Daňová kontrola predstavuje bežný kontrolný inštitút, ktorý je súčasťou daňového systému. Nemusí byť preto hneď strašiakom. Je však dôležité, aby boli firmy na ňu pripravené. Ako to urobiť, tiež aké práva a povinnosti má spoločnosť počas daňovej kontroly a v čom je nápomocný daňový poradca počas takejto kontroly.

„Je dôležité byť na daňovú kontrolu pripravený, lebo zistené nedostatky môžu viesť k pokutám a k domeraniu daní. Čo samozrejme môže viesť k výdavku, s ktorým spoločnosť v danom roku nemusela počítať,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková.

Ako sa pripraviť na daňovú kontrolu?

Najlepšou prípravou na daňovú kontrolu je venovať sa účtovným a daňovým povinnostiam vopred. „Alebo inak povedané, lepšie je byť pripravený ako prekvapený. Obe tieto slovíčka začínajú na písmeno P, ale majú úplne iný význam,“ radí Ina Kováčová Bečková.

V prvom rade odporúča, aby mal každý subjekt svoje účtovníctvo vedené úplne a správne. „Po druhé je veľmi dôležité mať svoje významné výdavky správne vydokladované tak, aby preukazovali súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti,“ vysvetľuje. Daňový úrad bude totiž požadovať konkrétne dokumenty, ako sú napríklad faktúry, zmluvy, bankové výpisy a rôzne informácie, ktoré sú zachytené v daňových priznaniach. „Ak má firma tieto doklady a informácie usporiadané a má ich po ruke, kontrola by mala prebehnúť hladko,“ zdôrazňuje Ina Kováčová Bečková z ATLAS GROUP.

Daňová kontrola je zásahom do bežného fungovania

Firma si však musí uvedomiť, že daňová kontrola znamená zásah do jej bežného fungovania a aj zásah do jej práv. „Veľmi zjednodušene povedané, daňový úrad príde preveriť skutočnosti, ktoré spoločnosť uviedla do svojho daňového priznania a či sú v súlade s právnymi predpismi a s ekonomickou činnosťou spoločnosti,“ približuje. Cieľom daňovej kontroly by tak podľa jej slov nemalo byť domeranie daní, ale preverenie práve týchto skutočností.

Počas daňovej kontroly má však každá spoločnosť svoje práva a povinnosti, ktoré sú definované v daňovom poriadku. Pre firmy a podnikateľov je teda dobré, ak ich poznajú a vedia ich využiť. „Čo sa týka povinností, firma počas daňovej kontroly poskytuje požadované doklady a je súčinná pri výkone daňovej kontroly. To znamená, na vyžiadanie správcu dane predkladá dokumenty a informácie, ktoré správca dane potrebuje na zistenie reálneho stavu,“ vysvetľuje partnerka ATLAS GROUP.

Zároveň má aj svoje práva. Napríklad spoločnosť má právo byť informovaná o tom, čo je predmetom daňovej kontroly. „Zároveň sa daňový subjekt alebo kontrolovaná spoločnosť môže vyjadrovať k priebehu kontroly, môže nazerať do spisu alebo môže byť prítomná pri vypočúvaní svedka,“ približuje. Môže aj navrhovať rôzne dôkazy a informácie, ktoré by mal správca dane v rámci daňovej kontroly preveriť. „Daňová kontrola je dialógom, nie jednostranným procesom,“ zdôrazňuje Ina Kováčová Bečková, daňová poradkyňa a partnerka ATLAS GROUP. Ako daňová poradkyňa to vždy pripomína pri vedení daňovej kontroly a snaží sa dohliadať na práva daňových subjektov a kontrolovaných spoločností.

Ako môže byť pri kontrole nápomocný daňový poradca

Odporúča preto firmám využívať aj služby daňového poradcu, ktorý má skúsenosti so správou daní a dohliadne na celý proces výkonu daňovej kontroly tak, aby neboli porušované práva spoločnosti. Zároveň vie vysvetliť sporné situácie a byť pri komunikácii s daňovým úradom.

„Naša úloha je hlavne dozerať na proces a priebeh kontroly tak, aby boli dodržané základné zásady konania a strážime práva kontrolovanej spoločnosti. Vedieme spoločnosť všetkými fázami kontroly, komunikujeme s daňovými úradom. Vyjadrujeme sa tiež k priebehu kontroly a k spôsobu, akým vyhodnocuje dôkazy daňový úrad,“ objasňuje.

