Zasejme dobro v spoločnosti a poďakujme tým, ktorí si to zaslúžia: o tom je najnovší projekt Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) s názvom Zasejme dobro, s ktorým slovenskí poľnohospodári a potravinári prichádzajú za našimi seniormi. Práve počas októbra, ktorý je každoročne mesiacom úcty k starším, chcú vyjadriť solidaritu a vďaku za ich prácu odvedenú pre spoločnosť.

Kto pomáha, ako a kde

Do projektu SPPK sa v druhej polovici októbra (v termíne 21. – 31. októbra 2025) zapája 26 regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr a bratislavský Úrad komory. Slovenskí poľnohospodári a potravinári s pripraveným potravinovým darčekom navštívia rôzne zariadenia, kde sa starajú o seniorov. Členovia SPPK tak podporia kluby dôchodcov, zariadenia pre seniorov s celodennou starostlivosťou, regionálne pobočky Slovenského červeného kríža alebo občianske združenia, ktoré pomáhajú dôchodcom aktívne vyplniť voľný čas a prispieť k zlepšeniu fyzického a mentálneho zdravia. Niektoré regionálne komory usporiadajú stretnutie s tými seniormi, ktorí v minulosti pôsobili v poľnohospodárstve alebo pri výrobe potravín.

„Seniori – práve táto skupina našej spoločnosti si zaslúži úctu a poďakovanie za ich dlhoročný prínos pre spoločnosť, región a odvetvie národného hospodárstva, kde v minulosti pôsobili. Dnešní seniori počas ich aktívneho života svojou prácou vytvorili základ, na ktorom my teraz môžeme stavať. Aj preto je podtitul projektu „Ďakujeme, že vy ste zasiali a my môžeme žať.“ Aj takýmto malým poďakovaním môžeme zasiať kúsok dobra v spoločnosti. Zároveň chceme odprezentovať a nanovo priblížiť rozmanité chute regiónov. Aj pre našich seniorov je totiž dôležité, aby sa stravovali zdravými a bezpečnými potravinami a to obzvlášť v čase, keď sa zintenzívňujú dovozy zahraničných potravín so zníženou kvalitou a vyrobené pri nižších hygienických, výrobných a bezpečnostných štandardoch,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš počas stretnutia so seniormi v Podunajských Biskupiciach v Bratislave.

Naši poľnohospodári a potravinári a zástupcovia regionálnych komôr navštívia seniorov okrem Bratislavy napríklad aj v okresoch Bardejov, Košice, Trebišov, Liptovský Mikuláš, Trnava, Piešťany, Nitra, Levice, Senica, Komárno, Galanta, Nové Zámky a ďalšie. Z produkcie slovenských výrobcov dostanú zeleninu, zemiaky, ovocie, mlieko a mliečne výrobky vrátane ovčích, múku, cukor, mäsové alebo pekárenské špeciality, ryby, med, džúsy či mraziarenské výrobky.

Pre seniorov je pripravený aj spoločenský program, spoločné obedy a približne 100 dôchodcov, bývalých aktívnych poľnohospodárov a potravinárov, získa aj ocenenie za ich celoživotnú prácu. Celkovo v rámci projektu Zasejme dobro dostane poďakovanie viac ako 1200 seniorov v krajine.

Projekt Zasejme dobro sa uskutočňuje počas druhej polovice novembra. Zo všetkých zapojených regionálnych komôr sa 17 z nich stretáva so seniormi práve počas dnešného dňa – 28. októbra.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK

Príspevok              Zasejme dobro v spoločnosti je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

„Naši producenti rozbehli v týchto dňoch prvé oberačky z odrody Iršaj Oliver. Reálne sa ale burčiaková kampaň začne až v septembri, kedy sa naplno začnú oberať odrody ako Veltlínske zelené, rízlingy a neskôr aj Dunaj a Frankovka Modrá. Vinohradníci a vinári očakávajú v tomto roku vyššiu úrodu ako po ostatné dva roky, ktoré boli až 30 % pod priemerom. Producenti dúfajú, že tento ročník bude štandardný a podarí sa im vyrobiť okolo 30 – 32 miliónov litrov vína.“

