Nárok na dávku ošetrovné (OČR) bude môcť od 1. júla 2026 získať viac poistencov než v súčasnosti. Novela zákona o sociálnom poistení rozšírila okruh osôb s nárokom na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné o chorú manželku/manžela rodiča alebo osvojiteľa, ako aj o chorých osvojiteľov a ich príbuzných. Národná rada SR v tejto súvislosti na svojej marcovej schôdzi posunula termín účinnosti zákona z 1. apríla 2026 na 1. júl 2026.

Nová právna úprava zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobého ošetrovania chorého člena rodiny. Pri 90-dňovej dávke ošetrovné sa poistenci pri starostlivosti o chorého budú môcť po 30-dňoch vystriedať prostredníctvom elektronického formulára – nebudú už musieť navštevovať a o potvrdenia k dávke žiadať ošetrujúceho lekára chorého. Uvedené platí iba v prípadoch, ak lekár potvrdí potrebu dlhodobej osobnej starostlivosti už elektronicky. Pokým lekár nepristúpi k elektronickému potvrdzovaniu potreby dlhodobej osobnej starostlivosti elektronicky, používajú sa tlačivá a uplatňujú sa postupy platné v súčasnosti.

Krátkodobé ošetrovné 

S účinnosťou od 1. júla 2026 zákon spresňuje definíciu okruhu osôb, ktorým vzniká nárok na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné a aj ju rozširuje. Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok nárok na ošetrovné uplatniť aj poistenci, ktorí budú osobne a celodenne ošetrovať:

• chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča)
• chorého osvojiteľa manžela alebo manželky (manželovho/manželkinho nevlastného rodiča)
• chorého manžela alebo manželku rodiča/osvojiteľa (otčima, macochu)

Doteraz si mohli osvojené deti uplatniť ošetrovné len pri ošetrovaní svojho chorého rodiča a chorého rodiča manžela/manželky. Poistenci – osvojitelia – mali zároveň nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetrovali osvojené dieťa alebo osvojené dieťa manžela/manželky.

Nová právna úprava tak zabezpečuje rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného z pohľadu osvojeného dieťaťa ako poistenca pri ošetrovaní uvedeného okruhu osôb. V praxi sa však touto zmenou zásadne nič nemení, keďže osvojiteľ má voči osvojencovi postavenie rodiča. Po osvojení je osvojiteľ zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jeho rodič, čo už verejné registre, vrátane Sociálnej poisťovne, zohľadňujú pri overovaní rodinných väzieb. Nový okruh osôb, ktorý bude môcť čerpať ošetrovné, budú poistenci, ktorí sa budú starať o chorého manžela alebo manželku rodiča/osvojiteľa. V praxi pôjde o prípady, keď ochorie manžel/manželka rodiča poistenca, t. j. ochorie tzv. otčim alebo macocha poistenca.

Dlhodobé ošetrovné  a striedanie poistencov pri ošetrovaní

Ďalšia legislatívna úprava, účinná taktiež od 1. júla 2026, sa týka dlhodobého ošetrovného. Doposiaľ pri striedaní sa v starostlivosti o ošetrovaného musí lekár ošetrovanej osoby ukončiť poskytovanie ošetrovania prvému poistencovi a následne potvrdiť jeho poskytovanie ďalšiemu poistencovi. Striedanie poistencov pri ošetrovaní chorého je možné spravidla najskôr po uplynutí 30 dní.

Ak lekár po 30. júni 2026 potvrdí potrebu dlhodobej osobnej starostlivosti vytvorením elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana– striedanie poistencov už nebude potvrdzovať lekár. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, pričom poistenec, ktorý aktuálne ošetruje ošetrovanú osobu, bude musieť udeliť súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom pripravovaného elektronického formulára. Následne bude môcť ošetrovanie prevziať ďalší poistenec.

Ak lekár po 30. júni 2026, v prechodnom období, potvrdí potrebu v prirodzenom prostredí osoby na účely dlhodobého ošetrovného na aktuálne platných tlačivách Sociálnej poisťovne,  postupy pri striedaní sa poistencov sa nemenia. „Prestriedanie sa“ poistencov potvrdzuje naďalej príslušný  lekár.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Príspevok Od 1. júla 2026 bude mať nárok na dávku ošetrovné širší okruh osôb. je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Na Slovensko prichádzajú podnikať prevažne osoby zo susedných štátov. Najviac zahraničných osôb pochádza z Česka, Maďarska a Rakúska. Napriek fyzickej blízkosti a zahraničnému vývoju sú Ukrajinci až na štvrtom mieste a Rusi sa nenachádzajú ani v prvej desiatke. Zaujímavým prípadom je Maďarsko – jeho občania často pôsobia vo firmách, ktoré majú vysoké dlhy voči Finančnej správe SR.

Zhrnutie:

• Na Slovensku podniká vyše 72-tisíc osôb zo zahraničia, figurujú v rôznych funkciách vo viac ako 63-tisíc firmách.
• Najviac osôb pochádza z Česka (17-tisíc), Maďarska (11-tisíc) a Rakúska (5-tisíc).
• Počet štatutárov zo zahraničia dlhodobo narastá. Kým pred 10 rokmi vzniklo vyše 2-tisíc pozícií obsadených štatutármi zo zahraničia, minulý rok to bol viac ako trojnásobok.
• Počet ukrajinských štatutárov na Slovensku každoročne rastie, naopak, počet štatutárov z Ruska klesá.
• Z celkového dlhu spoločností tvoria až tretinu firmy, v ktorých sú zahraniční štatutári, pričom spoločnosti s maďarskými štatutármi majú na tomto dlhu tretinový podiel.

Na Slovensku podniká 72 600 osôb zo zahraničia, ktoré zastávajú rôzne pozície (akcionár, spoločník, štatutár, štatutár zahraničnej osoby či člen dozornej rady) v celkovo 63 650 firmách. Spolu dané osoby zastávajú 135-tisíc funkcií. Jedna osoba totiž môže pôsobiť vo viacerých spoločnostiach alebo môže byť v rámci jednej spoločnosti spoločníkom aj štatutárom, najmä v prípade malých spoločností.

