Výrok 1 nie je menej ako 2 neplatí v matematike, veľmi často však platí vo financiách, zvláštnu pozornosť je nutné venovať nákupu. Ak by som vybral akúkoľvek oblasť podnikania, v ktorej výrok 1>2 dokážem, naštvem niektorého z priateľov alebo známych. Verejne dostupným príkladom nákupu CT-prístrojov v Žiline „naštvem“ iba poslanca Smeru-SD Blanára a jeho priaznivcov. Podľa neho je totiž cena za prístroj 2 272 000 € NIŽŠIA ako cena 1 447 000,10 € za identický prístroj! V miliónoch 2<1 (implikácia 1>2).

zdroj: https://www.ta3.com/clanok/1119708/jurinova-pre-ct-podava-trestne-oznamenie-blanar-obvinenia-odmieta.html

(Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní §44 ods.3: Ponuky sa vyhodnocujú na základe: a) najlepšieho pomeru ceny a kvality [Poznámka autora: ani ako priaznivec danej politickej strany nedokážem obhájiť stratu viac ako 800 tisíc € týmto odsekom], b) nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo c) najnižšej ceny [Poznámka autora: týmto odsekom mínus 800 tisíc € už vôbec neviem obhájiť. Ale politici dokážu nemožné…])

Výrok 1>2 nie je o politike

Je o metodike TCO – Total Cost of Ownership (definícia: TCO je súčet všetkých zjavných a všetkých skrytých nákladov súvisiacich s majetkom počas celkovej doby vlastníctva, počas celkovej doby využívania a/alebo počas celkovej doby životnosti aktíva.)

Čo sú zjavné a skryté náklady najlepšie ukážeme na príklade s osobným automobilom. Zjavné náklady sú kúpna cena, registračná a cestná daň, zákonné poistenie, pohonné hmoty, odpisy. Nákladom pri podnikaní nie je DPH, ak je vlastník platca. Skryté náklady sú opravy a údržba automobilu, garážovanie a parkovanie, havarijné poistenie, pokuty a škody spôsobené iným ľuďom napr. zašpinením chodca rozstreknutím kaluže na ceste, poškodenie majetku a/ alebo zdravia iným pasažierom v aute alebo iným vodičom.

Skrytým nákladom sú aj náklady na získanie, prípadne udržanie si vodičského oprávnenia a s tým spojené lekárske vyšetrenia. Málokto však do TCO zahŕňa náklady spojené s likvidáciou auta v prípade jeho „vyradenia“. V prípade predaja automobilu výnos z predaja znižuje náklady na jeho obstaranie, čo tiež mnohí prehliadajú. Všetky tieto náklady súvisia s autom počas jeho života resp. počas doby, kým ho máme k dispozícii. Podľa typu nákladov na auto ich môžeme deliť z viacerých uhlov pohľadu:

• fixné(obstarávacia cena, dane) verzus variabilné (PHM, údržba),
• peňažné (hradené v hotovosti) verzus nepeňažné (čas v dopravných zápchach),
• jednorazové(obstarávacia cena) verzus opakujúce sa (PHM, dane, poistenie, údržba),
• známe(obstarávacia cena) verzus neznáme (PHM, údržba – závisí od najazdených km).

Ako dlho bude auto jazdiť, prípadne, ako dlho ho budeme vlastniť, otvára otázku celkovej doby vlastníctva, využívania a/alebo celkovej doby životnosti. Doba životnosti je rôzna „dĺžka života“ z hľadiska odpisovania, bodu zvratu alebo životnosti:

„Dĺžka života“ z hľadiska odpisovania predstavuje počet rokov, počas ktorých automobil odpisujeme pre daňové účely. Na Slovensku sú to 4 roky pre bežne využívaný automobil.

„Dĺžka života“ z hľadiska „bodu zvratu“ predstavuje počet rokov, kedy sa vráti hodnota vynaložená na obstaranie automobilu, prípadne, kedy výnosy prevýšia náklady na prevádzku a udržanie. Napríklad, taxikár zarobí na auto za 2 roky, počas ktorých zároveň auto „zničí“.

„Dĺžka života“ z hľadiska „životnosti“ predstavuje počet rokov, kedy je aktívum skutočne v prevádzke. V prípade veterána to môže byť aj 100 rokov a pre TCO je nutné počítať všetky náklady na jeho udržiavanie, uloženie, stráženie  apod.