Daňový poradca totiž podľa jej slov vie, na čo sa daňový úrad sústredí a na základe toho vieme prejudikovať ďalšie kroky správcu dane. Vie tiež vyhodnotiť, ktoré dôkazy sú dôležité a ktoré je lepšie nechať do ďalšieho kroku daňového konania. „Dá sa povedať, že sme tlmočníkmi medzi firmou a úradom. Vďaka tomu dokážeme ušetriť čas a peniaze našich klientov,“ uzatvára Ina Kováčová Bečková, daňová poradkyňa a partnerka ATLAS GROUP.

Príspevok Daňová kontrola nemusí byť strašiakom, ale firmy by mali byť na ňu pripravené je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Od 1. januára 2026 nadobudol účinnosť nový zákon o evidencii tržieb, ktorý rozšíril povinnosť evidovať tržby za tovar alebo služby (systém eKasa) na všetok predaj tovaru a poskytovanie služieb s takzvaným miestom predaja. Výnimku majú len predaj a služby na diaľku alebo na faktúru. Zároveň bude od 1. mája 2026 platiť povinnosť umožniť platiť bezhotovostne QR kódom alebo kartou, mobilom či smart hodinkami. Pri poruchách pokladne či výpadku mobilného signálu sa sprísnili povinnosti predajcov.

Bezhotovostné a QR platby

Pôvodne mali QR platby prísť do praxe 1. marca 2026, nedávnou novelou Zákona o bankách, ktorú 18.2. podpísal prezident, sa však terín posunul na 1. máj 2026.

Pri každej platbe presahujúcej 1 euro musí mať kupujúci možnosť platiť bezhotovostne (kartou, mobilom alebo hodinkami), a to buď cez platobný POS terminál lebo formou QR platby. QR platby a bezhotovostné platby sú podľa zákona rovnocenné a navzájom substituovateľné. „Ak predávajúci umožňuje platiť cez platobný terminál, nemusí umožňovať platbu QR kódom a naopak. Pre podnikateľov to prináša možnosť úspory, keďže z QR platieb by nemali platiť žiadne poplatky, kým pri POS termináloch platia okrem fixnej sumy za nájom aj 1,5-2 % poplatok z každej platby,“ vysvetľuje Verner Hakoš, odborník na dane poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k významným sankciám až do 40 tisíc eur.

Predávajúcim nie sú len podnikatelia s oprávnením, ale v podstate všetci poskytovatelia služieb a predajcovia tovaru

Povinnosť viesť elektronickú evidenciu pri predaj sa týka prakticky každého poskytovateľa služieb a predajcu tovaru. Nový zákon namiesto o podnikateľoch hovorí o predávajúcich, za ktorých sa podľa nového zákona považujú fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce činnosť, ktorá napĺňa znaky podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. „Ak sa predaj alebo poskytovanie služby deje opakovane na fixnom predajnom mieste a platí sa v hotovosti alebo bezhotovostne, vzniká povinnosť evidovať tržby. Popri fyzickej  registračnej pokladnici sa na to dá využiť online,  virtuálna alebo softvérová online registračná pokladnica,“ vysvetľuje Verner Hakoš.

Nový zákon zavádza aj povinnosť umiestniť na predajnom mieste oznámenie o povinnosti používať pokladnicu eKasa. Text oznámenia je záväzný, pričom formát a umiestnenie sú odporúčané.

1. Predávajúci má povinnosť prijatú tržbu evidovať v pokladnici a kupujúcemu odovzdať pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení.

Samotný pokladničný doklad musí mať po novom konkrétne náležitosti:

1. jednoznačný identifikátor predávajúceho: IČ DPH alebo DIČ (registrovaní predajcovia) alebo iný identifikátor na základe žiadosti u správcu dane
2. overovací kód predávajúceho (kombinácia písmen a číslic v dĺžke 44 znakov )- príklad:
   1. OKP: 11d8f03b-42a22c79-a5c52708-85c53425-c75bd9ed
3. jasné označenie tovaru alebo služby:
   1. správne: Jablká Golden Delicious 3 kg
   1. nesprávne: JGD 3 kg
4. čitateľný QR kód (po oskenovaní smeruje na portál Finančnej správy)
5. identifikátor pokladničného dokladu UID pri vrátení tovaru alebo oprave evidovanej položky

„Predávajúci už nebudú musieť tlačiť papierové doklady, ak bude kupujúci súhlasiť  s elektronickým dokladom zaslaným na mail,“ hovorí V. Hakoš.  Zákazník si môže pravosť dokladu z eKasa overiť prostredníctvom overovacieho systému Finančnej správy SR, a to naskenovaním QR kódu alebo zadaním údajov z pokladničného dokladu.