Z vyše 63-tisíc firiem má 388 sídlo na adrese, ktorú ponúkajú spoločnosti prevádzkujúce virtuálne sídla, a vyše 19-tisíc firiem sa nachádza na adresách virtuálnych sídiel a tzv. klastroch, kde na jednej adrese sídli viac ako 65 spoločností.

Najviac zastúpenou národnosťou v slovenských štruktúrach firiem sú Česi, ktorých je 17 240. Na druhom mieste sú občania Maďarska, ktorých je vyše 11-tisíc. Tretie najpočetnejšie zastúpenie majú Rakúšania, ktorých je viac ako 5-tisíc. Ukrajincov je len 4,4-tisíc a Rusov 1 172. Pre porovnanie, v Česku dominujú Ukrajinci, ktorých je vyše 30-tisíc, a po Slovensku sú na treťom mieste Rusi, ktorých je vyše 14-tisíc.

Graf 1 Počet zahraničných osôb v slovenských firmách

Až na pandemický prepad v roku 2020, keď vznikalo menej funkcií obsadených zahraničnými osobami z dôvodu lockdownov, počet vzniknutých funkcií štatutárov a štatutárov zahraničnej osoby dlhodobo rastie. Štatutári sú totiž jedinou funkciou v rámci právnických osôb, pri ktorej evidujeme dátum vzniku. Kým v roku 2020 až 2022 vznikalo najviac pozícií štatutárov obsadených Maďarmi a až následne Čechmi, v roku 2023 sa tento pomer obrátil v prospech českých občanov.

Graf 2 Počet vzniknutých funkcií štatutárov zahraničnej osoby

V poslednom roku prestali byť zverejňované údaje o konečných užívateľoch výhod firiem v reakcii na rozsudok európskeho súdu. Z toho dôvodu nie je možné pripraviť aktuálny prehľad konečných užívateľov výhod. Napriek tomu majú aspoň nejakú výpovednú hodnotu funkcie akcionárov a spoločníkov firiem, ktorí sú vo väčšine prípadov aj konečnými užívateľmi výhod.

Skoro 11-tisíc akcionárov a spoločníkov firiem pochádza z Českej republiky. Vyše 10-tisíc pochádza z Maďarska a skoro 4-tisíc z Ukrajiny.

Graf 3 Zahraničné osoby vo funkcii akcionára či spoločníka v SK

Slovenské spoločnosti, v ktorých figurujú zahraničné osoby, najčastejšie podnikajú v odvetví služieb (7 757 firiem). Druhým v poradí je veľkoobchod, v ktorom podniká 7 696 firiem. Tretím odvetvím je právo, poradenstvo a účtovníctvo, v ktorom podniká 7 070 spoločností. V Česku je najviac zastúpené odvetvie nehnuteľností.

Graf 4 Počet spoločností v odvetviach, kde je aspoň jeden spoločník zo zahraničia

Rastúci počet Ukrajincov a klesajúci počet Rusov

Na Slovensku vzniká čoraz viac pozícií štatutárov obsadených ukrajinskými občanmi. Prvý väčší nárast prišiel po anexii Krymu Ruskom v roku 2015, vtedy vzniklo na Slovensku skoro 200 pozícií štatutárov obsadených Ukrajincami. Keby sme nerátali s pandemickým rokom 2020, tak ich počet kontinuálne rastie. V roku 2025 vzniklo 600 pozícií štatutárov obsadených Ukrajincami. Naopak, počet vzniknutých pozícií štatutárov obsadených ruskými občanmi klesá od roku 2018, keď ich vzniklo 89. V roku 2025 vzniklo len 24 pozícií štatutárov obsadených Rusmi.

Graf 5 Počet novovzniknutých štatutárov obsadných občanmi Ruska a Ukrajiny

Slovensko zbožňujú najmä biele kone z Maďarska

Aktuálny celkový dlh firiem na Slovensku predstavuje 3,8 miliardy eur. Spoločnosti, v ktorých pôsobí aspoň jeden zahraničný štatutár, tvoria približne tretinu (takmer 1,3 miliardy eur) celkového dlhu slovenských firiem (dlh voči Union, VŠZP, Sociálnej poisťovni, Finančnej správe SR a pohľadávky štátu). Drvivú väčšinu z tohto dlhu (viac ako 1,2 miliardy eur) tvorí dlh voči finančnej správe, a to pravdepodobne na dani z pridanej hodnoty. Práve to dokazuje, že väčšina zadlžených firiem, v ktorých je zahraničný štatutár, bola vytvorená len za účelom vratiek DPH. Pri spoločnostiach, ktoré vykonávajú podvody na DPH, sa zvyčajne opakuje podobný scenár: spoločnosť vykazuje slabú hospodársku činnosť, má minimálny počet alebo žiadnych zamestnancov a po daňovej kontrole je jej vyrubený dlh na DPH od finančnej správy vo výške desiatok tisíc eur.

Dlh firiem, v ktorých je štatutárom aspoň jedna zahraničná osoba

Graf 6 Dlh firiem, v ktorých je štatutárom aspoň jedna zahraničná osoba

Graf 7 Dlh firiem, v ktorých figuruje aspoň jeden zahraničný štatutár

*Sumy sú orientačné, v niektorých spoločnostiach sa mohli nachádzať aj viacerí štatutári z rôznych krajín.

Ing. Martin Lindák

Analyst Finstat s.r.o.

Potrebuješ školenie?

