Slovenské spoločnosti v roku 2024 zaplatili štátu na dani z príjmov právnickej osoby celkovo 3,7 miliardy eur. Medziročne tak zaplatili o 189 miliónov eur viac.

Do konca septembra zverejnili svoje účtovné závierky aj najväčšie spoločnosti. Na priloženom odkaze nájdete sto najväčších platiteľov splatnej dane za rok 2024. Rebríček priebežne aktualizujeme.

Kľúčové zistenia:

• Firmy zaplatili štátu na splatnej dani o 5,3 % viac ako v minulom roku. Ide celkovo o 3,7 miliardy eur.
• Najväčším platiteľom dane z príjmu sa stala automobilka v Žiline, Kia Slovakia. Do rozpočtu odviedla 226 miliónov eur. Na druhom mieste sú Slovenské elektrárne, ktoré odviedli do štátneho rozpočtu 133 miliónov eur. V top trojke najväčších platiteľov je aj bratislavský Volkswagen so splatnou daňou vyše 90 miliónov eur.
• Spomedzi odvetví bol najväčším platiteľom sektor energie a ťažby, keďže zahŕňa niekoľko nadnárodných podnikov. Štátu odviedol vyše 461 miliónov eur.
• Druhým najväčším platiteľom bolo odvetvie financií, ktoré odviedlo len o 10 miliónov eur menej. Vyše 70 % splatnej dane pritom štátu odviedlo len prvých desať najväčších platiteľov odvetvia.
• Na treťom mieste je automobilový priemysel so splatnou daňou vo výške 438 miliónov eur.
• Mikro účtovné jednotky, s ktorými z metodických dôvodov v analýze nerátame, zaplatili daň z príjmu vo výške 558 miliónov eur.

Celková splatná daň spoločností, ktoré neboli mikro účtovnými jednotkami, dosiahla v roku 2024 vyše 3,7 miliardy eur. Rok predtým išlo o 3,5 miliardy eur, medziročne tak stúpla o 5,3 %. Splatná daň 100 najväčších platiteľov tvorí až 49 % celkovej splatnej dane. V analýze sme počítali len so spoločnosťami, ktoré za rok 2024 podali účtovnú závierku a mali kladnú splatnú daň. 

V celkovej sume nie sú započítané mikro účtovné jednotky, ktoré v rámci účtovnej závierky neuvádzajú splatnú a odloženú daň z príjmu. Preto s nimi nebudeme v tejto analýze počítať. Mikro účtovné jednotky dosiahli celkovú výšku dane z príjmu 558 miliónov eur, pričomv roku 2023 bola na úrovni 444 miliónov eur.

Celková splatná daň spoločností

Medzi najväčšími platiteľmi daní, tak ako každý rok, sú spoločnosti najmä z odvetvia financií, energetiky a výroby automobilov. V top 10 sa nachádzajú dve automobilky, žilinská Kia [ĽR1] a bratislavský Volkswagen. Z energetiky je v top 10 hneď niekoľko spoločností: Slovenské elektrárne – najväčší výrobca elektriny na Slovensku; ďalej Slovnaft, ktorý je náš najväčší spracovateľ ropy; eustream ako správca „najväčších potrubí“, ktoré smerujú z Ruska či susedných štátov; SPP – distribúcia spravujúca ostatnú plynovú infraštruktúru a napokon aj Slovenský plynárenský priemysel, ktorý spracúva plyn. V top 10 sú navyše dve banky, a to VÚB a Tatra banka.

Rebríček top 10 platiteľov dane

Kii sa podarilo navýšiť zisky vďaka optimalizácii nákladov

Najväčším platiteľom dane bola v roku 2024 žilinská Kia, ktorá zaplatila štátu vyše 226 miliónov eur. Pred dvoma rokmi odviedla len približne štvrtinu danej sumy, necelých 67 miliónov. Za zásadným rastom zisku nie je rast tržieb, ktoré sa udržali na takmer rovnakej úrovni ako v minulom roku, ale pokles nákladov – najmä v prípade materiálu a energií.

Tržby a čistý zisk – Kia Slovensko

Splatná daň – Kia Slovensko

Dvojkou rebríčka boli Slovenské elektrárne, ktoré mali splatnú daň vo výške 133 miliónov eur. Medziročne tak zaplatili štátu o polovicu viac. Slovenské elektrárne pritom mali v roku 2022 negatívnu splatnú daň, a to vyše 22,3 milióna eur. Dôvodom bola daňová pohľadávka vo forme daňových preddavkov. Jednoduchšie povedané, spoločnosť si daň „predplatila“. Rok 2022 bol síce pre elektrárne z dôvodu rastu cien energií negatívny a po niekoľkých rokoch elektrárne zaknihovali stratu vyše 216 miliónov eur, avšak nasledujúce roky to spoločnosti vynahradili.

V roku 2023 stúpol spoločnosti zisk na 558 miliónov eur a v roku 2024 na 815 miliónov eur. Dôvodom silného rastu boli stabilnejšie ceny energií na trhoch a zároveň silná výroba – či už z vodných elektrární alebo z tretieho bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. Prispeli k tomu aj obchody s budúcou dodávkou elektriny, na ktorých elektrárne zarobili.

Tržby a čistý zisk Slovenských elektrární

Splatná daň Slovenských elektrární

Na treťom mieste z pohľadu zaplatenej dane je bratislavská automobilka Volkswagen, ktorá v roku 2024 odviedla na dani z príjmu do štátneho rozpočtu vyše 90 miliónov eur. Medziročne tak zvýšila splatnú daň o 42 %. Automobilka zažila v minulom roku jeden z najúspešnejších rokov, jej tržby dosiahli 12,5 miliardy eur. Podľa výročnej správy za to vďačí prioritne zmene produktovej rady, v rámci ktorej už nevyrába menšie mestské vozidlá, ale viac vozidiel strednej triedy, ktoré sú drahšie.

Tržby a čistý zisk spoločnosti Volkswagen Slovakia

Splatná daň spoločnosti Volkswagen Slovakia

Najviac daní zaplatilo odvetvie energie a ťažby

Najväčším platiteľom dane (tak ako aj v minulom roku) bol sektor energie a ťažby. Najvyšší podiel na splatnej dani sektora majú Slovenské elektrárne, ktoré zaplatili až 29 % z celkovej splatnej dane odvetvia. Medziročne ale sektoru klesla splatná daň o vyše 2 %.