Pri poruche pokladnice pribudli nové povinnosti

Zákon po novom ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť poruchu registračnej pokladnice priamo finančnému riaditeľstvu, a to prostredníctvom predpísaného formulára, pričom v minulosti sa poruchy hlásili servisnej organizácií. V  prípade poruchy sa rovnako ako v minulosti vyhotovuje paragón v dvoch vyhotoveniach – originál odovzdá kupujúcemu a kópiu si ponechá. „Kým predtým sa porucha pokladnice nahlasovala servisnej organizácii, teraz sa nahlasuje priamo Finančnej správe, ktorá sa  prísnejšie zameriava na kontrolu povinnosti pri nahlasovaní takýchto udalostí,“ hovorí Verner Hakoš.

Toto sú výnimky z povinnosti evidencie

Nový zákon, podobne ako pôvodná právna úprava, počíta aj s viacerými výnimkami. Povinnosť evidencie tržieb sa nevzťahuje napríklad na niektoré činnosti vykonávané osobami so zdravotným postihnutím (ZŤP), na predaj vo vysokohorských a horských chatách, na predaj prostredníctvom predajných automatov, na predaj tovaru v rámci doplnkových služieb v leteckej doprave, ako aj na vybrané služby súvisiace s dodávkou energií.

Toto sú časté chyby v praxi

1. Nesprávne posúdenie, či ide o predajné miesto
Chybou je domnievať sa, že ak ide o službu vykonávanú „v teréne“, povinnosť eKasa automaticky nevzniká. Ak je tržba prijatá na mieste výkonu služby, ide o predajné miesto a tržbu je potrebné evidovať.

2. Mylný názor, že platba kartou sa neeviduje v eKasa
Zákon výslovne považuje bezhotovostné platby kartou, mobilom alebo iným obdobným prostriedkom za platby nahrádzajúce hotovosť. Ak sú prijaté na predajnom mieste, musia byť zaevidované v systéme eKasa rovnako ako hotovosť.

3. Ak nebudem akceptovať od 1. mája 2026 bezhotovostné platby, nič mi nehrozí
Od uvedeného dátumu musí predávajúci umožniť bezhotovostnú platbu. Ak nie je k dispozícii platobný terminál, zákon umožňuje splniť túto povinnosť aj prostredníctvom QR platby. To znamená, že na každom mieste s mobilným signálom musí byť možnosť platiť bezhotovostne.

4. Podcenenie sankcií
Nový zákon výrazne sprísňuje sankčný režim. Pokuty sú vysoké, splatné v krátkej lehote a odvolanie nemá odkladný účinok. V praxi to znamená okamžitý finančný dopad na podnikateľa, a to aj pri formálnych pochybeniach. Najvyššou pokutou  je 40-tisíc eur a zákaz činnosti predaja tovaru alebo služby.

Kto nemá povinnosť evidovať tržby v systéme eKasa

Remeselník fakturujúci služby
Živnostník – elektrikár poskytuje služby u zákazníkov a za práce vystavuje faktúru, ktorú zákazníci uhrádzajú prevodom na bankový účet. Platby sú prijímané výlučne bezhotovostne. V tomto prípade nevzniká povinnosť evidovať tržby v pokladnici eKasa.

Online služby so zahraničnými klientmi
Slovenský podnikateľ poskytuje digitálne služby klientom v zahraničí a platby prijíma výlučne bankovým prevodom na základe vystavených faktúr. Keďže nejde o predaj na predajnom mieste a tržby sú prijímané bezhotovostne, povinnosť evidencie v eKasa sa na tieto tržby nevzťahuje.

Kto má povinnosť evidovať tržby v systéme eKasa

Kaviareň v centre mesta

Prevádzkovateľ kaviarne prijíma platby v hotovosti aj platobnou kartou. Keďže ide o predaj na predajnom mieste a tržby sú prijímané v hotovosti aj bezhotovostne, vzniká mu povinnosť evidovať všetky tržby v systéme eKasa.

 Kaderníctvo v mestskej prevádzke

Prevádzkovateľ kaderníctva poskytuje služby priamo v prevádzke a prijíma úhrady len v hotovosti. Keďže ide o poskytnutie služby na predajnom mieste a tržby sú prijímané v hotovosti, vzniká mu povinnosť evidovať všetky tržby v systéme eKasa. Od 1. mája 2026 musí zároveň umožniť bezhotovostnú platbu – napríklad kartou, mobilom alebo prostredníctvom QR kódu.

Príspevok Systém eKasa je povinný nielen pre podnikateľov, ale aj pri predaji z dvora. Od mája musí každý prijímať aj bezhotovostné platby je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Superodpočet umožňuje podnikateľom dodatočne znížiť základ dane o časť výdavkov vynaložených na podporu športu. „V praxi to znamená, že podnikateľ si výdavok na podporu športu najprv uplatní ako daňový výdavok a následne si môže od základu dane dodatočne odpočítať až 50 % týchto výdavkov,“ približuje Ina Kováčová Bečková.

