Úprava transakčnej dane sa otvorila priestor, ako sa jej vyhnúť. Vysvetľujeme, čo prinášajú najnovšie zmeny
Parlament schválil 28.11. päť strán výnimiek z transakčnej dane, ktorá by mala začať fungovať od apríla 2025. V tejto téme vysvetľujeme kľúčové zmeny pre podnikateľský sektor, a to vrátane výrazného nedostatku novely, ktorá umožňuje vyhnúť sa platbe transakčnej dane.
Nastavenie transakčnej dane: Mení sa okruh subjektov, ktoré budú daň platiť
V pôvodnom znení zákona mali podliehať transakčnej dani výlučne slovenské subjekty, čiže fyzické osoby podnikajúce na základe licencie, právnické osoby a organizačné zložky zapísané v ORSR. Okrem toho mali daň platiť aj neštátne neziskové organizácie a cirkvi, ktoré majú slovenský alebo zahraničný bankový účet.
Novela mení nasledovné:
· Daň nebudú platiť okrem štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, územná samospráva, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Slovenský červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
- Daň sa, naopak, rozšírila na všetky fyzické osoby- podnikateľov a právnické osoby, ktoré majú bankový účet a ktoré:
- majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku
- majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničných osôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet napr. kvôli projektom spoločného financovania), alebo
- vykonávajú činnosť v tuzemsku (napr. zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, ale vykonávajú nejakú činnosť na Slovensku, napr. platitelia DPH podľa § 5)
„Rozšírením subjektov, ktorí majú platiť transakčnú daň, sa štát snaží zvýšiť príjmy. Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú podľa slovenského obchodného práva a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet. Zákon tiež nedefinuje o akú činnosť na Slovensku má ísť pri zahraničných osobách, aby bolo predmetom dane. Z nepresných definícií vzniká právna neistota u daňovníkov a platiteľov na Slovensku. “ hovorí Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Transakčná daň: ako dopadne na podnikateľov aj bežných ľudí a kde sú najväčšie problémy
Nastavenie dane
- Zdaňovacie obdobie má začať v apríli 2025
- Daň sa bude platiť z debetných transakcií z bankových účtov, čiže z odpísaných platieb vo výške 0,4%, max. vo výške 40 eur. Finančná úspora vznikne pri prevodoch nad 10 000 eur.
- Výber hotovosti bude zaťažený daňou 0,8 % bez maximálneho limitu
- Odlišné zaťaženie hotovostných a bezhotovostných operácií je kritizované Európskou centrálnou bankou, ktorá neuprednostňuje jeden nástroj pred iným a hovorí, že používanie eurobankoviek by nemalo byť drahšie ako bankové prevody.
- Za vydané platobné karty sa bude platiť poplatok 2 eurá ročne s tým, že samostatné platby kartou sa nezdaňujú.
- Zákon hovorí o preúčtovaní nákladov vo výške 0,4 % (max. 40 eur) vtedy, ak vie daňovník preukázať, že s nákladmi bola spojená finančná transakcia. V opačnom prípade sa maximálny limit neuplatní.
„Táto časť celého zákona je najproblematickejšia, keďže obsahuje nejasné pojmy vrátane tzv. preúčtovania nákladov, ktoré doterajšia legislatíva nepozná. Tiež je otázny spôsob a forma preukázania, že iná osoba vykonala finančnú transakciu v súvislosti s preúčtovaním nákladov, aby sa mohol uplatniť limit 40 eur na transakciu. Daňovníci si musia uvedomiť, že v tomto prípade je zodpovednosť za výpočet a odvedenie dane u nich, čo zvyšuje ich administratívnu záťaž,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.
- V prípade vykonávania finančných transakcií cez slovenské bankové účty bude celú administratívu, výber dane, odvedenie dane DÚ a podanie oznámenia vykonávať slovenská banka.