Dvojkou bol sektor financií, a to najmä vďaka najväčším spoločnostiam v bankovníctve a poisťovníctve. Desať najväčších platiteľov dane z príjmu tvorí až 73 % celkovej zaplatenej dane odvetvia financií. Medziročne sektoru klesla splatná daň o necelé 2 %.

Tretím odvetvím v poradí je automobilový priemysel, v ktorom dominujú najmä automobilky. Prvé dve spoločnosti, Volkswagen a Kia, tvoria až 36 % zaplatenej dane celého sektora. Medziročne odvetviu stúpla splatná daň o 36,5 %

Splatná daň v jednotlivých odvetviach v roku 2024

Najvýraznejší medziročný prepad v splatnej dani zaznamenalo odvetvie školstva a vzdelávania, a to o 37 %. Splatná daň odvetvia klesla kvôli dvom spoločnostiam – DANF Invest a Spokniki. Obe dosiahli v roku 2023 splatnú daň vyše 900-tisíc eur, avšak o rok neskôr už len necelých 20-tisíc eur. Zároveň mali obe miliónové tržby z predaja cenných papierov, hoci podľa SK NACE – kódu prevažujúcej ekonomickej činnosti – sa majú venovať pomocným vzdelávacím činnostiam.

Výrazný prepad zaznamenali aj telekomunikácie a sektor chémie a plastov – zhodne o 27 %. Za  poklesom splatnej dane v prípade telekomunikácií je Telekom, ktorému medziročne klesla splatná daň o 56 %. Telekom nemal slabší rok, avšak firma podala dve účtovné závierky. Prvú za obdobie od 1. 1. až 31. 5. a druhú za zvyšok roka 2024. V analýze sme počítali s druhou a zároveň dlhšou účtovnou závierkou (za posledných 7 mesiacov minulého roka). V nej mal Telekom splatnú daň vo výške 23,1 milióna eur a za obdobie prvých 5 mesiacov mala spoločnosť splatnú daň na úrovni 28,9 milióna eur, čo je dohromady vyše 52 miliónov eur. Keby sme rátali so splatnou daňou za celý rok, tak by medziročne klesla len o necelé 2 % a daň celého sektora by bola dokonca o necelé 4 % vyššia.

V prípade odvetvia chémie a plastov stojí za poklesom hlavne Slovnaft, ktorý je najväčším platiteľom dane tohto odvetvia. Slovnaftu klesla splatná daň z vyše 137 miliónov eur v roku 2023 na 78 miliónov eur v roku 2024. Slovnaft síce mal slabší rok, ale nie až tak zásadne. Nižšiu splatnú daň mal najmä preto, že väčšinu dane z príjmu v roku 2024 tvorila odložená daň. Kým v roku 2023 bola odložená daň vo výške 2,9 milióna eur, tak v roku 2024 predstavovala vyše 61 miliónov eur. V roku 2023 tvorila splatná daň Slovnaftu skoro 60 % splatnej dane odvetvia. O rok neskôr to bolo už „len“ 47 %.

Odvetvia s najvyšším poklesom splatnej dane

Najvyšší medziročný rast splatnej dane zaznamenalo odvetvie sprostredkovania, a to o 73 % na 55 miliónov eur. Môže za to obchodná spoločnosť zo zbrojárskeho priemyslu MSM EXPORT, ktorá patrí do portfólia českých zbrojárov Strnadovcov pod skupinu MSM Group. V skupine firma pôsobí ako sprostredkovateľ. Spoločnosť od roku 2022 zvýšila zisk z 23 miliónov eur na 645 miliónov eur. V roku 2024 tak zaplatila na splatnej dani celkovo 22 miliónov eur, čo predstavuje vyše 40 % splatnej dane celého odvetvia. Keby sme nerátali s MSM EXPORT, splatná daň odvetvia by vzrástla o 17,8 %.

V prípade automobilového priemyslu môže za nárast odvedenej dane primárne Kia. Ak by sme s ňou  nerátali, splatná daň odvetvia by medziročne narástla „len“ o 13,5 %.

Trojkou je malý sektor verejnej správy, ktorý každoročne odvedie najmenšiu daň z príjmu spomedzi všetkých odvetví.

Zaujímavým je odvetvie maloobchodu, ktorého rast splatnej dane spôsobil Lidl. Ten bol v minulosti verejnou obchodnou spoločnosťou, čo znamenalo, že daň z príjmu za neho odvádzal spoločník. V roku 2024 sa však stal spoločnosťou s ručením obmedzeným, a tak už Lidl odvádzal daň sám za seba. V roku 2024 sa stal najväčším platiteľom dane z príjmu z maloobchodu a do štátneho rozpočtu poslal vyše 28 miliónov eur.

Odvetvia s najvyšším nárastom splatnej dane

Zdroj M. Lindak – Finstat

Príspevok Kia optimalizovala náklady a stala sa najväčším platiteľom dane na Slovensku je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Hodnota investícií sa uberala opačným smerom: z 1000 eur investovaných pred 35 rokmi do indexu S&P500 je dnes vyše 11-tisíc eur. To ukazuje dôležitosť investovania.

Od júla 1990, kedy sa začal proces uvoľňovania cien v Československu, zostalo Slovákom z pôvodných 1000 eur úspor (v prepočte zo slovenských korún) uložených obrazne „pod vankúšom“ len 165 eur. Celková hodnota inflácie totiž za uplynulých 35 rokov dosiahla 506 percent, čiže ceny sa zvýšili viac ako šesťnásobne. Naopak, kto vtedy investovali ekvivalent 1000 eur do akciového indexu S&P, má po 35 rokoch takmer 11 000 eur v reálnej hodnote, čiže po odpočítaní inflácie. Vyplýva to zo štúdie  obchodníka s cennými papiermi Capital Markets, ktorý pôsobí v Česku aj na Slovensku.