Pritom, ak podnikateľ v danom roku zvýši výdavky na šport oproti predchádzajúcim obdobiam, môže si uplatniť ďalšie zvýšenie superodpočtu o 25 % z tohto nárastu. „Celkový superodpočet je však limitovaný sumou 250 000 eur ročne,“ upozorňuje.

Superodpočet si môže firma či podnikateľ uplatniť prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2026, teda pri daňových priznaniach podávaných za rok 2026 a neskôr. To znamená, že výdavky vynaložené do konca roka 2025 nárok na superodpočet nezakladajú.

Koho možno podporiť cez superodpočet

„Základným pravidlom je, že príjemcom podpory v rámci superodpočtu môže byť výlučne športová organizácia v zmysle zákona o športe. Rozhodujúci je právny status subjektu, nie jeho názov alebo marketingové označenie,“ vysvetľuje Ina Kováčová Bečková. Podporiť teda podľa jej slov možno mládežnícky športový klub, ak má právnu subjektivitu, čiže je napríklad občianskym združením alebo neziskovou organizáciou a je registrovaný ako športová organizácia. Tiež možno podporiť športovú akadémiu, ak ide o samostatnú právnickú osobu vykonávajúcu organizovanú športovú činnosť alebo aj školský športový klub, ale len v prípade, ak má vlastnú právnu subjektivitu. Teda napríklad, ak ide o občianske združenie pôsobiace pri škole.

Na druhej strane platí, že cez superodpočet nemožno podporiť samotnú školu (základnú, strednú alebo vysokú školu), školský krúžok alebo tím bez právnej subjektivity, obec, mesto alebo mestskú časť, fyzickú osobu – športovca alebo trénera alebo subjekt, ktorý nespĺňa definíciu športovej organizácie podľa zákona o športe. Nesprávne určený príjemca bude znamenať stratu nároku na superodpočet.

Len nepeňažné plnenia a pozor na dôslednú dokumentáciu

Do superodpočtu pritom možno započítať výlučne nepeňažné plnenia. A to konkrétne športové náčinie, športové náradie a vybrané športové vybavenie. Teda napríklad dresy, športové oblečenie a obuv, lopty, rakety, činky, bicykle, lyže, korčule, ochranné pomôcky ako prilby a chrániče a tréningové a technické pomôcky, ako napríklad kužele a prekážky. Zákon pritom výslovne vylučuje najmä výživové doplnky, nápoje, kozmetiku, rehabilitačné a regeneračné zariadenia a aj vybavenie športových hál a údržbové technológie.

Superodpočet sa vzťahuje na právnické osoby a aj na fyzické osoby – podnikateľov (SZČO). Podmienkou je vykázanie kladného základu dane a splnenie zákonných podmienok evidencie a preukázateľnosti výdavkov.

Keď si podnikateľ uplatní superodpočet, pri daňovej kontrole musí vedieť preukázať, že výdavok bol skutočne vynaložený a zaplatený, tiež že bol oddelený v evidencii od ostatných daňových výdavkov a plnenie bolo poskytnuté oprávnenej športovej organizácii. Zároveň musí predmet plnenia spĺňať definíciu športového náčinia alebo vybavenia a musí mať správny výpočet uplatneného superodpočtu. „Pre správne uplatnenie superodpočtu tak bude kľúčová precízna identifikácia príjemcu a dôsledná dokumentácia,“ dodáva Ina Kováčová Bečková. Zákon tiež výslovne umožňuje, aby tieto výdavky boli daňovo uznané aj bez priamej súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov, čo predstavuje významnú výnimku zo štandardných daňových pravidiel.

Príspevok Od januára platí nový daňový superodpočet, ktorý má motivovať podnikateľov k podpore športu je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rok 2026 prináša novinku v oblasti poukázania dane. Daňovníci – fyzické osoby budú môcť po prvýkrát poukázať 2 % zo zaplatenej dane aj svojim rodičom. Rovnaké dve percentá bude možné naďalej venovať aj neziskovým organizáciám.

Novinka vyplýva z § 50aa zákona o dani z príjmov a týka sa poukázania podielu zaplatenej dane za rok 2025.

Základnou podmienkou je, že daň musí byť riadne zaplatená a daňovník musí podať daňové priznanie (alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane) v zákonom stanovenej lehote.

Možnosti poukázania 2 % zo zaplatenej dane: 

• Daňovník môže darovať 2 % zaplatenej dane jednému rodičovi a 2 % zaplatenej dane druhému rodičovi.
• Súčasne môže poukázať 2 % (resp. 3 %) neziskovej organizácii. 

