Publikované 13. novembra 2026 
Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku
Už dlhšie obdobie veľmi pomalého rastu slovenskej ekonomiky sa v lete ešte prehĺbilo. Podľa dnes zverejneného rýchleho odhadu štatistického úradu sa po sezónnom očistení výkon slovenského hospodárstva voči 2. štvrťroku zvýšil len o 0,1%. Štatistici tiež zrevidovali rast ekonomiky v predchádzajúcich štvrťrokoch smerom nadol, čo jej v medziročnom porovnaní prinieslo dynamiku len +0,3%. Pre porovnanie: podľa už skôr zverejnených čísel celá eurozóna, ako aj česká ekonomika rástli medzištvrťročným tempom 0,5% a medziročným 1,5-1,6%.
Detaily makroekonomického vývoja zverejnia štatistici až začiatkom decembra, nateraz spomínajú len rast spotreby domácností a investícií, ktoré rast podržali nad nulou. Z už zverejnených mesačných odvetvových štatistík situácia vyzerala optimistickejšie. Maloobchodné tržby za august a september vykázali veľmi silné úrovne, čo v jednoduchom nowcastingovom modeli VÚB mohlo k rastu prispieť až 0,5 percentuálnym bodom. Rástla aj priemyselná produkcia, ktorá mohla prispieť okolo 0,3 p.b., či iné odvetvia služieb, napríklad v oblasti IT a komunikácie. Obchodná bilancia s tovarmi mohla na celkový ekonomický výkon pôsobiť skôr neutrálne. Naopak znížila sa produkcia v stavebníctve, ale napríklad aj predaj áut.
Zamestnanosť na Slovensku v 3. štvrťroku v porovnaní s druhým kvartálom len stagnovala a ostáva tak na nižšej úrovni ako pred pandémiou. V medziročnom porovnaní sa zvýšila o 0,1%, čo ukazuje odolnosť trhu práce voči faktickej stagnácii produkcie pridanej hodnoty v krajine. Na druhej strane to však znamená aj stagnujúcu produktivitu práce v stálych cenách. V bežných cenách mzdy vo vybraných odvetviach súkromného sektora vzrástli o zhruba 5,5%, čo spolu s nižšou infláciou znamenalo aj slušný rast priemernej reálnej mzdy o približne 2,3%.
V budúcom roku by sa rast slovenskej ekonomiky mohol konečne zrýchliť: tak vďaka novým investíciám v automobilovom sektore, ako aj kvôli expanzívnej rozpočtovej politike. Schválený rozpočet na rok 2027 zvyšuje deficit verejných financií zo 4,4 na 4,9% HDP, čo síce bude znamenať viac peňazí v obehu, no zároveň vytvára negatívne očakávania pre ekonomiku v roku 2028, kedy bude musieť nová vláda prijímať ďalšie reštriktívne opatrenia.
