Daňové poradenstvo | Podnikateľskécentrum.sk

Daňová kontrola nemusí byť strašiakom, ale firmy by mali byť na ňu pripravené

Redakcia — Thu, 19 Mar 2026 11:58:06 +0000

Daňová kontrola predstavuje bežný kontrolný inštitút, ktorý je súčasťou daňového systému. Nemusí byť preto hneď strašiakom. Je však dôležité, aby boli firmy na ňu pripravené. Ako to urobiť, tiež aké práva a povinnosti má spoločnosť počas daňovej kontroly a v čom je nápomocný daňový poradca počas takejto kontroly.

„Je dôležité byť na daňovú kontrolu pripravený, lebo zistené nedostatky môžu viesť k pokutám a k domeraniu daní. Čo samozrejme môže viesť k výdavku, s ktorým spoločnosť v danom roku nemusela počítať,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková.

Ako sa pripraviť na daňovú kontrolu?

Najlepšou prípravou na daňovú kontrolu je venovať sa účtovným a daňovým povinnostiam vopred. „Alebo inak povedané, lepšie je byť pripravený ako prekvapený. Obe tieto slovíčka začínajú na písmeno P, ale majú úplne iný význam,“ radí Ina Kováčová Bečková.

V prvom rade odporúča, aby mal každý subjekt svoje účtovníctvo vedené úplne a správne. „Po druhé je veľmi dôležité mať svoje významné výdavky správne vydokladované tak, aby preukazovali súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti,“ vysvetľuje. Daňový úrad bude totiž požadovať konkrétne dokumenty, ako sú napríklad faktúry, zmluvy, bankové výpisy a rôzne informácie, ktoré sú zachytené v daňových priznaniach. „Ak má firma tieto doklady a informácie usporiadané a má ich po ruke, kontrola by mala prebehnúť hladko,“ zdôrazňuje Ina Kováčová Bečková z ATLAS GROUP.

Daňová kontrola je zásahom do bežného fungovania

Firma si však musí uvedomiť, že daňová kontrola znamená zásah do jej bežného fungovania a aj zásah do jej práv. „Veľmi zjednodušene povedané, daňový úrad príde preveriť skutočnosti, ktoré spoločnosť uviedla do svojho daňového priznania a či sú v súlade s právnymi predpismi a s ekonomickou činnosťou spoločnosti,“ približuje. Cieľom daňovej kontroly by tak podľa jej slov nemalo byť domeranie daní, ale preverenie práve týchto skutočností.

Počas daňovej kontroly má však každá spoločnosť svoje práva a povinnosti, ktoré sú definované v daňovom poriadku. Pre firmy a podnikateľov je teda dobré, ak ich poznajú a vedia ich využiť. „Čo sa týka povinností, firma počas daňovej kontroly poskytuje požadované doklady a je súčinná pri výkone daňovej kontroly. To znamená, na vyžiadanie správcu dane predkladá dokumenty a informácie, ktoré správca dane potrebuje na zistenie reálneho stavu,“ vysvetľuje partnerka ATLAS GROUP.

Zároveň má aj svoje práva. Napríklad spoločnosť má právo byť informovaná o tom, čo je predmetom daňovej kontroly. „Zároveň sa daňový subjekt alebo kontrolovaná spoločnosť môže vyjadrovať k priebehu kontroly, môže nazerať do spisu alebo môže byť prítomná pri vypočúvaní svedka,“ približuje. Môže aj navrhovať rôzne dôkazy a informácie, ktoré by mal správca dane v rámci daňovej kontroly preveriť. „Daňová kontrola je dialógom, nie jednostranným procesom,“ zdôrazňuje Ina Kováčová Bečková, daňová poradkyňa a partnerka ATLAS GROUP. Ako daňová poradkyňa to vždy pripomína pri vedení daňovej kontroly a snaží sa dohliadať na práva daňových subjektov a kontrolovaných spoločností.

Ako môže byť pri kontrole nápomocný daňový poradca

Odporúča preto firmám využívať aj služby daňového poradcu, ktorý má skúsenosti so správou daní a dohliadne na celý proces výkonu daňovej kontroly tak, aby neboli porušované práva spoločnosti. Zároveň vie vysvetliť sporné situácie a byť pri komunikácii s daňovým úradom.

„Naša úloha je hlavne dozerať na proces a priebeh kontroly tak, aby boli dodržané základné zásady konania a strážime práva kontrolovanej spoločnosti. Vedieme spoločnosť všetkými fázami kontroly, komunikujeme s daňovými úradom. Vyjadrujeme sa tiež k priebehu kontroly a k spôsobu, akým vyhodnocuje dôkazy daňový úrad,“ objasňuje.

Daňový poradca totiž podľa jej slov vie, na čo sa daňový úrad sústredí a na základe toho vieme prejudikovať ďalšie kroky správcu dane. Vie tiež vyhodnotiť, ktoré dôkazy sú dôležité a ktoré je lepšie nechať do ďalšieho kroku daňového konania. „Dá sa povedať, že sme tlmočníkmi medzi firmou a úradom. Vďaka tomu dokážeme ušetriť čas a peniaze našich klientov,“ uzatvára Ina Kováčová Bečková, daňová poradkyňa a partnerka ATLAS GROUP.

Príspevok Daňová kontrola nemusí byť strašiakom, ale firmy by mali byť na ňu pripravené je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Československý daňový a účtovný kongres 2025

PR správy — Sat, 01 Nov 2025 08:57:33 +0000

Československý daňový a účtovný kongres sa už po štvrtýkrát vracia do Mikulova. Doprajte si tri dni s daňovou elitou a pohárom vína priamo v srdci vinárskeho regiónu.

Obklopení vinicami Moravy budete viesť rozhovory priamo s Ministerstvom financií SR a ČR, ako aj s poprednými daňovými poradcami. Pozrieme sa na podnikanie v Česku, na Slovensku aj cezhraničný obchod, vrátane legislatívnych noviniek pre rok 2025 a 2026.

Čaká vás nezabudnuteľná atmosféra. Prvý večer sa už tradične môžete tešiť na živý koncert a networking pri pohári vína. Odporúčame navštíviť aj historické centrum, ochutnávať okolité vinárstva či oddýchnuť si vo wellnesse s výhľadom na ikonický zámok Mikulov.

Toto nie je len kongres, ale miesto, kde sa spája práca so zážitkom.

Prednášajúci

Prednášajúcich priebežne dopĺňame.

Ing. Martina Bíliková

Ministerstvo financií SR, generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

JUDr. Stanislav Kouba, Ph.D.

Námestník ministra financií ČR

Mgr. et Mgr. Mojmír Beňo

Ministerstvo financií SR, riaditeľ odboru nepriamych daní

Ing. Peter Horniaček

Ministerstvo financií SR, vedúci oddelenia dane z príjmov

Ing. Jana Rusmanová

Odvolacie finančné riaditeľstvo ČR, riaditeľka sekcie nepriamych daní

Mgr. Tomáš Rozehnal, Ph.D.

Riaditeľ Odvolacieho finančného riaditeľstva ČR

Ing. Vladimír Ozimý

Daňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov

Ing. Alica Orda Oravcová

Daňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov

Ing. Alice Šrámková

Daňová poradkyňa v spoločnosti Grant Thorntin Czech Republic, členka Komory daňových poradcov a členka certifikovaných účtovníkov

Ing. Igor Pantůček

Daňový poradca, skúšobný komisár KDP ČR, skúsený lektor

Ing. Jan Tecl, PhD.

Daňový poradca, partner EKP Advisory, s.r.o., člen sekcie DPH a medzinárodného zdanenia pri KDP ČR, skúsený lektor

Spoluprácu českých a slovenských odborníkov uvidíte naživo v Mikulove. Daňoví a účtovní odborníci pod záštitou Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva financí Českej republiky pod jednou strechou od 01.12.-3.12.2025. TOTO SI NENECHAJTE UJSŤ!

Prihlásiť sa môžete sem:

Československý daňový a účtovný kongres v Mikulove dňa 01.12.-03.12.2025.

https://profivzdelavanie.sk/konferencia/ceskoslovensky-danovy-a-uctovny-kongres-2025-85624645

Príspevok Československý daňový a účtovný kongres 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

PhDr. Zuzana Nemcová — Sun, 07 Sep 2025 05:16:20 +0000

Podnikáte a nie ste platiteľom dane z pridanej hodnoty a nadobúdate tovar alebo prijímate služby v tuzemsku z iného členského štátu, vyplývajú vám z toho určité povinnosti. Máte povinnosť sa registrovať? Ak áno, za akých podmienok? A kto je osobou povinnou platiť daň? Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v § 7 a § 7a upravuje podmienky pre registrovanie na daň, pričom je potrebné poznať rozdiely pri dodaní tovaru a pri dodaní služby.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR, tj. v tuzemsku (napr. obchodná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom DPH),
právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia),

ak tieto osoby nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku 14 000 eur.