Všetky vyššie uvedené „dĺžky života“ závisia od pohľadu a záujmu majiteľa. Zahŕňajú náklady na obstaranie, prevádzku a / alebo modernizáciu (hlavne pri veteránoch). Do TCO musíme zahŕňať aj náklady na plánovanie (výber vhodného auta, návštevy predajní a pod.) aj náklady na vyradenie majetku (predaj alebo likvidácia auta, pohreb psa). Náklady na prevádzku sú často niekoľkonásobne vyššie ako samotná cena obstarania.

Vhodnejší príklad ako auto je mobilný telefón. Dostanete ho za 1 €, pričom počas 4 rokoch jeho používania zaplatíte za jeho prevádzku stovky €. Za samotný telefón zaplatíte oveľa viac, ako keby ste ho kúpili v hotovosti na začiatku. Modernizácia je oveľa nákladnejšia ako zakúpenie drahšieho produktu. V prípade auta je efektívnejšie (a z pohľadu TCO lacnejšie) zakúpiť si elektronické otváranie kufra priamo z výroby, ako domontovať ho neskôr.

1>2 TCO predstavujú náklady

Z hľadiska ich užívateľa môžu byť čistou stratou, alebo môžu byť investíciou s výhodným výnosom. Jednorazovým – v prípade veterána staré auto opravíte a predáte, alebo opakovaným – napr. výhry zo súťaží, na ktoré sa prihlásite. Tieto výnosy majú priamy vplyv na výpočet výšky TCO – môžem kúpiť lacné auto pre zábavu alebo drahší športiak, ktorého pripravím na pretekanie. 1>2 Tieto výnosy z predaja zvažuje pri kúpe auta máloktorý majiteľ.

Pritom predajná cena dvojnásobne drahšieho automobilu po 6 rokoch (obvyklá doba výmeny auta) je viac ako trojnásobne vyššia ako predajná cena lacného auta (máme k dispozícii kompletné sady faktúr za kúpu, prevádzku a predaj takýchto áut). Spolu s odpočtom DPH, odpismi a rôznymi benefitmi je all-in TCO pri 2x drahšom aute o 7% nižšie ako TCO pri lacnom aute (polovičná nákupná cena).

TCO uvádzame na príklade automobilu, ktoré väčšina z nás vlastní, ale z pohľadu financií „neprepočítava“. Vyššie uvedený princíp TCO ukážeme na príklade výrobného zariadenia. „Lacné“ zariadenie treba „kalibrovať“ a počas servisu odstaviť 1x do mesiaca. Zamestnancov je nutné poslať na zaškolenie k dodávateľovi, pričom modifikáciu zariadenia na inú činnosť môže vykonať iba autorizovaný technik (všetko za úhradu teda neefektívne).

„Drahé“ zariadenie treba kalibrovať 1x za pol roka (v prípade odchýlky kalibráciu vykoná dodávateľ bezplatne) počas inej odstávky zariadenia. Dodávateľ zaškolí zamestnancov priamo na tomto zariadení a rovnako ich zaučí, ako modifikovať zariadenie na bežné zmeny (bez úhrady, teda efektívne). Dodávateľ drahšieho zariadenia často poskytne dlhšiu splatnosť, prípadne záruku, ktorú je tiež možné „odpočítať“ od vyššej predajnej ceny.

Princíp TCO je platný aj pri kúpe počítača. „Lacný“ pár rokov starý počítač vo výpredaji nie je „výhodnejšia“ kúpa ako „drahý“ nový počítač. Lacný počítač po roku nezvládne nové aplikácie a následne si aj tak kúpite nový – drahý počítač. Takže kúpnu cenu zaplatíte dvakrát! A z lacnejšieho nákupu je oveľa drahší.

Výrok 1>2 popiera základnú teóriu čísel, ale vo financiách stojí zato si ho zapamätať.

(Ak máte záujem o školenie TCO – Total Costs of Ownership upravené na mieru  vašej oblasti podnikania, kontaktujte nás na info@dozen.sk alebo 0907 735 697)

Príspevok Ing. Peter Andrišin: Metodika TCO – Total Cost of Ownership. Kedy je 1 viac ako 2 … je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Omyly vo financiách sú nesmrteľné

Bez ohľadu na kritériá (oblasť podnikania, činnosť, veľkosť firmy a iné), omyly vo financiách sú nesmrteľné. S rovnakými omylmi sa u majiteľov a manažérov spoločností stretávame opakovane a opakovane veríme, že nielen vďaka pomenovaniu a popísaniu 10 (desať) najdôležitejších, najbežnejších a základných omylov, tieto „zabijeme“ a už nikdy sa s nimi nestretneme. Zápor „ne-„ sme preto uviedli do úvodzoviek. Pre lepšie zapamätanie si omylov, uvádzame ich názvy podľa známych diel (filmov a pesničiek).