Prví slovenskí vinári už začínajú ponúkať spotrebiteľom nový burčiak z ročníka 2025. Kým vlani pre horúce počasie požiadali ministerstvo pôdohospodárstva o výnimku na predaj už od 1. augusta, tento rok hrozno dozrievalo o čosi pomalšie. Vinári a vinohradníci preto hovoria o štandardnejšom roku 2025. Je to rozdiel oproti predchádzajúcim dvom rokom, kedy sa vinohradnícka kampaň začala extrémne skoro práve pre včasné a rýchle dozrievanie hroznových bobúľ.

„V týchto dňoch spúšťame prvé oberačky z odrody Iršaj Oliver. Reálne sa ale burčiaková kampaň začne až v septembri, kedy sa naplno začnú oberať odrody ako Veltlínske zelené, rízlingy a samozrejme neskôr Dunaj a Frankovka Modrá,“ hovorí výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková (zväz je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory).

Zväz vinohradníkom a vinárov Slovenska očakáva v tomto roku vyššiu úrodu ako po ostatné dva roky, ktoré boli až 30 % pod priemerom. Vinohradníci a vinári dúfajú, že tento ročník bude štandardný a podarí sa im vyrobiť okolo 30 – 32 miliónov litrov vína.

Burčiak má na Slovensku dlhodobú tradíciu

Na Slovensku má výroba burčiaku dlhodobú tradíciu. Podľa zákona sa môže označovať týmto názvom len vtedy, ak je vyrobený výlučne z hrozna vypestovaného na Slovensku, zozbieraného v danom roku a ak je predávaný od augusta do konca decembra. Cieľom týchto legislatívnych podmienok je ochrana spotrebiteľa, no aj producentov v zmysle, aby si burčiak zachoval svoju čerstvosť, typickú chuť a charakter sezónneho produktu. Aj vďaka legislatíve sa tak pravý burčiak môže ochrániť pred jeho napodobeninami, ktoré môžu byť predávané aj ako falšovaný a cukrom dochucovaný burčiak.

„Odporúčam, aby si spotrebitelia kupovali burčiak vždy u vinára, ktorý má dlhšiu kampaň a ktorý zároveň vyrába kvalitný produkt. To znamená aj to, že má pravidelný prísun čerstvého hrozna“, dodáva Jaroslava Kaňuchová Pátková.

Pravý, nefalšovaný burčiak je rozkvasený nápoj s príjemnou vôňou po hrozne a kvasinkách. Určite by nemal mať hnedú alebo silno-oranžovú farbu. V takom prípade je buď starý, silno zoxidovaný alebo zmiešaný s pridaným cukrom.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK

Príspevok Viete rozpoznať pravý burčiak? Tohtoročný už v predaji je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Bratislava 30. 6. 2025 –  Zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Slovenskej poľovníckej komory (SPK) a Slovenskej lesníckej komory (SLsK) spolu s  Richardom Takáčom, ministrom pôdohospodárstva rozvoja a vidieka SR,  30. 6. 2025 na pôde SPPK podpísali spoločné Memorandum o podpore prijatia nového zákona o poľovníctve do ďalšieho legislatívneho procesu.

V dlhodobom záujme Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory za účelom znižovania každoročných vysokých škôd na poľnohospodárskych plodinách je, aby bol navrhovaný zákon o poľovníctve, ktorý bol tento rok vypustený z rokovania vlády SR, opätovne zaradený do riadneho legislatívneho procesu. Práve preto SPPK iniciovala začiatkom júna stretnutie s lesníkmi aj poľovníkmi, a dnes 30. 6. 2025 aj podpis spoločného Memoranda o podpore prijatia nového zákona o poľovníctve do ďalšieho legislatívneho procesu.

