Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) prijal so znepokojením informáciu o zmene výšky príjmu pre uplatňovanie zníženej sadzby dane na úrovni 15 %, ktorá bola do zákona zavedená len minulý rok.
Nespokojnosť živnostníkov s prijatou novelou
Ako ďalej uviedla generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová v reakcii na v stredu (2. decembra) schválenú novelu zákona o dani z príjmov, túto SŽZ, zastupujúci živnostníkov a malé podniky, vnímal ako významný nástroj pre aspoň čiastočné zníženie vysokého daňového zaťaženia živnostníkov a malých firiem, tzv. mikrodaňovníkov.
„V období, kedy sú živnostníci a malé podniky vystavené tvrdým dopadom koronakrízy a kedy štát nereaguje dostatočným spôsobom na ich potreby v zmysle kompenzácie výpadkov tržieb, prichádza zvýšenie daňového zaťaženia v skrytej podobe ako nesystémový a pre podnikateľov nezrozumiteľný prvok,“ povedal Stanislav Čižmárik, prezident SŽZ.
Na zmeny doplatia tí najmenší
Štát sa podľa SŽZ rozhodol riešiť krízu verejných financií na úkor tých najviac postihnutých subjektov, drobných živnostníkov a firiem s 1-2 zamestnancami, ktorí doposiaľ prežili koronakrízu len vďaka osobnej statočnosti a neustále stoja pred veľkou neistotou udržania svojho podnikania.
Článok pokračuje pod reklamou
Bellušová pripomenula, že pôvodne výšku príjmov mikrodaňovníkov pre potreby zdaňovania určoval zákon o dani z príjmov na úrovni 100.000 eur ročne. Novela stanovila limit pre výšku príjmov nepriamo, s odvolaním sa na zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý definuje mikrodaňovníka ako takú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej obrat neprekročí 49.790 eur ročne. Novela teda znížila výšku príjmov pre uplatnenie zníženej, 15-percentnej sadzby dane z príjmu o viac než polovicu.
„Zvýšenie daňového zaťaženia je trestom za aktivitu podnikateľov v období hospodárskej recesie a je to nepochopiteľný počin v čase, keď okolité krajiny znižujú priame a nepriame daňové zaťaženie, aby firmám vytvorili priestor pre investície a prispôsobenie sa zmeneným trhovým podmienkam v čase koronakrízy,“ zdôraznila Bellušová.
Novelu zákona vníma SŽZ o to viac negatívne, že zmeny so zásadným dosahom na podnikateľské prostredie boli prijaté až v rámci schvaľovania v Národnej rade SR, bez predchádzajúcich verejných konzultácií a medzirezortného pripomienkového konania. „Za SŽZ preto vyzývame Ministerstvo financií SR k intenzívnejšiemu dialógu, a to tak so sociálnymi partnermi, ako aj smerom k poslancom koaličných strán, a to ešte počas prípravy vládnych návrhov zákonov,“ doplnil Čižmárik.
Slovenský živnostenský zväz (SZŽ) vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Na medzinárodnej úrovni je od roku 2018 členom Európskej konfederácie staviteľov so sídlom v Bruseli. V roku 2019 sa stal pristupujúcim členom Asociácie priemyselných zväzov.
zdroj: TASR / úprava: redakcia
