Slovenský maloobchod vlani koronakrízu ustál, tržby medziročne klesli iba o 1,1 %. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička Wood & Company.
Podľa nej však netreba zabúdať na fakt, že hygienické a bezpečnostné opatrenia predstavovali pre obchodníkov zvýšené náklady.
Koronakríza nebola dramatická. Prepad bol mierny
Priblížila, že jarné opatrenia počas prvej vlny pandémie viedli k zatvoreniu väčšiny obchodov, čo sa prejavilo na poklese tržieb maloobchodu v období marec až máj v priemere o 9 %. Opätovné otvorenie všetkých obchodov umožnilo dobehnúť zameškané.
Tržby maloobchodu boli v období júl až október medziročne vyššie v priemere o 3,5 %. Príchod druhej vlny a s tým súvisiace sprísňovanie opatrení dostalo tržby maloobchodu v závere roka do mierneho mínusu. V novembri a v decembri minulého roku obchodníci utŕžili medziročne menej o –0,4 a -0,6 %.
Poznamenala, že trend vývoja maloobchodných tržieb bol na Slovensku obdobný ako v EÚ. Najvýraznejší prepad tržieb pocítili krajiny Únie v apríli. Kým na Slovensku maloobchod zaznamenal počas tohto „najkritickejšieho“ mesiaca medziročný prepad predaja o vyše 14 %, v EÚ-27 išlo o pokles –18 %. Najvýraznejší aprílový pokles tržieb o –35 % až –30 % si pripísali Luxembursko, Taliansko, Španielsko či Francúzsko.
Supermarkety a hypermarkety (maloobchod v nešpecializovaných predajniach) tvoria podľa nej z celkových tržieb maloobchodu vyše 40 %. Vlani ich podiel vzrástol dokonca na takmer 44 %, pretože tieto druhy prevádzok boli otvorené aj počas jarných mesiacov. V roku 2020 tak tržby supermarketov a hypermarketov medziročne vzrástli o 5 %.
Článok pokračuje pod reklamou
Oproti roku 2019 sa podľa Sadovskej tržby podarilo zvýšiť aj maloobchodu mimo predajní, stánkov a trhu (súčasťou sú aj online obchody), a to v priemere o 2,3 %. Špecializované predajne s ostatným tovarom pre domácnosť zaznamenali nárast tržieb o 1,5 %. Tržby špecializovaných predajní so zariadeniami pre informačné a komunikačné technológie boli porovnateľné ako v roku 2019.
Upozornila, že hoci zákazníci chodili vlani do obchodov menej často, ich nákupné košíky či vozíky boli plnšie. „Podľa našich odhadov bol vlani realizovaný nákup v priemere o 20 až 25 % väčší ako v období pred pandémiou. Pandémia zmenila aj obsah našich nákupných košíkov,“ zdôraznila.
Poznamenala, že počas vlaňajšieho roka zároveň došlo k útlmu nákupnej turistiky do okolitého zahraničia. Slováci, ktorí zvykli v posledných rokoch nakupovať v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku či v Česku, sa tak opäť presunuli do obchodov na území Slovenska, čo v konečnom dôsledku taktiež prospelo domácej spotrebe.
Dodala, že mnohí zákazníci zároveň nákupy posúvali na neskôr, keď boli obchody opäť otvorené. Pre veľkú skupinu spotrebiteľov je aj naďalej kľúčovým kontakt s predajcom či konkrétnym tovarom, možnosť mať zakúpený tovar ihneď k dispozícii či faktor nakupovania ako formy relaxu. Vlani tak svoju pozíciu potvrdil už skôr nastolený trend kombinácie klasického nakupovania vo fyzických prevádzkach a online nakupovania.
