Umelá inteligencia zoberie prácu miliónom ľudí

Politici o tom takmer nehovoria, pričom aj ekonómovia sú zdržanliví. Každý vynález je pre ľudstvo príležitosťou i hrozbou, dobrom i zlom. V dobrom – napríklad v tom, že dokáže pomôcť obnoviť a nahradiť nevyliečiteľné ľudské orgány.

V zlom – napríklad v tom, že dokáže nahradiť vo všetkom (takmer vo všetkom) živých ľudí. Racio verzus emotio. Obe tieto strany mince málokedy totiž dokážu vyústiť do súladu a zhody, kompromisu a konsenzu. Prečo? lebo sú zjavne antagonistické, opačné a protichodné. Globálny svet ani v súčasnosti nevie dať prácu miliónom prácechtivých, usilovných a snaživých ľudí.

Čo bude, ak skutočne nastúpi umelá inteligencia? Stane sa aj to, že napríklad: keď vo fabrike s tisíckou ľudí prišiel vynález v podobe výrobného pásu, tak zobral prácu viac ako polovici zamestnancov. Umelá inteligencia dokáže v danom smere byť ešte tvrdšia, pričom vie zobrať a nahradiť prácu viac ako štyrom pätinám (vždy záleží od charakteru podniku a typu výroby i produktu) zamestnancov?

Napríklad štúdia k ekonomickej inteligencii (AI) zverejnená na ekonomickom fóre 2018 v Davose podľa francúzskeho L’Express predpovedá, že v najbližších piatich rokoch kvôli umelej inteligencii stratí vo svete prácu 7,1 milióna ľudí.

Hoci je evidentné, že táto technologická revolúcia takisto otvára cestu k rastu. Je to len predpoklad, fáma alebo realita i krutá daň tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie? Čo budú tí ľudia robiť následne? Kto im dá inteligentnú a kvalifikovanú prácu? Alebo akúkoľvek prácu, v ktorej sa dokážu uplatniť?

Zaujíma táto normálna a opodstatnená starosť i strach ŽIVÝCH  ľudí vôbec niekoho? Alebo vždy a všade (ako ostatne stále doteraz v evolúcii ľudstva) boli, sú a budú na prvom mieste NEŽIVÉ zisky a peniaze. Čitateľ určite pozná aj odvekú múdrosť ľudstva o tom, že tento svet netrpí hladom preto, že nedokážeme nasýtiť najhladnejších. Ale len a práve preto, že nedokážeme zahltiť najnežratejších?

Biliónové vidiny ziskov z umelej inteligencie

Výskum zameraný na umelú inteligenciu, ktorý uskutočnil McKinsey Global Institute (Zdroj: recode.net) v roku 2018, bol orientovaný na to, ako “AI” (skratka pre umelú inteligenciu) ovplyvní podnikanie. Analyzovalo sa v ňom 400 prípadov jej použitia v 19 odvetviach, siahajúcich od leteckých spoločností až po online predajcov. McKinsey v danej štúdii predpokladá, že AI by v týchto priemyselných odvetviach mohla v konečnom dôsledku dosiahnuť ročnú ekonomickú hodnotu medzi 3,5 bilióna až 5,8 bilióna dolárov.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa AI integruje do podnikania, má potenciál stimulovať rast. V 69 percentách prípadov použitia, ktoré McKinseyho inštitút študoval, „hlboké neurónové siete možno použiť na zlepšenie výkonnosti nad rámec poskytovaný inými analytickými technikami“, uvádza sa v správe.

V 19 odvetviach, na ktoré sa inštitút zameral, sa odhaduje vplyv AI niekde medzi 1 % a 12 % ročných príjmov. Správa sa sústredila na spôsoby, ako môže AI ponúknuť pridanú hodnotu nad rámec poskytovaný existujúcimi produktmi a službami, a nie vytvárať nový biznis. Napríklad ako môže automobilka vďaka AI vyrábať lepšie autá, a nie spustiť úplne nové podnikanie, napr. výrobu robotických áut. Väčšina spoločností zatiaľ nepoužíva AI.

Správa konštatuje, že „dokonca aj medzi firmami, ktoré si uvedomujú tento potenciál, len asi 20 percent využíva jednu alebo viac technológií AI v základnom obchodnom procese“. Za najväčšie prekážky pri nasadení technológií AI inštitút pokladá získanie masívnych dátových súborov na jej výcvik, legislatívne prekážky a potenciálne nedostatky v údajoch a algoritmoch.

Počítač už porazil NAJ-ľudský mozog v strategických hrách

Presné merania kapacity ľudského mozgu v porovnaní s najlepším počítačom sú vždy diskutabilné. Ale má sa za to, že súčasný mozog inteligentného človeka je ešte stále aspoň stokrát výkonnejší (záleží v čom – postoj i uhol pohľadu) ako najlepší počítač sveta. Je to ešte vôbec pravda alebo najnovšie výskumy už potvrdili iný status? Jedna z axióm a hypotéz ako overovať a testovať progres v evolúcii umelej inteligencie je aj porovnanie najvýkonnejších počítačov v strategicko-logických hrách. Medzi nimi vynikajú najmä kombinatorické hry GO a ŠACH.

Veľkú pozornosť vzbudilo, keď pred 20-timi rokmi porazil šachový počítač Deep Blue od spoločnosti IBM svetového veľmajstra Garryho Kasparova. Superpočítač od IBM mal obrovskú kapacitu – vďaka tomu si dokázal spočítať výsledok ťahu figúrok na mnoho kôl dopredu a porazil živého človeka. Priemerná hra GO – napríklad obsahuje asi 150 ťahov a pripúšťa až 10170 usporiadaní kameňov na doske.