Ak si objednáš školenie cez náš web, získaš 10% zľavu!!

www.podnikatelskecentrum.sk/podujatia

Príspevok Slovensko zaostáva: Ukrajinci radšej podnikajú v Česku je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Na boome nových inštalácií fotovoltických elektrární na Slovensku sa stále výrazne podieľajú firmy, a to nielen pre vlastnú spotrebu, ale takisto aj pre dodávky do siete či priamo zakontrahovaným odberateľom. S výrobou elektrickej energie pritom firmám vznikajú rôzne daňové povinnosti v závislosti od toho, v akom režime fotovoltickú elektráreň prevádzkujú. Finančná správa sa v posledných rokoch výraznejšie zameriava napríklad na kontrolu spotrebných daní, ktoré sa platia pri výrobe elektriny z fotovoltiky.

Objem inštalovaných panelov rastie, firemných inštalácií je väčšina

Boom nových fotovoltických elektrární pokračoval aj v roku 2024 a prekonal predchádzajúci rekord.  Kým v roku 2023 pribudol nových inštalovaný výkon 266,9 MW, v roku 2024 to bolo 280 MW. Viac ako polovica z celkového inštalovaného výkonu pritom pripadla na firemné fotovoltické elektrárne, ktoré sa týmto krokom snažia znižovať náklady na nákup energií a zlepšovať energetický mix v prospech „zelených“ zdrojov.

DPH ODVÁDZA ŠTÁTU typicky DODÁVATEĽ, výnimkou je obchod SO zahraničnou OSOBOU  

Ak si firmy inštalujú fotovoltiku vo vyššom výkone, aký potrebujú pre vlastnú prevádzku, a prebytočnú energiu dodávajú do siete, alebo ju dodávajú nájomcom priestorov, vzniká im daňová povinnosť. „V tomto prípade je firma v postavení zdaniteľnej osoby a keď dodáva do siete vyprodukovanú elektrinu alebo nájomcovi priestorov, ide sa o dodanie tovaru, ktoré je predmetom DPH,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.  

Na firmu predávajúcu elektrinu sa vzťahuje jedna z dvoch základných situácií (tzv. „režim DPH“):

1. Dodanie elektrickej energie obchodníkovi, ktorý nakúpenú elektrinu ďalej predáva a jeho vlastná spotreba je zanedbateľná, t.j. dodanie „prostredníkovi“, pričom miestom dodania je sídlo obchodníka (resp. miesto jeho podnikania / prevádzkareň).
2. Dodanie elektrickej energie typicky konečnému spotrebiteľovi (v slovníku daňových odborníkov „inej osobe ako obchodníkovi“) s miestom dodania, kde je predmetná elektrina skutočne spotrebovaná. Ak zákazník elektrickú energiu nespotrebuje v celom množstve, miesto dodania nespotrebovanej elektriny je tam, kde je zákazník usadený.

Sadzba DPH pri dodaní elektriny je v oboch prípadoch 19 %, pokiaľ je miesto dodania na Slovensku.

O tom, kto odvádza DPH v tomto prípade, rozhoduje domáci alebo zahraničný status firmy. Ak zahraničná osoba (firma), ktorá nie je na Slovensku usadená dodáva elektrinu pre usadenú zdaniteľnú osobu (firmu) v SR (so sídlom alebo prevádzkarňou na Slovensku) alebo osobu registrovanú podľa § 7, resp. § 7a Zákona o DPH, daňová povinnosť sa prenáša na odberateľa. Typický príklad: Na streche budovy, ktorú zahraničná osoba (firma) vlastní na Slovensku a prenajíma v nej priestory rôznym podnikateľom, je umiestnená fotovoltická elektráreň a elektrinu z nej zahraničná osoba predáva svojim nájomcom. Ak je nájomca podnikateľ usadený na Slovensku, prenajímateľ (zahraničná firma) mu vystaví faktúru za dodanie elektriny bez DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti. DPH tak štátu odvedenie nájomca.

Ak by bola nájomcom iná zahraničná osoba, prenajímateľ vystaví faktúru za dodanie elektriny s 19 % DPH a túto DPH odvedie štátu prenajímateľ.

Ak je dodávateľ aj odberateľ elektriny firma so sídlom na Slovensku, DPH z dodanej elektriny odvedie štátu dodávateľ.

Spotrebná daň z elektriny sa platí pri fotovoltike s výkonom až nad 50kw

Výrobca elektriny je za bežných okolností aj platiteľom spotrebnej dane. O tejto povinnosti rozhoduje výkon nainštalovaného zariadenia: spotrebná daň sa pôvodne platila len z elektriny vyprodukovanej na zariadeniach, ktorých celkový inštalovaný výkon prevyšuje 10 kW. Od 1.9.2025 sa však táto hranica zvýšila na 50 kW. Ak má firma viac samostatných fotovoltických elektrární na samostatných prevádzkach, výkon sa posudzuje za každé zariadenie samostatne a nespočítava sa. Elektrina vyrobená fotovoltikou s inštalovaným výkonom do 50 kW (vrátane) je oslobodená od spotrebnej dane a na výrobcu sa v tomto smere nevzťahujú žiadne povinnosti zo spotrebných daní.

Každý subjekt s inštalovaným výkonom zariadenia nad 50 kW sa podľa zákona o spotrebnej dani z elektriny stáva elektroenergetickým podnikom (bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie) a je povinný sa registrovať na miestne príslušnom colnom úrade. Sadzba spotrebnej dane na elektrinu je pre rok 2025 nastavená na 1,32 eura/MWh. Rovnaká sadzba má platiť aj pre rok 2026.

