Pravidelný príjem zamestnanca a štatutára s odmenou za výkon pozície

V paragrafe 3 Zákonníka práce je uvedené, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu a zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu.

Následne paragraf 129 Zákonníka práce hovorí, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Tieto dve ustanovenia v podstate rozhodli o tom, že  “klasický“ zamestnanec na plný alebo skrátený úväzok bude mať príjem vždy pravidelný. Túto pravidelnosť môžeme chápať tak, že počas celej doby trvania pracovno-právneho vzťahu má zamestnanec príjem vyplácaný každý mesiac pravidelne.
Samozrejme, môže nastať situácia, že zamestnanec bude celý mesiac chorý a nebude mať príjem vyplácaný zamestnávateľom, ale tento fakt nič nemení na tom, že ak by v danom mesiaci pracoval, príjem by vyplatený mal.

Takého zamestnanca registrujeme v sociálnej poisťovni ako zamestnanca s pravidelným príjmom pri vzniku pracovného pomeru a odhlasujeme pri jeho ukončení. V zdravotnej poisťovni prihlasujeme zamestnanca s pravidelným príjmom taktiež pri vzniku pracovného pomeru a odhlasujeme pri jeho ukončení.
Vymeriavací základ zamestnanca sa určuje na mesačnej báze a na mesačnej báze sa posudzuje aj maximálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody na poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Napríklad:
Zamestnanec dosiahne hrubý príjem v mesiaci marec mzdu  600,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne bude 600,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet preddavku na verejné zdravotné poistenie bude tiež 600,00 €.

Zamestnanec dosiahne hrubý príjem v mesiaci marec 7 500,00 €.  Sociálna poisťovňa má inštitút maximálneho vymeriavacieho základu. Aktuálne pre rok 2019 je to suma 6 678,00 €. Z toho dôvodu bude v danom mesiaci vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne 6 678,00 €.  Zdravotná poisťovňa maximálny vymeriavací základ nemá, preto vymeriavací základ pre výpočet preddavku na verejné zdravotné poistenie bude celá suma príjmu 7 500,00 €.
Inak je to s odmenou štatutára na základe zmluvy o výkone funkcie štatutára, alebo na základe mandátnej zmluvy. Odmena štatutára môže byť vyplácaná pravidelne (to znamená každý kalendárny mesiac) alebo nepravidelne (v rôznych intervaloch – napríklad raz ročne, raz štvrťročne, každý druhý mesiac).

Pokiaľ je odmena vyplácaná pravidelne každý kalendárny mesiac, potom pre odmenu platia tie pravidlá, ako pre zamestnanca odmeňovaného pravidelne a síce – takéhoto štatutára registrujeme v  sociálnej poisťovni ako zamestnanca s pravidelným príjmom pri vzniku pracovného pomeru a odhlasujeme pri jeho ukončení. V zdravotnej poisťovni prihlasujeme zamestnanca s pravidelným príjmom taktiež pri vzniku pracovného pomeru a odhlasujeme pri jeho ukončení.

Vymeriavací základ zamestnanca sa určuje na mesačnej báze a na mesačnej báze sa posudzuje aj maximálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody na poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Nepravidelný príjem štatutára

Pokiaľ je odmena štatutára vyplácaná pravidelne každý kalendárny mesiac, potom pre odmenu platia tie pravidlá ako pre zamestnanca odmeňovaného pravidelne.

Pokiaľ je odmena vyplácaná nepravidelne, potom v sociálnej poisťovni registrujeme štatutára ako zamestnanca s nepravidelným príjmom. Registráciu robíme v mesiaci, kedy sa odmena štatutára prvý krát vypláca a štatutára necháme “zaregistrovaného” až do momentu, kedy sa odmeny prestanú vyplácať, alebo štatutár ukončí svoje pôsobenie na tejto pozícii. V praxi to znamená, že bude prihlásený nepretržite po celú dobu.

V zdravotnej poisťovni budeme štatutára s nepravidelným príjmom registrovať len v tých mesiacoch, za ktoré bola odmena vyplatená. Registrácia sa robí kódom 2Y s dátumom začiatku a konca k poslednému kalendárnemu dňu v mesiaci.

Napríklad:
Štatutár má odmenu vyplácanú  raz za pol roka, vo vyúčtovaní za mesiace jún a december.