Andrej Gajdoš predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory poďakoval prítomným signatárom za podpis spoločného memoranda: „My, aktéri, si uvedomujeme našu úlohu pre túto krajinu a pre krajinotvorbu, pretože či lesníci, poľovníci alebo poľnohospodári, k nej máme veľmi blízko a sme s ňou dennodenne v kontakte. Uvedomujeme si, že krajina tu je pre všetkých, nielen pre nás. Škody zverou, nám bohužiaľ z roka na rok narastajú, predovšetkým ide o raticovú zver. Táto zver spôsobuje enormné škody na poľnohospodárskych plodinách, znemožňuje obnovu lesných porastov a treba to samozrejme regulovať. Priemerné škody máme vyčíslené za rok 2024 vo výške 18 miliónov eur a za posledné desaťročie je to 140 miliónov eur, reálne odhadujeme škody oveľa vyššie a súčasný zákon to nereflektuje.“  Vznikajú tak zbytočné problémy medzi užívateľmi poľnohospodárskych pozemkov a užívateľmi poľovných revírov.

Medzi signatármi na pôde SPPK nechýbal minister pôdohospodárstva a vidieka Richard Takáč, ktorý zdôraznil, že prijatie nového zákona o poľovníctve je na Slovensku potrebné a zákon je pripravený dobre: „Môžem povedať, že príprava nebola jednoduchá, ale bola historicky iná ako po minulé roky a desaťročia. Prvýkrát historicky sa tento zákon nepripravoval len na ministerstve pôdohospodárstva, ale tento zákon bol písaný v regiónoch na celom Slovensku.“

Spoločným memorandom signatári vyzývajú vládu SR, aby tento zákon schválila, ako aj všetkých poslancov Národnej rady SR, aby ho schválili. Andrej Gajdoš predseda SPPK: „Čas ukáže, ako sa k tomu postavia poslanci. Ja pevne verím, že záujmy nás troch najkompetentnejších k tejto veci, prevýšia osobné záujmy niektorých poslancov a zákon v najbližšej dobe bude prijatý a schválený.“

SPPK sa od minulého roka intenzívne zapájala do príprav nového zákona o poľovníctve, aktívne sa zapojila aj do pripomienkového konania, kedy počas  medzirezortného pripomienkového konania uplatnila 66 pripomienok. Aktuálny návrh zákona o poľovníctve SPPK považuje za pozitívnu zmenu, ktorá môže nastať v oblasti roky sa zhoršujúcej situácie s premnoženou poľovnou zverou.

V mnohých regiónoch Slovenska sa škody zverou na poľnohospodárskej pôde stali každoročným problémom. Pestovateľom prinášajú nielen ekonomické straty, ale aj frustráciu a bezmocnosť. Minulý rok (2024) bola škoda zverou spôsobená na 67 744 hektároch poľnohospodárskej pôde v celkovej výške v hodnote 18 524 377 €.

SPPK už niekoľko rokov vykonáva monitoring škôd na poľnohospodárskych plodinách, ktoré spôsobuje poľovná zver. Hoci údaje zbierame počas celého roka, v realite však nezohľadňujú celkovú situáciu v chotároch, keďže monitoring nie je povinný a zapájajú sa do neho len niektorí naši členovia, nakoľko aktuálne takmer vôbec nedochádza k náhrade vzniknutých škôd na poľnohospodárskych plodinách.

Príspevok Memorandum na podporu nového poľovníckeho zákona je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vyjadrenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory

Slovensko naposledy bojovalo s nebezpečnou slintačkou a krívačkou pred päťdesiatimi rokmi – v 70-tych rokoch minulého storočia. Dnešné potvrdenie nákazy v chovoch v okrese Dunajská Streda je tak šokom pre všetkých chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku.