Spolu tak môže daňovník poukázať až 6 % (resp. 7 %) zo svojich daní. 

 Ako poukázať 2 % z dane

• V daňovom priznaní podanom do 31. marca 2026, resp. v predĺženej lehote.
• Na samostatnom tlačive (VYHLÁSENIE o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov FO) do 30. apríla 2026, ak daňovníkovi zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie. V tomto prípade je povinnou prílohou potvrdenie o zaplatení dane od zamestnávateľa.
• Vyhlásenie musí obsahovať identifikačné údaje rodiča/rodičov (meno, priezvisko, rodné číslo).

Podmienky

• Daňovník nesmie mať nedoplatok na dani vyšší ako 5 eur do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
• Daňovníkovi, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie za rok 2025, bola daň vyplývajúca z ročného zúčtovania vysporiadaná v správnej výške do 30.4.2026.
• Rodič musí byť k 31.12.2025 poberateľom starobného, invalidného, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Vzhľadom k tomu, že SP o priznaní dôchodku rozhoduje spätne, a s cieľom zachovať možnosť asignovať daň aj tým rodičom, ktorým bude dôchodok  priznaný a vyplatený spätne, daňovník môže uviesť aj rodičov, ktorí k 31.12.2025 dosiahli dôchodkový vek a u ktorých je predpoklad, že im bude priznaný dôchodok spätne k 31.12.2025.
• Ak bol daňovník v danom roku zverený do náhradnej starostlivosti, musí k vyhláseniu priložiť rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré to potvrdzuje. Pri podaní vyhlásenia v nasledujúcich rokoch už tento doklad neprikladá.
• Skutočnosť, že daňovník je vlastným alebo osvojeným dieťaťom tohto rodiča, nie je potrebné preukazovať.

 Vyplácanie

Daňový úrad prevedie podiel zaplatenej dane určený rodičom prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Rodič má právo na vyplatenie tohto podielu dane, ktoré zaniká jeho úmrtím. Táto možnosť vyplýva priamo zo § 50aa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Finančné riaditeľstvo do 4 mesiacov, po uplynutí lehoty na podanie vyhlásenia, prevedie Sociálnej poisťovni podiel zaplatenej dane, ak daňovník splnil podmienky a nemá do 15 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani ( nad 5 EUR) – par. 50aa, ods.7 Z.z. 595/2003 o dani z príjmu.

Zdroj: Finančná správa SR

Pozor, na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom nie je potrebné predkladať potvrdenia o dôchodku

Na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom (asignácia dane) nie je potrebné predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni kópiu rozhodnutia o priznaní dôchodku. Sociálna poisťovňa asignáciu dane (ktorá nahradila rodičovský dôchodok) vyplatí automaticky na základe údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z daňových priznaní. Sociálna poisťovňa preto žiada zamestnávateľov, aby od zamestnancov nevyžadovali kópie rozhodnutia o dôchodku. Posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom, patrí výlučne do kompetencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

V poslednom období sa na Sociálnu poisťovňu začali vo zvýšenej miere obracať poberatelia dôchodku, alebo ich deti, so žiadosťou o vydanie kópie rozhodnutia o „prvotnom“ priznaní dôchodku (kópia rozhodnutia). Podľa ich informácií niektorí zamestnávatelia usmerňujú zamestnancov, že na poukázanie podielu zaplatenej dane svojim rodičom (poberateľom dôchodku) potrebujú predložiť aj kópiu rozhodnutia. Nie je to tak.

Overenie splnenia podmienky poberania relevantného druhu dôchodku prebieha prostredníctvom priamej komunikácie medzi dotknutými inštitúciami, teda medzi Sociálnou poisťovňou a Finančným riaditeľstvom, a to bez potreby predkladania kópie rozhodnutia.

Jediná, zákonná výnimka z vyššie uvedeného platí iba vtedy, ak ide o zamestnancov, ktorí sú príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, profesionálnymi vojakmi alebo zamestnancami Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorých pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy.Títo predkladajú zamestnávateľovi aj doklady na účely overenia splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane rodičom (napr. kópiu rozhodnutia).

Ostatní daňovníci (napr. zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby) nemusia inštitúciám prekladať dokumenty preukazujúce poberanie dôchodku.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Asignácia dane predstavuje mechanizmus priamej podpory mimovládnych organizácií a neziskového sektora.

Fyzické osoby (FO), ktoré zaplatili daň, môžu nasmerovať 2% alebo 3% dane v prospech neziskového sektora, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 3 eur. Asignovať 3% môžu osoby, ktoré vykonali dobrovoľníctvo v rozsahu najmenej 40 hodín za rok.