V mesiaci jún urobíme registráciu: 

• • kód 2Y, platnosť zmeny Z ( začiatok ) 30.06.2019
  • kód 2Y, platnosť zmeny K ( koniec    ) 30.06.2019

V mesiaci december urobíme registráciu: 

• • kód 2Y, platnosť zmeny Z ( začiatok ) 31.12.2019
  • kód 2Y, platnosť zmeny K ( koniec    ) 31.12.2019

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie sa určuje v zmysle paragrafu 139 Zákona o sociálnom poistení nasledovne – vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Paragrafy 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.

Napríklad :
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu v januári vo výške 600,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne bude 600,00 €.
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu v  januári vo výške 10 000,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne bude 6 678,00 €.
To je preto, lebo január je prvý mesiac kalendárneho roka, takže celý príjem sa posudzuje len v rámci tohto mesiaca.

Napríklad:
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu za mesiac jún  600,00 €. V tomto kalendárnom roku je to prvá vyplatená odmena. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne bude rozdelený na mesiace január až jún, pomerná časť pripadajúca na jeden mesiac bude 100,00 €.
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu za mesiac jún  6000,00 €. V tomto kalendárnom roku je to prvá vyplatená odmena. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do sociálnej poisťovne bude rozdelený na mesiace január až jún, pomerná časť pripadajúca na jeden mesiac bude 1000,00 €.

Vymeriavací základ zamestnanca na výpočet preddavku na zdravotné poistenie bude rovnako ako pri pravidelnom príjme, čiže bude na mesačnej báze.

Napríklad:
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu v januári vo výške 600,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet preddavku na zdravotné poistenie  bude 600,00 €.
Štatutár bude mať vyplatenú odmenu v  januári vo výške 10 000,00 €. Vymeriavací základ pre výpočet preddavku na zdravotné poistenie bude  10 000,00 €. 

Autorka: Júlia Pšenková, odborníčka na problematiku daní a miezd, lektorka.

O autorovi:

Tento článok vznikol v spolupráci s CUS – Centrum účtovníkov Slovenska, s.r.o.
Už 15 rokov pripravujeme odborné školenia pre ekonómov, účtovníkov a mzdárov. Náš tím profesionálnych lektorov je zárukou, že potrebné informácie o zmenách legislatívy sa k vám dostanú včas a v zrozumiteľnej forme. Každé jedno odborné školenie vysielame aj naživo cez internet, aby ste sa k nám mohli pridať kdekoľvek na Slovensku.

Kontakt: www.cus.sk

Príspevok Júlia Pšenková: Povinnosti mzdového účtovníka voči úradom: Mzda zamestnanca vs. odmena štatutára je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu

Pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu je potrebné vychádzať zo Zákonníka práce, ktorý dáva zamestnávateľovi možnosť vyslať zamestnanca na nevyhnutné potrebné obdobie na pracovnú cestu.

Zahraničná pracovná cesta znamená, že zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný do inej krajiny, kde vykonáva zadanú prácu v prospech svojho slovenského zamestnávateľa, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Vo väčšine prípadov potrebuje zamestnávateľ na vyslanie zamestnanca jeho súhlas.
Podľa zákona je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu poskytnúť náhradu výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom práce.

Ide o preplatenie nasledovných výdajov:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov (cestovné lístky, letenky…),
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie (nie je určený limit, no môže si ho určiť zamestnávateľ, prípadne ubytovanie vybrať sám),
• náhrada potrebných vedľajších výdavkov(telefón, internet, parkovanie…),
• náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí (napríklad v prípade nehody),
• povinné alebo odporúčané očkovanie (povinné očkovanie do zdravotne znevýhodnených oblastí),
• náhrada za cesty na návštevu rodiny,
• stravné (pri tuzemskej pracovnej ceste je stanovená dolná časová hranica nároku na stravné, pri zahraničnej nie).

Pred odcestovaním na pracovnú cestu má zamestnanec právo žiadať o poskytnutie preddavkov na pokrytie nákladov súvisiacich s pracovnou cestou. Ak zamestnanec o takýto preddavok požiada, zamestnávateľ je povinný ho zamestnancovi poskytnúť, a to do výšky predpokladaných celkových nákladov. Povinnosťou zamestnanca je následne do 10 dní od návratu z pracovnej cesty odovzdať zamestnávateľovi písomné doklady potrebné pre vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu, môže zamestnávateľ nad rámec zákona ponúknuť ešte nasledujúce kompenzácie:

• iné a vyššie náhrady,
• iné druhy komerčného poistenia,
• vreckové.