„V mene vedenia komory a v mene všetkých chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku vyjadrujem obrovskú ľútosť nad zavlečením nákazy do slovenských chovov. Osobne to vnímam ako veľmi bolestnú skúsenosť pre všetkých, ktorí sú do tejto situácie zapojení. Utratenie zvierat nie je len logistickým, ale aj hospodárskym a emocionálnym šokom pre chovateľov a ich zamestnancov. Zvieratá sú často považované za súčasť ich každodennej práce a živobytia a ich strata môže mať hlboký dopad na ľudí, ktorí sa o ne starajú a samozrejme, aj na firmy ako také,“ uviedol v reakcii na potvrdenie nákazy predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora apeluje na všetky rezortné inštitúcie a ministerstvá, ktorých kompetencie súvisia s ochranou chovov hospodárskych zvierat, ochranou zdravia, logistikou a riešením tejto mimoriadne závažnej situácie, ako aj na všetkých chovateľov hospodárskych zvierat. Apeluje na okamžité prijatie opatrení súvisiacich s elimináciou ochorenia, logistikou zvozu kadáverov, systémom odškodnenia, ale aj obnovou chovov. Komora už pred týždňom na tlačovej besede upozorňovala na možné riziká, ktoré môžu nastať pri zavlečení nákazy na Slovensku: utratenie vysokého počtu zvierat v postihnutých chovoch, zastavenie obchodovania so Slovenskou republikou s vybranými potravinami, zníženie výroby niektorých potravín, dopad na mliekarne a mäsospracovateľské podniky.

„Slovensko sa dostalo do mimoriadne nepríjemnej situácie, ktorú môžu pocítiť nielen chovatelia, ale aj samotní spotrebitelia. Hrozia nám významné ekonomické straty. Preto je v tejto chvíli kľúčový spoločný a včasný postup ministerstiev, veterinárov a chovateľov. Hermetické uzavretie chovov, maximálna dezinfekcia, veterinárne kontroly a obmedzenie pohybu osôb v blízkosti fariem, ale aj v lesoch a na poliach podľa pokynov veterinárov. To je v tejto chvíli to zásadné a prvoradé, čo môžeme urobiť v tejto situácii. V hre je potravinová bezpečnosť štátu,“ myslí si predseda SPPK Andrej Gajdoš.

Včasný a spoločný postup a rešpektovanie pravidiel nám v najbližších dňoch ukážu či sa nákaza zastavila alebo sa presunie aj do iných chovov. Z hľadiska produkcie potravín sú ohrozené chovy hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných. Ani v jednom z týchto segmentov Slovenská republika nedosahuje 100% potravinovú sebestačnosť.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK

Príspevok Slovensko: slintačka a krivačka je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Práca na poli, vo vinici, alebo dokonca v lese pre mnohých evokuje náročnú a často aj znečisťujúcu činnosť. Dynamika tohto odvetvia je však v súčasnosti ohromujúca a poľnohospodári sa postupne adaptujú na využívanie high-tech technológií. Tento trend ponúka atraktívnu perspektívu najmä pre mladých jednotlivcov, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť poľnohospodárstva.

Drony pomáhajú optimalizovať využívanie hnojív, vody a postrekov

Lietajúce drony so špeciálnymi snímačmi RBG umožňujú zhodnotiť celkový stav poľa a zdravotný stav rastlín s väčšou presnosťou a efektivitou, ako by sa to realizovalo len ľudským okom. „V rámci projektu inteligentného poľnohospodárstva prenášame snímky v reálnom čase z dronov na server, kde sú následne analyzované pomocou umelej inteligencie. 5G technológia umožňuje množstvo prelomových inovácií, ako napríklad umelú inteligenciu, internet vecí alebo cloud computing,“ vysvetľuje Erich Manzer, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Huawei Slovensko.