Najvyššia inflácia na Slovensku presiahla hranicu 50 percent. Výrazný šok však priniesla aj 15-percentná inflácia v roku 2022

Z analýzy inflačného vývoja posledných 35 rokov, ktoré vo svojej porovnávacej štúdii vypracovali analytici Capital Markets, ďalej vyplýva:

• Najvyššia inflácia vo výške 56,6 percenta (v roku 1991) bola plánovaná a verejnosť ju vtedy do veľkej miery akceptovala, zásadný šok však spôsobila inflácia v rokoch 2022-23, keď najvyššiu hodnotu 15,4 % dosiahla na jeseň 2022;
• Úspory a investície Čechov a Slovákov sa v zisku aj strate výrazne odlišovali: slovenská koruna strácala po rozdelení Československa viac na hodnote oproti českej, avšak následne – po prijatí eura – Slováci zaznamenali nižšiu stratu hodnoty meny než Česi.

Moderná inflácia prvýkrát zasiahla obyvateľov bývalého Československa v júli 1990, keď bola zrušená takzvaná záporná daň z obratu, ktorou boli dotované ceny poľnohospodárskych výrobkov a potravín, aby nemuseli zodpovedať trhovej realite. Česi a Slováci tak prvýkrát pred tridsiatimi piatimi rokmi zažili, čo znamená 10 % strata hodnoty peňazí.

„To neznamená, že československá koruna nestrácala hodnotu už dávno predtým. Naopak, aj keď ceny zostávali po dlhú dobu nominálne rovnaké, skrytá inflácia v centrálnom plánovanom hospodárstve pôsobila o to viac. Prejavovala sa najmä nedostatkom tovaru a s tým spojenou šedou a čiernou ekonomikou a nízkou kvalitou až odpudivosťou niektorých výrobkov a služieb,“ komentovala odvrátenú stranu zdanlivej cenovej stability pred rokom 1990 Anna Šuhajdová, predsedníčka predstavenstva Capital Markets.

Vysoká inflácia  môže udrieť kedykoľvek

Takmer úplná cenová liberalizácia bola spustená 1. 1. 1991 a počas roka cenová hladina vzrástla o 56,6 percenta. V nasledujúcich rokoch sa však darilo infláciu v Československu, a potom v oboch samostatných republikách, znižovať. Energetická kríza, ktorá predznamenávala vojenské ťaženie Ruska, už v roku 2021 akcelerovala rast cien. Ročná miera rastu spotrebiteľských cien v niektorých mesiacoch rokov 2022 až 2023 presahovala v Česku 17 percent, kým na Slovensku bola najvyššia na jeseň 2022 s hodnotou 15,4 %. „Inflácia v Česku a na Slovensku v roku 2022, ktorá patrila medzi vôbec najvyššie v Európe, zasadila ranu hospodárskej politike domácich inštitúcií. Ukázala, že aj tri dekády po všetkých zmenách ekonomiky v 90. rokoch môže vysoká inflácia kedykoľvek udrieť a ľuďom zmazať nezanedbateľnú časť úspor,“ doplnila Anna Šuhajdová.

V tejto situácii sa ako kľúčové ukazuje investovanie. „Jediný spôsob, ako spoľahlivo ochrániť svoje úspory pred infláciou a navyše znásobiť ich hodnotu, je investovanie na finančných trhoch. Akciové indexy dlhodobo rastú a kto investuje pravidelne a na dlhšie obdobie, môže svoje úspory postupne znásobiť,“ vysvetľuje Anna Šuhajdová.

Ceny na Slovensku sú vďaka euru stabilnejšie ako v Česku

Porovnanie Česka so Slovenskom ukazuje, že euro, ktoré Slovensko prijalo v roku 2009, prispelo k stabilite cenovej hladiny. Znižovanie inflácie od deväťdesiatych rokov na Slovensku totiž nešlo hladko. Ešte v roku 2000 mala krajina ročnú infláciu vyše 12 percent, zatiaľ čo v Česku bola pod štyrmi percentami. No v eurozóne získali spotrebiteľské ceny na Slovensku pevnejšiu kotvu, čo sa prejavilo aj tým, že Slovensko si prešlo rokmi 2022-23 s nižšou infláciou oproti Česku.

Príspevok INFLÁCIA A JEJ VÝVOJ je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Tretina Slovákov už investuje na finančných trhoch, výrazná väčšina vak nepozná základné pojmy

V súčasnosti môže prakticky ktokoľvek okamžite začať kupovať alebo predávať finančné aktíva  prostredníctvom online obchodovania, ktoré je aj medzi Slovákmi stále populárnejšie. Podľa prieskumu Ipsos realizovanom pre Axil Academysa o online obchodovanie s rôznymi finančnými nástrojmi zaujíma viac ako tretina opýtaných Slovákov (35,6 %). Ďalších 33,9 % Slovákov už samostatne obchoduje alebo investuje prostredníctvom online finančných nástrojov.

Poznajú Slováci pojmy?

Ako však ukázal prieskum, výrazná väčšina z nich nemá dostatočné vzdelanie alebo znalosti v oblasti investovania. Väčšina opýtaných sa podľa prieskumu neorientuje v základných pojmoch podstatných pre online nákup a predaj akcií či dlhopisov. Takmer dve tretiny (64,9 %) nepoznajú vôbec alebo dostatočne pojem online obchodná platforma a ešte horšie dopadla v prieskume znalosť významu pojmov obchodný účet (68,1 %), obchodná aplikácia (70,2 %), denné obchodovanie (71,9 %) a forex (78,3 %).

“Súčasná dynamika online prostredia znamená, že znalosti nielen bežných spotrebiteľov, ale aj odborníkov často zaostávajú za technologickým vývojom,” potvrdzuje Robert Paľuš, riaditeľ Axil Academy, ktorý má bohaté skúsenosti s obchodovaním na pákových trhoch, ako sú forex a CFD. “Vzdelávanie v oblasti obchodovania je pritom nevyhnutnou podmienkou fungovania každého obchodníka alebo investora,” dodáva.

Česi sú v investovaní aktívnejší ako Slováci, v znalostiach však zaostávajú

V znalostiach v oblasti investovania sú na tom Slováci o niečo lepšie ako Česi, a to aj napriek tomu, že naši západní susedia sú v investíciách aktívnejší.