Spotrebnú daň platí firma aj z elektriny, ktorú spotrebuje vo vlastnej prevádzke, ak má fotovoltická elektráreň výkon presahujúci 50 kW.  „Zvýšenie hranice výkonu na 50 kW pre povinnú platbu spotrebnej dane má síce pozitívny, avšak pomerne zanedbateľný finančný vplyv na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Predkladatelia novely ho odhadli na približne 30-tisíc eur ročne. Väčším plusom by bolo zníženie administratívnej záťaže výrobcov. Spomenutý zanedbateľný negatívny vplyv na štátny rozpočet sa podľa dôvodovej správy vyrovná nákladom na administratívu colných úradov,“ hodnotí nastavenie spotrebnej dane Daniela Šefčík Bičanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Modelový príklad:

Slovenská A s.r.o. prenajíma obchodné priestory ďalším slovenským podnikateľom. Okrem nájmu fakturuje A s.r.o. dodanie elektriny nájomcom, ktorá bola vyrobená vo fotovoltickom zariadení, ktoré má A s.r.o. umiestnené na streche. Pri spotrebe 11 MWh si A s.r.o. účtuje cenu 97,20 eur s DPH (81 eur bez DPH).  A s.r.o. odvedie 16,20 eur (20 % DPH) štátu za obdobie, kedy došlo k dodaniu elektriny. Ak by A s.r.o. nemalo záruku o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie od OKTE, a.s., muselo by A s.r.o. odviesť štátu ešte sumu 14,52 eur ako spotrebnú daň z elektriny (1,32 eur/MWh). Túto spotrebnú daň A s.r.o. premietne v cene elektriny fakturovanej nájomcovi. Ak by mala A s.r.o. záruku o pôvode elektriny z obnoviteľného zdroja, nemusela by z vyrobenej elektriny platiť spotrebnú daň.

„Pri spotrebnej dani nemá firma možnosť odpočítať si žiadne náklady ani iné vstupy. Ak firme vznikne povinnosť platiť spotrebnú daň, má jedinú možnosť, pri optimalizovaní nákladov spoločnosti, a to preniesť tieto náklady do ceny,“ hovorí Ľ. Murgašová. Limit 50 kW sa však nesleduje pre účely DPH: platiteľ je povinný uplatniť DPH už na prvé dodanie elektriny ďalšej osobe.

Finančná správa sa v rámci kontrol zameriava aj na kontrolu spotrebných daní. V roku 2024 zvýšila počet začatých kontrol a príjem zo spotrebnej dane z elektriny dosiahol 12,53 mil. eur. Medzi najzávažnejšie nedostatky u platiteľa dane z elektriny zistené pri výkone kontroly bolo nezdanenie vlastnej spotreby.

Spotrebnej dani sa dá vyhnúť dvoma spôsobmi

Firmy sa pri výrobe elektriny z fotovoltiky môžu vyhnúť spotrebnej dani nákupom tzv. záruk o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v aukcii. Tieto aukcie pravidelne organizuje OKTE, a.s., stopercentná dcérska spoločnosť prevádzkovateľa distribučnej siete SEPS.

Pri poslednej aukcii dosiahla priemerná cena záruky 0,77 eura/MWh, čiže výrobca by finančne ušetril nákupom záruk namiesto platby spotrebnej dane. OKTE organizuje aukcie každé 3 mesiace a dlhodobo majú ceny záruk klesajúci trend: ešte v máji 2023 dosiahla priemerná cena 7,27 eura, v máji 2024 už len 1,29 eura a v tomto roku sa ceny pohybujú jednoznačne pod hranicou 1 eura.

Toto riešenie však má dva zásadné nedostatky: komplikovaný proces a  náklady na administratívu. Každá firma, ktorá chce nakupovať záruky pôvodu, potrebuje osobitný účet záruk. Hoci sa poplatok za vedenie účtu vo výške 120 EUR zrušil, doterajšie tarify za vydanie a prevod záruk pôvodu sa zvýšili z 0,005 €/MWh na 0,008 €/ MWh bez DPH.

Okrem toho nie je jednoduché reálne nakúpiť záruky za priemernú cenu v aukcii, keďže tá funguje systémom zadávania ponúk, nehovoriac o tom, že cena záruk môže v každej ďalšej aukcii narásť, keďže závisí od momentálneho dopytu.

Daň z príjmov: namiesto zdaneného predaja elektriny je efektívnejšia samospotreba bez zdanenia

Príjem z predaja elektrickej energie vyrobenej fotovoltikou sa zdaňuje daňovou sadzbou 21 %. Ak by firma mala celkové ročné výnosy do 60-tisíc eur, zdaňujú sa zníženou 15 % sadzbou.

Firmy sa tejto dani môžu vyhnúť tým, že maximum vyrobenej elektriny spotrebujú samé napríklad inštaláciou batériového úložiska, ktoré zvyšuje takzvanú samospotrebu. Z takejto elektriny neplatia žiadnu daň z príjmu.

Prípadne môžu firmy prevádzkovaním veľkokapacitnej batérie získať dodatočný príjem vďaka poskytovaniu takzvaných necertifikovaných podporných služieb (inak nazývanými aj flexibilita) správcovi elektrickej siete. Financie získané za poskytovanie podporných služieb firma vykazuje ako príjem a platí z neho daň z príjmu vo výške 21 % resp. 15 % (ak mala celkové ročné výnosy do 60-tisíc eur).

Pozor na rôzne doby odpisovania

Podnikateľ môže fotovoltické zariadenie daňovo odpisovať, ak jeho obstarávacia cena bola nad 1 700 eur. „Ak sa však  tieto zariadenia skladajú z viacerých častí, doba odpisovania jednotlivých komponentov, ktoré je možné rozdeliť a odpisovať samostatne, môže byť od 6 rokov pri samotných solárnych paneloch a batériovom úložisku až po 20 rokov pri nosnej konštrukcii, ktorá je pevne spojená so zemou. Účtovne sa odpisuje jednotlivý majetok z fotovoltického zariadenia podľa predpokladanej doby používania,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Z pohľadu daní je preto potrebné fotovoltický systém rozdeliť na technologickú časť a stavebnú časť.

Technologickú časť odpisuje daňovník nasledovne:

• Menič prúdu, elektromotor alebo transformátor – odpisuje sa v 3. odpisovej skupine, 8 rokov;
• Samotné fotovoltické panely – odpisujú sa v 2. odpisovej skupine, 6 rokov;
• Batériové úložisko na uskladňovanie elektriny – odpisuje sa v 2. odpisovej skupine, 6 rokov.

