Daň z príjmu

Daň z príjmu platíme prakticky všetci, ktorý nejaký príjem dosahujeme. Legislatívne ju rozdeľujeme na daň z príjmu :

• Fyzických osôb, kam zaraďujeme zamestnancov, živnostníkov, športovcov, umelcov a ostatné slobodné povolania.
• Právnických osôb – podnikateľské subjetky (s.r.o., a.s.) ako aj rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a iné neziskové organizácie.

Daň z príjmov fyzických osôb

Daň z príjmov platí každý občan, ktorého zárobok (zdaniteľný príjem) za zdaňovacie obdobie bol vyšší ako zákonom stanovená hranica – pre rok 2016 to bolo 1 901,67 EUR za podmienky, že tento príjem nebol od dane oslobodený. V článku sa bližšie zaoberám zdanením príjmov u fyzických osôb – podnikateľov.

Sadzba dane

• Výška sadzby dane pre Fyzické osoby je 19%, pričom tá sa uplatňuje pri príjmoch, ktoré nepresahujú 176,8 násobok sumy životného minima
• Ak sa živnostníkovi darilo, a jeho príjem prekročil hranicu 176,8 násobok sumy životného minima, zdaňuje svoje príjmy zvýšenou sadzbou 25%

Ak ste SZČO (živnostník), profesionálny športovec, alebo vykonávate iné slobodné povolanie, máte každý rok, tak ako to už býva zvykom, do 31. marca nasledujúceho roka podať daňové priznanie, kde zdaňujete svoje príjmy za predchádzajúci rok. Ak to z určitých dôvodov nemôžete stihnúť do uvedenej lehoty, môžete daňovému úradu oznámiť, že si predlžujete lehotu na podanie daňového priznania, a to až do 30. júla alebo až 30. septembra (ak ste poberali príjmy zo zahraničia).

Dôležité je spomenúť fakt, že fyzické osoby pri jednoduchom účtovníctve (vrátane daňovej evidencie a paušálnych výdavkoch) zdaňujú iba svoje príjmy, t.j. skutočne zaplatené faktúry v danom roku. Ak vystavíte faktúru v decembri, ale zaplatená bude až v januári, príjem z tejto faktúry zdaňujete až v tom roku, kedy bola uhradená.
Po prekročení určitej výšky daňovej povinnosti v daňovom priznaní Vám môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov, a to :

• Štvrťročne – ak vaša daňová povinnosti prekročila sumu 2 500,- EUR
• Mesačne – ak vaša daňová povinnosť bola vyššia ako 16 600,- EUR.

Preddavky sa vypočítajú ako podiel výšky daňovej povinnosti /12 mesiacov alebo 4 kvartály.

Daň z príjmu právnickej osoby

Podnikateľské subjekty a ostatné právnické osoby zdaňujú všetky svoje príjmy, ak nejde o príjmy od dane oslobodené v zmysle zákona. U právnických osobách sa však stretávame s povinnosťou platiť daň aj v prípade, ak firma nedosiahne zisk, ale stratu. Ide o tzv. daňové licencie, ktoré určujú akúsi minimálnu výšku daňovej povinnosti pre každú právnickú osobou.

Výnimkou sú novo-založené spoločnosti, ktoré sú prvý rok existencie od platenia daňovej licencie oslobodené. Dobrou správou však je, že povinnosť platiť daňovú licenciu budú mať podnikatelia posledný krát za rok 2017. Ak ste odkladali založenie spoločnosti z dôvodu daňových licencií, môžete tak urobiť už tento rok. Za prvé zdaňovacie obdobie daňovú licenciu neplatíte a v roku 2018 už budú daňové licencie zrušené.

Sadzba dane a výška daňovej licencie

Sadzba dane z príjmov právnických osôb pre rok 2017 je vo výške 21%. Výšku daňovej licencie rozlišujeme na tri základné kategórie:

• Ak subjekt nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a jeho ročný obrat neprekročil 500 000 EUR, výška daňovej licencie predstavuje 480 EUR
• Ak je subjekt platiteľom DPH a jeho ročný obrat neprekročil čiastku 500 000 EUR, výška daňovej licencie je 960 EUR
• Ak subjekt prekročil za zdaňovacie obdobie ročný obrat 500 000 EUR, jeho výška daňovej licencie bude 2 880 EUR.

