3 a podať daňové priznanie k DPH v súlade s § 78 ods. 3 zákona o DPH; povinnosť registrácie jej však nevzniká. V daňovom priznaní zaškrtne na prvej strane možnosť „Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona“.

Žiadosť o registráciu sa podáva ešte pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Nadobúdateľ sa môže aj dobrovoľne registrovať pre daň a zdaňovať nadobudnutie tovaru ešte pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur. Túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadkov 06 a 08. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tovar zo zahraničia prijala. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

Prijatie služby v tuzemsku z iného členského štátu

Ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu dodá do tuzemska služby slovenskému zákazníkovi – zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň je slovenský zákazník v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria napr. služby právne, účtovnícke, kultúrne, tlmočnícke, reklamné, skladovacie, služby prenájmu dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, inžinierske služby okrem služieb spojených s nehnuteľnosťou, baliace, skladovacie, športové, sprostredkovateľské, prepravné služby, ak sú dodané zdaniteľnej osobe atď.

Osobou povinnou platiť daň pri prijatí služby je aj zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť (za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle § 155 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní, a to v sume od 60 eur do 20 000 eur).

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne pri prijatí služby z iného členského štátu zdaniteľnej osobe povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom,
• pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade uvádzať na faktúre sumu DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane,
• pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pričom podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad – faktúra za reklamné služby od spoločnosti Facebook:

Živnostník – neplatiteľ DPH plánuje objednať od spoločnosti Facebook (registrovaná pre daň v Írsku) reklamné služby na propagovanie svojej činnosti. Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Ešte pred objednaním týchto služieb mu vzniká povinnosť podať na miestne príslušnom daňovom úrade žiadosť o registráciu za platiteľa dane podľa § 7a. Po registrácii na daňovom úrade živnostník oznámi spoločnosti Facebook svoje IČ DPH. Facebook vystaví faktúru bez DPH,  živnostník si sumu sám vypočíta, uvedie do daňového priznania a zároveň v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatí, ak jej suma prevyšuje 5 eur.

Príklad 1: suma faktúry je 30 eur, z toho DPH 20 % predstavuje 6 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tejto lehote aj daň zaplatiť.

Príklad. 2: suma faktúry je 18 eur, z toho DPH predstavuje 3,60 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale povinnosť zaplatiť daň mu nevzniká.

Daň z prijatej služby v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadku 12. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tieto služby prijala a teda jej vznikla daňová povinnosť. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

V prípade častých prípadov, kedy zdaniteľná osoba nadobúda tovar, resp. prijíma služby zo zahraničia, stojí za zváženie dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH podľa § 4, kedy má platiteľ dane právo na tzv. „samozdanenie“.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu 

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Je dôležité upozorniť, že miesto dodania sa musí posudzovať výlučne podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. nemôže sa posudzovať podľa § 15 ods. 2 (dodanie služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe, napr. súkromná osoba), ani podľa § 16 (napr. služby viažuce sa k nehnuteľnosti).

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne zdaniteľnej osobe pri dodaní služby do iného členského štátu povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom,
• podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle a § 80 ods. 3 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• uviesť na faktúru slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu nevstupuje do daňového priznania. Celkovú sumu služieb, ktoré boli poskytnuté osobe registrovanej pre DPH v inom členskom štáte a jej IČ DPH uvedie zdaniteľná osoba v súhrnnom výkaze a na jeho základe môže daňový úrad overiť výšku dane, ktorú je povinný zaplatiť prijímateľ služby vo svojom členskom štáte.

Príklad – faktúra za prenajatie webovej stránky na účely online inzercie vystavená spoločnosti Google:

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane, prostredníctvom služby Google AdSense prenajíma reklamný priestor na svojej webovej stránke spoločnosti Google (registrovaná pre daň v Írsku). Podľa § 15 ods. 1 zákon o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, tj. Írsko. Slovenská spoločnosť je povinná registrovať sa podľa § 7a ešte pred dodaním tejto služby. Následne vystaví faktúru spoločnosti Google bez DPH, ktorá je osobou povinnou platiť daň (na faktúre uvedie informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“). Vlastník webovej stránky nie je povinný podať daňové priznanie z dôvodu poskytnutia takejto služby, jeho povinnosťou je však podať súhrnný výkaz do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení štvrťroku, v ktorom bola služba poskytnutá.  