Stavebnú časť odpisuje daňovník podľa druhu majetku:

• Nosná konštrukcia pevne spojená so zemou, budova trafostanice a spevnené betónové plochy a cesty – odpisujú sa v 5. odpisovej skupine, 20 rokov;
• Prípadné oplotenie alebo drobné stavby – odpisujú sa v 4. odpisovej skupine, 12 rokov.

Príspevok Firmy s inštalovanou fotovoltikou musia v roku 2026 platiť spotrebnú daň, aj keď elektrinu nepredávajú ďalej je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rovnako, ako nie je bezhlavé utrácanie dobré v súkromnom živote, nie je dobré ani v podnikaní. Neznamená to však, že by sa firmy mali vyhýbať investíciám. Obzvlášť nie takým, ktoré sa dokážu pomerne rýchlo vrátiť a majú dlhodobý prínos.

Kvalitnejšie nástroje a náradie

Takéto investície pritom nemusia byť vôbec veľké. Príkladom toho je kvalitné pracovné nástroje a náradie pre zamestnancov. Zoberme si trebárs rázové uťahováky, ktoré sa často využívajú napr. v autoservisoch, ale aj pri rôznych montážach.

Aj keď na prvý pohľad nemusí byť medzi lacným a kvalitným rázovým uťahovákom vidieť rozdiel, zamestnanci ho pocítia hneď. S kvalitnými rázovými uťahovákmi (a platí to aj pre iné náradie a nástroje) sa pracuje rýchlejšie a konzistentnejšie, čo znamená, že zamestnanci budú odvádzať lepšiu prácu a za rovnaký čas toho zvládnu viac.

Vylepšenia používanej techniky

Zefektívniť prácu je možné aj rôznymi vylepšeniami už používanej techniky. Tu nám ako príklad poslúžia vysokozdvižné vozíky. Na tie je možné osadiť rôzne prídavné zariadenia, napr. obľúbený bočný posuv.

Ten umožňuje posuv bremien o 100 + 100 mm do strán, čím sa značne uľahčuje a urýchľuje manipulácia s tovarom. Nie je to však len o tom, že sa urobí viac. S bočným posuvom sa tiež šetria náklady, keďže vozíky spotrebujú menej paliva a pomalšie opotrebúvajú pneumatiky a nápravy.

Úspornejšia technika

Rýchlu návratnosť však nemusia mať len menšie investície, ale aj tie väčšie. Napr. pri investícii do nových priemyselných elektromotorov je vo väčšine prípadov dobré priplatiť si za energeticky úsporné motory.

Dôvod je jednoduchý. Z dlhodobého hľadiska je väčšina nákladov na elektromotor tvorená nákladmi na elektrickú energiu, takže pri snahe ušetriť sa treba zamerať na spotrebu. Energeticky úsporný motor šetrí náklady od prvého spustenia a rozdiel v obstarávacej cene dokáže „vykryť“ už do jedného roka.

Zdroj obrázka:

Autor: farknot / freepik.com

Príspevok V podnikaní sa nebráňte investíciam, ktoré sa vám vrátia je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Najaktívnejšími základnými školami na Slovensku v súťažno-vzdelávacom projekte HOVORME O JEDLE sa stala Spojená škola v Spišskom Štiavniku a ZŠ na Ulici Vajanského v Lučenci. Počas slávnostného vyhlásenia výsledkov už 13. ročníka, ktorý aj v tomto roku organizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) a Centrum rozvoja znalostí o potravinách, spoznala verejnosť aj ďalších víťazov.

Do 13. ročníka súťažno-vzdelávacieho projektu HOVORME O JEDLE sa v tomto roku zapojilo 443 základných škôl vrátane špeciálnych základných škôl. Jeho cieľom je vzdelávať mladých spotrebiteľov, žiakov základných škôl, o význame slovenských potravín pre ľudský organizmus, životné prostredie a hospodárstvo krajiny.

„Keď sa povie ,jedlo´, mnohé deti si predstavia niečo chutné a voňavé alebo aspoň niečo, čo im rýchlo stlmí hlad počas vyučovania. Na to, aby sme z jedla vyťažili v našich životoch maximum, to však nestačí. Práve preto si musíme neustále pripomínať, že za každým sústom sa skrýva oveľa viac: práca ľudí, ktorých ani nepoznáme, sila prírody, ktorú musíme chrániť, a rozhodnutia, ktoré robíme každý deň – či si vezmeme niečo zdravé, lokálne alebo vymeníme nezdravé pochutiny napríklad za šťavnaté jablko alebo celozrnných chlebík,“ uviedol počas slávnostného vyhodnotenia projektu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.

Kde potravina vzniká? Ako súvisí príjem energie s jej výdajom? Ako správne a bezpečne skladovať potraviny? Aj to boli otázky, na ktoré sa žiaci snažili získať odpovede. Spolu s učiteľmi na vyučovaní alebo doma v rodinách diskutovali o úlohe potravín v našich životoch. Pritom súťažili v štyroch kategóriách:

• súťažno-vzdelávacia aktivita Hovorme o jedle – interaktívne projekty o potravinách vytvorili žiaci v 246 ZŠ /vyhlásené denné témy kopírovali potravinovú pyramídu/
• výtvarná súťaž Chutné maľovanie – maľby a kresby rôznou technikou vytvorili žiaci v 384 ZŠ
• literárna súťaž Pristupujem k stravovaniu zodpovedne – eseje, úvahy či básne napísali žiaci v 153 ZŠ
• fotografická súťaž Očami gurmána – fotografie potravín vytvorili žiaci v 158 ZŠ

Počas slávnostného vyhodnotenia výsledkov 13. ročníka súťaže spoznala verejnosť najlepšie práce a ich autorov v spomínaných štyroch súťažných kategóriách. Obe najaktívnejšie základné školy – Spojená škola v Spišskom Štiavniku a ZŠ na Ulici Vajanského v Lučenci – boli práve tie, ktorých žiaci sa zapojili do najväčšieho počtu súťažných aktivít.