Podľa hlavného agronóma Matúša Baču, zo spoločnosti Farma Majcichov môže byť dron buď mapovací, alebo aplikačný. Mapovací dron môže nájsť buriny, ktoré sú napr. len na jednom/dvoch hektároch pôdy. „Tým pádom nemusíte dať chémiu na 100 hektárov, ale len na jeden/dva hektáre, ktoré vám dron nájde. Neskôr použijete aplikačný dron, ktorý aplikuje cielene chémiu len tam kde ju treba. Voči životnému prostrediu a ekonomike podniku je to veľmi prínosné,“ vysvetľuje Bača.

Lesná škôlka v Česku pestuje sadbový materiál „bez dotyku ľudskej ruky“

Najväčšie „škôlkarské“ stredisko v Českej republike vďaka najmodernejším technológiám a maximálnej automatizácii pestuje sadbový materiál s minimálnou potrebou zapojenia ľudskej sily. Moderná triediaca linka za krátku dobu rozpozná vďaka metódam umelej inteligencie a počítačového videnia kvalitné sadenice od tých nekvalitných. Systém vynašli pracovníci Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. „Naša časť komplexného riešenia predstavuje pomyselné srdce celej linky, ktoré na základe počítačového videnia a metód umelej inteligencie rozhoduje o kvalite danej sadenice a tým aj o tom, či spĺňa alebo nespĺňa parametre vyžadované normou,“ povedal profesor Vladimír Vašek, riaditeľ Centra CEBIA-Tech zlínskej univerzity. Slovenské agro podniky sú k využívaniu AI zatiaľ skeptické. „AI dávame nejaké úlohy cez chatgpt, ale píše hlúposti, zatiaľ to nemáme kde využiť,“ hovorí Bača. K názoru, že AI má ešte medzery sa prikláňa aj spoločnosť FirstFarms.

Moderná linka zvýšila efektivitu a zároveň aj kvalitu. „Vďaka tejto linke dokážeme pracovať efektívnejšie. Sme schopní triediť väčšie množstvo sadeníc s menším počtom ľudí a jednoznačne sa nám zvýšila kvalita vytriedeného materiálu, pretože to, čo nastavíme do počítača, sa nám presne vytriedi,“ opísal výrobný riaditeľ Lescus Cetkovice Jakub Rozmánek. Lesná škôlka zefektívňuje aj úkony, ktoré sa netýkajú jej hlavnej činnosti. Zaobstarala si terénnu kosačku Spider na diaľkové ovládanie, ktorá šetrí pracovnú silu v lese. „Za ideálnych podmienok Spider zvyšuje efektivitu práce v lese. Plochu, ktorú predtým kosili 3 až 4 ľudia s krovinorezmy, dokáže v prípade šikovnej obsluhy jeden Spider,“ dodávaRozmánek. Terénneho špecialistu si zaobstarali aj ďalšie lesné škôlky. „Spider je schopný pokosiť hektár za deň, čo by jeden kosec nedokázal. Nákupom Spidera sme ušetrili 3 pracovníkov. Používame ho v lese na desiatky hektárov,“ pridáva sa Michal Boček zo spoločnosti B forest, ktorá prevádzkuje niekoľko lesných škôlok.

Technológia IoT monitoruje plodiny a zabezpečuje zdravie a bezpečnosť zvierat

Vďaka technológií Internet of Things (IoT) majú poľnohospodári prístup k údajom o životnom prostredí a stavoch strojov v reálnom čase, čo im umožňuje prijímať lepšie rozhodnutia. Tieto údaje zlepšujú každodenný aspekt práce, vrátane pestovania plodín a monitorovania hospodárskych zvierat, čo znižuje náklady na pracovnú silu a zabezpečuje zdravie a bezpečnosť zvierat. Kombinácia údajov IoT a presných geopriestorových údajov zvyšuje poľnohospodárom výnosy a znižuje odpad.