Do tejto hodnoty sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený, okrem hodnoty nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnoty nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie v zmysle § 11 zákona o DPH nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
dodávateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa,
nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Príklad:

S.r.o., ktorá nie je registrovaná pre DPH, nadobudla v období od januára 2020 do novembra 2020 tovar od maďarského dodávateľa, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 6 300 eur. Tovar si aj sama z Maďarska do tuzemska prepravila. V decembri 2020 si s.r.o. plánuje kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 11 000 eur z Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. S.r.o. si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR ešte v roku 2020. Celková hodnota tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu síce prekročí hranicu 14 000 eur, ale spoločnosť nemá povinnosť registrovať sa podľa § 7 zákona o DPH, pretože do hodnoty nadobudnutého tovaru v SR sa nezapočítava hodnota nového dopravného prostriedku. Spoločnosti však vzniká povinnosť odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v súlade s § 11 ods. 3 a podať daňové priznanie k DPH v súlade s § 78 ods. 3 zákona o DPH; povinnosť registrácie jej však nevzniká. V daňovom priznaní zaškrtne na prvej strane možnosť „Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona“.

Žiadosť o registráciu sa podáva ešte pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Nadobúdateľ sa môže aj dobrovoľne registrovať pre daň a zdaňovať nadobudnutie tovaru ešte pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur. Túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadkov 06 a 08. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tovar zo zahraničia prijala. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

Prijatie služby v tuzemsku z iného členského štátu

Ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu dodá do tuzemska služby slovenskému zákazníkovi – zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň je slovenský zákazník v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria napr. služby právne, účtovnícke, kultúrne, tlmočnícke, reklamné, skladovacie, služby prenájmu dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, inžinierske služby okrem služieb spojených s nehnuteľnosťou, baliace, skladovacie, športové, sprostredkovateľské, prepravné služby, ak sú dodané zdaniteľnej osobe atď.

Osobou povinnou platiť daň pri prijatí služby je aj zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť (za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle § 155 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní, a to v sume od 60 eur do 20 000 eur).

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne pri prijatí služby z iného členského štátu zdaniteľnej osobe povinnosť:

po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom,
pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade uvádzať na faktúre sumu DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane,
pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pričom podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur,
vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad – faktúra za reklamné služby od spoločnosti Facebook:

Živnostník – neplatiteľ DPH plánuje objednať od spoločnosti Facebook (registrovaná pre daň v Írsku) reklamné služby na propagovanie svojej činnosti. Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Ešte pred objednaním týchto služieb mu vzniká povinnosť podať na miestne príslušnom daňovom úrade žiadosť o registráciu za platiteľa dane podľa § 7a. Po registrácii na daňovom úrade živnostník oznámi spoločnosti Facebook svoje IČ DPH. Facebook vystaví faktúru bez DPH, živnostník si sumu sám vypočíta, uvedie do daňového priznania a zároveň v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatí, ak jej suma prevyšuje 5 eur.

Príklad 1: suma faktúry je 30 eur, z toho DPH 20 % predstavuje 6 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tejto lehote aj daň zaplatiť.

Príklad. 2: suma faktúry je 18 eur, z toho DPH predstavuje 3,60 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale povinnosť zaplatiť daň mu nevzniká.

Daň z prijatej služby v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadku 12. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tieto služby prijala a teda jej vznikla daňová povinnosť. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

V prípade častých prípadov, kedy zdaniteľná osoba nadobúda tovar, resp. prijíma služby zo zahraničia, stojí za zváženie dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH podľa § 4, kedy má platiteľ dane právo na tzv. „samozdanenie“.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Je dôležité upozorniť, že miesto dodania sa musí posudzovať výlučne podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. nemôže sa posudzovať podľa § 15 ods. 2 (dodanie služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe, napr. súkromná osoba), ani podľa § 16 (napr. služby viažuce sa k nehnuteľnosti).

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne zdaniteľnej osobe pri dodaní služby do iného členského štátu povinnosť:

po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom,
podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle a § 80 ods. 3 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
uviesť na faktúru slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu nevstupuje do daňového priznania. Celkovú sumu služieb, ktoré boli poskytnuté osobe registrovanej pre DPH v inom členskom štáte a jej IČ DPH uvedie zdaniteľná osoba v súhrnnom výkaze a na jeho základe môže daňový úrad overiť výšku dane, ktorú je povinný zaplatiť prijímateľ služby vo svojom členskom štáte.

Príklad – faktúra za prenajatie webovej stránky na účely online inzercie vystavená spoločnosti Google:

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane, prostredníctvom služby Google AdSense prenajíma reklamný priestor na svojej webovej stránke spoločnosti Google (registrovaná pre daň v Írsku). Podľa § 15 ods. 1 zákon o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, tj. Írsko. Slovenská spoločnosť je povinná registrovať sa podľa § 7a ešte pred dodaním tejto služby. Následne vystaví faktúru spoločnosti Google bez DPH, ktorá je osobou povinnou platiť daň (na faktúre uvedie informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“). Vlastník webovej stránky nie je povinný podať daňové priznanie z dôvodu poskytnutia takejto služby, jeho povinnosťou je však podať súhrnný výkaz do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení štvrťroku, v ktorom bola služba poskytnutá.

Príklad – prepravné služby do iného členského štátu:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu nemeckému podnikateľovi s prideleným IČ DPH v Nemecku.

1: Preprava bude smerovať zo Slovenska do Nemecka – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Slovenskému podnikateľovi vzniká povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a ešte pred dodaním služby.

2: Preprava bude smerovať zo Slovenska na Ukrajinu – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Ak je prepravná služba spojená s vývozom tovaru oslobodená od dane v Nemecku (ako u nás § 47 ods. 6 zákona o DPH), slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH. O daňových povinnostiach v Nemecku je vhodné sa informovať.

Príklad – prepravné služby do tretích štátov:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu ukrajinskému podnikateľovi s prideleným IČ DPH na Ukrajine.

1: Preprava smeruje zo Slovenska na Ukrajinu – v prípade poskytnutia prepravnej služby pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

2: 1: Preprava smeruje zo Slovenska do Maďarska – aj v tomto prípade sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Registrácia a pridelenie IČ DPH podľa § 7 a § 7a

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Daňový úrad je povinný osobu podľa § 7 a § 7a registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane. Zároveň ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH, dodá službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku tuzemskému platiteľovi, takéto dodanie nezdaňuje, ale si hodnotu dodaných tovarov a služieb sčítava pre účely prípadnej registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Ak osoba, ktorá už je registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH, ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 eur, bude tento objednávať pod IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 eur, môže pri nadobudnutí tovaru postupovať nasledovne:

neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Príklad:

Zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH si objednala od českého dodávateľa dodanie tovaru z ČR do SR v hodnote 10 000 eur s tým, že prepravu si zabezpečí odberateľ. Táto zdaniteľná osoba ma na výber dve možnosti.

Oznámi českému dodávateľovi svoje IČ DPH – český dodávateľ v tomto prípade neuvedie na faktúre daň a osobou povinnou daň zaplatiť bude slovenský odberateľ, aj keď hodnota nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne hodnotu 14 000 eur.
Neoznámi českému dodávateľovi svoje IČ DPH – český dodávateľ v tomto prípade daň na faktúre musí uviesť a musí ju aj zaplatiť práve z dôvodu, že slovenský odberateľ nie je povinný oznámiť svoje IČ DPH, keďže hodnota nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v jeho prípade nedosiahne hodnotu 14 000 eur.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva:

podľa § 7, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby),
podľa § 7a, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7,
ak už je osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 4, § 4a, § 5, § 6,
ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dodanie je v tuzemsku oslobodené od dane,
ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dovoz do tuzemska by bol oslobodený od dane
ak prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
ak prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu,
ak prijme službu alebo tovar od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu alebo tovar nezdaniteľnej osobe,
prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16, resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre správne posúdenie povinnosti registrovať sa na daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH je potrebné posúdiť najmä postavenie zúčastnených osôb (či ide o zdaniteľné osoby, platiteľov DPH) a miesto dodania tovaru alebo služby.

Internetové nákupy a predaj čakajú daňové zmeny

Príspevok Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Finančná správa vrátila späť termíny pre podanie oznámenia a úhradu transakčnej dane

Redakcia — Fri, 30 May 2025 17:14:49 +0000

Aj s prispením medializácie okolo sprísnených termínov pre podanie oznámenia pre transakčnú daň a jej úhradu pristúpila Finančná správa tento týždeň k vráteniu termínu na 31. júl 2025 pre časť podnikateľov. Pre inú časť podnikateľov zostáva v platnosti termín 2. júna.