V Českej republike samostatne obchoduje alebo investuje prostredníctvom online finančných nástrojov až 44 % obyvateľov, kým na Slovensku je to len tretina obyvateľstva. Napriek tomu sú na tom v znalostiach Česi horšie ako my: vyše 68 % nepozná pojem online obchodná platforma a ešte horšie vyzerá znalosť pojmov obchodný účet (70 %), obchodná aplikácia (74,1 %), denné obchodovanie (74,5 %) a forex (82,6 %).

Česi však podľa prieskumu prejavujú väčší záujem svoje znalosti zlepšiť.  Až 43 % opýtaných Čechov uviedlo, že ešte pred prípadným začiatkom podnikania v tejto oblasti by ako prvý krok absolvovali vzdelávací kurz alebo si naštudovali odborné informácie a rovnaký podiel by vyhľadal investičného poradcu. Na porovnanie, medzi Slovákmi na túto otázku kladne odpovedalo len 17 %.

V reakcii na exponenciálny nárast záujmu verejnosti o nezávislé obchodovanie s cennými papiermi spustila Axil Academy novú vzdelávaciu platformu. Nielen začiatočníci a mierne pokročilí obchodníci, ale aj skúsení obchodníci nájdu na stránke www.axilacademy.sk vhodný online nástroj na ďalšie vzdelávanie v tejto oblasti. Platforma v súčasnosti poskytuje kurzy a ďalšie vzdelávacie nástroje v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

Príspevok Na finančných trhoch investuje už tretina Slovákov, väčšina však bez potrebných znalostí je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Firmy či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, keď nemajú dostatok financií na zaplatenie daní. V takom prípade im môže hroziť daňová exekúcia. Ako sa dá takejto situácii vyhnúť?

Partnerka poradenskej spoločnosti ATLAS GROUP Ina Kováčová Bečková podnikateľom vždy odporúča, že v takýchto situáciách je extrémne dôležité komunikovať s daňovým úradom. „Ideálne je to už vtedy, keď sa firme finančná situácia zhorší a vie, že nebude schopná daň zaplatiť v stanovenej lehote alebo v určenej výške,“ vysvetľuje.

V takom prípade totiž môže podnikateľ alebo spoločnosť požiadať o odklad platenia dane. Alebo môže požiadať o jej zaplatenie vo viacerých splátkach. „Ak daňový úrad takejto žiadosti vyhovie, nezaplatenú daň nezačne vymáhať v exekučnom konaní,“ dopĺňa Ina Kováčová Bečková. V prípade včasného podania žiadosti a vydania rozhodnutia ešte pred splatnosťou dane, nebude musieť daňovník platiť ani úrok z omeškania

Aby finančná správa povolila odklad, musí daňovník spĺňať určité podmienky

Na to, aby finančná správa povolila odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, musí daňovník splniť aspoň jednu z podmienok. Napríklad, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa tohto daňového subjektu alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Prípadne, ak firme či podnikateľovi poklesli príjmy pre mimoriadnu situáciu, a preto nemôže zaplatiť dane v lehote splatnosti. Takouto situáciou môže byť napríklad živelná pohroma alebo obdobie pandémie.

Ďalšou podmienkou môže byť, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. Prípadne môže podnikateľ uviesť iné preukázateľné závažné dôvody, pre ktoré nemôže zaplatiť daň. Každú Žiadosť správca dane hodnotí individuálne a hodnotí argumenty, ktoré daňový subjekt uvedie. Zároveň daná žiadosť podlieha správnemu poplatku, ktorý je potrebné uhradiť, aby sa správca dane danou žiadosť vôbec zaoberal.

„Dobrou správou je, že správca dane neposudzuje splnenie týchto podmienok v prípade, ak o povolenie odkladu alebo splátok žiada vysoko spoľahlivý daňový subjekt,“ dodala Ina Kováčová Bečková z poradenskej spoločnosti ATLAS GROUP.

Príspevok Aké sú možnosti, ak nemáte na zaplatenie dane? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ekologicky a spoločensky zodpovedné firmy, ktoré dominujú globálnym rebríčkom ESG, rástli za posledné tri roky rýchlejšie ako bežné firmy. Naopak, počas krízy, ktorú vyvolala ruská vojna na Ukrajine, stratili sledované  ESG spoločnosti z indexu MSCI World ESG Leaders na hodnote o niečo viac ako spoločnosti z materského indexu MSCI World. Vyplýva to z januárovej štúdie Top ESG spoločnosti sveta 2024, ktorú vypracovala investičná spoločnosť Wonderinterest Trading.

Lepšia výkonnosť v bežných časoch a horšia v časoch krízy

Ročná výkonnosť indexu MSCI World ESG Leaders bola v decembri 2023 na úrovni 26 %. Vďaka tomu skupina oceňovaných spoločensky zodpovedných firiem, do ktorej patrí napríklad Microsoft, Nvidia, Alphabet, Johnson & Johnson a Tesla, prekonala výkonnosť  materského indexu MSCI World o viac ako dva percentuálne body, teda o takmer 10 %.*

Opačná situácia bola v roku 2022, ktorý bol náročný a turbulentný nielen pre trhy ako celok, ale ešte výraznejšie sa prejavil na hodnote indexu MSCI World ESG Leaders. V roku, v ktorom vypukla vojna na Ukrajine a vrcholila energetická kríza, si ESG verzia indexu odpísala viac ako 19 % a zaznamenala takmer o jeden a pol percentuálneho bodu vyšší pokles hodnoty ako jej materský index.*

Štúdia skúmajúca stratégie veľkých globálnych spoločností, ktoré sú silné v oblasti ESG ukazuje, že hoci od začiatku pandémie dlhodobo preukazovali lepšiu odolnosť voči výkyvom na trhoch oproti bežným aktívam,  zdá sa, že obrovské geopolitické výzvy a riziká, ktoré sa objavili v posledných rokoch v dôsledku dopadov pandémie a vojnových konfliktov sa nakoniec predsa len v roku 2022 podpísali na ich vývoji . “Napriek tomu, že spoločnosti riadiace sa ESG kritériami dnes už zastávajú stabilné miesto ako súčasť portfólia investorov, čaká ich nepochybne ešte množstvo výziev vyplývajúcich zo zmien v globálnej ekonomike, s ktorými sa budú musieť vysporiadať,“ uviedla Olívia Lacenová, hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading.