Tieto náhrady majú čisto dobrovoľný charakter a ich poskytnutie je na zamestnávateľovi, zamestnanec si ich vyplatenie nárokovať nemôže.

Cestovné poistenie zamestnanca

Vybaviť zamestnancovi cestovné poistenie pred vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu medzi povinnosti zamestnávateľa nepatrí. Povinnosťou je len preplatiť vzniknuté výdavky na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá vznikla v zahraničí. Väčšina zamestnávateľov, preto krátkodobé cestovné poistenie zamestnancom neuzatvára. Spoliehajú sa na to, že prípadné vzniknuté výdavky následne zamestnancovi preplatia a ak žiadne nevzniknutú, majú ušetrené.

Tento spôsob sa môže zamestnávateľovi výrazne predražiť. Väčšina zamestnávateľov predpokladá, že nakoľko zamestnanci majú európsku zdravotnú kartičku a mnohí aj individuálne poistenie, prípadné vzniknuté náklady nebudú vysoké, no reálna situácia môže byť iná.

Kedy sa môžu výdavky za nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť predražiť

Systém európskej zdravotnej kartičky (vzťahuje sa na krajiny Európskej únie, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) funguje na princípe rovnosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť ako majú domáci obyvatelia. No málokto si uvedomuje, že systém kryje len náklady v zariadeniach, ktoré sú v krajine napojené na systém verejného poistenia.

Pri život ohrozujúcich situáciách je dôležitá najmä záchrana pacienta, čo znamená, že pacient je prevážaný do najbližšej nemocnice, bez ohľadu na fakt, či je napojená na systém verejného zdravotného poistenia alebo nie.

Pokiaľ nemocnica na tento systém napojená nie je, pre pacienta to znamená mastný účet za poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorý sa môže vyšplhať aj na niekoľko tisíc eur (stačí len prevoz sanitkou, vyšetrenie a hospitalizácia).

A tento účet je zamestnávateľ pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, povinný uhradiť. Pokiaľ by mal zamestnanec uzatvorené cestovné poistenie, všetky tieto náklady, by boli kryté z neho.
Európska zdravotná kartička taktiež neprepláca náklady na:

• doplatok spoluúčasti,
• náklady na prevoz späť na Slovensko,
• náklady na repatriáciu telesných pozostatkov,
• vyššie náklady za lieky (preplácajú sa len do výšky, ktorú by uhradila miestna zdravotná poisťovňa).

Pracovné cesty sú súčasťou mnohých firiem. Majitelia sa snažia uvažovať ekonomicky a náklady na pracovnú cestu zamestnanca eliminovať na minimum. Neuvedomujú si však, že predpokladané minimálne náklady, sa môžu vďaka neočakávaným udalostiam neúmerne navýšiť.

Investovať pár eur do krátkodobého cestovného poistenia zamestnanca v konečnom dôsledku vyjde menej, ako povinnosť preplatiť niekoľko tisícové náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré zamestnancovi v zahraničí vznikli. Hoci sa cestovné poistenie môže zdať byť zbytočnosťou, najmä pri krátkodobých cestách k susedom, reálne skúsenosti ukazujú opak. Neočakávané udalosti sa stávajú a vzniknuté náklady môžu byť pre menšiu firmu aj likvidačné.

Príspevok Oplatí sa vybaviť zamestnancovi cestovné poistenie na pracovnú cestu? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Dôvera zdravotná poisťovňa

REGISTRÁCIA:
Vznik platiteľa poistného sa oznamuje do ôsmich pracovných dní. Zamestnávateľ použije tlačivo “Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného”. Odporúčam  registráciu vykonať skôr, aby zamestnávateľovi mohol byť pridelený VS, pod ktorým bude registrovaný a pod ktorým bude odvádzať preddavky na zdravotné poistenie a  zároveň odporúčam, aby mal zamestnávateľ vybavený prístup do elektronických služieb.