Príklad – prepravné služby do iného členského štátu:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu nemeckému podnikateľovi s prideleným IČ DPH v Nemecku.

1: Preprava bude smerovať zo Slovenska do Nemecka – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Slovenskému podnikateľovi vzniká povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a ešte pred dodaním služby.

2: Preprava bude smerovať zo Slovenska na Ukrajinu – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Ak je prepravná služba spojená s vývozom tovaru oslobodená od dane v Nemecku (ako u nás § 47 ods. 6 zákona o DPH), slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH. O daňových povinnostiach v Nemecku je vhodné sa informovať.

Príklad – prepravné služby do tretích štátov:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu ukrajinskému podnikateľovi s prideleným IČ DPH na Ukrajine.

1: Preprava smeruje zo Slovenska na Ukrajinu – v prípade poskytnutia prepravnej služby pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

2: 1: Preprava smeruje zo Slovenska do Maďarska – aj v tomto prípade sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Registrácia a pridelenie IČ DPH podľa § 7 a § 7a

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Daňový úrad je povinný osobu podľa § 7 a § 7a registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane.  Zároveň ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH, dodá službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku tuzemskému platiteľovi, takéto dodanie nezdaňuje, ale si hodnotu dodaných tovarov a služieb sčítava pre účely prípadnej registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Ak osoba, ktorá už je registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH, ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 eur, bude tento objednávať pod IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 eur, môže pri nadobudnutí tovaru postupovať nasledovne:

• neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
• oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva:

• podľa § 7, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby),
• podľa § 7a, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7,
• ak už je osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 4, § 4a, § 5, § 6,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dodanie je v tuzemsku oslobodené od dane,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dovoz do tuzemska by bol oslobodený od dane
• ak prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
• ak prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu,
• ak prijme službu alebo tovar od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu alebo tovar nezdaniteľnej osobe,
• prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16, resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre správne posúdenie povinnosti registrovať sa na daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH je potrebné posúdiť najmä postavenie zúčastnených osôb (či ide o zdaniteľné osoby, platiteľov DPH) a miesto dodania tovaru alebo služby.

Internetové nákupy a predaj čakajú daňové zmeny

Príspevok Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Daniari sa pri kontrolách zameriavajú primárne na DPH, pri ktorej registrujú najviac nálezov. Počet kontrol pri dani z príjmu zostáva dlhodobo nízky. Kontrola transferového oceňovania sa týka najmä domácich prípadov.

Daňové kontroly v roku 2024

Napriek tomu, že podiel kontrol DPH na celkovom počte daňových kontrol v roku 2024 medziročne mierne klesol, kontrolám dane z pridanej hodnoty sa stále venuje najväčšia pozornosť. V roku 2021 sa na DPH zameriavalo 61 % všetkých daňových kontrol, v roku 2023 podiel dosiahol takmer 69 % a minulý rok to bolo vyše 67 %.

Kým v roku 2023 registrovali daňoví kontrolóri najviac nálezov pri dani z príjmu, v roku 2024 to bolo už pri dani z pridanej hodnoty. Nález z kontrol na DPH – čiže dorubená daň a pokuty – tvorili 52,7 % z celkového nálezu z kontrol za rok 2024, kým pri dani z príjmov právnických osôb 44,1 %. Pritom celkovo skončilo 8 z 10 daňových kontrol zistenými nedostatkami a udelením pokuty, čo je opäť nárast. Zvýšená efektivita sa však neprejavila na celkovej sume dorubenej dane a pokút, ktorá klesla medziročne o takmer 100 miliónov eur (presne 97,8 mil. eur). Tieto údaje vyplývajú z výročnej správy Finančnej správy za rok 2024.