Daň z motorových vozidiel

Ak podnikatelia využívajú na svoje podnikateľské účely motorové vozidlo, sú povinný podať daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Základnou podmienkou je, že vozidlá majú evidenčné čísla v Slovenskej republike.

Dôležité je pripomenúť, že ak podnikateľ používa na podnikateľský účel súkromné vozidlo, ktoré nie je majetkom firmy ale je v majetku súkromnej osoby (nepodnikateľa), ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, je povinný aj za takéto vozidlo podať daňové priznania a zaplatiť daň. ( pr. : zamestnanec použije svoje súkromné vozidla na pracovnú cestu  a firma mu preplatí cestovné náhrady. Aj za takéto vozidlo je podnikateľ povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň )

Sadzba dane je rozličná pre osobné vozidlá v závislosti od  zdvihového objemu valcov motora. Pre úžitkové vozidlá a autobusy sa sadzba dane počíta podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti v tonách a počtu náprav podľa technického preukazu alebo iného dokladu.
V závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla (t.j. od veku vozidla) sa sadzba dane upravuje percentuálnym znížením alebo zvýšením základnej sadzby dane. Znamená to, že čím novšie vozidlo, tým väčšia percentuálna zľava zo základnej sadzby dane. Toto opatrenia má podporovať kúpu novších firemných vozidiel s dôrazom na menšie produkovanie emisií.

Spotrebné dane

Ide o nepriame dane, ktoré sa vzťahujú len na určitý druh tovaru. Samotný názov nám naznačuje, že v jednoduchosti povedané zdaňujú spotrebu vybraných tovarov. V praxi sa s nimi stretávajú napríklad výrobcovia alkoholu alebo tabakových výrobkov.
Daň za vybrané komodity sa platí v jednoduchosti povedané už pri vyskladnení tovaru od výrobcu. Možno preto konštatovať, že sa prakticky zdaňuje už výroba tohto tovaru, resp. sa platí daň z neho už priamo pri dovoze tovaru na územie SR.  Tieto dane nepriamo platíme my všetci, nakoľko sú už zarátané do konečnej ceny daných tovar – napríklad pri tankovaní benzínu alebo nafty.
Správu spotrebných daní majú v kompetencii colné úrady, nie daňový úrad. Každá spotrebná daň sa riadi osobitným zákonom o spotrebnej dani.

Daň z pridanej hodnoty – „DPH“

V médiách asi najviac skloňovaná daň, ktorá sa dotýka priamo podnikateľov a nepriamo nás všetkých, keďže DPH je pripočítaná k cene tovarov a služieb. Platiteľom DPH sa môže podnikateľ stať dobrovoľne (ak je to pre neho výhodnejšie), alebo povinne na základe zákonom stanovených podmienok – a to prekročenie obratu 49 790,- EUR za posledných 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Subjekt sa pri registrácií stáva automaticky mesačným platiteľom DPH.

O zmenu obdobia na štvrťročného platiteľa DPH však môže podnikateľ požiadať po uplynutí nasledujúcich 12 mesiacov od obdobia, kedy sa stal platiteľom DPH. Musí však splniť podmienku, že jeho obrat za posledných 12 po sebe nasledujúcich mesiacov bol viac ako 49 790,- EUR a menej ako 100 000,- EUR. V prípade, ak podnikateľ prekročí obrat vo výške 100 000,- EUR, ostáva mesačným platiteľom.

Ako už samotný názov hovorí, podnikateľ platí iba daň z pridanej hodnoty, nie z celkovej ceny tovaru alebo služby. Z toho dôvodu si platcovia DPH uplatňujú odpočítanie DPH z nakúpených nákladov, čím vznikne povinnosť zaplatiť daň iba z rozdielu, ktorý tvorí pridanú hodnotu. Uvediem ilustratívny príklad : Firma ABC, s.r.o. sa zaoberá predajom tovaru – obchod s oblečením. Firma nakúpi od svojho dodávateľa tovar – oblečenie v hodnote:

• a) 1000,- EUR bez DPH
• b) 200,- EUR DPH
• c) Cena spolu = 1200 EUR

K hodnote tovaru pripočíta firma ABC, s.r.o. svoju maržu 20%, čo znamená, že tovar ponúka konečnému spotrebiteľovi :