ODHLÁSENIE:
Za zánik hromadného platiteľa poistného v zmysle ods. 1 článku 2 Metodického usmernenia ÚDZS č. 3/7/2009 sa považuje aj skutočnosť, že platiteľ prestal zamestnávať posledného zamestnanca poisteného v  príslušnej zdravotnej poisťovni, pričom tento platiteľ fyzicky nemusel ukončiť svoju činnosť.

Túto skutočnosť musí oznámiť platiteľ zdravotnej poisťovni nielen prostredníctvom „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ (ukončenie kategórie 2 u poistenca/zamestnanca), ale aj prostredníctvom „Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“ (oznámenie zániku platiteľa poistného ku dňu, kedy posledný poistenec/zamestnanec ukončil zamestnanie u tohto platiteľa).

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom* je povinný do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku alebo zmeny platiteľa poistného písomne alebo elektronicky oznámiť vznik alebo zmenu platiteľa poistného.
Okrem platenia poistného majú platitelia aj ďalšie zákonné povinnosti. Za ich neplnenie môže dostať pokutu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Výšku pokuty stanoví Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Povinnosť oznámiť zánik zamestnávateľa z dôvodu odhlásenia posledného zamestnanca: ÁNO *)
Termín pri odhlásení posledného zamestnanca: do 8 pracovných dní *).
Termín pri ukončení činnosti zamestnávateľa: do 8 pracovných dní
Sankcia za nesplnenie povinnosti po odhlásení posledného zamestnanca (pri pokračovaní zamestnávateľa vo svojej činnosti): stanovuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
*) – prostredníctvom formulára, pokiaľ zamestnávateľ v najbližšej dobe nepredpokladá zamestnávať zamestnanca evidovaného v ZP Dôvera. Podľa informácií zo ZP Dôvera, zdravotná poisťovňa nepostihuje neodhlásenie zamestnávateľa ak zamestnávateľ nevie, či bude alebo nebude zamestnávať poistenca evidovaného v ZP Dôvera. Pri extrémne dlhej dobe nezamestnávania zamestnanca evidovaného v ZP Dôvera, zdravotná poisťovňa vyzve zamestnávateľa na vykonanie oznámenia o zániku platiteľa poistného.

Všeobecná zdravotná poisťovňa

REGISTRÁCIA:
Vznik platiteľa poistného sa oznamuje do ôsmich pracovných dní. Zamestnávateľ použije tlačivo “Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného”. Odporúčam  registráciu vykonať skôr, aby zamestnávateľovi mohol byť pridelený VS, pod ktorým bude registrovaný a pod ktorým bude odvádzať preddavky na zdravotné poistenie a  zároveň odporúčam, aby mal zamestnávateľ vybavený prístup do elektronických služieb.

ODHLÁSENIE:
V prípade, že dôjde k odhláseniu všetkých zamestnancov poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. (VšZP), avšak zamestnávateľ resp. spoločnosť nezanikne, platiteľovi nevznikajú voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti.
Zamestnávateľ bude v systéme evidovaný aj naďalej, avšak ako neaktívny platiteľ. Z toho vyplýva, že nie je potrebné zasielať nulové výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa, ani zdravotnej poisťovni oznamovať, že zamestnávateľ nemá v danom mesiaci zamestnancov poistených vo VšZP.

Ak by ste v budúcnosti zamestnávali poistencov VšZP, stačí ich prihlásiť do stavu zamestnancov do ôsmich pracovných dní elektronicky alebo v prípade, že má Vaša spoločnosť menej ako 3 zamestnancov, aj v listinnej forme prostredníctvom tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“.

V prípade ukončenia činnosti je platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, povinný v zmysle § 24 písmeno k) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu (zánik) platiteľa podľa § 11 odsek 5, a to do ôsmich pracovných dní od vzniku skutočnosti prostredníctvom tlačiva „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“. 
Oznamovacie povinnosti v súvislosti so zánikom platiteľa poistného je možné splniť osobne v ktorejkoľvek pobočke (expozitúre) VšZP, alebo doklady poslať poštou do pobočky príslušnej podľa sídla spoločnosti alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby.
Tlačivá sú k dispozícii vo všetkých kontaktných miestach Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., taktiež na stránke www.vszp.sk v časti Úvod > Platitelia > Tlačivá. 