Štát prichádza o peniaze kvôli menšiemu počtu kontrol dane z príjmu

Počet kontrol dane z príjmu bol – rovnako ako v roku 2023 – aj minulý rok veľmi nízky. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, v rokoch 2023 a 2024 to bolo už len 14 %. „Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa finančná správa stále viac sústredila na kontrolu firemných daní z príjmov, v posledných dvoch rokoch sa jej pozornosť zamerala vyslovene na DPH. Tomu zodpovedá aj počet nálezov. Aj keď daniari dosahujú vysokú efektivitu kontrol, ak by sa viac sústredili na kontrolu daní z príjmu, dokázali by získať viac financií. V tejto oblasti, ktorá je dlhodobo zanedbávaná, totiž štát prichádza o významnú časť  daňových príjmov,“ hodnotí Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Počet kontrol transferového oceňovania sa zvýšil, ale dorubené sumy klesli

Daňoví kontrolóri sú aj naďalej aktívni pri kontrole transferového oceňovania, a to predovšetkým pri domácich firmách, na ktoré smerovali tri štvrtiny kontrol. Pri udelených pokutách je však pomer presne opačný: drvivú väčšinu pokút dostali slovenské dcéry zahraničných nadnárodných skupín. Z celkovej sumy nálezov za transferové oceňovanie vo výške 71,73 milióna eur pripadlo 68,95 mil. eur (96 percent) na dcéry zahraničných skupín.

Aj keď počet kontrol pri transferovom oceňovaní medziročne narástol (z 95 na 103), dorub dane výrazne klesol. Kým v roku 2023 daniari dorubili firmám sumu 112,6 milióna eur, minulý rok to bolo 71,73 mil. eur. Otáznou ostáva efektivita kontrol: napríklad v roku 2021 uskutočnili daňové úrady len približne polovičný počet kontrol a dorubili 46,8 mil. eur, čo predstavuje dve tretiny sumy dorubenej v roku 2024.

„Daňová správa sa v posledných rokoch stále silnejšie zameriava na transferové oceňovanie, čiže nastavenie transfer pricing cien v rámci skupiny firiem. Na rozdiel od minulosti sa výrazne viac kontrol zameralo na tuzemské transferové oceňovanie  medzi slovenskými prepojenými spoločnosťami, avšak jednoznačne s minimálnym výberom v porovnaní s kontrolou zahraničných skupín. Firmám preto odporúčame, aby túto oblasť nepodceňovali. To znamená, že pri predaji tovarov či služieb v rámci spriaznených osôb a firiem je potrebné transakcie náležite zdokumentovať a podložiť benchmarkovou analýzou a ďalšími dôkazmi v závislosti od oblasti podnikania,“ radí Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Vývoj počtu a výsledkov daňových kontrol 2019-2024

Štyri z piatich kontrol končia dorubením dane

Na výsledkoch Finančnej správy jednoznačne vidieť, že sa z roka na rok stále viac profesionalizuje. Aj keď celkový počet kontrol je v porovnaní s úrovňou typickou pre roky 2019-2021 stále nízky, v roku 2024 sa oproti predošlému roku mierne zvýšil. Celková efektivita kontrol stále stúpa. Minulý rok dosiahla až 81 %. To znamená, že štyri z piatich kontrol končia nálezom a dorubením dane alebo pokuty.

Keďže zákon o účtovníctve ukladá povinnosť právnickým osobám viesť účtovníctvo v elektronickej podobe, využíva daňová správa dlhodobo softvér IDEA na automatické spracovanie podkladov od daňovníkov a urýchlenie daňových kontrol. Softvér analyzuje dáta z účtovníctva. Počet daňových kontrol vykonaných SW IDEA a suma nálezu z týchto kontrol v roku 2024 zaznamenali pokles oproti predchádzajúcemu roku. Na uvedený pokles mal vplyv výber daňových subjektov na kontrolu. Počet miestnych zisťovaní a úkonov analytickej činnosti vykonaných SW IDEA v roku 2024 oproti predchádzajúcemu roku vzrástol.

 „V oblasti vyhodnocovania a analýzy dát finančná správa za posledné roky urobila skutočne výrazný pokrok. Práca s rizikovými indikátormi, na základe ktorých sa daňové úrady cielene zameriavajú na spoločnosti a opatrenia vykazujúce nezrovnalosti, sa oproti minulosti zásadne zlepšila,“ hodnotí Silvia Hallová.

Viac analyzovaných dát ďalej zvýrazňuje nedostatok odborného personálu

Nízky počet daňových kontrol v posledných rokoch naznačuje, že daňové úrady bojujú s nedostatkom zamestnancov. Indikujú to aj údaje o evidenčnom počte zamestnancov Finančnej správy, ktorý v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 klesol o 124.