• a) 1 200,- EUR bez DPH
• b) 240,- EUR DPH
• c) Cena spolu = 1 440 EUR

Podnikateľ na konci zdaňovacieho obdobia DPH (mesiac/štvrťrok) zaplatí daň iba z rozdielu (pridanej hodnoty), ktorú vypočíta ako : 240 – 200 = 40,- EUR (výška DPH z jeho tržieb, ktorú mu zaplatili koneční spotrebitelia – daň, ktorú zaplatil dodávateľovi tovaru pri nákupe od veľkoobchodu). Daňová povinnosť firmy ABC, s.r.o. je vo výške 40,- EUR. Ide skutočne iba o daň z pridanej hodnoty, čo si vieme overiť výpočtom : 1200 (predajná cena) – 1000(nákupná cena) = 200 EUR pridaná hodnota, pričom 20 % z 200,- EUR je daň vo výške 40,- EUR.

Mali ste možnosť vidieť stručný prehľad rôznych daňových povinností podnikateľov. Každý z nich sa riadi osobitnými zákonmi, obsahuje rôzne výnimky, špecifiká a podobne. Článok slúži pre primárnu predstavu rôznych druhov daní, s ktorými sa môžu podnikatelia stretnúť.

Príspevok Odborník radí: Aké dane platia podnikatelia? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Objednávka

Objednávku je možné definovať ako druh obchodného dokumentu, ktorým možno plnohodnotne nahradiť zmluvu. Slúži občanom i podnikateľom ako prvotný podklad pre dodávku tovaru alebo služieb. Zvyčajne sa vystavuje ako záväzný doklad o tom, že sa objednalo dodanie služby alebo tovaru v určitom množstve, kvalite a za podmienok špecifikovaných priamo v objednávke. Zákon neurčuje obsah a štruktúru objednávky, no keďže ide o obchodný dokument, mala by spĺňať požiadavky v zmysle  Obchodného zákonníka.

Na objednávke je preto potrebné uviesť identifikáciu zmluvných strán (Odberateľ a Dodávateľ) v rozsahu obchodného mena, sídla, IČO, DIČ, čísla zápisu v registri a právnej formy právnickej osoby. V prípade fyzickej osoby samozrejme neuvádzame právnu formu a namiesto obchodného mena a sídla použijeme meno, priezvisko a adresu. Samozrejmosťou je špecifikácia objednávaného tovaru alebo služby ( merná jednotka, jednotková cena, počet jednotiek, cena spolu ), dodacie podmienky (dátum a spôsob dodania) a ostatné informácie.

Objednávky je takisto potrebné archivovať, resp. prikladať k faktúram. V praxi sa často stáva, že podnikatelia po dodaní tovaru, resp. služby objednávku zahodia – to je chyba! Odkladajte si objednávky a prikladajte ich k faktúram pre vášho účtovníka. Zvyšujete tým dôveryhodnosť a preukázateľnosť faktúry v účtovníctve.

Faktúra

Najviac chýb sa dopúšťajú podnikatelia pri vystavovaní faktúr. Mnohí z nich zabúdajú na zákonom povinné informácie, ktoré musí faktúra obsahovať. Ak ich nemá, porušuje sa tým zákon a podnikateľovi hrozí sankcia. Faktúru definujeme ako daňový doklad, resp. účtovný doklad, ktorý vyjadruje vzťah medzi dvoma subjektmi – odberateľom (ktorý faktúru vystavuje) a dodávateľom (ktorý faktúru prijíma) z titulu predaja tovaru alebo služby.

Na základe toho rozlišujeme vystavenú (vydanú, odberateľskú) faktúru, ktorú vystavujeme ako podnikatelia našim odberateľom, a prijatú faktúru (došlú, dodávateľskú), ktorú sme prijali od svojho dodávateľa za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. Štruktúra faktúry nie je predpísaná, jednotlivé zákony však definujú náležitosti, ktoré musí obsahovať, a to konkrétne Obchodný zákonník, Zákon o účtovníctve, Zákon o dani z pridanej hodnoty.
Podľa obchodného zákonníka musí faktúra obsahovať :

• obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
• právnu formu právnickej osoby,
• identifikačné číslo, ak je pridelené (IČO),
• Číslo zápisu v Obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov, uvádzať aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu.