Znamená to, že termín podania oznámenia a úhrady dane do 2. júna za mesiac apríl 2025 sa opäť posunul na 31.7.2025 pre daňovníkov, ktorí:

majú zahraničný bankový účet, z ktorého vykonávajú finančné transakcie, ktoré sú predmetom dane;
robia finančné transakcie na inom ako transakčnom úcte (toto platí pre fyzické osoby – podnikateľov).

„Úpravu termínov pokladám za správny krok, keďže zjednotil podmienky pre všetkých podnikateľov bez ohľadu na to, či majú podnikateľský účet v slovenskej alebo zahraničnej banke. Obe skupiny podnikateľov tak za prvé tri mesiace, čiže apríl až jún 2025, musia podať oznámenie a zaplatiť daň najneskôr do 31. júla,“ vysvetľuje daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Títo podnikatelia musia zaplatiť daň do 2. júna

Povinnosť podať oznámenie a zaplatiť daň do 2. júna 2025 za mesiac apríl naďalej platí pre daňovníkov, ktorým boli preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie vzťahujúcej sa na podnikanie na Slovensku. Ak došlo k preúčtovaniu nákladov v apríli 2025, musí podnikateľ podať oznámenie na daňový úrad najneskôr do 2. júna 2025, čo je najbližší nasledujúci pracovný deň po 31.05.2025.

Viete čo sú preúčtované náklady?

„Preúčtovanie nákladov je bežné pre firmy, ktoré majú napríklad dodávateľa na výpočet a výplatu miezd. V takom prípade musí firma podať oznámenie z aprílových preúčtovaných nákladov do 2. júna,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.

Pokuta za nepodanie oznámenia

Druhý prípad, kedy je treba podať oznámenie do 2. júna, je v prípade daňovníkov, ktorí si zrušili slovenský bankový účet do 30.4.2025 a ich slovenská banka im ešte nevybrala ani neodviedla daň.

Ak daňovník nepodá oznámenie a nezaplatí daň v správnych lehotách, Finančná správa môže podnikateľovi vyrubiť sankciu.

Ako podať oznámenie

Daňovník si musí v prvom kroku vypočítať daň z finančných transakcií, ktoré sú predmetom dane v situácií, kedy je daňovník súčasne aj platiteľom.
Následne musí cez portál Finančnej správy v katalógu formulárov vybrať formulár OZNDFTv25 – Oznámenie o dani z finančných transakcií (platné od 1.4.2025), ktorý Finančná správa zverejnila na svojom webe 5.mája 2025.
Po vypísaní tlačiva, je potrebné oznámenie elektronicky podpísať zaručeným elektronickým podpisom alebo občianskym preukazom s čipom a podať.
Daňovník-platiteľ tiež nesmie opomenúť zaplatiť daň v zákonnej lehote na osobný účet daňovníka, ktorý mu pridelila Finančná správa. Predčíslie účtu pre daň z finančných transakcií je 501403. Variabilný symbol, ktorý treba použiť pri úhrade dane za apríl 2025, je 1700042025.

Ako optimalizovať náklady na transakčnú daň

Podnikatelia majú niekoľko možností, ako môžu optimalizovať náklady na transakčnú daň. Tu je niekoľko z nich:

Rada č.1: Realizujte konsolidované platby

Pri bezhotovostných prevodoch sa na daň z finančných transakcií uplatňuje limit 40 eur. To znamená, že aj pri prevode sumy vyššej ako 10-tisíc eur poplatok nebude vyšší ako 40 eur. Odporúča sa preto konsolidovať platby, čiže jednou platbou uhradiť viacero faktúr tomu istému dodávateľovi.

„Úhrada viacerých faktúr pre jedného dodávateľa služieb či tovaru v jednej platbe je rozumným riešením, ako pri veľkých úhradách optimalizovať náklady na transakčnú daň. Spájanie faktúr do jednej úhrady je daňovo v poriadku, keďže dani podlieha iba suma odpísanej platby z bankového účtu,“ radí daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton radí. „Odporúčam sa však vopred dohodnúť s dodávateľom na spôsobe platby,“ dodáva Ľ. Murgašová.

Rada č.2: Využívajte vzájomný zápočet

Firmy môžu využívať vzájomný zápočet za poskytnuté tovary alebo služby, a uhrádzať iba rozdielové sumy. To znamená, že ak firma A dodala firme B v priebehu mesiaca tovar za 15 000 eur a firma B zase služby za 14 900 eur, tak firma B uhradí prevodom z účtu len rozdiel 100 eur.

„Firma B vystaví účtovný doklad o započítaní pohľadávok a záväzkov a informuje firmu A, že záväzok bol čiastočne uhradený započítaním a rozdiel bude uhradený bankovým prevodom,“ radí Ľubomíra Murgašová.

Rada č.3: Plaťte kartou, ak to je možné

Pri platbe kartou sa daň neplatí, podnikateľ iba uhrádza ročný poplatok za každú kartu k podnikateľskému účtu vo výške 2 eur. Je preto rozumné realizovať maximum platieb kartou namiesto prevodom.

„Ak napríklad dopravná firma s flotilou desiatich nákladných áut zaplatí mesačne za pohonné hmoty 30-tisíc eur pri 50 tankovaniach, tak pri platbe kartou namiesto využitia úhrady na faktúru ušetrí 120 eur. Za niekoľko rokov takto ušetrí niekoľko tisíc eur,“ vysvetľujeĽubomíra Murgašová.

Ak má dodávateľ zriadenú platobnú bránu, môže na úhradu tovaru alebo služieb využívať kartu aj firma, ktorá by za bežných okolností nemala inú možnosť, ako využiť bankový prevod.

Rada č.4: Poskytnite vyšší preddavok dodávateľovi na úhradu budúcich plnení

Ak jedna spoločnosť plánuje na základe zmluvy odobrať od inej tovar či služby vo väčšom objeme, tak za tieto budúce plnenia môže dodávateľovi uhradiť takzvaný preddavok na úhradu budúcich plnení.

„Ak spoločnosť plánuje v priebehu blízkej budúcnosti odobrať od toho istého dodávateľa viaceré tovary, napríklad 300 kusov tovarov za 400 eur/kus, môže dodávateľovi po dohode jednorazový preddavok na úhradu týchto dodaní. Táto spoločnosť tak zaplatí iba 40 eur ako maximálny limit na odpísanú platbu dodávateľovi z bankového účtu (z celkových 120 000 eur) namiesto 480 eur, ak by platila za každý kus samostatne. Následne za jednotlivé dodania spoločnosť už daň z finančných transakcií neplatí, keďže sa úhrada vykompenzuje z preddavku a nedochádza pritom k odpísaniu platby z bankového účtu. Táto forma úhrady však môže mať negatívny vplyv na cash-flow, kedy spoločnosť musí skôr uhradiť kúpnu cenu za tovar, ktorý ešte neodobrala,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Príspevok Finančná správa vrátila späť termíny pre podanie oznámenia a úhradu transakčnej dane je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

PREHĽAD ZMIEN V DANIACH OD 01.01.2025

Redakcia — Mon, 06 Jan 2025 15:42:40 +0000

Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť séria zmien v rámci tzv. konsolidačného balíka na Slovensku, ktorý vláda pripravila v snahe znížiť deficit štátneho rozpočtu. Ide o najväčšiu časť daňových zmien platných od začiatku roka 2025. Okrem toho sa menia daňové nastavenia pri finančnom lízingu, ako aj zdanenie nepeňažného príjmu zamestnancov pri využívaní služobného vozidla.

Zmeny v oblasti dane z príjmov podnikateľov

Od 1. januára 2025 budú právnické osoby a fyzické osoby čeliť významným zmenám v zdaňovaní:

Nová 24 % daňová sadzba pre právnické osoby: Pre právnické osoby s ročným obratom (zdaniteľné výnosy) nad 5 miliónov EUR sa zavádza nová sadzba dane z príjmov vo výške 24 % za účtovné obdobia, ktoré začali od 1.1.2025.
Zníženie zrážkovej dane na dividendy vyplácané fyzickej osobe: Dividendy vyplácané fyzickým osobám budú znovu zdaňované zníženou sadzbou 7 % namiesto súčasných 10 %.
Zavádza sa zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie z 9 128 eur za 15 730 eur, čo predraží cenu práce pre zamestnávateľov talentov ako aj zníži čistú mzdu zamestnancom, ktorí majú hrubý príjem viac ako 9 129 eur.