Ľudia musia vnímať, čo nakupujú

„Vzdelávanie mladých ľudí o potravinách je beh na dlhé trate. Počas 13-tich rokov trvania projektu HOVORME O JEDLE sa s potravinami bližšie zoznámili už desiatky tisíc žiakov, pričom z mnohých z nich sú dnes už dospelí ľudia. Cieľom je, aby vnímali, čo nakupujú a v obchodoch sa rozhodovali nielen podľa ceny, ale aj podľa poznatkov, ktoré získali vďaka projektu HOVORME O JEDLE,“ dodal ústredný riaditeľ SPPK Jozef Artim.

Organizátori projektu – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Centrum rozvoja znalostí o potravinách – ďakujú všetkým učiteľom za zapojenie sa do projektu a jeho realizáciu v základných školách. Záštitu nad projektom HOVORME O JEDLE prevzalo aj v tomto roku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK 

Príspevok Spoznali sme tohtoročných víťazov Hovorme o jedle je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Firmy nerobí úspešnou len jedna vec. Pre dlhodobý rast je potrebných viacero pevných „pilierov“, ktoré držia podniky v stabilite a pomáhajú im reagovať na zmeny na trhu. Medzi najdôležitejšie patrí plynulé fungovanie, schopnosť využívať potenciál aj mimo domáceho trhu a dôraz na kvalitu v riadení procesov. Poďme sa na túto trojicu pozrieť bližšie.

Plynulé fungovanie

Základom každej modernej firmy je hladké fungovanie administratívy a financií. Kľúčové miesto v tom má účtovníctvo, čo je jedna z najzásadnejších súčastí podnikania. Správne nastavené vedenie účtovníctva ušetrí čas, minimalizuje chyby a poskytuje presné dáta pre robenie dôležitých biznisových rozhodnutí. Práve preto je čoraz bežnejšie zveriť účtovníctvo externej odbornej firme, ktorá sleduje legislatívu a zabezpečí správne účtovanie majetku, investícií, či obchodných transakcií a to bez zbytočných starostí.

Využívanie potenciálu aj zahraničných trhov

Súčasný trh je globálny a firmy, ktoré chcú rásť, sa už nespoliehajú len na lokálnych dodávateľov. Mnohé obchodné príležitostí čakajú v zahraničí a najmä v Ázii. Okrem nákupu tovaru alebo materiálov je zaujímavým aj dovoz strojov z Číny, ktorý umožňuje modernizáciu za prijateľné náklady. Samozrejme, treba dávať pozor na potenciálne riziká týkajúce sa dokumentácie, certifikátov, colného konania, či technickej zhody. Aby sa takáto investícia skutočne vyplatila.

Dôraz na kvalitu

V neposlednom rade je dôležitá kvalita. Nie však výlučne v zmysle kvality produktov alebo služieb, ale v zmysle fungovania celej organizácie. Silným nástrojom je z tohto hľadiska systém manažérstva kvality podľa normy ISO 9001.

Ide o systém, ktorý pomáha firmám efektívne riadiť jednotlivé procesy, aby fungovali s dôrazom na kvalitu. Pre podnik, ktorý chce byť konkurencieschopný, je totiž kvalitný systém riadenia jednou zo základných podmienok rastu.

Zdroj obrázka:

Autor: standret / freepik.com

Príspevok Tri piliere úspešnej firmy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Najzásadnejšia zmena v oblasti DPH a to najmä pri vozidle zakúpenom po 1.1.2026 (vrátane) s presahom do dane z príjmu a uplatňovania si daňových výdavkov.

Podľa par. 85n Zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDPH) sa “Prechodnými ustanoveniami k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026“. Tzn. sú to v krátkosti nasledovné zmeny:

Auto využívané v podnikaní výlučne na podnikanie – tzv. 100% použitie MV z pohľadu zákona od dani z pridanej hodnoty

100% používanie osobného motorového vozidla, výlučne na podnikanie (ďalej len MV), označeného M1, L1e a L3e bude od 1.1.2026 (zatiaľ to platí do 30.06.2028) bude potrebné ohlásiť na Daňový úrad. Podľa par. 85n, ods.6, a,b,c, d1-6, je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný viesť nasledovné záznamy:-

• identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN (85n/6a ZDPH),

• evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla (85n/6b ZDPH),

• stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov (85n/6c ZDPH),

• evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje (85n/6d ZDPH):

1. poradové číslo záznamu o jazde (85n/6/d1 ZDPH),
2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy (85n/6/d2 ZDPH),
3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy (85n/6/d3 ZDPH),
4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie (85n/6/d4ZDPH),
5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy (85n/6/d5 ZDPH),
6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde (85n/6/d6 ZDPH),

ďalej evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb podľa odseku 3 slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

Kniha jázd by v praxi od 01.01.2026 mohla vyzerať pre podnikateľov platiteľov dane z pridanej hodnoty od 01.01.2026 nasledovne:

Uvedenú knihu jázd je povinný daňovému úradu zaslať na vyžiadanie predložiť výlučne v elektronickej podobe do 8 dní a uchovávať uvedené záznamy 10 rokov (10 rokov po skončení kal.roka v ktorom uplynie desať rokov), podľa par. 70, ods.11.

Z uvedeného vyplýva, že uvedenú knihu už nebude možné viesť v listinnej podobe a preto sa budú musieť firmy pripraviť a nájsť vhodné riešenie.

Auto v podnikaní využívané aj na súkromné účely, z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty

Asi prevažne podnikateľov sa rozhodne pre využívanie tzv. paušálneho odpočítavania dane vo výške 50/50. V praxi to znamená že 50% z odpočítavanej DPH si nemôže uplatniť na odpočet DPH a bude daňovo neuznaný výdavok (par. 2, písm.i a par.19 ods.2, písm. t Zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDP).