Investori sa stále viac zaujímajú o ESG parametre firiem

Faktom je, že riziko vojny si podnikový sektor veľmi dobre uvedomuje. Napríklad správa Geostrategic Outlook 2024 spoločnosti EY jasne uvádza, že vnímanie geopolitického rizika v podnikovom sektore merané počtom jeho zmienok v podnikových materiáloch je od roku 2022 vyššie ako pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

“Z dlhodobého hľadiska majú ESG spoločnosti našliapnuté na dosahovanie lepších výsledkov oproti spoločnostiam, ktoré sa týmito kritériami neriadia, Jedným z hlavných dôvodov je rastúci záujem o tento druh investícií a tým pádom  tlak, aby  aj ďalšie spoločnosti prispôsobovali svoje podnikanie v súlade s ESG  kritériami,” uviedla Lacenová.

Poprední svetoví hráči v indexe MSCI World ESG Leaders pristupujú k stratégii udržateľnosti rôznymi spôsobmi. Pre niektorých z nich sú klimatické zmeny a s nimi spojené riziká a príležitosti základom ich aktivít. Spoločnosti Microsoft a Alphabet sa v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti dokonca viac zameriavajú na zmenu klímy ako na oblasti súvisiace s priamymi vplyvmi na trh a zákazníkov, čiže na regulačné otázky.

Druhý prístup, ktorý možno pozorovať v spoločnostiach Johnson & Johnson, Lilly a Home Depot, neodmysliteľne spája udržateľnosť s obchodnými cieľmi. Extrémnym prípadom je v tomto smere spoločnosť Tesla, kde sú ciele udržateľnosti takmer stopercentne prepojené s obchodnými cieľmi, t. j. spoločnosť napríklad tvrdí, že jej príspevok k ochrane klímy sa rovná jej prognóze budúceho predaja elektromobilov.

ESG spoločnosti kladú dôraz nielen na ich záujem o ochranu planéty, ale aj na opatrenia v prospech rozmanitosti zamestnancov. Zároveň sa zaujímajú aj o bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane prístupu k surovinám. Stále väčšiu dôležitosť pravdepodobne budú mať aj riadiace kritériá a s nimi súvisiaca  pripravenosť firiem na krízové udalosti, vrátane hrozieb a príležitostí, ako sú vládne nariadenia alebo verejné obstarávanie vyplývajúce z potrieb “vojnovej ekonomiky”.

* Minulé výsledky nie sú zárukou budúcich výsledkov.

Tento text predstavuje marketingovú komunikáciu. Nepredstavuje žiadnu formu investičného poradenstva ani investičného prieskumu, ani ponuku na akúkoľvek transakciu s finančným nástrojom. Obsah textu nezohľadňuje individuálne okolnosti, skúsenosti alebo finančnú situáciu čitateľa. Minulá výkonnosť nie je zárukou ani predpoveďou budúcich výsledkov.

Kontakt: support@wonderinterest.com

Wonderinterest Trading Ltd. je cyperská investičná spoločnosť s európskou licenciou pod dohľadom a reguláciou CySec, ktorá ponúka klientom viac ako 1 000 obchodných nástrojov. Viac informácií o spoločnosti:: https://wonderinterest.com/cs

Upozornenie na riziká: Rozdielové zmluvy sú komplexné nástroje a nesú so sebou vysoké riziko rýchlej straty v dôsledku použitia pákového efektu. Pri obchodovaní s rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa zaznamenalo straty 83,20 % účtov retailových investorov. Mali by ste zvážiť, či rozumiete tomu, ako rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť vysoké riziko straty svojich finančných prostriedkov.

Príspevok Zodpovedné spoločnosti rastú rýchlejšie. Na druhej strane nemusia byť dobre pripravené na vojnové konflikty je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Dnes komentujú finanční analytici investičnej platformy a aplikácie Freedom24 prevádzkovanej spoločnosťou Freedom Finance Europe.

Aký vývoj možno očakávať na európskom trhu s bývaním

Pretože je na trhu menej kupujúcich, môžu byť predajcovia nútení znížiť ponúkané ceny, aby prilákali kupujúcich. Dôsledkom potom môže byť kaskádový efekt, kedy klesajúce ceny ďalej oslabia dopyt a spustia klesajúcu špirálu na trhu s bývaním. Keď si majitelia bývania v nadväznosti na rastúce úrokové sadzby už nemôžu dovoliť splácať hypotéky, môžu byť nútení odložiť splátky svojich úverov. To môže viesť k zabaveniu nehnuteľnosti bankou a jej predaju v dražbe. Alternatívne sa majitelia bývania môžu rozhodnúť pre skrátený predaj, pri ktorom predajú nehnuteľnosť za nižšiu cenu, ako je zostatok nesplatenej hypotéky, aby sa vyhli exekúcii.

Foto: pexels.com

Tento kolaps na trhu s bývaním by mohol mať dominový efekt na celú ekonomiku. Stavebníctvo, ktoré je do značnej miery závislé od predaja nového bývania, bude medzi prvými postihnutými. Strata pracovných miest v tomto odvetí by mohla viesť k zníženiu spotrebiteľských výdajov a ďalšiemu spomaleniu hospodárskeho rastu ako celku.

Takýto scenár sa však môže v Spojených štátoch a Európskej únii vyvíjať odlišne. Trhy s nehnuteľnosťami sa tu nachádzajú v rôznych fázach cyklu, takže sú v rôznej miere náchylné na zvyšovanie úrokových sadzieb. Napríklad americký trh s bývaním sa v posledných mesiacoch už ochladil, keďže rastúce sadzby hypoték a inflácia utlmili dopyt. Napriek tomu zostáva celkový trh relatívne zdravý, so silnými základmi a nízkym stavom zásob. Na druhej strane je trh s bývaním v EÚ rôznorodejší, pričom v niektorých krajinách je rast cien vyšší ako v iných. Očakáva sa, že rastúce úrokové sadzby budú mať na trh s bývaním v EÚ v porovnaní s USA výraznejší dopad, pretože v mnohých európskych krajinách je zadlženosť domácností vyššia.