„Keďže vláda popri zvyšovaní dane z príjmu pre veľké firmy neavizuje súbežné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, bude ekonomika na Slovensku trpieť a životná úroveň klesať. Rast korporátnej dane treba zároveň vnímať v kontexte rastu aj ostatných daní. Štát týmto konsolidačným balíkom zvyšuje firmám korporátnu daň, zavádza daň z finančných transakcií a tiež navyšuje strop na platenie sociálnych odvodov pre vysoko zarábajúcich zamestnancov. Vplyvom rastu všetkých týchto dodatočných daní a rastu DPH z 20 na 23 % budeme svedkom rýchlejšieho rastu cien na Slovensku,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Vláda mala pri plánovaní konsolidácie zviesť diskusiu s odborníkmi o spôsobe, ako zlepšiť finančnú kondíciu Slovenskej republiky. Príkladom jedinej úspešnej daňovej reformy z minulosti, ktorá priniesla v konečnom dôsledku vyšší príjem z daní na Slovensku, bola rovná daň. Jej zavedenie na nižšej úrovni vtedy viedlo k prílevu investorov na Slovensko a rastu príjmov štátneho rozpočtu. Žiaľ, súčasná vláda o tejto možnosti vôbec neuvažovala,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.

Znížená daňová sadzba pre malé podniky právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov (príjmy podľa §6 zákona o dani z príjmov): Firmy a podnikatelia s obratom do 100 000 EUR budú mať zníženú sadzbu dane z príjmov na 10 % pre právnické osoby a 15 % pre fyzické osoby – podnikateľov.

„Pokles sadzby dane z príjmov pre živnostníkov a malé firmy s príjmami do 100-tisíc eur na 10 % resp. 15 % vnímam ako pozitívny krok, keďže títo podnikatelia tvoria dôležitú časť slovenskej ekonomiky a regiónov. Otázne však bude, ako sa postavia k celkovému zaťaženiu – na jednej strane zníženie dane z príjmov a na druhej strane zaťaženie daňou z finančných transakcií. Bude môcť štát očakávať od týchto podnikateľov, že budú priznávať svoje príjmy v reálnej výške a zaplatia férovo aj daň z finančných transakcií? Alebo napriek poklesu daňového zaťaženia daňou z príjmov budú hľadať možnosti, ako sa vyhnúť plateniu dane z finančných transakcií napríklad hotovostnými transakciami?“ hodnotí Silvia Hallová.

Prijalo sa zníženie zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca z 1 % na 0,5 % ceny vozidla pri používaní firemného elektrického/ plug-in hybridného vozidla aj na súkromné účely, ktorý je odpisovaný v odpisovej skupine 0. (Zamestnanec platí z nepeňažného príjmu dane a odvody vo výške 32,4 % (19 % daň z príjmu + 13,4 % odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne). Firma ako zamestnávateľ musí z rovnakého základu uhradiť 36,2 % odvody do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne.)
Pre firmy bude po novom finančne výhodnejšie zaradiť do firemnej flotily plug-in hybridy alebo elektromobily a zároveň to prinesie úspory aj zamestnancom, ktorí ich využívajú na súkromné účely. Tým pádom bude plug-in hybrid alebo elektromobil fungovať aj ako dodatočný benefit pre zamestnancov.

Pri cene plug-in hybridu 36 490 eur dosahuje ročný rozdiel v daniach a odvodoch, ktoré musí zamestnanec platiť za možnosť využívať firemné auto, až 558 eur. Dane a odvody z nepeňažného príjmu, ktoré platí samotná firma, sa rovnako znižujú na polovicu, čo v tomto prípade znamená úsporu ďalších 623 eur ročne. Navyše, pri nájazde 30-tisíc kilometrov ročne na palive firma ušetrí ďalších 747 eur v závislosti od tarify pri odbere elektriny. To znamená celkovú úsporu takmer 2 000 eur ročne. Pri elektromobile je úspora ešte vyššia.

Modelový príklad: Sedan s hybridným pohonom vs. jeho plug-in hybrid verzia

„Firmám sa v roku 2025 zvýšia náklady v dôsledku konsolidačných opatrení. Tento finančný tlak vedia aspoň sčasti zmierniť tým, že pri ďalších nákupoch áut do firemnej flotily uprednostnia plug-in hybridy alebo elektromobily pred autami so spaľovacími motormi. Zamestnanec aj firma ušetria na daniach a odvodoch, navyše samotná firma kvôli nižšej spotrebe a používaní lacnejšej elektriny namiesto fosílnych palív ušetrí aj na prevádzke. Okrem toho bude plug-in hybrid alebo elektromobil fungovať vďaka nízkym prevádzkovým nákladom aj ako dodatočný benefit pre zamestnancov,“ hovorí Ján Hnát, marketingový manažér Toyota Central Europe – Slovakia.

Daň z finančných transakcií

Podnikatelia a živnostníci budú od 1.4.2025 povinní platiť daň z finančných transakcií vo výške 0,40 % pre bežné transakcie s maximálnym limitom na transakciu 40 eur a 0,80 % pre výbery hotovosti, pričom pri výberoch nie je stanovený maximálny limit dane.

Odlišné zaťaženie hotovostných a bezhotovostných operácií je kritizované Európskou centrálnou bankou, ktorá neuprednostňuje jeden nástroj pred iným a hovorí, že používanie eurobankoviek by nemalo byť drahšie ako bankové prevody.

Zákon hovorí o preúčtovaní nákladov vo výške 0,4 % (max. 40 eur) vtedy, ak vie daňovník preukázať, že s nákladmi bola spojená finančná transakcia. V opačnom prípade sa maximálny limit neuplatní.

„Táto časť celého zákona je najproblematickejšia, keďže obsahuje nejasné pojmy vrátane tzv. preúčtovania nákladov, ktoré doterajšia legislatíva nepozná. Do alokácie nákladov na jednotlivé prevádzky by asi mala patriť aj situácia, ak za daňovníka robí platby tretia osoba. V takom prípade by dochádzalo k dvojitému zdaneniu a diskriminácii,“ hovorí Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Za vydané platobné karty sa bude platiť poplatok 2 eurá ročne s tým, že samostatné platby kartou sa nezdaňujú.
Pri zahraničných účtoch a preúčtovaní nákladov si budú musieť daň vypočítať daňovníci spolu s celou administratívou. To platí aj v prípade, ak si daňovník zruší účet na podnikanie v období apríl – máj 2025. Pre fyzické osoby – podnikateľov platí povinnosť samovýpočtu a odvedeniu dane, ak vykonávajú transakcie súvisiace s podnikaním na inom ako podnikateľskom účte. Zákon zároveň hovorí, že fyzické osoby – podnikatelia si musia založiť účet na podnikanie do 31.3.2025, ak taký ešte nemajú.
Daň sa novelou prijatou 28.11.2024 rozšírila na všetky fyzické osoby podnikateľov, právnické osoby, občianske osoby ktoré majú bankový účet a tiež iné osoby, ktoré:
majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku,
majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničných osôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet napr. kvôli projektom spoločného financovania)
vykonávajú činnosť v tuzemsku (ide o zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, napr. platitelia DPH podľa § 5)
Každý podnikateľ – fyzická osoba bude povinný zriadiť samostatný podnikateľský účet (transakčný účet oddelený od privátnych bankových účtov) najneskôr do 31. marca 2025.

„Zákon o dani z finančných transakcií výrazne ovplyvní podnikateľské náklady. Očakávam, že podnikatelia sa k novej dani postavia ekonomicky a zvyšovanie nákladov pretavia do vyšších cien tovarov a služieb. Keďže sa zdaňuje každý podnikateľ, ak dôjde k tomuto zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú,“ očakáva Ľubomíra Murgašová.

Novelou sa cez tzv. oznamovaciu povinnosť všetkých podnikateľov voči bankám očividne nechtiac otvoril priestor, ako sa vyhnúť plateniu transakčnej dane:

„Formulácia zákona v rozsahu tejto oznamovacej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré majú účty v slovenských bankách, má potenciál znížiť výber dane skrz slovenské bankové účty na nulu. Najlepšie si to ukážeme na príklade. Slovenská právnická osoba A má otvorený bankový účet u slovenskej banky. Podľa znenia novely zákona má firma A oznámiť banke osobitný účet, z ktorého sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane (úhrady kartou, platenie daní a odvodov, prevody medzi bankovými účtami daňovníka u tej istej banky a i.). To môžu byť všetky slovenské bankové účty firmy A. Zákon ďalej prikazuje banke, že má prestať vyberať daň z finančných transakcií na týchto oznámených osobitných účtoch. V prípadoch transakcií vykonávaných na slovenských bankových účtoch je platiteľom dane banka. Po novom však zákon prikazuje banke nevyberať daň z oznámených účtov, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. Keďže firma A má na bežnom účte aj platby kartou alebo prevody na svoj iný bankový účet u tej istej banky, firma A vykonáva na tomto účte transakcie, ktoré nie sú predmetom dane, tzn. po oznámení jej banka nebude strhávať daň zo žiadnej transakcie na tomto účte. Daňovník si transakčnú daň zároveň ani nemôže vypočítať sám, lebo v tomto prípade nie je platiteľom dane. Pri splnení litery zákona je vybraná daň v tomto prípade nula. Toto však pravdepodobne nebolo úmyslom zákonodarcu,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Zavedenie transakčnej dane vysoko pravdepodobne podporí rast šedej ekonomiky s tým, že časť transakcií sa prenesie do hotovostnej formy a štát na ne nebude mať žiadny dosah. Šedá ekonomika je na Slovensku v súčasnosti približne dvojnásobne väčšia ako v susednom Rakúsku a spôsobuje štátu každoročne straty vo výške niekoľkých miliárd eur. V konečnom dôsledku tak daň z transakčných transakcií môže zhoršiť stav verejných financií,“ argumentuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhodobo venuje téme šedej ekonomiky, odhaduje úroveň šedej ekonomiky na Slovensku pre rok 2023 na 14,17 % HDP. To predstavuje sumu vyše 17 miliárd eur, ktoré štát momentálne nevie zdaniť. Ak by slovenská vláda prijala v zahraničnej praxi overené opatrenia a znížila objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska (7,65 %), dokázala by na dani z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur z 2,7 miliardového konsolidačného balíka bez toho, aby musela výrazne tlačiť na zvyšovanie cien a znižovanie životnej úrovne.