V zmysle zákona o účtovníctve je potrebné na faktúrach uvádzať :

• slovné a číselné označenie účtovného dokladu (napr. Faktúra č. 2017001),
• obsah účtovného prípadu – t.j. to čo je predmetom dodania (napr. Fakturujeme Vám opravu / predaj počítača),
• označenie jeho účastníkov – kto je dodávateľom (podnikateľ, ktorý faktúru vystavuje) a kto je odberateľom (zákazník) spolu s ich identifikačnými údajmi,
• údaj o cene za mernú jednotku, vyjadrenie množstva a celkovej ceny,
• dátum vyhotovenia účtovného dokladu (faktúru je podnikateľ povinný vyhotoviť do 15 dní odo dňa dodania predmetu fakturácie,
• dátum uskutočnenia účtovného prípadu – tzv. deň dodania (dátum, kedy došlo k dodaniu tovaru, služby alebo prijatia platby),

Ak je podnikateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), príp. osobou registrovanou pre DPH, je povinný pri vystavovaní faktúr rešpektovať ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý prikazuje na faktúre uvádzať:

• identifikačné čísla pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) oboch zmluvných strán ( v prípade, že aj odberateľ je platca DPH),
• dátum, kedy bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum prijatia platby,
• základ dane pre každú sadzbu dane, jednotková cena bez dane, zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
• uplatnená sadzba dane alebo oslobodenie od dane a výška dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť,
• v prípadoch, ktoré stanovuje zákon, je potrebné uvádzať na faktúrach aj jednotné slovné formulácie, napríklad „prenesenie daňovej povinnosti“ alebo „dodanie je oslobodené od dane“,
• poradové číslo faktúry,
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
• ostatné slovné informácie v zmysle zákona o DPH.

Neznamená to však, že ak je podnikateľ platiteľom DPH, je povinný uvádzať na faktúrach iba náležitosti v zmysle zákona o DPH a ostatné povinné údaje (napríklad v zmysle Obchodného zákonníka) sa ho netýkajú. Práve naopak, musí na faktúre uviesť všetky zákonmi uvádzané povinné údaje, t.j. náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka, Zákona o účtovníctve aj Zákona o DPH.

Dodací list

Niektoré podniky pri predaji vystavujú odberateľovi okrem faktúry aj dodací list, t.j. doklad potvrdzujúci dodanie tovaru alebo služby. Zákon neprikazuje dodací list vystavovať, preto nie je ani legislatívne definovaný jeho obsah. Možno ho však považovať za účtovný doklad, a teda musí obsiahnuť nasledujúce náležitosti:

1. Označenie “Dodací list”.
2. Poradové číslo dodacieho listu.
3. Číslo faktúry, na ktorú je dodací list viazaný.
4. Označenie účastníkov – t.j. dodávateľa a odberateľa so všetkými identifikačnými údajmi.
5. Dátum vyhotovenia dodacieho listu a dátum uskutočnenia dodávky.
6. Podrobnejší opis produktov, ich výrobné čísla a pod.
7. Ak je podnik platcom DPH, tak aj sadzby a hodnoty DPH.
8. Mernú jednotku, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva.

Ak váš odberateľ nevyžaduje dodací list a na faktúre sú uvedené všetky potrebné informácie o tovare, uveďte písomnú informáciu na faktúru „faktúra je zároveň aj dodacím listom“. Zjednodušíte si tak administratívny proces fakturácie.

Dobropis

Pojem dobropis zákon nepozná, no v praxi už tento názov zľudovel. Ide o doklad, ktorým sa znižuje pôvodne fakturovaná cena. V jednoduchosti povedané ide o faktúru so zápornou hodnotou, ktorá sa viaže na v minulosti už vystavenú faktúru. Dobropis sa vystavuje v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty pri:

• vrátení tovaru odberateľovi – čiastočnom alebo úplnom (napr. z dôvodu reklamácie),
• pri zrušení dodávky tovaru alebo služby (zákazník zruší objednávku),
• pri dodatočnom znížení ceny – napr. z dôvodu množstevnej zľavy,

Dobropis musí obsahovať rovnaké náležitosti, ako samotná faktúra. Okrem nich je však potrebné v ňom naviac uvádzať aj:

• slovné označenie dokladu , z ktorého by malo byť zrejmé, že ide o dobropis (Dobropis 201701),
• číselné označenie, podobne ako pri vystavených faktúrach,
• pôvodné číslo faktúry, ku ktorej sa dobropis vzťahuje (vhodné je uviesť aj dôvod vystavenia dobropisu),
• dobropis sa vystavuje v deň vrátenia tovaru, v deň reklamácie, resp. v deň priznania zľavy, rabatu – faktúra sa na rozdiel od dobropisu môže vystaviť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti,
• sumy na dobropise sa vyznačujú so znamienkom mínus.

