Na Slovensku rastie spotreba mäsa

Najviac jeme bravčové, v posledných rokoch však dochádza aj k zvýšenej konzumácie hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. Každoročne jej obyvatelia zjedia viac ako 40 kg na osobu, Slováci dokonca až 63 kg na obyvateľa.

Veľký celosvetový nárast zaznamenala aj spotreba hydiny.  Najviac tento druh mäsa využívajú obyvatelia Severnej Ameriky (50 kg na osobu ročne). V EÚ sa zje za rok len polovica tohto množstva – 25 kg na obyvateľa. Zmenu preferencií možno badať u hovädzieho mäsa. Tu sa globálna konzumácia znižuje. Najviac sa ho zje v Severnej Amerike (35 kg /os./rok), v EÚ je to „len“ 15 kg/os./rok.

V rámci EÚ a Severnej Ameriky môžeme sledovať aj vysokú spotrebu mliečnych výrobkov

Ročne sa tu na 1 obyvateľa zje asi 270 kg ekvivalentu mlieka. Nárast konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov sledujeme aj na Slovensku. V roku 2018 sa u nás spotrebovalo asi 176 kg ekvivalentu mlieka na osobu.

V rámci pekárenských výrobkov je spotreba tiež vysoká

EÚ je v súčasnosti druhým najväčším konzumentom pšenice. Každý jej obyvateľ spotrebuje ročne až 250 kg. Zaujímavosťou je, že na Slovensku napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch. Naopak, obľube sa tešia nové druhy pekárenských výrobkov, ako aj dopekané pečivo, ktoré sa pripravuje priamo v prevádzkach.

Ak aj vy patríte k tým, ktorí radi vidia na svojom tanieri jedlo z mäsa a na raňajky či olovrant uprednostnia mliečny výrobok spolu s pečivom, alebo tradičný chlieb s maslom a šunkou, mali by ste si prelistovať najnovší Tesco leták. Nájdete tu bohatú ponuku od domácich aj zahraničných výrobcov. Navyše, v mnohých prevádzkach je okrem pultu s lahôdkami aj tradičný mäsiar s kvalitným čerstvým mäsom. Stačí si vybrať podľa toho, na čo máte chuť.

Príspevok Spotreba potravín rastie, čo jeme v najväčšom množstve? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

• Spravodlivejšie prerozdelenie peňazí medzi farmármi, potravinármi a obchodom
• Mimoriadny odvod vo výške 2,5% by mal priniesť do štátneho rozpočtu približne 120 miliónov eur
• Všetky financie pôjdu naspäť do agropotravinárskeho sektora

„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné? A prečo potraviny tej istej značky sú u nás menej kvalitné ako západných krajinách. Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov. Naša trpezlivosť s týmto drakonickým správaním skončila,” vyhlásila Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Podľa ministerky obchodné reťazce zneužívajú svoje dominantné postavenie a preto, tam, kde nefunguje trh, musí zasiahnuť štát

Mimoriadny odvod vo výške 2,5% by mal priniesť do štátneho rozpočtu približne 120 miliónov eur. Všetky financie z neho pôjdu naspäť do agrosektora na vytvorenie rizikového fondu, marketingového fondu, na boj proti klimatickým zmenám, na podporu farmárov a potravinárov a na zintenzívnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach.

„Na akékoľvek zvýšenie cien nevidíme žiadny dôvod. Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe. Chceme, aby naši výrobcovia potravín mali slušne zaplatené za dodaný tovar. A chceme tiež, aby spotrebitelia mali na pultoch dostatok domácich potravín.”

„Obchodné reťazce v minulosti zlikvidovali tisícky drobných predajcov a zabezpečili si tak dominantné postavenie na trhu. Využívajú nátlak na slovenských výrobcov potravín, ktorí sú neraz nútení predávať aj pod výrobné náklady. Za minulý rok vzrástli ceny potravín o 5,4%, ale toto zvýšenie sa vôbec nepremietlo do cien ich dodávateľov – poľnohospodárov a potravinárov,” uviedol Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR.

Podľa neho cieľom je odvodom rovnomernejšie rozdeliť financie v potravinovom dodávateľskom reťazci. Aby neprosperoval len obchod, ktorý vyváža väčšinu ziskov do zahraničia a okrem premieňania polí na predajne neprináša pridanú hodnotu. „Chceme, aby mali férový podiel aj poľnohospodári a spracovatelia, teda tí ktorí vyrábajú pridanú hodnotu, starajú sa o pôdu a zabezpečujú našu potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť.”

„Trpezlivosť Slovenskej národnej strany (SNS) s reťazcami, ktoré svojim neakceptovateľným honom za ziskom zatláčajú svojim správaním slovenských farmárov a potravinárov za hranice existencie, skončila. Reťazce si nasadzujú dvoj- až trojciferné obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenských výrobcov a používajú nekalé praktiky, pretože vedia, že slovenský spotrebiteľ preferuje domáce potraviny,” uviedol Radovan Baláž, poslanec NR SR za Slovenskú národnú stranu a zároveň predkladateľ poslaneckého zákona o mimoriadnom odvode pre obchodné reťazce.

Po schválení zákona budú odvod platiť spoločnosti, ktoré sú prevádzkovateľmi potravinárskeho podniku, majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch, aspoň 10 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Základom odvodu bude čistý obrat obchodného reťazca za príslušné odvodové obdobie.

Mimoriadny odvod bude vo výške 2,5% obratu a odvodovým obdobím budú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Obchodný reťazec odvod nebude platiť, ak výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 5 000 eur.

zdroj: MP SR

Príspevok Ministerstvo pôdohospodárstva SR: Znevýhodňovanie slovenských výrobcov potravín musí skončiť je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.