Slabým miestom naďalej zostáva nedostatok odborníkov, a to najmä na mimoriadne vyťažených bratislavských daňových úradoch. Zameranie sa na transferové oceňovanie si vyžaduje dostatok odborne erudovaných ľudí v oblastí daní a daňového štruktúrovania, ktorých je v daňovej správe naďalej málo.

Kontrolóri „idú“ po stratových firmách a zlučovaniach firiem

Aj v minulom roku sa finančná správa významne zameriavala na stratové spoločnosti a organizačné zložky v rámci nadnárodných skupín pôsobiacich na Slovensku. „Tieto firmy dnes dostávajú výzvy na vysvetlenie transfer pricing metodiky a dôvodov vykázania účtovnej straty, pričom finančné úrady neraz prídu aj na miestne zisťovania, kde sa pýtajú na fungovanie slovenských spoločnosti alebo organizačných zložiek v rámci skupiny a celkovú organizačnú štruktúru. Po miestnom zisťovaní daňový úrad zvykne otvoriť daňovú kontrolu. Pripravenosť v tejto oblasti je preto na mieste,“ vysvetľuje aktuálnu situáciu Silvia Hallová.

V praxi nie je žiadnym prekvapením, keď daňový úrad otvorí daňovú kontrolu z dôvodu vykázaných oslobodených výnosov a významného odpočtu goodwillu pri podnikových reorganizáciách. „Predmetom kontrol sú dnes napríklad zlúčenia, kde je vykázaný významný goodwill prípadne tzv. debt push down štruktúry, pri ktorých sa po zlúčení uplatňuje do výdavkov úrokový náklad z úveru na financovanie kúpy obchodného podielu na spoločnosti a započítava sa so ziskom z bežnej obchodnej činnosti kúpenej spoločnosti. Predmetom preverovaní sú práve obchodné dôvody vedúce k zlúčeniu,“ vysvetľuje Silvia Hallová.

Kontrola nadmerných odpočtov a zmiznutých dodávateľov a spochybňovanie odbornosti

odpočtov. Finančné úrady dnes využívajú pri preverovaní DPH transakcií rôzne miestne dožiadania od odberateľov alebo dodávateľov na predloženie dôkazov o transakciách. Zo skúsenosti sú problematickí „zmiznutí“ dodávatelia, ktorí s finančnou správou nekomunikujú. „Firma, ktorá si uplatnila nadmerný odpočet, musí preukázať, ako si preverovala dôveryhodnosť a spoľahlivosť svojho dodávateľa. Problémom je, že firmy si často nezálohujú emailovú komunikáciu a kroky pri schvaľovaní dodávateľa. S odstupom času tak nevedia preukázať svoje kroky,“ približuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Finančná správa zvykne často spochybňovať rôzne subdodávateľské alebo sprostredkovateľské vzťahy, a argumentuje, že dané firmy nemohli byť dodávateľmi, keďže nedisponujú napríklad potrebným materiálnym a personálnym vybavením. „Deje sa to najmä pri marketingových nákladoch alebo v často preverovanom sektore IT služieb. V týchto oblastiach by si firmy mali dať záležať na vydokladovaní výberu dodávateľov a preukazovať dodanie objednávkami a zmluvami,“ odporúča Ľ. Murgašová.

Spoliehať sa na „slepotu“ finančnej správy sa nemusí vyplatiť

Ak sa podnikatelia spoliehajú na istú mieru „slepoty“ finančnej správy, môžu byť nepríjemne prekvapení. „Naše skúsenosti ukazujú, že v mnohých oblastiach sa finančná správa výrazne profesionalizovala a má dnes k dispozícii nielen množstvo údajov o daňovníkoch, ale tiež nástroje na ich spracovanie a vyhodnotenie. Finančná správa dnes napríklad oveľa častejšie ako v minulosti pracuje s informáciami od bánk o pohyboch na účtoch, s informáciami získanými v rámci automatickej medzinárodnej výmeny informácii, ktoré aj využíva ako podnet na kontrolu. Pre daňovníkov je dôležité byť si vedomý týchto skutočností a byť pripravený na možné daňové kontroly,“ odporúča Silvia Hallová.

Richard Menczer

Senior Consultant & Partner | Corporate Team

Príspevok Osem z desiatich daňových kontrol sa končí pokutou a dorubenou daňou. Napriek tomu štát na nich minulý rok vybral o 100 miliónov eur menej. je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.