„Okrem toho môže daň z finančných transakcií spôsobiť neochotu zahraničných investorov podnikať na Slovensku. Daň z finančných transakcií môže odradiť nových investorov od vstupu na slovenský trh a existujúce firmy môže motivovať k odchodu zo Slovenska. A keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod navyše znižovať počet zamestnancov, čo môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku,“ dopĺňa Silvia Hallová.

Z dane sú oslobodené neziskové organizácie, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnické osoby, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu, sú novelou vylúčené z daňovníkov.

„Rozšírením subjektov, ktorí majú platiť transakčnú daň, sa štát snaží zvýšiť príjmy. Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet. Problémom snahy oslobodiť niektoré slovenské subjekty z platenia dane je aj diskriminácia medzi verejnými a súkromnými subjektami,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.

Zmeny v dani z pridanej hodnoty

Zvýšenie štandardnej sadzby DPH: Jednou z najzásadnejších zmien je zvýšenie štandardnej sadzby DPH z 20 % na 23 %, čo sa premietne do cien tovarov a služieb.
Zavedenie novej zníženej sadzby DPH vo výške 19 %: Pre vybrané potraviny, nápoje, elektrinu a nealkoholické nápoje podávané v reštauráciách sa zavádza znížená sadzba DPH vo výške 19 %.
Znížená sadzba DPH vo výške 5 %: Na vybrané služby a produkty, ako sú ubytovacie služby, knihy a e-knihy, lieky, poskytovanie jedál v reštaurácií a iné, sa zavádza ďalšia znížená sadzba DPH vo výške 5 %. Presný zoznam tovarov a služieb so zníženou sadzbou DPH sa nachádza tu.
Znížená sadzba DPH vo výške 19% sa použije na tovary v bode 1 prílohy 7 zákona k DPH a služby v bode 1 prílohy 7a zákona o DPH a
Znížená sadzba DPH vo výške 5% sa použije na ostatné tovary a služby taxatívne vymedzené v prílohe č. 7 a 7a zákona o DPH.
Ruší sa znížená sadzba DPH vo výške 10 %.

„Získanie dodatočných daňových príjmov zo zvýšenia sadzby DPH je jedno z najúčinnejších opatrení z dôvodu, že sa zaťaží konečná spotreba a bremeno sa rozdelí naprieč celou spoločnosťou. Zvyšovanie DPH zároveň nejde proti konkurencieschopnosti ekonomiky. Avšak zavedenie rôznych sadzieb DPH bez detailnej analýzy na základe lobovania a handlovania cez politikov bude viesť k nejasnostiam a nesprávnemu uplatňovaniu korektnej sadzby DPH. Zároveň to môže viesť aj k deklarovaniu predaja tovaru, kde sa uplatňuje nižšia sadzba DPH. Preto by bolo lepším riešením uplatnenie jednej sadzby DPH v nižšej výške, ktorá by sa uplatňovala na všetky druhy tovarov aj služieb, čím by sa zjednodušil celý systém a zabránilo by sa rôznym daňovým únikom,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.

Klasifikácia finančného lízingu sa mení z dodania služby na dodanie tovaru, čo má vplyv na režim DPH. Súčasné znenie zákona o DPH umožňuje lízingovým spoločnostiam považovať väčšinu lízingových zmlúv za dodanie služby a odvádzať DPH nie jednorazovo, ale až z jednotlivých splátok počas trvania nájomnej zmluvy. Takéto nastavenie malo pozitívny vplyv na cash-flow lízingovej spoločnosti, avšak znevýhodňovalo slovenských podnikateľov oproti zahraničným podnikateľom.

Od 1.1.2025 prichádza zmena: dodanie služby sa pri finančnom lízingu mení na dodanie tovaru. Zákazník si DPH uplatní z celej predajnej ceny hneď na začiatku, čím si odpočíta DPH z kúpnej ceny, ktorú ešte lízingovej spoločnosti nezaplatil. V praxi mu tento krok zásadne zlepší cash-flow. Kúpa cez finančný lízing po 1. januári 2025 bude pre podnikateľov výhodnejšia.

„Ak z podmienok lízingovej zmluvy bude možné vyvodiť, že uplatnenie opcie sa zdá byť jedinou ekonomicky racionálnou voľbou, ktorú nájomca bude môcť urobiť pri naplnení lízingovej zmluvy do jej konca, bude sa považovať finančný lízing za dodanie tovaru.V tom prípadesi kupujúci bude môcť hneď na začiatku lízingu uplatniťodpočítanie DPH zo všetkých splátok súvisiacich s kúpnou cenouauta ešte pred jej uhradením,“ vysvetľuje Branislav Mačuha, daňový odborník poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

„Pri súčasných pravidlách, ktoré platia ešte do konca tohto roka, disponovala v zásade lízingová spoločnosť voľnými finančnými prostriedkami medzi dňom, kedy jej bola vrátená DPH z kúpy auta, a dátumom odvodu DPH z jednotlivých splátok. Počas tohto času mohla lízingová spoločnosť voľne disponovať týmito financiami, čo jej zlepšovalo cash-flow. Táto možnosť od januára 2025 zanikne, keďže odvedenie DPH z celej predajnej ceny auta prebehne už na začiatku finančného lízingu,“ dodáva Branislav Mačuha.

Odpočítanie DPH pri nadobudnutí tovaru z iného čl. štátu
Platiteľ si môže odpočítať DPH z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu aj bez faktúry, ak faktúra nie je platiteľovi k dispozícii do podania príslušného daňového priznania.
Prípustné sú aj iné doklady ako faktúra, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru.
Údaje z iných dokladov sa uvádzajú v kontrolnom výkaze

Samozdanenie pri dovoze tovaru (od 1.7.2025)

Pre platiteľov dane

so sídlom v tuzemsku
s účinným štatútom schváleného hospodárskeho subjektu (AEO)
AEO dovozcovia tovaru do tuzemska v rámci centralizovaného colného konania (CCK)

sa uplatňujú nasledujúce pravidlá:

ruší sa povinnosť platby dovoznej DPH colnému úradu;
daňová povinnosť pri dovoze sa splnená prostredníctvom podania daňového priznania DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, kde si môže uplatniť aj odpočítanie dane (žiaden vplyv na cash-flow)
Ostatné zmeny v súvislosti s fakturáciou

Zjednodušenú faktúru (bloček z e-kasy alebo za tankovanie) je možné vystaviť iba za dodanie tovaru alebo služby, ktorej cena vrátane DPH nie je viac ako 400 eur (pôvodne 1000 eur pre hotovostné platby a 1600 eur pre bezhotovostné platby).

Ak platiteľ včas požiadal o DPH registráciu a nemá do lehoty na vystavenie faktúry IČ DPH, vystaví faktúru do 5 pracovných dní po prijatí IČ DPH. V rovnakej lehote podá aj DPH priznanie a kontrolný výkaz, ak nemá IČ DPH do lehoty na podanie.

Nové limity pre DPH registráciu tuzemskej zdaniteľnej osoby § 4

Tuzemská zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom (iba zmeny oproti pôvodnej úprave):

Prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu, presiahla 50 000 eur.
Dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu, v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur.
Dňom účinnosti premeny pri odštiepení alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte EHS alebo dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením. Pri žiadosti o registráciu je potrebné predložiť aj doklady osvedčujúce túto skutočnosť.

Žiadosť o DPH registráciu sa podáva do 5 pracovných dní. Správca dane pridelí IČ DPH najneskôr do 10 dní od doručenia žiadosti o DPH registráciu. IČ DPH bude platiť spätne od dňa momentu, kedy sa zdaniteľná osoba stala platiteľom.

DPH registrácia zahraničnej osoby § 5

Zahraničná zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom (iba zmeny oproti pôvodnej úprave), na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý:

zanikol bez likvidácie, a to dňom, keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby,
sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte EHS, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo
sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.