Dôsledky pre budúcnosť trhu s bývaním

Vzhľadom na to, že vlastníctvo bývania sa stáva menej dostupným, môže sa zvýšiť dopyt po nájomnom bývaní, čo povedie k zvýšeniu nájmu. Keďže sa však vlastníctvo bývania môže stať pre mladších ľudí cenovo nedostupným, budú si stále vyberať nájom, aj keď drahý, čo povedie k vzniku novej generácie nájomníkov.

Je dôležité poznamenať, že závažnosť prepadu trhu s bývaním bude závisieť od niekoľkých faktorov vrátane tempa zvyšovania úrokových sadzieb, celkového stavu ekonomiky a dostupnosti cenovo dostupných možností bývania. Potenciálne dôsledky rastúcich hypotekárnych sadzieb však zdôrazňujú význam zodpovedných úverových postupov a zabezpečenia toho, aby vlastníctvo bývania zostalo dostupné pre všetkých.

Príspevok Rastúce úrokové sadzby hypoték vyvolávajú obavy o trh s bývaním je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Obrovský deficit a ďalšie zníženie výroby

OPEC+ už znížil ťažbu, ale pri výraznom poklese cien sa rozhodol zasiahnuť. V apríli sa celý rozšírený kartel rozhodol znížiť svoj produkčný cieľ o niečo viac ako 1 mil. barelov denne (brk/deň). Stojí za zmienku, že v tom čase sa mnohé krajiny kartelu snažili zvýšiť ťažbu po počiatočnom znížení počas pandémie. Trh bol voči účinku tohto opatrenia skeptický, takže až po ďalších zníženiach v júni sa ceny začali odrážať. To však nie je všetko! Počas leta oznámila Saudská Arábia ďalšie dobrovoľné zníženie o 1 mil. brk/deň a Rusko znížilo vývoz o 0,3 mil. brk/deň. Obe tieto opatrenia boli predĺžené do konca tohto roka. Trh predtým očakával deficit 2 mil. brk/deň do konca roka, ale teraz je jasné, že tento deficit bude ešte vyšší!

Taký masívny deficit bol naposledy zaznamenaný v rokoch 2007-2008, kedy ceny vyleteli na takmer 150 dolárov za barel. Samozrejme, že vtedy ponuka nemohla držať krok s rastúcim dopytom, zatiaľ čo teraz je ponuka umelo obmedzená. Napriek tomu aktuálne vidíme rekordný dopyt nad 100 miliónov brk/deň, takže s nedostatkom ropy ceny ďalej rastú a nikto neočakáva veľké poklesy.

Biden nemá žiadne núdzové riešenie

V minulom roku a začiatkom tohto roka Spojené štáty intenzívne bojovali za zníženie trhových cien. Treba priznať, že istý čas to fungovalo veľmi dobre. USA využili svoje obrovské zásoby ropy, ktoré vytvorili po ropnej kríze pred 40 rokmi. V istom období americké vládne agentúry predávali 1 milión barelov denne. Hoci sa to nemusí zdať veľa, dobre vyvážený trh to pocítil celkom zreteľne. Treba zdôrazniť, že tieto rezervy boli vytvorené na “daždivé dni”. Aj keď sú USA v súčasnosti najväčším svetovým producentom ropy, nie sú sebestačné. Uvoľnenie týchto rezerv bolo politicky motivované – Biden chcel nízke ceny pre voľby v polovici volebného obdobia. Rezervy sa vyčerpali na úroveň, aká tu nebola od 80. rokov minulého storočia, a americkí producenti sa aj pri pomerne vysokých cenách zdráhajú výrazne investovať do rozširovania ťažby v dôsledku reštriktívnej politiky súčasnej administratívy. Scenár poklesu komerčných zásob na najnižšiu úroveň od roku 2015 sa tak zdá byť takmer istý.

Obrovské navýšenie cien

V tomto roku sa s ropou dlho obchodovalo na nižších úrovniach ako v rovnakom období predchádzajúceho roka, čo viedlo k rýchlemu obmedzeniu inflácie. To je už minulosťou. Aktuálne ceny sú dokonca o 15 % vyššie ako v septembri predchádzajúceho roka a o viac ako 40 % vyššie ako lokálne minimá z marca či mája tohto roka. Pri pohľade na futures kontrakty vidíme masívny krátkodobý nárast dopytu po komodite pri obmedzenej ponuke.

Ceny futures kontraktov sú výrazne nižšie, čo naznačuje “backwardáciu”. Samozrejme, ak sa produkcia ropy v budúcom roku výrazne nezvýši, ceny by mohli zostať vysoké. Na druhej strane kartel OPEC+ vie, že nemôže viesť k zničeniu dopytu, čo sa stalo v roku 2008 alebo v júni predchádzajúceho roka, keď ceny rýchlo klesli z približne 130 na 100 USD za barel. Preto by sme pravdepodobne nemali očakávať ďalší nadmerný rast cien a ich udržanie nad úrovňou 100 USD. Táto úroveň bude pravdepodobne prekonaná, hoci potom sa očakáva stabilizácia a prípadné úpravy politiky OPEC+. Samozrejme, ak by došlo k recesii vyvolanej obavami z príliš vysokých cien ropy, ceny by mohli pomerne drasticky klesnúť. Aj bez toho však pokračujúce obmedzovanie dodávok zo strany OPEC+ pravdepodobne povedie k vysokým cenám, a to minimálne do konca tohto roka.

Prečo len do konca tohto roka? Saudi Aramco plánuje druhú emisiu akcií v hodnote až 50 miliárd USD. Je jasné, že najlepšiu cenu získajú pri vysokej úrovni ropy. Okrem toho sa v budúcom roku očakáva potenciálne spomalenie dopytu zo strany Číny a spomalenie rastu súvisiace so zachovaním vysokých úrokových sadzieb.