- Pri zahraničných účtoch a preúčtovaní nákladov si budú musieť daň vypočítať daňovníci spolu s celou administratívou. To platí aj v prípade, ak si daňovník zruší účet na podnikanie v období apríl – máj 2025. Pre fyzické osoby – podnikateľov platí povinnosť samovýpočtu a odvedeniu dane, ak vykonávajú transakcie súvisiace s podnikaním na inom ako podnikateľskom účte. Zákon zároveň hovorí, že fyzické osoby – podnikatelia si musia založiť účet na podnikanie do 31.3.2025, ak taký ešte nemajú.
- Novela zavádza aj oznamovaciu povinnosť všetkých podnikateľov voči bankám. Podnikatelia budú musieť oznámiť banke osobitný účet, na ktorom vykonávajú platby, ktoré nie sú predmetom dane. Súčasné znenie tejto právnej normy je naformulované tak, že ak chce podnikateľ, aby mu banka nezrazila daň napr. z platenia odvodov a daní, musí ich mať na osobitnom účte a oznámiť tento účet bankám. A práve tu parlament očividne nechtiac otvoril priestor, ako sa vyhnúť plateniu transakčnej dane.
„Formulácia zákona v rozsahu tejto oznamovacej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré majú účty v slovenských bankách, má potenciál znížiť výber dane skrz slovenské bankové účty na nulu. Najlepšie si to ukážeme na príklade. Slovenská právnická osoba A má otvorený bankový účet u slovenskej banky. Podľa znenia novely zákona má firma A oznámiť banke osobitný účet, z ktorého sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane (úhrady kartou, platenie daní a odvodov, prevody medzi bankovými účtami daňovníka u tej istej banky a i.). To môžu byť všetky slovenské bankové účty firmy A. Zákon ďalej prikazuje banke, že má prestať vyberať daň z finančných transakcií na týchto oznámených osobitných účtoch. V prípadoch transakcií vykonávaných na slovenských bankových účtoch je platiteľom dane banka. Po novom však zákon prikazuje banke nevyberať daň z oznámených účtov, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. Keďže firma A má na bežnom účte aj platby kartou alebo prevody na svoj iný bankový účet u tej istej banky, firma A vykonáva na tomto účte transakcie, ktoré nie sú predmetom dane, tzn. po oznámení jej banka nebude strhávať daň zo žiadnej transakcie na tomto účte. Daňovník si transakčnú daň zároveň ani nemôže vypočítať sám, lebo v tomto prípade nie je platiteľom dane. Pri splnení litery zákona je vybraná daň v tomto prípade nula. Toto však pravdepodobne nebolo úmyslom zákonodarcu,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Aký výnos z tejto dane môže pritiecť do štátneho rozpočtu?
Pôvodný plán vlády bol v roku 2025 vybrať na tejto dani 517 mil. eur a v 2026 za celý rok 726 mil. eur. „Podľa informácií z trhu bude ročný dopad na veľké firmy v státisícoch až miliónoch eur.
Významná časť z toho je kvôli zdaňovaniu úhrady miezd. Rozšírením okruhu osôb po novele by mohol byť výber dane ešte vyšší ako odhadovaný. Presné čísla však nie sú k dispozícii, lebo novela nedodržala riadny legislatívny proces a neexistuje k nej dôvodová správa vrátane tejto analýzy. Treba povedať, že prijímanie takto významných zákonov v skrátenom pripomienkovom konaní alebo dokonca iba ako doplnenie k iným zákonom vo výboroch je chybným krokom a nerešpektuje pravidlá právneho štátu,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.
Ako firmy daň postihne a ako sa na ňu pripravujú?
Podnikatelia – najmä väčšie firmy – už kalkulujú dodatočné náklady spojené s touto daňou. „Keďže ide o významné sumy, očakávam, že podnikatelia sa k tomu postavia ekonomicky a zvyšovanie nákladov pretavia do vyšších cien tovarov a služieb, ak to budú môcť spraviť v danom podnikateľskom sektore. Keďže sa zdaňuje každý podnikateľ, ak dôjde k tomuto zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú. Niektoré firmy už začali so zvyšovaním cien a ďalšie už komunikujú, že ide o dôsledok novej transakčnej dane. Nemôžeme očakávať od podnikateľov, že budú podnikať na Slovensku so stratou, to potom nie je podnikanie.,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.