Žiadosť o DPH registráciu sa podáva do 5 pracovných dní. Pri žiadosti o registráciu je potrebné predložiť aj doklady osvedčujúce túto skutočnosť.

Správca dane pridelí IČ DPH najneskôr do 10 dní od doručenia žiadosti o DPH registráciu. IČ DPH bude platiť spätne od dňa momentu, kedy sa zdaniteľná osoba stala platiteľom.

Osobitná schéma pre malé podniky

Malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru a služieb do iného členského štátu je povinný registrovať sa pre DPH pri prekročení obratu 100 000 eur v EÚ v dvoch bezprostredne po sebe idúcich rokoch.

Malý podnik zahraničnej osoby pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, je povinný registrovať sa pre DPH pri prekročení obratu lokálneho obratu v Slovenskej republike a EÚ obratu v sume 100,000 eur.

Pravidlá pre uplatnenie osobitnej úpravy malé a stredné podniky

Registrácia pre túto osobitnú schému; priradenie „EX“ IČ DPH
Podávanie výkazu na kvartálnej báze elektronicky
V momente porušenia podmienok, povinnosť to oznámiť DÚ

Zmeny pri bezodplatnom dodaní tovaru

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie je základom dane kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.

Daň zo sladených nápojov a tabaku

Od 1.1.2025 sa budú sladené nápoje osobitne zdaňovať. Sadzbou 0,15 eura/liter sa zdania Balené sladené nealkoholické nápoje určené na priamu konzumáciu s obsahom pridaného cukru alebo sladidla a balené sladené nealkoholické nápoje určené na priamu konzumáciu s obsahom pridaného cukru alebo sladidla, ak obsahuje aj kávu, čaj alebo ich náhrady, mlieko, mliečnu zložku/rastlinnú alternatívu.
Sadzbou 1,05 eura/liter sa zdania balené koncentrované látky obsahujúce pridaný cukor alebo sladidlo, ktoré si vyžadujú prípravu pred konzumáciou ako sladený nealkoholický nápoj pridaním vody, ľadu, oxidu uhličitého, mlieka/rastlinnej náhrady.
Sadzbou 2,10 eur/liter sa zdania Balené sladené nealkoholické nápoje a balené koncentrované látky s obsahom kofeínu cez 150 mg/l. Pri vyššom obsahu bude zdanenie 8,60 eura/liter.

„Presun daňového zaťaženia z priamych daní do spotrebných daní zaťažujúcich spotrebu je správnym krokom. Zavedením nových spotrebných daní alebo rozšírením okruhu súčasných tovarov, na ktorých sa tieto dane vzťahujú, dochádza ku kompenzácií budúcich nákladov štátu na zvýšenú zdravotnú starostlivosť u týchto spotrebiteľov. Zároveň je zvyšovanie ceny výrobkov cesta správnym smerom, ak chceme znižovať spotrebu tabakových výrokov a sladených nápojov,“ hovorí Ľubomíra Murgašová.

Spotrebná daň pri výrobe elektriny z vlastnej fotovoltiky

S výrobou elektrickej energie z vlastnej fotovoltiky firmám vznikajú daňové povinnosti, okrem iného povinnosť platiť spotrebnú daň. Kým ešte v roku 2024 mali túto povinnosť firmy s fotovoltikou s výkonom nad 10 kW, od 1.1.2025 sa hranica posúva na 50 kW.

Ďalšou novinkou je, že firmy sa pri výrobe elektriny z fotovoltiky nad 50 kW môžu spotrebnej dani vyhnúť dvoma spôsobmi: nákupom tzv. záruk pôvodu alebo inštalovaním batériového úložiska. Pri poslednej aukcii sa priemerná cena záruk pôvodu znížila na 0,82 eura za MWh, čo je zásadne menej ako sadzba spotrebnej dane na elektrinu vo výške 1,32 eura/MWh. To znamená, že firmy s inštalovanou fotovoltikou s výkonom nad 50 kW pri nákupe záruk pôvodu ušetrili tretinu poplatku voči spotrebnej dani.

„Toto riešenie komplikujú dve okolnosti: náročnejší proces a náklady na administratívu. Každá firma, ktorá chce nakupovať záruky pôvodu, potrebuje osobitný účet záruk, ktorého vedenie stojí 120 eur ročne. Okrem toho nie je jednoduché reálne nakúpiť záruky za priemernú cenu v aukcii, keďže tá funguje systémom zadávania ponúk. Zároveň cena záruk môže v každej ďalej aukcii narásť, keďže závisí od momentálneho dopytu,“ hovorí Vladimír Miškovský, obchodný riaditeľ spoločnosti Fuergy,

Istejším riešením, ako ušetriť na nákladoch na energie a zároveň sa vyhnúť dani z príjmu, je inštalácia batériového úložiska, ktoré maximalizuje takzvanú samospotrebu. „Najefektívnejším spôsobom, ako využiť firemnú fotovoltickú elektráreň, je spotrebovať čo najviac vyrobenej elektrickej energie vo vlastnej prevádzke. V tomto prípade firma neplatí žiadne poplatky a výroba elektriny nepodlieha dani z príjmu ani DPH. Maximalizovať samospotrebu sa dá prostredníctvom smart batériového úložiska, ktoré navyše poskytuje elektrickej sieti tzv. odporné služby a za ne firma dostáva extra finančné plnenie od správcu siete,“ vysvetľuje Vladimír Miškovský.

Zmeny v oblasti dane z príjmov – nepodnikateľov

Zníženie daňového bonusu na deti: Novela zákona prináša zmeny v daňovom bonuse na deti, pričom nový systém naviaže výšku bonusu na základe príjmu rodiča. Daňový bonus sa po novom bude vyplácať iba na deti do 18. rokov. Nový daňový bonus na dieťa bude vo výške 100 eur na dieťa do 15 rokov a 50 eur na dieťa vo veku 15 – 18 rokov. Výška daňového bonusu sa však bude znižovať v závislosti od príjmu rodiča. Ak bude celkový príjem zamestnanca v roku 2025 vyšší ako 25 740 eur, bude mať tento rodič nárok iba na pomernú časť daňového bonusy na dieťa. Zamestnanci, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne v roku 2025 sumu približne 2 480 eur (vrátane všetkých bonusov), budú mať nárok len na krátený daňový bonus. Zamestnanci, ktorých mesačná hrubá mzda presiahne približne sumu 3 630 eur, stratia nárok na akúkoľvek sumu daňového bonusu. V prípade, ak bol uplatňovaný mesačne daňový bonus na dieťa rodičovi vo mzde a pri ročnom zúčtovaní (daňovom priznaní) sa zistí, že príjem zamestnanca v roku 2025 bol vyšší ako 25 740 eur, zrazí sa zamestnancovi pomerná časť k daňovému bonusu na dieťa, na ktorý nevznikol nárok.
Kto chce daňový bonus na dieťa, musí v januári 2025 nanovo vypísať tlačivo

Zamestnanci – slovenskí daňoví rezidenti so 100 % príjmov zo Slovenska – ktorí si chcú naďalej uplatňovať nárok na daňový bonus na dieťa v každej výplate počas celého roka, musia nanovo vypísať a odovzdať svojmu zamestnávateľovi nové vyhlásenie. Nový vzor tlačiva Vyhlásenia zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR na svojej webstránke tu. Každý zamestnanec, ktorý si chce už od januárovej výplaty uplatniť daňový bonus, musí podpísať a doručiť zamestnávateľovi vyplnené vyhlásenie najneskôr do spracovania miezd za mesiac január 2025.

„Na priebežnom mesačnom uplatnení daňového bonusu pri daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou (slovenskí daňoví rezidenti), ktorí poberajú 100 % zdaniteľných príjmov zo Slovenska, sa nič nemení. Jedinou povinnosťou navyše je vypísanie nového tlačiva. Táto povinnosť platí pre všetkých, ktorí si chcú daňový bonus uplatňovať priebežne počas celého roka,“ hovorí Jana Kyselová, senior manažérka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

2 % z dane pre rodičov v dôchodku: Nové pravidlo umožní fyzickým osobám – deťom poukázať 2 % zo zaplatenej dane svojim rodičom, ktorí sú poberatelia starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku.

Príspevok PREHĽAD ZMIEN V DANIACH OD 01.01.2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona DPH, ktorý prináša nasledujúce hlavné zmeny.

Redakcia — Tue, 22 Oct 2024 16:02:30 +0000

Minútka s KPMG:

Navrhovaná novela zákona s plánovanou účinnosťou 1. januára 2025 (s výnimkou zmien v oprave odpočítanej dane pri dovoze tovaru s navrhovanou účinnosťou 1. júla 2025) prináša najmä tieto zmeny v uplatnení práva na odpočítanie DPH, ako aj v úprave a oprave odpočítanej DPH:

spresnenie definície pojmu „investičný majetok“ (o. i. vylúčenie zásob, zahrnutie nehmotného majetku a zníženie hodnoty pre hnuteľný majetok),
zavedenie pojmu „prvotné použitie“,
rozšírenie situácií, pri ktorých vzniká povinnosť opraviť alebo upraviť odpočítanú DPH (napr. pri preddavkových platbách),
zmeny v pravidlách a spôsobe opravy a úpravy odpočítanej DPH,
zrušenie možnosti odpočítať DPH z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa zákona o dani z príjmov.