Ešte pred desiatimi rokmi si niektorí odborníci mysleli, že to nebude možné asi nikdy, ale počítač to nakoniec dokázal a porazil človeka v staročínskej doskovej hre Go. Pre obrovský počet možností, ako môžu byť kamene na doske usporiadané, považovali vedci hru za oveľa náročnejšiu ako šach.

Inteligentný počítačový systém AlphaGo vyvinuli v spoločnosti DeepMind (v roku 2014 ju kúpil Google). V roku 2016 dokázal poraziť Fana Huia, európskeho šampióna v hre Go. Podarilo sa mu to až päťkrát za sebou.Zvíťazil aj nad inými počítačmi, celkovo dosiahol úspešnosť 99,8 percenta. O nevídanom úspechu nového počítača vedci informovali v prestížnom časopise Nature.

Expert o umelej inteligencii žiada širokú diskusiu

Miliardár Elon MUSK – veľký inovátor súčasnosti a jeden z najbohatších biznismenov planéty napríklad viackrát deklaroval svoje rozporuplné pocity z obrovskej šance a príležitosti, ktorú dáva umelá inteligencia ľudstvu na strane jednej. Ale i strach a rešpekt z toho, čo všetko môže ľudstvo jej nezvládnutím zažiť na strane druhej.

Vedec, kanadský expert Yoshua Bengio – svetová hviezda na poli výskumu umelej inteligencie (AI) neskrýva svoje obavy. Tento počítačový expert sa spolu s Francúzom Yannom LeCunem a Britom Geoffreym Hinton na konci 90. rokov začal venovať oblasti, ktorou sa iní vedci nezaoberali – metóde strojového učenia nazývanej deep learning. Metóda sa inšpirovala fungovaním ľudského mozgu – siete umelých neurónov prijímajú a analyzujú informácie, a keď ich vstrebú dostatok, môžu byť „vycvičené“ na to, aby identifikovali obrazy, zvuky alebo text, píše L’Express.

Práca trojica vedcov sa stala základom mnohých projektov Googlu, Applu, Facebooku alebo Amazonu, teda firiem, ktoré majú k dispozícii miliardy používateľských údajov. Bengiova práca zmenila vo viacerých aspektoch náš každodenný život. Bez neho a ďalších priekopníkov v tejto oblasti by sme nemali systémy na rozpoznávanie reči, ako je ten vo virtuálnom asistentovi Siri, automatické prekladače Googlu alebo v budúcnosti samoriadiace vozidlá.

Umelá inteligencia sa však rýchlo vyvíja a vymyká sa akejkoľvek kontrole, tvrdí kanadský expert v reportáži v roku 2018, ktorú o ňom priniesol francúzsky týždenník L’Express. „Spoločnosť nepostupuje dopredu rovnako rýchlo ako technológia, v stávke je pritom veľa. Čo budeme robiť s ľuďmi, ktorí kvôli umelej inteligencii prídu o prácu? Necháme políciu a súdy, aby sa riadili algorit-mami predpovedajúcimi riziko zločinu pri zatýkaní alebo súdení občanov? O všetkých týchto otázkach treba debatovať,“ povedal Y. Bengio, ktorý stojí na čele montrealského inštitútu pre strojové učenie MILA a ktorý podľa L ‘Express doteraz odmietal všetky ponuky gigantov zo Silicon Valley, aby sa mohol venovať univerzitnému výskumu.

Nutnosť múdrosti a etická dilema

Najvyššou príležitosťou ľudstva – je podľa môjho názoru TVORIVOSŤ (kreativita). A jej súčasne víťazným nástrojom v globálnom svete na planéte Zem sa jednoznačne javí UMELÁ INTELIGENCIA. Je to prevratný vynález a stále celkom nespoznaná a neprebádaná príležitosť k vyššej prosperite.

Pri postoji k nej však je dôležité uvedomiť si u človeka navždy, že človečina je lepšia keď vonia, nie ako v rozprávke (keď drakovi živá človečina smrdela). Hodnota bola, je a bude viac ako cena. Najmä v hodnotovom marazme dneška, kde veľa ľudí má obrovský problém s vlastnou hodnotovou mapou, morálkou, etikou i osobným a osobnostným kompasom v smerovaní do dobrého, spokojného, plodného a šťastného života. Lebo žijeme dobu nadbytku a beztriezvy konzum vždy evokoval veľa plytvania, hazardu i ďalších rizík z kategórie ZLA ľudstva.

Etická dilema – vždy pri vynálezoch u objaviteľov a tvorcov bola, je a bude v princípe rovnaká. Najmä v schopnosti uvedomiť si rozlíšenie v ich neistej intuícii (lebo človek nemôže vždy vedieť, môže iba veriť. Ale neverí, pretože vie) dosahy, dopady a konzekvencie týchto inovácií. Lebo hoci často vynálezca svoj objav smeroval a mienil ako  DOBRO (napríklad LIEK a pomoc pre ľudstvo, prosperitu v mieri), v praxi sa veľakrát zvrhol na ZLO (napríklad ZBRAŇ, neprosperita vojen).

Čiže ide aj o posolstvo len zdanlivo rozpačitého vyznania, ktoré znie: „Ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné“ – ako spieva známy slovenský spevák vo svojom hite. Umelá inteligencia je obrovskou šancou. Treba ju však múdro využívať, nie hlúpo zneužívať. Lebo aj počítač, ktorý vymyslel človek, je fajn vtedy – keď človeku slúži. Určite nie vtedy – keď sa človek stane jeho otrokom.

Príspevok UMELÁ INTELIGENCIA – príležitosť podnikania i strach v biznise je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.