• Pripravil: Marek Nemky, analytik XTB

Chcete u nás reklamu? Kontaktujte nás: info@podnikatelskecentrum.sk

Príspevok INFLÁCIA A CENA ROPY: Dosiahne ropa 100 dolárov za barel? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Za prvé štyri mesiace tohto roka skončilo v osobnom bankrote 2 628 ľudí na Slovensku. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje pokles o 438 osôb. Vtedy sa pre takzvaný malý konkurz rozhodlo 3 066 Slovákov. „Najvýraznejší záujem oň v tomto roku bol v marci, kedy sa na takýto krok odhodlalo 1 042 ľudí, čiže až 40 percent zo všetkých,“ priblížila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.  

Minulý rok v počte bankrotov narástol

Za celý minulý rok pritom skončilo v osobnom bankrote celkovo 9 701 ľudí na Slovensku. V porovnaní s rokom 2021 to predstavovalo 10-percentný nárast. Vtedy sa totiž pre takúto formu zbavenia dlhov rozhodlo 8 726 ľudí. „Aj keď počet malých konkurzov v minulom roku stúpol, neprekonal ešte rekordný rok 2020, kedy bolo zaznamenaných až cez 10-tisíc konkurzov,“ doplnila Petra Štěpánová. Najčastejšie pritom o oddlženie počas minulého roka žiadali ľudia v Prešovskom kraji, kde bolo podaných 1 540 bankrotov. Nasledoval Nitriansky (1 513) a Banskobystrický kraj (1 450). Naopak, najmenej žiadostí o takzvané malé konkurzy bol zo Žilinského (815)  a Trenčianskeho kraja (928).

Článok pokračuje pod reklamou

Podľa analytičky Dun & Bradstreet Petry Štěpánovej vo všeobecnosti na Slovensku každoročne stúpa počet žiadostí o osobný bankrot. Jediný pokles bol zaznamenaný v roku 2021. „Mohlo to súvisieť s vládnymi opatreniami, ale predpokladáme tiež, že dôvodom bola zmena konkurznej legislatívy v roku 2020. Tá sprísnila podmienku, že o oddlženie môže požiadať len ten, komu exekúcia trvá aspoň jeden rok,“ vysvetlila.  

Osobné bankroty sa najviac začali uplatňovať po 2017-tom

Inštitút osobného bankrotu bol na Slovensku zavedený v roku 2017. Slovákom umožnil jednoduchšie a lacnejšie zbavenie sa dlhov. Ľudia majú pri ňom dve možnosti – buď v prípade konkurzu odovzdajú na oddlženie svoj majetok, alebo si zvolia formu splátkového kalendára. Osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov, ako je povinnosť uhradiť výživné či mzdy zamestnancom. 

Možnosť osobného bankrotu bola u nás možná už aj od roku 2005, no takzvaný malý konkurz bol pre veľké množstvo ľudí nedostupný z finančného hľadiska, pretože na jeho vyhlásenie bolo nutné mať majetok aspoň vo výške 1 650 eur, čo po novele z roku 2017 už nie je nutné. V roku 2020 nadobudla účinnosť ďalšia novela zákona, ktorá nariadila, že o oddlženie formou konkurzu môže požiadať len ten, ktorého exekúcia trvá aspoň rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj postup ukončovania starých exekúcií. 

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť. 

Príspevok Od vlaňajška požiadalo o osobný bankrot tisíce Slovákov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ako upozorňuje odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton, problémom je, že štát považuje za nelegálne zamestnávanie aj situáciu, ak firma zabudne prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne do 7 dní od nástupu do práce. Ak by firma požiadala o dotáciu, získala ju a kontrola by následne zistila toto “nelegálne” zamestnávanie, firme hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu. Štát by mal podľa odborníkov upresniť túto podmienku v prípade dotácií na energie.

ONESKORENÉ PRIHLÁSENIE BY NEMALO BYŤ PREKÁŽKOU PRI DOTÁCII NA ENERGIE

“Je bežné, že najmä veľké firmy kvôli množstvu formálnych povinností jednoducho zabudnú včas prihlásiť zamestnanca. Označovať neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne za nelegálne zamestnávanie je príliš prísnou podmienkou. Ak formálna chyba bráni firme získať dôležitú dotáciu na energie, respektíve jej hrozí obvinenie zo subvenčného podvodu, tak toto sa zdá byť neprimeraný postih. Cieľom dotácie na energie je predsa ochrániť firmy pred existenčnými problémami. Táto podmienka je zbytočnou prekážkou, ktorá môže účinnú pomoc zhatiť,” hovorí Jana Kyselová, riaditeľka mzdového oddelenia poradenskej spoločnosti Grant Thornton. 

ODBORNÍČKA NAVRHUJE UPRESNIŤ PODMIENKU NELEGÁLNEHO ZAMESTNÁVANIA

Odborníčka preto navrhuje, aby ministerstvo hospodárstva explicitne definovalo medzi podmienkami čerpania dotácie Inšpektorátom práce preukázané nelegálne zamestnávanie. „Namiesto nelegálneho zamestnávania ako podmienky, ktorá podľa legislatívy zahŕňa aj oneskorené nahlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, by firmy dostali jasnú informáciu, že vylučujúcou podmienkou je jednoznačne v minulosti zistená práca načierno,“ navrhuje Jana Kyselová.

Článok pokračuje pod reklamou

Ak by sa to nepodarilo ešte pred vyhlásením výzvy, niektoré firmy by mohli byť zneistené a nepodať z tohto dôvodu žiadosť, čo by mohlo ohroziť ich prežitie, a tým aj pracovné pozície zamestnancov. „Je to výrazne jednoduchšia cesta, ako snažiť sa z legislatívy vypustiť oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne z definície nelegálneho zamestnávania,“ dodáva Jana Kyselová.

AKO ZÁKONY DEFINUJÚ NELEGÁLNE ZAMESTNÁVANIE

Podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní  sa za nelegálne zamestnávanie pokladá aj situácia, ak si „zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z., a to do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak táto kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra.“ Uvedené  sa týka pracovnoprávnych vzťahov alebo štátnozamestnaneckých pomerov podľa zákona č. 55/2017 400/2009 Z. z..