Navrhovaná novela taktiež:

obsahuje viaceré spresnenia a úpravy v zmenách v DPH registrácii, ako aj v osobitnej úprave pre malé podniky, ktoré boli zavedené ostatnou novelou zákona o DPH a ktoré budú účinné od 1. januára 2025,
zavádza zmenu v určení základu DPH pri osobnom použití či použití na iný účel ako na podnikanie, alebo pri bezodplatnom dodaní tovarov a služieb a v odvode DPH pri deregistrácii, ako aj pri nezákonnom prisvojení tovaru,
stanovuje, že ak lehota na podanie žiadosti o vrátenie slovenskej DPH (VAT refund) pripadne na víkend alebo sviatok, tak sa neposúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zdroj: KPMG

Príspevok Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona DPH, ktorý prináša nasledujúce hlavné zmeny. je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Máte odklad dane a nemáte na zaplatenie?

Redakcia — Tue, 25 Jun 2024 11:08:06 +0000

Podali ste si oznámenie na predĺženie daňového priznania a nemáte na zaplatenie dane? Môžete požiadať o odklad platenia, alebo úhradu v splátkach. Povolenie daniarov nie je automatické.

Už len pár dní ostáva firmám, ktoré si odložili podanie daňového priznania či zaplatenie dane. Musia tak urobiť do konca júna.

Firmám či podnikateľom sa môže stať, že nemajú dostatok financií na zaplatenie dane. Aby sa v takej situácii vyhli daňovej exekúcii, môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o jej uhradenie v splátkach. Finančná správa im však nemusí automaticky vyhovieť, firmy musia splniť zákonom stanové podmienky.

„V prípade, že daňový subjekt nesplní zákonom stanovené podmienky, ktoré sa posudzujú pri schválení žiadosti, správca dane nevyhovie povoleniu odkladu platenia alebo plateniu dane v splátkach. A to napríklad, ak tvrdenie, ktoré uvedie v žiadosti nebude dostatočne podložené dôkazmi, prípadne, ak je daň po splatnosti viac ako 24 mesiacov,“ upozornila partnerka poradenskej spoločnosti Atlas Group Ina Kováčová Bečková.

Ako požiadať o odklad zaplatenia dane?

Na to, aby finančná správa povolila odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach, musí daňovník splniť aspoň jednu z týchto podmienok. Napríklad, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa tohto daňového subjektu alebo osôb, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Prípadne, ak firme či podnikateľovi poklesli príjmy pre mimoriadnu situáciu, a preto nemôže zaplatiť dane v lehote splatnosti. Takouto situáciou môže byť napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.

Ďalšou podmienkou môže byť, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. Prípadne môže podnikateľ uviesť iné preukázateľné závažné dôvody, pre ktoré nemôže zaplatiť daň.

Vysoko spoľahlivý daňový subjekt to má jednoduchšie

„Dobrou správou je, že správca dane neposudzuje splnenie týchto podmienok v prípade, ak o povolenie odkladu alebo splátok žiada vysoko spoľahlivý daňový subjekt,“ dodala Ina Kováčová Bečková z Atlas Group. Toto hodnotenie určuje finančná správa podľa presne stanovených pravidiel. Funguje na princípe bodového systému, ak daňovník nesplní nejaké kritérium, dostane bod. Platí pritom, že čím menej bodov má, tým lepšie hodnotenie dostane. Pri bodovaní sa zohľadňuje napríklad to, či firma podala daňové priznanie v stanovenej lehote, či na ňom uviedla správnu výšku dane, či dane zaplatila v stanovenej lehote, či platí colné dlhy a DPH a podobne.

Žiadosť je lepšie podať ešte pred splatnosťou dane

Na druhej strane, ak podnikateľ alebo spoločnosť požiada o odklad platenia dane alebo jej zaplatenie vo viacerých splátkach a daňový úrad takejto žiadosti vyhovie, nezaplatenú daň nezačne vymáhať v exekučnom konaní. V prípade včasného podania žiadosti a vydania rozhodnutia ešte pred splatnosťou dane, nebude musieť daňovník platiť ani úrok z omeškania.

„Výška úroku sa vypočítava z dlžnej sumy, štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá je od 20. septembra 2023 na úrovni 4,25 % a od počtu dní omeškania s platbou. Na základe týchto údajov správca dane vyrubí úrok z omeškania,“ vysvetlila partnerka poradenskej spoločnosti Atlas Group.

Preto upozorňuje, že žiadosť o odklad platenia dane alebo o jej uhradenie v splátkach treba podávať včas – pred splatnosťou dane. Zároveň radí, že firmy či podnikania by mali v zdanej žiadosti uviesť dátum od ktorého žiadajú uplatniť úľavu a v predstihu komunikovať s daňovým úradom. „Ideálne je to už vtedy, keď sa firme finančná situácia zhorší a vie, že nebude schopná daň zaplatiť v stanovenej lehote alebo v určenej výške,“ apeluje.

Poplatkom sa nevyhnete

Odborníčka však pripomína, že podnikatelia, ktorí podajú žiadosť o odklad platenia dane alebo jej uhradenie v splátkach, musia počítať aj s poplatkami. Napríklad správny poplatok je v tomto prípade 9,50 eura. „Správca dane môže tiež odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach podmieniť aj zabezpečením dlžnej sumy,“ upozornila Ina Kováčová Bečková. Zároveň sa za dobu povoleného odkladu platí aj úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky.

Príspevok Máte odklad dane a nemáte na zaplatenie? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

KPMG: Nový účtovný štandard IFRS 18 upravuje vykazovanie ziskov a strát a zverejnení podnikov

Redakcia — Sat, 25 May 2024 06:02:18 +0000

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) zverejnila nový účtovný štandard IFRS®, IFRS 18, v apríli 2024. IFRS 18 aktualizuje požiadavky na prezentáciu a zverejňovanie informácií v účtovnej závierke, pričom sa zameriava najmä na zlepšenie vykazovania finančnej výkonnosti. IFRS 18 sa bude týkať spoločností vo všetkých odvetviach, ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov IFRS.

IFRS 18

IFRS 18 (Prezentácia a zverejňovanie informácií v účtovnej závierke) reaguje na požiadavky investorov, ktorí požadujú relevantnejšie informácie, a umožňuje spoločnostiam, aby prostredníctvom účtovnej závierky lepšie vypovedali o svojej činnosti. Investori budú tiež profitovať z väčšej konzistentnosti prezentácie vo výkazoch ziskov a strát a peňažných tokov a z viac detailných informácií.

Čo to znamená pre finančné výkazníctvo spoločností?

Čistý zisk spoločností sa síce nezmení, ale zmení sa spôsob, akým prezentujú svoje výsledky vo výkaze ziskov a strát a ako zverejňujú informácie v poznámkach k účtovnej závierke. To zahŕňa zverejnenie určitých ukazovateľov výkonnosti manažmentu (tzv. MPM – management performance measures), ktoré budú teraz súčasťou auditovanej účtovnej závierky, napríklad EBITDA, EBIT. IFRS 18 nezmení spôsob, akým spoločnosti vykazujú a oceňujú položky v účtovnej závierke.

Na základe IFRS 18 bude potrebné:

výnosy a náklady vo výkaze ziskov a strát klasifikovať do troch nových definovaných kategórií – prevádzkové, investičné a finančné – a dvoch nových medzisúčtov – „Prevádzkový zisk alebo strata“ a „Zisk alebo strata pred financovaním a daňou z príjmov“
zahrnúť zverejnenia o manažmentom definovaných ukazovateľoch výkonnosti (MPM) v účtovnej závierke – MPM sú definované ako súčty jednotlivých položiek výnosov a nákladov, ktoré sa uvádzajú v účtovnej závierke,
zverejňovať informácie na základe rozšírených všeobecných požiadaviek na agregáciu a dezagregáciu (rozdeľovanie); okrem toho budú osobitné požiadavky na rozčlenenie určitých nákladov v poznámkach pre spoločnosti, ktoré vo výkaze ziskov a strát prezentujú prevádzkové náklady podľa funkcií.

Prečo sú úpravy potrebné?

Investori žiadali porovnateľné čiastkové súčty a väčšie rozdeľovanie informácií (disagregation), aby bolo možné lepšie pochopiť výkonnosť spoločností a jednoduchšie porovnať rôzne spoločnosti. Hoci niektoré spoločnosti dnes prezentujú medzisúčet „Prevádzkový zisk alebo strata“, vypočítava sa odlišne – táto rôznorodosť sťažuje investorom porovnávanie spoločností.