Právnické osoby (PO) môžu asignovať daň vo výške 2% alebo 1%, za predpokladu minimálnej výšky asignácie 8 eur. Asignovať / darovať 2 % môže subjekt, ktorý daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane.

Na základe memoranda MF SR a mimovládnych organizácií, zverejňuje MF SR údaje o vývoji asignácií dane fyzických a právnických osôb spolu s prognózou na ďalšie roky.

Graf 1: Skutočný a prognózovaný vývoj objemu asignovaných prostriedkov (mil. eur)
Zdroj: Štátna pokladnica (2004-2022); projekcia IFP (2023)               

Príspevok Asignácia dane 2026: Prvý krát môžeme venovať 2% rodičom je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Sankcie za správny delikt sa od 01.01.2026 zvyšujú od doterajšej najnižšej sadzby 30 EUR na 100 EUR čo predstavuje 333,33 % navýšenie najnižšej sankcie oproti doterajšiemu platnému ustanoveniu.

Sankcie do 31.12.2025

Podľa Daňového poriadku, par. 155 Zákona č. 563/2009 do 31.12.2025 platilo nasledovné:

1. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1, písm. a), bod 1 a 2 správcom dane za nepodanie daňového priznania par. 15/1 Z.z.563/2009

2. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. a), bod 3 správcom dane za nepodanie daňového priznania na výzvu par. 15/2 Z.z.563/2009

b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu od 10 eur do 6 000 eur,

3. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. b), správcom dane za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote

c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

4. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. c), správcom dane za nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote

5. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. d), správcom dane za nesplnenie povinnosti uloženú rozhodnutím správcu dane

Sankcie od 01.01.2026

Podľa par. 155 Zákona č. 563/2009 od 01.01.2026 platí nasledovné:

1. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. a), bod 1 a 2 správcom dane za nepodanie daňového priznania par. 15/1 Z.z. 563/2009

a) od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,

2. Uloženie pokuty, podľa 154 ods.1. písm. a), bod 3 správcom dane za nepodanie daňového priznania na výzvu par. 15/2 Z.z. 563/2009

b) od 100 eur do 60 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,

3. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. b), správcom dane za nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote

c) od 100 eur do 30 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),

4. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. c), správcom dane za nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote

d) od 100 eur do 10 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 10 000 eur,

5. Uloženie pokuty, podľa 154 ods. 1. písm. d), správcom dane za nesplnenie povinnosti uloženú rozhodnutím správcu dane

e) od 100 eur do 10 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,e)

Zdroj: Slov-lex

Príspevok Zvýšené sankcie podľa Daňového poriadku od d 1.1.2026 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávanie sa enormne zvyšujú.

Novelou zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2026, dochádza k zmene v pravidlách správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Sankcie do 31.12.2025

Súčasná právna úprava, účinná do 31. 12. 2025, ustanovuje povinnosť inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Sankcie od 01.01.2026

Od 1. januára 2026 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur.

Zároveň sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

Zdroj: https: Národný inšpektorát práce SR

Príspevok Zvýšené sankcie za nelegálne zamestnávanie od 1. januára 2026 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Dividendy môže daňovník/spoločnosť, vyplatiť až po skončení zdaňovacieho obdobia. Takže prípadné podiely na zisku za rok 2025, bude možné vyplatiť až v roku 2026. Nie je možné ich vyplácať ani dopredu, či zálohovo.

V prípade ďalších a konkrétnych otázok, odporúčame sa obrátiť na akreditovaného daňového poradcu, ktorý je členom Slovenskej komory daňových poradcov.

Napíš nám: info@podnikatelskecentrum.sk, alebo www.podnikatelskecentrum.sk/kontakt a prihlás sa na odber nášho Newsletteru!

Príspevok Podiely na zisku obch.spoločností vyplatených FO v roku 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 sa ruší. Sociálna poisťovňa pripomína, že za obdobie pred 1. januárom 2026 sú povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov. Lehoty sú nasledovné:

Do 31. januára 2026 sú zamestnávatelia povinní predložiť Sociálnej poisťovni obvyklým spôsobom ELDP zamestnancov, ktorí právny vzťah k zamestnávateľovi

• už ukončili a túto povinnosť si zamestnávateľ doposiaľ nesplnil alebo
• ukončia pred 1. januárom 2026.

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na ELDP, ktoré boli zamestnávateľovi vrátené na opravu.

Sociálna poisťovňa pripomína zamestnávateľom, že nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok, že doba zamestnania nebude poistencovi uvedená v jeho Elektronickom účte poistenca a ani v Dôchodkovej prognóze, ktorú bude Sociálna poisťovňa poistencom zasielať v roku 2026.