V tomto prípade, dobrou správou je, že zatiaľ platí, že platiteľ pre účely dane z pridanej hodnoty nie je povinný viesť knihu jázd ani záznamy.

50 % odpočítavanie dane z pridanej hodnoty platí pri kúpe MV, pri odpočítavaní pohonných hmôt, servisu a pri všetkých iných nákladoch týkajúcich sa vozidla, ktoré využívame aj na iný účel ako na podnikanie (stačí jedna “iná” jazda mimo podnikania (napr. konateľ k sebe domov :-), auto je kategorizované ako vozidlo využívané aj na iný účel ako na podnikanie).

Uvedenému ustanoveniu sa platitelia dane nevyhnú ani kúpou MV v EU, dovozom alebo prenájmom (par. 85n/2 a par. 85n/3), výnimky sú krátkodobý prenájom (par. 85n/4), alebo budeme vozidlo v kategórii M1. L1e a L3e evidovať ako zásobu.

50% odpočítavanie dane z pridanej hodnoty sa týka všetkých nákladov spojených s používaním MV.

Pozor, ale iné je to pri uplatňovaní daňových výdavkov, podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Uvedená zmena, nemá vplyv na uplatňovanie paušálnych výdavkov par. 19 ods.2, písm. i ZDP.

Samozrejme je tam veľa ďalších momentov a prípadov, ktoré sa týkajú auta v podnikaní a ktoré sa budú ešte riešiť (ako sú zálohy, autá zakúpené pred 01.01.2026 a iné).

Prajeme šťastne najazdené kilometre na Vašom aute v podnikaní!

Príspevok Osobné motorové vozidlo v podnikaní v roku 2026 v skratke je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Nie je žiadnym prekvapením, že potreba prekladov v Bratislave a iných (najmä väčších) mestách rastie. Či už ide o obchodné zmluvy, akademické diplomy či matričné doklady, ich správne porozumenie a interpretácia sú kľúčové pre úspešnú komunikáciu a spoluprácu.

Nekomplikujte si zbytočne dôležité procesy

Úradné preklady zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu, keďže tieto dokumenty musia byť presné a verné originálu, často na základe právnych požiadaviek. Prekladatelia pracujúci na týchto dokumentoch musia byť nielen jazykovo zdatní, ale aj oboznámení s právnymi normami a špecifikami daného jazyka. Správne preložený úradný dokument môže mať zásadný vplyv na právne procesy, imigračné postupy či podnikateľské aktivity. A to nechcete podceniť, ak preklady práve potrebujete.

Táto služba však nie je len o veľkých podnikoch a právnych záležitostiach. Osobné dokumenty, ako sú rodné listy, sobášne listy alebo diplomy, často potrebujú súdne (úradne) preložiť pri sťahovaní sa do zahraničia, pri žiadosti o prácu či štúdium v cudzine. V takýchto prípadoch je kvalita a presnosť prekladov neoceniteľná. Nesprávne či nezrozumiteľne preložený dokument by vám mohol skomplikovať daný proces, v ktorom sa práve nachádzate.

Umenie odborníka

Preklady však nie sú len mechanickým procesom prenášania slov z jedného jazyka do druhého. Je to umenie zachytiť význam, tón a kontext originálneho textu a preniesť ich do cieľového jazyka tak, aby boli pochopiteľné a relevantné pre čitateľa. Preto je dôležité vyberať si profesionálnych prekladateľov s odbornými znalosťami a skúsenosťami.

Obzvlášť to platí pri úradných prekladoch, kde je potrebná oficiálna pečiatka prekladateľa, t. j. okrúhla pečiatka so štátnym znakom. Takýto preklad môže vyhotoviť výlučne prekladateľ zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

Pravdou je, že svet prekladov je fascinujúci a dynamický. Neustále sa mení, prispôsobuje novým technológiám a potrebám trhu. Prekladatelia musia byť neustále v strehu, sledovať nové trendy a zdokonaľovať svoje zručnosti. Bez ich práce by mnohé medzinárodné projekty a spolupráce nikdy nevznikli. Nenechajte si pokaziť zlým prekladom tú vašu príležitosť a obráťte sa na odborníkov!

Zdroj foto: KOTO / Adobestock.com

Príspevok Prečo sú kvalitné preklady dokumentov dnes nevyhnutnosťou? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odstrániť z trhu zneužívanie sociálnych podnikov, no zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením je cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Návrh novely zákona predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš do medzirezortného pripomienkového konania.

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorú rezort práce po riadnom sociálnom dialógu predkladá do medzirezortného pripomienkového konania, je podľa ministra pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby nadobudla účinnosť 1. januára 2026 .

Ministerstvo práce pripravovalo novelu od jari tohto roka, v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku , ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR . „Zmeny, ktoré predkladáme, sú výsledkom dohody,“ podotkol minister.

Aké zmeny čakajú sociálne podniky?

Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie povinnosti pre integračné sociálne podniky. Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Zároveň sa zavádza trojmesačné obdobie, počas ktorého môže podnik rozhodnúť, či bude so zamestnancom pokračovať v spolupráci.

Novela tiež presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude poberať sociálny podnik vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov, pri značne znevýhodnených, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok. Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku. Výnimku budú mať zdravotne znevýhodnení zamestnanci, pre ktorých pravidlá zostávajú rovnaké, avšak po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta.

Výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 % z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 %. Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026 . „Zníženie príspevkov má svoju logiku. Ak by sme ponechali súčasný štedrejší režim, eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov by sa minuli už v máji budúceho roka. Štát si v čase konsolidácie nemôže dovoliť ročne vynakladať 60 až 70 miliónov eur na tieto príspevky,“ upozornil minister Erik Tomáš.