Omyl č. 1: „Fantozzi“ (filmový hit Paolo Villaggio)

Majitelia malých a stredných spoločností (ďalej iba „majitelia“) majú svojho účtovníka, ktorého považujú za „nevyhnutné zlo“. Účtovníci si robia svoju úlohu – účtujú. V praxi často s oneskorením (k DPH 25. deň nasledujúceho mesiaca), často nesprávne. Dokumentujú minulosť, ktorú majitelia už dávno poznajú (mali by poznať).

Účtovníci však neplánujú, neradia ako optimalizovať, vyžadujú podklady a doklady, zrážajú dane a odvody. Majitelia účtovníkov kontrolovať nevedia. Občas sa spoliehajú na audítora, ktorý vydá výrok, či je účtovníctvo vedené v súlade so zákonom. V našej praxi sme sa nestretli so situáciou, aby audítor vydal výrok, či je účtovníctvo vedené v súlade so záujmom majiteľov.

Ako sa omylu č. 1 vyhnúť? Pýtajte sa účtovníkov a žiadajte odpovede, ktorým rozumiete. Požiadajte účtovníkov, by Vám vytvorili jednoduchú tabuľku, v ktorej nájdete zrozumiteľné a užitočné informácie. Nie zákonom stanovenú Účtovnú závierku, z ktorej žiaľ nedokážete zistiť o firme takmer nič.
Napríklad: kontokorent sa má správne účtovať na účet záväzkov (pasíva), pričom sa spoločnosť môže stať „spoločnosťou v kríze“.

Bežne účtovníci účtujú kontokorent z bankového výpisu, na ktorom je uvedený záporný zostatok na účet majetku (aktíva). V tomto prípade je rovnaká spoločnosť „bezproblémová“. Obdobne problém môže vznikať účtovaním nadmerného odpočtu DPH a iných položiek.
Omylu sa môžete vyhnúť, ak využijete služby externého finančného riaditeľa. Nemôžete si externého finančného riaditeľa dovoliť? Omyl č.2.

Omyl č. 2: „… si drahá ako Volvo …“ (hudobný hit od skupiny Lojzo)

Majitelia malých a stredných spoločností finančného riaditeľa nemajú (z prieskumu takmer 220 zástupcov podnikov, ktorí sa zúčastnili na našich rôznych workshopoch, školeniach a akciách, mali finančného manažéra v 1 (! slovom v jednej) spoločnosti. Považujú ich za drahších ako Volvo. V horšom prípade ani netušia, že externí finanční riaditelia existujú.

Ako sa omylu č. 2 vyhnúť? Nájdite si svojho externého finančného riaditeľa. Tak ako využívate služby externých právnikov, personálnych alebo reklamných agentúr, využite externé služby finančného riaditeľa. Zaplatíte za odvedenú prácu, nie za čas strávený v spoločnosti.
Výborný finančný riaditeľ postaví na nohy aj spoločnosť, ktorá je v problémoch, zlý finančný riaditeľ dokáže položiť aj prosperujúcu spoločnosť (výsledok sa neodlišuje či to urobil z hlúposti alebo úmyselne). Nemôžete nájsť externého finančného riaditeľa? Omyl č. 3 a 4.

Omyl č. 3: „… kde jsi ? kde jsi ?…“ (hudobný hit Dalibora Jandu)

„a ty tu nejsi“. Majitelia pri hľadaní zamestnancov často využívajú informácie z oddelenia, na ktoré zamestnanca hľadajú. V prípade finančného riaditeľa sa spýtajú na učtárni. Väčšina (napísal by som všetky, ale platí teória pravdepodobnosti z úvodu) interných aj externých účtovníčok v malých a stredných spoločnostiach žiadnu kontrolu nechce.

Majiteľov uspokoja vysvetlením, že za posledné obdobie neplatili pokuty (tie šťastnejšie; stretol som externú účtovníčku ktorá „svojim rozhodnutím“ pripravila klienta o 56 000 € – naozaj nežartujem) a žiadneho nadriadeného nepotrebujú. Prípadne majiteľom dajú nôž na krk: buď externý finančný riaditeľ alebo ja (ako v prípade uvedenej „tiež-účtovníčky“).