Za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi bude trvať k 31. decembru 2025, sú zamestnávatelia povinní predložiť Sociálnej poisťovni ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026 najneskôr do

• a) 30. júna 2026 – ak má zamestnávateľ k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,
• b) 30. septembra 2026 – ak má zamestnávateľ k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,
• c) 31. decembra 2026 – ak má zamestnávateľ k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Príspevok Zamestnávatelia pozor! Sociálna poisťovňa uložila povinné lehoty na predkladanie ELDZ je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Hoci je systém zosúladený so smernicami Európskej únie, v Maďarsku platí viacero špecifických, často prísnych požiadaviek, ktoré sa pravidelne aktualizujú. Daňové a účtovné predpisy patria k najdetailnejším v Európe.

Pre zahraničných podnikateľov môže byť orientácia v tejto legislatíve náročná. Chyby v účtovníctve môžu viesť k vysokým pokutám, poškodeniu reputácie, dokonca až k pozastaveniu podnikania. V extrémnych prípadoch môže spoločnosť prísť o svoje daňové číslo, čo znemožní vystavovanie faktúr. Profesionálne vedené účtovníctvo v Maďarsku je preto jednou z najdôležitejších súčastí podnikania v Maďarsku.

Forma podnikania a účtovné povinnosti v Maďarsku

Účtovné povinnosti sa líšia podľa toho, aký spôsob podnikania si zvolíte:

• registrácia k DPH v Maďarsku, alebo
• založenie maďarskej spoločnosti s ručením obmedzeným – Kft (Korlátolt felelősségű társaság).

Odlišné pravidlá platia pre dcérske spoločnosti založené zahraničnou firmou a pre spoločnosti zakladané fyzickou osobou zo Slovenska. Rozdiely sa týkajú najmä vedenia účtovníctva, povinností pri DPH, dani z obalov a pravidiel pre e-shopy zapojené do OSS (One Stop Shop).

Keďže každý podnikateľský prípad je individuálny, odporúčame začať bezplatnou úvodnou konzultáciou, počas ktorej navrhneme najvýhodnejšiu účtovnú a právnu štruktúru pre vstup na maďarský trh.

Jazyk a mena účtovníctva

• Faktúry medzi maďarskými firmami musia byť vystavené v maďarčine.
• Pri zahraničných partneroch je možné použiť cudzí jazyk, no podnikateľ musí vedieť zabezpečiť úradný preklad pre účely daňovej kontroly.
• Ideálne riešenie: dvojjazyčná faktúra (maďarsky + anglicky).

Účtovné knihy, pokladničné doklady a ročné uzávierky musia byť vedené v maďarskom jazyku. Podnikateľ bez znalosti jazyka sa tak nezaobíde bez potreby zaobstarať preklady alebo lokálneho účtovného partnera. Naša spoločnosť poskytuje kompletné účtovníctvo aj preklady, takže jazyk pre vás nebude prekážkou.

Účtovníctvo aj ročné závierky môžu byť vedené v HUF alebo v cudzej mene, avšak systém musí byť jednotný a prípadná zmena meny sa vykonáva len k prvému dňu účtovného obdobia.

Digitalizované účtovníctvo v Maďarsku

Maďarsko patrí k najvyspelejším krajinám v oblasti digitalizácie účtovníctva.
Faktúry aj účtovné doklady je možné spracovať elektronicky a účtovné systémy sú priamo prepojené s Online Számla – štátnym systémom pre automatické hlásenie transakcií.

• Povinnosť online reportovania platí pre všetky B2B aj B2C transakcie.
• Každá firma musí mať zriadený elektronický firemný portál Cégkapu.
• Nastavenie Cégkapu môže byť pre zahraničných podnikateľov náročné – preto klientom zabezpečujeme kompletnú aktiváciu.
• Pre klientov s vedením účtovníctva navyše poskytujeme pravidelné sledovanie schránky a komunikáciu s úradmi.

Digitalizácia prináša množstvo výhod: rýchlejšie spracovanie, menšie riziko chýb, bezpečné archivovanie aj prístup k dátam v reálnom čase.

Základné pravidlá účtovníctva v Maďarsku

Podvojné účtovníctvo

Každá spoločnosť musí viesť podvojné účtovníctvo, ktoré eviduje transakcie na dvoch účtoch – pohľadávky (T– Tartozik) a záväzky (K– Követe). Jednoduché účtovníctvo sa využíva len vo veľmi obmedzených prípadoch.

Akruálne účtovníctvo

Náklady a výnosy sa účtujú v momente vzniku, nie až po zaplatení. Táto povinnosť platí pre všetky firmy bez rozdielu.

Ročná účtovná závierka

Podáva sa elektronicky cez systém e-Beszámoló.
Menšie podniky môžu podať zjednodušenú verziu, ak neprekročia dva zo stanovených limitov (bilančná suma, obrat, počet zamestnancov).