Inteligentné technológie prinášajú nové výzvy

Napriek tomu, že digitalizácia prináša mnoho výhod, môže tiež vytvoriť digitálnu priepasť medzi tými, ktorí majú prístup k najnovším technológiám, a naopak tými, ktorí nemusia mať prístup ani len k spoľahlivému a cenovo dostupnému internetu. Ďalším problémom môžu byť aj potrebné zručnosti. „Mnohí poľnohospodári si možno neuvedomujú potenciálne prínosy digitalizácie a môžu mať nedostatok potrebných zručností a zdrojov na zavádzanie nových technológií,“ informuje Európska Komisia, ktorá zároveň dodáva, že náklady na zavedenie nových digitálnych technológií môžu prevážiť nad potenciálnymi prínosmi, najmä pre malých poľnohospodárov.

Ako reaguje štát na digitálnu revolúciu?

V programovom období 2014 – 2022 bolo možné podporiť investície do modernizácie, digitalizácie a využívanie AI, napr. prostredníctvom Programu rozvoja vidieka SR (PRV). Týkalo sa to najmä investícií do autonómnych robotov, inteligentných senzorov, GPS využívané na presné poľnohospodárstvo a iné smart technológie. „V rámci tejto oblasti výzvy 65/PRV/2022 bolo predložených celkovo 64 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v požadovanej sume 7 140 039,78 Eur. Výzva je aktuálne vyhodnocovaná,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.

Aktuálne sa pripravujú výzvy Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027. „Momentálne prebieha prijímanie príslušnej legislatívy a prvé výzvy na projektové intervencie budú vyhlasované koncom roka 2024 – začiatkom roka 2025.  Riadiaci orgán zverejní na svojej stránke (www.mprv.sk) indikatívny harmonogram výziev pre každý rok. Ďalšie informácie a poradenstvo ohľadom poskytovania podpôr z PRV a SP SPP poskytuje Národná sieť rozvoja vidieka (www.nsrv.sk),“ dodávaDaničová.

Pomoc štátu očami poľnohospodárov

V rámci presnejšieho poľnohospodárstva štát podporuje výbavu traktora aby obsahoval výkonnejšiu GPS.Traktor dokáže jazdiť na aj na 1 cm presne takmer autonómne, aby sa predišlo plytvaniu.  „Momentálne je na stole výzva, kde podporujú výbavu traktora aby obsahoval presnejšiu GPS. Pokiaľ je priestor normálny ide to dosť presne, a traktory sa dokážu točiť samé, ak ich tak naprogramujete. Vodič tam len sedí a v prípade pevného bodu, prekážky len strhne volant. Šetríte tak čas, naftu, prejazd a nedochádza tak k prekryvu osiva,“ konštatuje Bača.

Podľa spoločnosti FirstFarms štát nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na nové technológie a naopak v modernizáciu poľnohospodárstva spomaľuje. „Štát by mal síce zabezpečiť ochranu občanov a životného prostredia avšak skôr cez výkonnú moc v prípade poškodenia a tým vplývať na zvyšovanie zodpovednosti za činy. Nemal by neopodstatnene brzdiť ľudí v hľadaní nových technických riešení a využívaní všetkých dostupných prostriedkov na znižovanie environmentálnej záťaže a zvyšovanie úrody a efektívnosti práce,“ dodáva na záver Matúš Granec zo spoločnosti FirstFarms.

Príspevok Ako digitalizácia mení poľnohospodárstvo? Pestovanie bez dotyku ľudskej ruky. je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Komu je pomoc určená?

Odvodová úľava sa týka vybranej skupiny zamestnávateľov,ktorí vykonávajú hlavnú ekonomickú činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2:

Divízia 01, triedy  01.13,  01.21,  01.24,  01.25,  01.41,  01.42,  01.45,  01.46,  01.47,  01.50

Divízia 03, trieda  03.22.

Kde môžu vybraní zamestnávatelia žiadať o úľavu?

Zamestnávatelia, ktorí vykonávajú vybrané ekonomické činnosti môžu odvodovú úľavu požiadať Sociálnu poisťovňu formou vyhlásenia potravinára.