Okrem toho spoločnosti čoraz častejšie používajú na vysvetlenie svojej finančnej výkonnosti ukazovatele, ktoré nie sú v súlade s GAAP (alebo alternatívne ukazovatele výkonnosti). Nedostatok informácií o týchto ukazovateľoch alebo nedostatočné zverejňovanie kvalitných informácií vyvoláva u investorov obavy. IFRS 18 umožní spoločnostiam efektívnejšie a konzistentnejšie komunikovať informácie investorom.

Čo pre vás môže znamenať IFRS 18

IFRS 18 môže ovplyvniť mnohé aspekty vykazovania informácií vo výkaze ziskov a strát. Spoločnosti budú musieť zvážiť rozsah informácií zverejňovaných v poznámkach k účtovnej závierke. V súvislosti s týmito zmenami môže byť potrebné aktualizovať systémy finančného výkazníctva, procesy a kontroly. Keďže súčasné postupy vykazovania a vyspelosť systémov vykazovania sa v jednotlivých spoločnostiach líšia, dôsledky nových štandardov budú individuálne pre každú spoločnosť.

Spoločnosti, ktoré už prezentujú medzisúčet „Prevádzkový zisk alebo strata“, budú možno musieť zmeniť spôsob jeho výpočtu. Spoločnosti môžu potrebovať značný čas a úsilie na určenie, ktoré kategórie ich výnosov a nákladov by mali byť súčasťou výkazu ziskov a strát. Povaha podnikateľských činností spoločnosti by tiež mohla určiť rozsah dopadov nových štandardov – napríklad spoločnosti s viacerými podnikateľskými činnosťami budú potrebovať dôkladnejšie zvážiť, či budú výnosy zo všetkých ich činností zaradené do kategórie prevádzkových činností.

IFRS 18 bude účinný pre ročné účtovné obdobia začínajúce 1. januára 2027 alebo neskôr, pričom je možné nové štandardy aplikovať už aj skôr. Porovnávacie údaje bude potrebné upravovať.

V prípade, že chcete vedieť viac, kontaktujte KPMG na Slovensku: https://kpmg.com/sk/sk/home.html

Príspevok KPMG: Nový účtovný štandard IFRS 18 upravuje vykazovanie ziskov a strát a zverejnení podnikov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Malé a stredné podniky podávali daňové priznania posledný raz bez daňových licencií

Redakcia — Sun, 21 Apr 2024 07:21:02 +0000

V tomto roku podávali malé a stredné podniky daňové priznanie posledný raz bez toho, aby museli zohľadňovať daňové licencie. Tie síce štát od januára tohto roka zaviedol, ale týkajú sa až príjmov za rok 2024. Do praxe ich teda firmy budú musieť aplikovať v budúcom roku, keď budú zdaňovať tohtoročné príjmy.

Takzvanými daňovými licenciami sa zavádzajú pre podniky minimálne dane, ktoré sú odvodené od ich výnosov. Platiť ich tak musia aj firmy, ktoré sú v strate, vysvetlila Jitka Božeková, partnerka poradenskej spoločnosti ATLAS GROUP.

Podnik, ktorý dosiahne zdaniteľné výnosy neprevyšujúce 50 000 eur, zaplatí minimálnu daň 340 eur, firmy s výnosmi od 50 000 eur neprevyšujúcimi 250 000 eur budú mať minimálnu daň 960 eur. Pri výnosoch od 250 000 eur neprevyšujúcich 500 000 eur to bude 1920 eur a nad hranicou 500 000 eur je to 3840 eur.

Naposledy boli daňové licencie zavedené v rokoch 2014-2017. Aktuálne sa majú dotknúť približne 200-tisíc subjektov.

Zmeny sadzby dane z príjmov

Rovnako od januára tohto roku začali platiť zmeny aj pri stanovovaní výšky sadzby dane z príjmov. Podniky si ich však budú môcť uplatniť až v budúcom roku pri zdaňovaní tohtoročných príjmov. Ak teda zdaniteľné príjmy nepresiahnu hranicu 60 000 eur, sadzba dane z príjmov bude 15 %. Pri príjmoch nad touto hranicou bude sadzba 21% pre právnické osoby, prípadne sadzba 19, respektíve 25 % pre fyzické osoby. Zároveň sa zvýšila hranica príjmov pri posudzovaní podmienok pre získanie štatútu mikrodaňovníka z pôvodných 49 790 eur na 60 000 eur.

Pre príjmy dosiahnuté od januára tohto roka platí aj zvýšenie dane pri vyplatení dividend, čiže podielov na zisku. Firmy sú po novom pri vyplatení príjmov z dividend povinné vykonať zrážku so sadzbou dane z príjmov vo výške 10 %.

Pre niektoré právnické osoby sa v tomto roku tiež zvýšila aj suma príjmov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmu v prípade reklamy na charitatívne účely. Z pôvodných 20 000 eur stúpla na 30 000 eur. Toto oslobodenie príjmov si môžu uplatniť len občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy či neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Na podanie daňového priznania mali malé a stredné podniky čas do 2. apríla. Tie, ktoré tak neurobili, mali možnosť podať žiadosť o odklad podania do konca júna.

Dnes komentovala odborníčka z Atlas Group Jitka Božeková.

Príspevok Malé a stredné podniky podávali daňové priznania posledný raz bez daňových licencií je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Daňové licencie môžu spôsobiť problémy majiteľom neaktívnych spoločností

Juraj Vedej — Sun, 24 Mar 2024 15:31:27 +0000

Daňové licencie ovplyvnia viac než 43% slovenských firiem. Komplikácie vzniknú predovšetkým malým a neaktívnym firmám. Podľa jedného z odborníkov na riadenie spoločností a účtovníctvo by si mali majitelia takýchto firiem zvážiť, ako ďalej postupovať. Možnosti sú napríklad ukončiť činnosť, firmy zlúčiť alebo predať. Pri spoločnostiach s nízkym obratom je možnosťou prechod na živnosť.

V roku 2025 prvýkrát zaplatíme tzv. min. daň

Dňa 1. januára 2024 nadobudla účinnosť o novela zákona o dani z príjmov, ktorá opätovne zavádza daňovú licenciu – minimálnu daň, ktorú je daňovník povinný zaplatiť bez ohľadu na to, či v zdaňovacom období dosiahol zisk alebo stratu. Právnické osoby teda prvýkrát zaplatia minimálnu daň v roku 2025 za zdaňovacie obdobie roku 2024. Odborník na účtovníctvo a riadenie spoločností upozorňuje, že zmena sa dotkne predovšetkým malých a neaktívnych firiem. Podnikatelia by sa preto mali zamyslieť, či dáva zmysel platiť minimálnu daň za spoločnosti, ktoré nevyužívajú.

Daňové licencie majú byť podľa odborníka na účtovníctvo a riadenie spoločností pákou na právnické osoby, ktoré sa daňovej povinnosti vyhýbali. Zasiahnu však aj podnikateľov, ktorí majú neaktívne spoločnosti. „Podľa údajov z Finstatu hospodárilo v roku 2022 až 43,1% slovenských firiem na nule alebo skončili v strate. Tieto subjekty doteraz dane neplatili, no už v roku 2025 môže ich majiteľov čakať prekvapenie v podobe minimálnej dane. Tá rastie úmerne s obratom, pričom aj neaktívne spoločnosti budú musieť zaplatiť minimálnu dať vo výške 340 eur,“ upozorňuje Patrik Kasáš zakladateľ účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax.

Čo s nízko obratovými firmami?

Minimálna daň vytvára ďalší tlak na podnikateľov, ktorých firmy sú dlhodobo v strate alebo neaktívne. „Podnikatelia sa teraz musia zamyslieť, či im dáva zmysel platiť minimálnu daň za spoločnosti, ktoré sú stratové ale za spoločnosti, ktoré nevyužívajú. Aktuálne majú možnosť ukončiť činnosť, firmy zlúčiť alebo predať. Môže ísť o ťažké a dôležité rozhodnutie, a preto by sa majitelia mali najskôr poradiť s odborníkmi, ktorí by im mohli pomôcť nájsť optimálnu štruktúru na podnikanie,“ radí Patrik Kasáš.

Pri spoločnostiach s nízkym obratom je jedným z riešení prejsť na živnosť, kde sa daňová licencia neplatí. Pri živnosti je súčasne možné využiť paušále výdavky a znížiť si tak náklady na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovnej závierky. „Klient, ktorý má ročné tržby na s.r.o. na úrovni 5000 Eur môže prechodom na živnosť ušetriť až 1000 Eur ročne,“ radí odborník na účtovníctvo a riadenie spoločností.

Vy súhlasíte s týmto názorom? Napíšte nám Váš názor: info@podnikatelskecentrum.sk

Príspevok Daňové licencie môžu spôsobiť problémy majiteľom neaktívnych spoločností je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.