Audit

Povinný pre väčšie firmy, ktoré prekročia hranicu:

• 600 mil. HUF obratu, alebo
• 50 zamestnancov.

Interné smernice

Každá spoločnosť musí do 90 dní pripraviť účtovnú politiku a ďalšie interné smernice.

Archivácia

Dokumenty je potrebné archivovať minimálne 8 rokov – v čitateľnej a overiteľnej podobe (aj elektronicky).

Zmluvy a fakturácia

Maďarské daňové úrady vyžadujú pri firemných transakciách podpísanú zmluvu. Bez nej môže byť faktúra neuznaná, a to aj pri nízkych sumách.

Budúcnosť účtovníctva v Maďarsku

Maďarské ministerstvo financií pripravuje rozsiahlu modernizáciu účtovníctva s využitím umelej inteligencie. V budúcnosti sa očakáva ešte väčšia automatizácia procesov – až po možnosť plne automatizovaného účtovníctva.

Založenie firmy a ďalšie služby

Ak pre firmy riešite aj vstup na maďarský trh, môže byť pre vás užitočná aj služba založenia s.r.o. v Maďarsku, kde zabezpečujeme celý proces od A po Z.

Máte otázky k účtovníctvu v Maďarsku?

Radi vám poradíme. Kontaktujte nás:

Mgr. Branislav Príbojský – email: pribojsky@freyad.sk

Príspevok Účtovníctvo v Maďarsku – prehľad kľúčových informácií je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vláda už prakticky nemá šancu vybrať na transakčnej sume sumu, ktorú si naplánovala. Toto konštatovanie platí nielen pre vysokú sumu naplánovanú v rozpočte pre rok 2025, ale aj pre neskorší, o tretinu znížený odhad.

Za mesiace apríl až október 2025 zaplatili firmy na transakčne dani do štátneho rozpočtu len 283,3 milióna eur (k 31.11.). Výber transakčnej dane je stabilný, keď sa mesačne pohybuje okolo 41 milióna eur. Ak sa táto suma prepočíta do konca roka, výsledná vybraná transakčná daň by mohla dosiahnuť okolo 370 miliónov eur. To je nielen o tretinu menej voči položke, s ktorou počíta štátny rozpočet (575,5 mil. eur), ale aj voči skorigovanému očakávaniu ministerstva financií z konca septembra. Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.

Transakčná daň zväčšuje šedú ekonomiku a znižuje výber DPH a ďalších daní

Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane jasne ukazuje, že táto daň je nielen neštandardná, ale navyše aj zle nastavená. Oveľa problematickejšie však je, že  táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň vyslovene povzbudzuje k prílišnej optimalizácii a nepriznávaniu ďalších daní tým, že firmy presúvajú časť operácií do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Zásadne nižší potenciál výnosu  transakčnej dane si uvedomuje aj ministerstvo financií, ktoré už dvakrát korigoval odhad: najprv v auguste na 420 mil. eur a potom v septembri  na 390 mil. eur. Realita však vyzerá ešte horšie, keďže mesačný výber dane sa od začiatku pohybuje v rozmedzí 41-42 miliónov eur. Isté spomalenie výberu je vidno v októbri, čo priemer znížilo pod 41 miliónov eur.  

Mesačný priemer výberu transakčnej dane

4-10/25: 283,30 milióna eur: priemer 40,47 mil. eur /mesiac

4-9/25: 251,79 milióna eur: priemer 41,86 mil. eur /mesiac

4-8/25: 207,92 milióna eur: priemer 41,58 mil. eur /mesiac

4-7/25: 168 miliónov eur: priemer 42 mil. eur /mesiac

4-6/25: 124 mi. eur: priemer 41,3 mil. eur/mesiac

„Už od zverejnenia detailov k  chystanej transakčnej dani bolo zrejmé, že očakávaný výber je nereálny. Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií. Hotovostné transakcie však štát nemá pod kontrolou a často z nich na daniach nevyberie ani cent. K tomu sa pridáva druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ v percentuálnom pomere k hrubej mzde a príliš vysoká daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.

Ako reagujú firmy: väčšia optimalizácia a zvažovanie, čo ďalej

Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), hotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať.

„Nemožno sa čudovať, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Túto prax potvrdzujú skúsenosti po celom svete. Navyše na Slovensku máme príliš vysoké dane a odvody, a preto sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Náznaky zmien v tomto smere však zatiaľ nevidno,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Príspevok Na transakčnej dani sa za sedem mesiacov vybralo 283 miliónov eur. Je už prakticky isté, že vláda nedokáže vybrať sumu, ktorú si naplánovala je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.