Treba mať však na zreteli, že sú stanovené termíny dokedy je možné o úľavu požiadať.

Aké sú termíny na požiadanie o úľavu?

Stále platí, že Sociálna poisťovňa, po overení splnenia podmienok poskytnutia pomoci, oznámi zamestnávateľovi prostredníctvom eSlužieb schválenie/neschválenie štátnej pomoci najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom v určenej lehote zamestnávateľ podal príslušné vyhlásenie.

Taktiež platí, že zamestnávatelia musia mať splnené všetky povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Príspevok ODVODOVÁ ÚĽAVA pokračuje do decembra 2024! je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

O prácu v agrosektore nemajú mladí ľudia záujem

Agropotravinárske odvetvie je dlhé roky prestarnuté, bez výrazného záujmu mladých ľudí o prácu na poli, pri zvieratách alebo v potravinárskych prevádzkach. Firmy sú tak nútené zamestnávať už aj cudzincov, a to najmä z tretích krajín mimo Európskej únie. Vítame preto rozhodnutie vlády SR, vďaka ktorému bude štát prideľovať cudzincom národné víza aj pre prácu v agropotravinárskom sektore, ktoré im uľahčia nástup do zamestnania. Vládny kabinet rozširuje počet pracovných pozícií o 35, pre ktoré sa budú národné víza vydávať a ktoré súvisia s rozvojom vidieka.

S nepriaznivým demografickým vývojom roky zápasia zamestnávatelia naprieč všetkými oblasťami národného hospodárstva. „Demografický vývoj Slovenska je nepriaznivý a populácia nám starne. Ročne evidujeme približne o 20-tisíc ľudí menej, ktorí nám ostávajú aktívni v pracovnom pomere,“ vykreslil stav viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.

Tento nepomer je citeľný práve v agropotravinárstve, pričom náročnosť mnohých pracovných manuálnych pozícií stúpa vplyvom zvyšujúceho sa veku pracovníka. Poľnohospodárom tak dvojnásobne chýbajú ľudia na pozíciách ako dojič, ošetrovateľ zvierat, zberači ovocia, hrozna. S blížiacou sa sezónou žatvy úmerne silnie aj dopyt po ľuďoch, ktorí môžu pracovať pri zbere tohtoročnej úrody a v rámci sezónnych prác. Poľnohospodári privítajú aj údržbárov či strojníkov na technologických linkách, potravinári zase napríklad nových pekárov alebo mäsiarov.

„Oceňujem prístup ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša v poslednej dobe. Po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie o zneatraktívnení predčasného odchodu do dôchodku, ministerstvo práce konštruktívnou a rýchlou komunikáciou s ministrom pôdohospodárstva prijalo ďalšie pozitívne rozhodnutie, ktoré uľahčí firmám v agropotravinárskom sektore efektívnejšie zamestnávať ľudí z tretích krajín. Naposledy sme o tejto téme diskutovali pred týždňom na výjazdovom rokovaní vlády a dnes vidíme výsledok,“ zhodnotil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. 

Nariadenie vlády SR by malo zlepšiť dostupnosť vhodnej pracovnej sily v zamestnaniach, ktoré sú dlhodobo identifikované ako zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. Národné víza sa budú cudzincom v roku 2024 vydávať aj na tie vybrané pracovné pozície, ktoré priamo súvisia s rozvojom agroturizmu na Slovensku a prevádzkou stravovacích a ubytovacích zariadení.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK

Príspevok Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora: Pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín sme urobili krok vpred rýchlym rozhodnutím vlády je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Príspevok Viete prečo poľnohospodári štrajkujú? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v apríli 2023 medziročne vyššie o  14,2 % a medzimesačne klesli o 2,3 %. Pozitívnym trendom vývoja je, že dynamika rastu cien sa vo väčšine výrobných odvetví spomaľuje. 