Povinnosť oznámiť zánik zamestnávateľa z dôvodu odhlásenia posledného zamestnanca: NIE (zamestnávateľ zostáva vedený ako neaktívny)
Termín pri odhlásení posledného zamestnanca: nie je
Termín pri ukončení činnosti zamestnávateľa: do 8 pracovných dní
Sankcia za nesplnenie povinnosti po odhlásení posledného zamestnanca (pri pokračovaní zamestnávateľa vo svojej činnosti): nie je

Union zdravotná poisťovňa

REGISTRÁCIA:
Vznik platiteľa poistného sa oznamuje do ôsmich pracovných dní. Zamestnávateľ použije tlačivo “Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného”. Odporúčam  registráciu vykonať skôr, aby zamestnávateľovi mohol byť pridelený VS, pod ktorým bude registrovaný a pod ktorým bude odvádzať preddavky na zdravotné poistenie a  zároveň odporúčam, aby mal zamestnávateľ vybavený prístup do elektronických služieb.

ODHLÁSENIE:
Zamestnávateľovi zákon č. 580/2004 v § 24, písm. k)  o zdravotnom poistení ukladá povinnosť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní oznámiť zmenu platiteľa poistného. Zamestnávateľ je teda povinný v zákonnej lehote oznámiť skončenie pracovného pomeru so svojim zamestnancom, t.j. zamestnanca zo zdravotnej poisťovne odhlásiť.

Pri odhlásení posledného zamestnanca informačný systém automaticky ukončí zamestnávateľaa zmení mu režim na „ukončená činnosť“. V zmysle uvedeného nie je teda potrebné osobitne duplicitne odhlasovať samotného zamestnávateľa, pokiaľ už viac nezamestnáva zamestnanca, ktorý je poistencom príslušnej zdravotnej poisťovne.

Je však nevyhnutné, aby si zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť a svojho zamestnanca riadne odhlásil. Povinnosť zamestnávateľa odhlásiť svojho zamestnanca zo zdravotnej poisťovne ukladá zamestnávateľovi § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.).

Táto povinnosť v rámci osemdňovej zákonnej lehoty sa vzťahuje k odhláseniu zamestnanca, nie samotného zamestnávateľa. Zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť odhlásiť samého seba. V zmysle § 26 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však môže uložiť pokutu do výšky 3 319 eur platiteľovi poistného za nesplnenie povinností ustanovených v § 24 písm. a) až i) a k). Zamestnávateľovi teda môže byť uložená sankcia za neodhlásenie zamestnanca.

Povinnosť oznámiť zánik zamestnávateľa z dôvodu odhlásenia posledného zamestnanca: NIE  (informačný systém automaticky ukončí štatút zamestnávateľa. Pri prihlásení zamestnanca sa štatút zamestnávateľa obnoví automaticky)
Termín pri odhlásení posledného zamestnanca: nie je
Termín pri ukončení činnosti zamestnávateľa: do 8 pracovných dní
Sankcia za nesplnenie povinnosti po odhlásení posledného zamestnanca (pri pokračovaní zamestnávateľa vo svojej činnosti): nie je

Sociálna poisťovňa

REGISTRÁCIA:
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Odporúčam  registráciu vykonať skôr, aby zamestnávateľovi mohlo byť pridelené identifikačné číslo zamestnávateľa, ktoré bude potrebovať pri prihlasovaní zamestnanca a zároveň odporúčam, aby mal zamestnávateľ vybavený prístup do elektronických služieb.

Zamestnávateľ sa prihlási do registra zamestnávateľov na tlačive “Registračný list zamestnávateľa”. Pobočke Sociálnej poisťovne musí oznámiť aj zmenu svojho názvu, sídla, korešpondenčnej adresy a ostatných údajov uvádzaných v Registračnom liste zamestnávateľa do ôsmich dní odo dňa tejto zmeny.

• prihlásenie do registra po lehote – za každý deň omeškania = 0,30 – 16,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur). V prípade preukázania zneužitia sociálneho poistenia sa horná hranica sadzby zvýši najviac o 200%
• neprihlásenie do registra vôbec – za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly = 0,60 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)

ODHLÁSENIE:
Zamestnávateľ je povinný odhlásiť sa z registra zamestnávateľa do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca.