„Ak teda firma prekročila lehotu 7 dní na prihlásenie zamestnanca, je v očiach štátu nelegálnym zamestnávateľom. Pritom, ak firma reálne chce zamestnávať „načierno“, nebude prihlasovať zamestnanca vôbec. Máme za to, že oneskorené prihlásenie by mal považovať štát maximálne za priestupok, ale rozhodne nie za prekážku v žiadosti o akúkoľvek štátnu pomoc,“ hovorí Jana Kyselová, a dodáva: „Zo skúsenosti vieme, že mnohí zamestnávatelia pod nelegálnym zamestnávaním chápu len zamestnávanie fyzických osôb “načierno”, čiže bez pracovnej zmluvy. Vôbec netušia, že aj oni sú nelegálnymi zamestnávateľmi, ak niekoho nestihli včas prihlásiť do Sociálnej poisťovne.“

FIRMY NEBUDÚ VEDIEŤ, ČO MAJÚ ROBIŤ

Problémom je, že legislatíva neumožňuje oneskorené nahlásenie zamestnanca napraviť. Firma tak získa „nálepku“ nelegálneho zamestnávateľa.

Pri schéme na zvýšené ceny energií za august a september 2022 firma v žiadosti musela potvrdiť, že neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o príspevok. Ťažká situácia preto čaká firmy, ktoré už podali žiadosť o dotáciu na energie a následne zistia, že pred časom niekoho neskoro prihlásili do Sociálnej poisťovne. „Majú firmy celú žiadosť vziať späť? Ak aj dostali dotáciu, majú ju okamžite vrátiť, aby nečelili podozreniu zo subvenčného podvodu? Táto situácia je ďalší dôvod, prečo upresniť podmienku ešte pred vyhlásením novej schémy, a problém bude vyriešený,“ navrhuje Jana Kyselová z Grant Thornton. 

AKO DEFINUJE ZÁKON 82/2005 Z.Z. NELEGÁLNE ZAMESTNÁVANIE 

Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie fyzickej osoby u zamestnávateľa, pričom:

a)     medzi zamestnávateľom a pracujúcim nie je založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 400/2009 Z. z., 

b)     medzi zamestnávateľom a pracujúcim je založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 55/2017 400/2009 Z. z., ale zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z., a to do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z. z. na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak táto kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra, 

c)      zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnáva pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez štátnej príslušnosti,, 

d)     zamestnávateľ v rozpore s podmienkami podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte zamestnáva pracujúceho, ktorý nie je príslušníkom členského štátu Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska, Švajčiarska alebo je bez štátnej príslušnosti. https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/nelegalna-praca-nelegalne-zamestnavanie/

AKÉ PODMIENKY MUSEL SPĹŇAŤ ŽIADATEĽ O DOTÁCIU NA ENERGIE ZA OBDOBIE AUGUST-SEPTEMBER 2022:

• vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom; 
• nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii; 
• neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania; 
• nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nemu neeviduje pohľadávky po splatnosti; 
• nenárokuje sa voči nemu vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia; 
• nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie; 
• nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

Zdroj: Grant Thornton

Príspevok Odborníčka upozorňuje na problematickú podmienku ohľadom „nelegálneho zamestnávania“ pri dotáciách na energie. Navrhuje, aby štát vykonal zmenu ešte pred vyhlásením výzvy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Tarifa pre straty v prenose tak zostáva na úrovni vlaňajška, a to napriek vyšším cenám elektriny na trhu. V opačnom prípade by hrozilo, že za ňu domácnosti a firmy tento rok zaplatia až päťnásobne viac.

Hospodárili dobre

SEPS-u sa vlani hospodársky mimoriadne darilo, preto po dohode s ministerstvom financií spoločnosť odvedie 153 miliónov eur, ktoré zabezpečia, aby sa pre domácnosti a firmy nezvyšovala takzvaná tarifa na straty v prenose. Tá vďaka tomuto opatreniu zostane pre rok 2023 na úrovni vlaňajška (1,7169 €/MWh), a to napriek zvýšeným cenám na trhu s elektrinou. V opačnom prípade by stúpla niekoľkonásobne na 8,6564 €/MWh. 

„Okrem vyčlenenia dokopy piatich miliárd eur v štátnom rozpočte v rokoch 2022 a 2023 a troch miliárd eur, ktoré domácnosti ušetria prostredníctvom zmrazenia silovej elektriny, ide o ďalší balík financií, ktorý nám významným spôsobom pomôže prekonať náročnú energetickú krízu,“  povedal štátny tajomník MF SR Marcel Klimek. „Za to môžeme ďakovať výbornému hospodáreniu vedenia SEPS-u, ktoré vlani profitovalo na vysokých cenách elektriny. Zisk sme sa rozhodli využiť v prospech slovenských občanov a podnikateľov,“ dodal.

Článok pokračuje pod reklamou

Z vysokých cien mohli profitovať

Odvodom pritom nebudú dotknuté investičné potreby SEPS-u, ani jeho príprava na zelenú energetiku. „Slovenská elektrizačná prenosová sústava je v turbulentnej situácii na trhu s elektrinou dobre pripravená reagovať na jeho potreby. Aj preto sme mohli minulý rok profitovať z vysokých cien elektriny najmä pri jej severo-južnom či južno-severnom tranzite cez našu krajinu,“ skonštatoval generálny riaditeľ SEPS-u Peter Dovhun. „Samozrejme, ako manažéri štátnej akciovky chápeme snahu vlády pomôcť domácnostiam s vysokými cenami i štátnemu rozpočtu. Zároveň však musíme, ako dobrí hospodári, finančne zabezpečiť investičné potreby našej spoločnosti spojené s rýchlym prechodom našej krajiny na zelenú energetiku a ďalšími revolučnými pohybmi v našom biznise. To sa nám vďaka korektným rokovaniam s naším akcionárom – ministerstvom financií a regulátorom podarilo.“

Povinný odvod vo výške 153 miliónov eur pokryje ročné potreby silovej elektriny až 800-tisíc domácnostiam z celkového počtu dva milióny. K nemu pribudnú do štátneho rozpočtu ešte milióny eur z dane z príjmu z právnických osôb, a to zo zisku, ktorý spoločnosti zostane po odvode.

Zdroj: MF SR / úprava redakcia

Príspevok Distribučné poplatky za elektrickú energiu zostávajú pre firmy tento rok nezmenené je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.