Slováci sú europozitívni. Zároveň však patríme medzi krajiny, ktoré sa najviac prikláňajú k možnosti zrušenia 1 a 2 centových euromincí. Tento krok by priniesol výraznú úsporu nákladov na výrobu a manipuláciu s mincami, ale aj zaokrúhľovanie cien tovarov a služieb, ktoré ovplyvní konečnú sumu nákupu.
Prieskum verejnej mienky
Z prieskumu verejnej mienky občanov krajín eurozóny Eurobarometer z minulého roka vyplýva, že väčšina našincov (68 %) sa s jednotnou európskou menou veľmi dobre zžila a vníma ju ako prospešnú súčasť našej krajiny. A keďže používanie hotovosti je u nás stále populárne, na mieste bola i otázka, či nám platenie drobnými mincami nespôsobuje ťažkosti.
Takmer všetci Slováci sa zhodli, že s používaním eura, ako takého, nemajú problém, ale silno podporujú zrušenie 1 a 2 centových mincí. Na Slovensku sa v roku 2019 pre túto možnosť a za zaokrúhľovanie cien vyjadrilo až 74 % opýtaných. Spolu s Holandskom, Talianskom, Fínskom a Írskom, ktoré už spomínané euromince s najnižšou nominálnou hodnotou v hotovostnom peňažnom obehu nepoužívajú, tak patríme medzi krajiny, kde sa najviac ľudí vyslovuje za ich stiahnutie z obehu.
„Podľa údajov NBS je podiel 1 a 2 centov na úrovni 55 % z celkového počtu mincí v obehu, v našej banke tvoria niečo vyše 30 %,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Návrh zaokrúhľovania finálnej hodnoty nákupu na 0 alebo 5 centov je aj súčasťou Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, a to s cieľom znížiť náklady firiem a komerčných bánk.
„Kým vo Fínsku, Belgicku a Taliansku je zaokrúhľovanie na najbližší 5 cent stanovené v zákone, v Holandsku a Írsku je zaokrúhľovanie na dobrovoľnej báze, resp. dohode zúčastnených strán (národná banka, banky, obchod, verejnosť). O uvedení záväzných pravidiel zaokrúhľovania momentálne prebieha diskusia aj v Estónsku,“ informuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Dodáva, že 1 a 2 centové euromince by zostali zákonným platidlom aj po zavedení zaokrúhľovania. „Obchodníci, resp. poskytovatelia služieb by ich museli prijímať, nemuseli by ich však vydávať, pretože v konečnej, zaokrúhlenej cene nákupu by sa tieto 1 a 2 centové mince nevyskytovali. To by malo za následok aj ich postupné stiahnutie z obehu a zastavenie ich razby,“ vysvetľuje J. Glasová.
Krajiny, ktoré už pristúpili k zaokrúhľovaniu konečnej ceny nákupu na najbližší 5 cent potvrdzujú, že vďaka tomuto kroku výrazne poklesla razba 1 a 2 centových mincí. Z údajov NBS vyplýva, že zastavením ich razby by na výrobu a dodávku týchto mincí, potrebných pre hotovostný peňažný obeh v roku 2020, ušetrila pri súčasne platných výrobných cenách euromincí 1,28 mil. EUR.
Znížili by sa aj náklady na manipuláciu s mincami pre všetkých účastníkov peňažného obehu (národná banka, banky, obchod, verejnosť). „Všeobecne náklady na spracovanie hotovosti sú vysoké a neustále rastú. Banka vykonáva rovnaké úkony bez ohľadu na nominálnu hodnotu. Musí zabezpečiť evidenciu, poistenie, pravidelné inventarizovanie a kontrolovanie stavu, zabezpečovanie požadovaného množstva v zásobách banky. Pre banky by sa z pohľadu prevádzky jednalo o čiastočnú úsporu nákladov na ich skladovanie, spracovanie, prevoz. Zrušenie spomínaných euromincí by navyše mohlo zrýchliť hotovostné platby a viesť k racionalizácii a úsporám aj na strane obchodníkov,“ hovorí L. Žáčková
Zrušenie používania 1 a 2 centových mincí by so sebou prinieslo aj zaokrúhľovanie cien
Väčšinu bežných ľudí bude preto isto zaujímať, ako sa ich táto zmena dotkne a či nedôjde k zdražovaniu. NBS navrhuje spôsob zaokrúhľovania „na najbližších 5 centov“ smerom nadol alebo nahor podľa konečnej ceny nákupu. „Tento spôsob zaokrúhľovania by minimalizoval rozdiel medzi pôvodnou cenou nákupu a zaokrúhlenou cenou. A keďže by sa zaokrúhľovala len konečná suma celého nákupu a nie ceny jednotlivých tovarov, tak dopad na spotrebiteľov by bol takmer nulový. Neočakávame teda, že by zaokrúhľovanie viedlo k zdražovaniu tovarov a služieb v obchodoch,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