Ďalším problémom je ďalšie zvýšenie ceny práce. „Daňovo-odvodové zaťaženie práce je dnes druhé najvyššie v celej EÚ hneď po Francúzsku a transakčná daň situáciu ďalej zhorší. Očakávam preto menej nových pracovných miest aj redukciu tých existujúcich a zhoršenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Táto daň môže byť pre niektoré firmy posledným impulzom, ktoré spôsobí odchod zo Slovenska,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.
Aké veľké je riziko zväčšenia šedej ekonomiky?
Profesor Schneider z Univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhé roky zaoberá témou šedej ekonomiky v okolitých krajinách, odhaduje, že pomer šedej ekonomiky na Slovensku bol v roku 2023 na úrovni 14,17% HDP, čo je cca 17 miliárd eur, na ktoré štát nemá žiadny dosah. „V dôsledku transakčnej dane sa dá dôvodne očakávať presun z bezhotovostných úhrad k hotovostným platbám najmä u malých a stredných podnikateľov, keďže sa platby v hotovosti nezdaňujú. A pri platbách v hotovosti má štát automaticky menší dosah na kontrolovanie riadneho priznania príjmu,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Vláda by sa, naopak, mala snažiť šedú ekonomiku redukovať, čo je najefektívnejšie opatrenie na zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu bez dodatočného zaťaženia ceny práce. „Ak by Slovensko znížilo rozsah šedej ekonomiky cielenými opatreniami na úroveň Rakúska, čiže približne o polovicu, potom by dokázalo vybrať na dani dodatočných1,6 miliardy eur. To by pokrylo väčšinu z 2,7 miliardového konsolidačného balíka. Netypická daň z finančných transakcií môže spôsobiť významnú ranu slovenskej ekonomike, ak začnú firmy presúvať výrobu do krajín s nižším daňovým zaťažením práce alebo začnú automatizovať procesy, aby znížili množstvo pracovných miest,“ vysvetľuje Silvia Hallová.
Z ekonomického pohľadu je pre ekonomiku lepšie presúvať daňové zaťaženie na spotrebu zdaňovaním negatívnych externalít, ako je daň zo sladených nápojov, namiesto vyššieho zdanenia podnikateľov. Tí vyššie zaťaženie premietnu do svojich cien, čím vzrastie inflácia.
Minister financií a finančná správa avizujú opatrenia na zlepšenie výberu daní. Akčný plán zahŕňa napríklad rozšírenie QR platieb aj na trhoviská, urýchlené zavedenie eFaktúry. Ide o dostatočne efektívne opatrenia?
Zavádzanie povinnosti prijímať aj bezhotovostné úhrady pre všetkých podnikateľov a zavedenie eFaktúry môže prispieť k lepšiemu výberu všetkých daní, keďže finančná správa bude mať väčší prehľad o transakciách v reálnom čase. Uvedené však spôsobí vyššiu administratívnu záťaž podnikateľov a dodatočné náklady s ich implementáciou.
„Odporúčala by som sa zamyslieť nielen nad tým, kde môže štátny rozpočet získať na príjmovej strane, ale aj kde sa dá ušetriť na nákladovej strane. Jedným z riešení, kde by štát mohol ušetriť veľké peniaze, je zlučovanie obcí. Nie je dôvodné platiť celý obecný aparát pri obciach, ktoré majú rádovo desiatky až stovky obyvateľov,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.
Do akej miery je reálne obchádzanie transakčnej dane cez kryptoaktíva?
Zákon momentálne zdaňuje iba transakcie na bankových účtoch a nie transakcie na virtuálnych krypto peňaženkách. V praxi by sa však mal zdaniť prevod finančných prostriedkov z bankového účtu do virtuálnej peňaženky daňovníkom sumou 0,4 % max 40 eur. Následné obchodovanie už nie je predmetom dane.
Používanie kryptoaktív na Slovensku pri podnikaní nie je bežné. Kryptoaktíva na Slovensku vlastní iba limitovaná skupina ľudí a tiež málo dodávateľov umožňuje úhrady za tovary a služby kryptomenami.