TIP: Na dobropise je možné ako formu úhrady uviesť  “vzájomný zápočet”, ak odberateľ pôvodnú faktúru ešte neuhradil. Znamená to, že sa uhradí iba rozdiel medzi faktúrou a dobropisom.
Pri platcoch DPH sú dobropisy z pohľadu zákona o daní z pridanej hodnoty mierne komplikovanejšie, je preto vhodné, skôr ako nejaký dobropis vystavíte, konzultovať to s vašim účtovníkom.

Doklad z elektronickej alebo virtuálnej registračnej pokladnice

Pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice („ďalej len ERP“) alebo virtuálnej registračnej pokladnice („ďalej len VRP“) sú štandardne generované v zákonom predpísanej podobe. Je však dobré skontrolovať, či aj vaša pokladnica tlačí na doklad zákonom požadované údaje, a to:

1. daňový kód elektronickej registračnej pokladnice,
2. daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
3. identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
4. ochranný znak,
5. poradové číslo pokladničného dokladu od poslednej dennej uzávierky,
6. dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,
7. označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby dane z pridanej hodnoty,
8. cenu tovaru alebo cenu služby,
9. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania,
10. základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb,
11. sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb,
12. výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom DPH v členení podľa sadzieb,
13. zaokrúhlenie ceny,
14. celkovú sumu platenej ceny,
15. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

Výdavkový a príjmový pokladničný doklad

Na  záver sa pozrieme na štandardné pokladničné doklady – modrý výdavkový a červený príjmový. Predtlačený doklad pre jeho ručné vypísanie možno kúpiť v ktoromkoľvek papiernictve. Slúžia na zaevidovanie príjmu financií v hotovosti, alebo naopak výdavku v hotovosti.

Môžu ich  však použiť iba podnikatelia, ktorým zákonom neukladá povinnosť viesť tržby cez registračnú pokladnicu. Takýchto podnikateľov je pomenej, patria medzi nich napríklad stavebné činnosti. Znamená to, že živnostník, ktorý vystaví faktúru za vymaľovanie izieb v budove na sumu 300,- €, môže úhradu takejto faktúry b zaevidovať cez obyčajný príjmový pokladničný doklad.
Keďže ide o účtovné doklady, musia obsahovať už spomenuté náležitosti podľa zákona o účtovníctve, obchodnom zákonníku a v prípade platcu DPH aj zákona o DPH.  Znamená to teda:

• identifikáciu príjemcu platby a platiteľa v plnom rozsahu (Obchodné meno alebo meno a priezvisko, sídlo alebo adresa, IČO, DIČ poprípade IČ DPH),
• dátum uskutočnenia platby,
• Sumu a menu ( v prípade platcu DPH členenú na základ dane, DPH a sumu spolu),
• Účel hotovostnej platby,
• Podpis príjemcu platby, zhotoviteľa dokladu,

Záver

Ako podnikatelia sa stretávate v praxi s množstvom dokladov. Ich agendu väčšinou zabezpečuje váš účtovník alebo ekonomické oddelenie. No mnohí z vás si najmä v začiatkoch vystavujú a spravujú doklady sami. Je vhodné preto poznať zákonné minimum pre jednotlivé druhy dokladov a orientovať sa v ich názvoch a prípadoch, kedy sa používajú.

Pri všetkých vyššie uvedených dokladoch sú popísané povinné náležitosti z pohľadu podnikateľa a vystavovateľa dokladov. Samozrejmosťou je, že doklad musí obsahovať aj spôsob zaúčtovania (tzv. predkontáciu) a podpisový záznam osoby zodpovednej za zaúčtovanie – to však zabezpečí váš účtovník alebo účtovníčka.

V účtovníctve platí jedna zásada, a to, že všetko musí byť preukázateľné – t.j. musí byť k tomu doklad. Zákon však v niektorých prípadoch neumožňuje uplatniť si napríklad odpočet DPH, ak doklad neobsahuje povinné údaje. Je preto aj v záujem podnikateľov, aby kontrolovali, aké doklady dostávajú. Ak si nie ste istý jeho správnosťou, obráťte sa na vášho účtovníka.

Príspevok Peter Tomčány: Doklady v podnikaní je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.