Povinnosť oznámiť zánik zamestnávateľa z dôvodu odhlásenia posledného zamestnanca: ÁNO
Termín pri odhlásení posledného zamestnanca: do 8 kalendárnych dní od odhlásenia posledného zamestnanca
Termín pri ukončení činnosti zamestnávateľa: do 8 kalendárnych dní od ukončenia štatútu zamestnávateľa (Štatút zamestnávateľa zamestnávateľ stráca po odhlásení posledného zamestnanca).

Sankcia za nesplnenie povinnosti po odhlásení posledného zamestnanca (pri pokračovaní zamestnávateľa vo svojej činnosti):

• odhlásenie z registra po lehote – za každý deň omeškania = 0,30 – 16,60 eur (najviac spolu 16 596,96 eur). V prípade preukázania zneužitia sociálneho poistenia sa horná hranica sadzby zvýši najviac o 200%
• neodhlásenie z registra vôbec – za každý deň omeškania do dňa vykonania kontroly = 0,60 – 33,20 eur (najviac spolu 16 596,96 eur)

Zamestnávateľ sa odhlási z registra zamestnávateľov na tlačive “Registračný list zamestnávateľa”

Daňový úrad

REGISTRÁCIA:
V zmysle § 49a ods. 3 ZDP  zamestnávateľ, ktorý začne vyplácať príjmy zo závislej činnosti a ešte nie je u miestne príslušného správcu dane registrovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, je povinný v zmysle § 67 ods. 1 daňového poriadku  predložiť príslušnému správcovi dane vyplnenú žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo (použije tlačivo

“Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty”), ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.

Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa § 49 ods. 1 a 2 ZDP , je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Ak táto osoba je už registrovaná, je povinná na účel vykonania zmien v registrácii oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane.

ZRUŠENIE REGISTRÁCIE:
Ak zamestnávateľ nevypláca príjmy zo závislej činnosti, nemá povinnosť podávať mesačné prehľady. V prípade, že už zamestnávateľ vôbec nebude vyplácať príjmy zo závislej činnosti, oznámi túto skutočnosť správcovi dane (t.j. zruší registráciu platiteľa dane z prímov zo závislej činnosti).

Pri posúdení, či je zamestnávateľ povinný zrušiť registráciu na daň zo závislej činnosti na daňovom úrade (po ukončení pracovnoprávneho vzťahu s posledným zamestnancom)  je rozhodujúce, či zamestnávateľ bude ešte nejakých zamestnancov zamestnávať alebo už nie.

Ak bude v najbližšej dobe nejakých zamestnancov zamestnávať, nemá povinnosť zrušiť registráciu platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak ale zamestnávateľ ukončí všetky pracovnoprávne vzťahy a už nebude viac zamestnávať žiadneho zamestnanca (a  naďalej bude vykonávať podnikateľskú činnosť), má v zmysle § 49a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. povinnosť oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti.

Toto je podnikateľ povinný správcovi dane oznámiť  do 30 dní odo dňa, v ktorom táto zmena nastala, t.j. do 30 dní odo dňa, v ktorom bol povinný poslednému zamestnancovi zo mzdy zraziť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a odviesť ho daňovému úradu. Túto povinnosť si splní vyplnením formulára „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“.

Povinnosť oznámiť zánik zamestnávateľa z dôvodu odhlásenia posledného zamestnanca: ÁNO
Termín pri odhlásení posledného zamestnanca: do 30 kalendárnych dní od odo dňa, v ktorom bol povinný poslednému zamestnancovi zo mzdy zraziť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a odviesť ho daňovému úradu.
Sankcia za nesplnenie povinnosti po odhlásení posledného zamestnanca (pri pokračovaní zamestnávateľa vo svojej činnosti):  od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b)
 
Mohlo by vás zaujímať + užitočná pomôcka pre mzdárov: Poznáte všetky povinnosti zamestnávateľa pri vzniku a ukončení pracovného pomeru?

Príspevok Miroslav Gandžala: Odhlásenie zamestnávateľa pri odhlásení posledného zamestnanca je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

JKM (jednotné kontaktné miesto) – Odbor živnostenského podnikania

V prvom rade zrušenie živnosti živnostník oznamuje osobne na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania (na JKM – jednotnom kontaktnom mieste), alebo môže oznámenie o zrušení živnosti riešiť aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ má elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup. Na oznámenie zrušenia živnosti použije formulár „Oznámenie o ukončení podnikania“.
Zrušenie živnosti je bezplatné pri oboch spôsoboch (osobne, elektronicky).