Novela zároveň sprísňuje pravidlá, aby zabránila špekulatívnemu využívaniu systému. Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku. Zakazuje sa tiež súbeh pracovného pomeru, na ktorý sa poberá príspevok, s inými pracovnými činnosťami alebo živnosťami.

Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka. Mení sa aj pravidlo o zisku – podnik bude musieť zisk zo svojej činnosti použiť na sociálne účely do dvoch rokov, inak prepadne v prospech štátu.

Zmení sa aj verejné obstarávanie

Rezort zároveň sprísňuje podmienky v oblasti verejného obstarávania. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Výnimku budú tvoriť len konzorciá medzi sociálnymi podnikmi. Tieto opatrenia ešte prejdú konzultáciou s Úradom pre verejné obstarávanie, aby boli v súlade s európskymi pravidlami.

Novelou sa sprísnia kontroly

Dôležitou súčasťou novely je posilnenie kontroly. Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. „Napriek tomu, že sme v čase konsolidácie, odbor kontroly na ministerstve posilníme. Ide o jednu z hlavných výhrad Najvyššieho kontrolného úradu k predchádzajúcim vládam,“ dodal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky. Podľa návrhu by sa sadzba mala zvýšiť z 5 na 19 percent, pričom finálne rozhodnutie oznámi Ministerstvo financií.

Minister Tomáš zdôraznil, že cieľom týchto opatrení nie je sociálne podniky likvidovať, ale naopak, vyčistiť trh a zachovať len tie, ktoré reálne plnia svoj účel a pomáhajú znevýhodneným ľuďom.

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, web: https://www.employment.gov.sk/sk/

Príspevok Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch zavádza nové pravidlá vo fungovaní sociálnych podnikov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Bratislava, 6. novembra 2025 – Nové údaje od Revolutu, globálnej fintech platformy s viac ako 65 miliónmi zákazníkov po celom svete, ukazujú, že až 50 % Slovákov konalo aspoň raz na základe neoverených finančných rád získaných online, čo viedlo k významným stratám. Takmer tretina (31 %) opýtaných uviedla, že kvôli takýmto radám prišli o peniaze. Dáta zároveň odhaľujú výrazný rozdiel medzi sebavedomím a realitou, najmä medzi mužmi, ktorí si myslia, že dokážu rozpoznať falošné rady, no často sa im to nepodarí.

Prieskum, ktorý bol vykonaný v spolupráci so spoločnosťou Dynata, ukázal, že najohrozenejšie sú mladšie vekové skupiny, pričom 63 % ľudí vo veku 25 až 34 rokov a až 77 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov priznalo, že sa riadi neoverenými radami bez toho, aby si informácie ďalej preverili. Finančné straty sú značné, 13 % Slovákov prišlo o peniaze v hodnote do 1 000 eur, pričom 6 % stratilo viac než 5 000 eur.

Výskum poukázal aj na drobné rozdiely medzi pohlaviami v rámci sebavedomia. Kým 59 % mužov verí, že dokáže rozpoznať dôveryhodné finančné rady, časť z nich (10 %) prišla o viac než 1 000 eur po tom, ako sa riadila nelegitímnymi odporúčaniami. Na druhej strane, ženy pôsobia opatrnejšie, pričom 60 % potvrdilo, že nikdy nekonali na základe neoverenej rady, no menej než polovica (49 %) si je istá, že by ju dokázala rozpoznať.

Prieskum tiež ukázal, že Slováci sa finančných rizík obávajú. 50 % uvádza ako svoju najväčšiu obavu potenciálne podvody, ktoré sú nasledované prehnanými alebo zavádzajúcimi tvrdeniami (27 %) či podvody a Ponziho schémami (25 %).

Rolandas Juteika, Head of Wealth and Trading (EEA), komentoval: „V čase, keď sa stále viac ľudí obracia na sociálne siete alebo neoverené online zdroje pre investičné rady, je dôležité mať na pamäti, že nie všetky informácie sú spoľahlivé. Chceme ľudí povzbudiť, aby si vždy overovali odkiaľ informácie pochádzajú, a využívali len dôveryhodné a overené platformy. Veríme, že vzdelávanie, transparentnosť a kritické myslenie sú základom bezpečného a dlhodobo úspešného investovania.“

Rastúce množstvo investičných rád na sociálnych sieťach môže byť pre bežných užívateľov mätúce. Revolut preto apeluje na to, aby ľudia k podobným informáciám pristupovali s rozvahou a pri investičných rozhodnutiach sa opierali o overené zdroje a spoľahlivé finančné nástroje.

Revolut ponúka priamo v aplikácii širokú škálu investičných možností, vrátane akcií z USA a EHP, ETF, peňažných fondov, dlhopisov, Robo-Advisor a CFD. Platforma je určená pre všetky typy zákazníkov, od začiatočníkov, ktorí si môžu nastaviť automatické investičné plány ETF bez provízie alebo použiť Robo-Advisor na vytvorenie a správu portfólia, ktoré im vyhovuje, až po aktívnych obchodníkov, ktorí majú prístup k pokročilým funkciám s predplatným Trading Pro.

Pri investovaní vášho kapitálu s rizikom môžu vaše investície priniesť zisky alebo straty. Táto tlačová správa slúži iba na informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo, ponuku ani osobné odporúčanie.+18. Platia všeobecné obchodné podmienky. Môžu sa uplatňovať poplatky. Investičné služby v Európskom hospodárskom priestore poskytuje spoločnosť Revolut Securities Europe UAB (číslo spoločnosti: 305799582), ktorá je litovskou investičnou spoločnosťou autorizovanou a regulovanou Litovskou bankou. Sídlo spoločnosti: Konstitucijos ave. 21B, Vilnius, Litovská republika, LT-08130.

Príspevok Revolut odhaľuje nebezpečný rozdiel medzi sebavedomím a realitou: Slováci prichádzajú o tisíce eur kvôli neovereným finančným radám je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.