Naďalej najvyšší rast cien bol v oblasti energetiky (v dodávke elektriny a plynu), medziročný rast v apríli dosiahol viac ako 33 %, v predošlých mesiacoch však prekračoval 55 %. Vo váhovo dôležitých odvetviach slovenského priemyslu – v produkcii dopravných prostriedkov boli ceny medziročne vyššie o 7,4 % a vo výrobe z gumy a plastu o 17,4 %. Naopak, medziročne lacnejšie boli výrobné ceny v produkcií kovov a kovových konštrukcií o 6,3 % a tiež v spracovaní ropných produktov o 22,5 %.

V súhrne za štyri mesiace roka 2023 tuzemské výrobné ceny v priemysle vzrástli o 15,1 %.

Článok pokračuje pod reklamou

Živočíšne výrobky drahšie o 1/4

Rast cien poľnohospodárskych výrobkov v apríli medziročne výrazne spomalil na 9,1 %, je to len polovičná hodnota ako v predošlých mesiacoch. Rastlinné výrobky dokonca medziročne zlacneli o 8 %, tento výsledok najviac ovplyvnil pokles cien obilnín o 15,2 %. Ceny živočíšnych výrobkov boli drahšie takmer o 24 %, čo je o tretinu nižšia hodnota oproti medziročným rastom v predošlých mesiacoch. Slepačie konzumné vajcia boli naďalej medziročne drahšie o viac ako 70 %, rast cien surového kravského mlieka sa znížil na 28 %.

Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 22,1 %, pričom ceny rastlinných výrobkov boli vyššie o 12,3 % a živočíšnych výrobkov o 32,7 %.

Zdroj: Štatistický úrad SR / úprava redakcia

Príspevok Ceny v priemysle a poľnohospodárstve naďalej stúpajú, len pozvoľnejšie je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vzdelávanie spotrebiteľov musí byť dlhodobé a počas celého roka. Najmä v období prichádzajúcich sviatkov je však mimoriadne dôležité ešte viac spotrebiteľom vysvetľovať, prečo by mali v obchodoch siahnuť po kvalitnej potravine vyrobenej na Slovensku.

Hľadať treba ochrannú známku

Projekt Slovenská Veľká noc sa aj v tomto roku zameria na tradičné potraviny, ktoré nakupujeme pred Veľkou nocou. Na sociálnych sieťach bude SPPK vysvetľovať, aké sú benefity typických jarných potravín, ktoré sú súčasťou slávnostného veľkonočného stola.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako spoznať, že kúpené jahniatko je určite chované na Slovensku? Veľmi jednoducho! Hľadajte ochrannú známku Zlaté jahňa 100 % slovenské. Mäso s takýmto označením skrýva v sebe mimoriadne benefity pre ľudský organizmus. Kvalitná diétna jahňacina ako jedno z prvých jedál malého batoľaťa, ktoré prechádza z mliečnej stravy na tuhé príkrmy? Áno a je to nielen funkčná potravina, ale má spolu s bryndzou aj zlepšujúci účinok na naše zdravie a doslova nás lieči.

Bude dostatok slovenskej hydiny

V projekte Slovenská Veľká noc sa sú podľa SPPK aj na benefity slovenskej hydiny a slovenských vajíčok. Naši hydinári ubezpečujú, že pred Veľkou nocou bude dostatok slovenskej hydiny. A navyše, čo je výborná správa pre spotrebiteľov, hydinári ponúkajú, a to nielen na veľkonočný trh, produkty aj pre náročnejších spotrebiteľov. Ide o tzv. prémiové výrobky: hydinu z kurčiat chovaných systémom welfare alebo mäso z pomaly rastúcich kurčiat. Sú dlhšie chované a majú výrazne kvalitnejšie a teda hodnotnejšie mäso.

Zdroj: SPPK / úprava redakcia

Príspevok O kvalite obzvlášť pred Veľkou nocou je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.