Daňový úrad

JKM oznámi daňovému úradu, že živnostník živnosť zrušil ale aj tak musí živnostník do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj registráciu na DPH (pokiaľ bol registrovaný ako platca DPH). Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii. U registrácie DIČ (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 do dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní. Rozhodnutia o zrušení registrácie (daň z príjmu a prípadne aj DPH) pošle daňový úrad poštou.

Zdravotná poisťovňa

Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto na základe informácie od živnostníka, ktorú uviedol v oznámení o ukončení podnikania, ktoré živnostník predložil na JKM. Fyzická osoba po ukončení živnosti už nemusí platiť odvody na zdravotné poistenie, nakoľko prestáva byť SZČO ako platiteľ poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Po ukončení živnosti sa fyzická osoba stáva buď nezamestnaným (poistné za FO platí štát), alebo sa stáva zamestnancom (poistné odvádza zamestnávateľ), prípadne sa stane samoplatiteľom.

Sociálna poisťovňa

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov živnostníkovi ako SZČO zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva SZČO platiť sociálne odvody. Na základe zákona o sociálnom poistení nevyplýva fyzickej osobe po zrušení živnosti povinnosť toto oznamovať Sociálnej poisťovni.

Viete správne účtovať pri ukončení živnosti, respektíve, ako si musíte uzatvoriť účtovníctvo?

V zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve živnostník, ktorý účtoval v jednoduchom účtovníctve uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a k rovnakému dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch). Zároveň ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka (ku dňu skončenia podnikania) musí živnostník vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a to pred uzavretím účtovných kníh. Rozdiely zistené pri inventarizácii zaúčtuje.

Následne živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí v zmysle § 17 ods. 8 písm. a) zákona 595/2003 Z. z. upraviť základ dane, v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania nasledovne:

– zvýši o cenu nespotrebovaných zásob (stav zistený na základe vykonanej inventarizácie),

– zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d), a e) zákona o dani z príjmov,

– zvýši alebo zníži o zostatky opravných položiek k nadobudnutému majetku,

– zvýši o výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) zákona o dani z príjmov,

– zníži o výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov,

– zníži o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť.

Týmto spôsobom dôjde k tomu, že inkaso (príjem) pohľadávok a úhrada záväzkov po dni skončení podnikania už nebudú mať vplyv na základ dane z príjmov, nakoľko tieto príjmy a výdavky boli zahrnuté (vysporiadané) v základe dane z príjmov už pri uzatváraní účtovníctva.

Pokiaľ bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty (Zákon č. 222/2004 Z. z.) má pri skončení podnikania povinnosti zo zákona o DPH a teda musí správcu dane požiadať o zrušenie registrácie pre DPH, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, kedy prestal byť platiteľom (t.j. od dátumu, ktorý mu oznámi daňový úrad). Daňový úrad mu zároveň rozhodnutím určí posledné zdaňovacie obdobie. Živnostník je potom povinný odviesť DPH z majetku, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou si uplatnil odpočítanie dane na vstupe.

Viete ako je to s podávaní daňového priznania pri ukončení živnosti? Má ho živnostník podať hneď, alebo počkať na najbližší termín podávania daňového priznania?

Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia živnosti ale daňové priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil živnostník podnikanie a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia, teda od skončenia kalendárneho roka 2018 (do 31. marca 2019), pokiaľ ste finančnej správe neoznámili odklad podania daňového priznania do 30. júna 2019, resp. do 30. septembra 2019 pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí.

Aké chyby robia často živnostníci, pokiaľ ide o povinnosti spojené s ukončením živnosti?

Často sa stáva, že podnikatelia, ktorí používali motorové vozidlo v súvislosti s podnikaním opomenú podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za časť zdaňovacieho obdobia, kedy bolo motorové vozidlo používané v súvislosti s podnikaním a tiež sa stáva, že zabudnú zaplatiť daň do 31. januára roka bezprostredne nasledujúceho po roku, v ktorom bolo podnikanie skončené.

POZOR na ustanovenie § 9, ods. 6 Zákona o dani z motorových vozidiel: “Ak daňovník ukončil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia”.

Príspevok Miroslav Gandžala: Zrušenie živnosti, ukončenie podnikania. Viete aké máte povinnosti? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.