Ako sa omylu č. 3 vyhnúť? Dôverujte a preverujte. Nájdite si svojho externého finančného riaditeľa a požiadajte ho o kontrolu spôsobu a vedenia účtovníctva, správneho nakladania s majetkom (hlavne peniazmi), možnosti optimalizácie nákladov a plánovanie.
Oplatí sa – externý finančný riaditeľ odhalil v obchodnej spoločnosti podvody v sume presahujúcej 220 000 € prebiehajúce počas takmer 2 rokov, ktoré neodhalili audítori z renomovaných audítorských spoločností (Veľká štvorka). Je externý finančný riaditeľ naozaj drahý? Omyl č. 4.

Omyl č. 4: „… si drahá ako neplatené voľno …“ (hudobný hit od skupiny Lojzo)

Majitelia nákupné ceny často posudzujú optikou: drahé – lacné. Nemusíme použiť teóriu pravdepodobnosti, pretože existujú absolventi našich kurzov TCO – Total Costs of Ownership (CELKOVÉ NÁKLADY POČAS CELEJ DOBY ŽIVOTNOSTI nakupovaného produktu), ktorí nákupy posudzujú z hľadiska: efektívne  – neefektívne. Už naši predkovia sa riadili príslovím: „nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupovať lacné veci“.

Ako sa omylu č. 4 vyhnúť? Počítajte TCO. Skúsený externý finančný riaditeľ majiteľom môže pomocou TCO ušetriť financie.
Napríklad pri kúpe auta. Značkový automobil (SUV), ktorého nákupná cena je 2x vyššia (drahý) ako cena podobného typu (lacný), je po 6 rokoch používania o 7-17% lacnejší (podľa našich reálnych faktúr na konkrétne autá, ktoré máme k dispozícii 17%; podľa špecialistov – nákupcov z našich kurzoch a ich výpočtov +7%). Napriek tomu nákupcovia z hľadiska ekonomickej výhodnosti by volili kúpu lacnejšieho auta (!) Sú nákupcovia skutočne prínosom pre firmu? Omyl č. 5.

Omyl č. 5: „…čo stojí kvapka?“ „Nič.“ „Tak mi nakvapkajte pol litra.“ (Sváko Ragan)

V sérii o Básnikoch uspel na konkurze na riaditeľa uchádzač s heslom: „lacno kúpiť, draho predať a hlavne neskoro platiť faktúry“. Majitelia chcú kupovať vždy lacno (otázka znie či efektívne). Mnohí majitelia však úlohu nákupcu zveria obchodníkom s odôvodnením, že oni predsa najlepšie vedia, čo treba nakúpiť aby to dokázali predať. Tým obchodníka dostávajú do schizofrenickej pozície: mám predávať alebo nakupovať? Chcem dosiahnuť najvyššiu cenu (predajca) alebo najnižšiu cenu (nákupca)? Najhoršie je, ak si úlohy pomýli.

Ako sa omylu č. 5 vyhnúť? Rozdeľte úlohy predajcu a nákupcu, a správne definujte motiváciu každého z nich. V praxi sú nákupcovia motivovaní nakupovať lacno, nie efektívne. Nákupca je odmeňovaný z rozdielu medzi pôvodnou a realizovanou cenou, nie usporených prostriedkov. Spoločnosť nakupovala spotrebný materiál za 1 € za kus na jedno použitie.

Dodávateľ prišiel s ponukou iného materiálu s rovnakým určením použitia za 2 € za kus na päť použití. Majiteľ by dosiahol úsporu nákladov 60%, nákupca nákup odmietol s odôvodnením, že nákupná cena je vyššia (a on nedostane odmenu). Je cena 2 € za kus vyššia ako 1 € za kus? Omyl č. 6.

Omyl č. 6: „… nemám auto, nemám motorku …“ (hudobný hit Vlado Oravec)

Rovnako ako pri omyle č. 4, dôležitý je uhol pohľadu, z ktorého sa pozeráme. Majitelia majú záujem autá a iné zariadenia vlastniť. Ak majú dostatok zdrojov, kúpa je jednoduchá. Ak zdroje nemajú, využívajú leasing alebo taxi. Taxi alebo leasing je z pohľadu majiteľov drahší spôsob dopravy, z hľadiska efektivity môže byť lepší spôsob dopravy.

Rovnako, ak majitelia nevytvoria záväzok (leasing), nestanú  sa „spoločnosťou v kríze“ podľa § 67a až 67i Obchodného zákonníka.  Podľa toho ako často auto používajú si auto môžu prenajať alebo požičať.  Krátkodobo si nové kvalitné auto môžu vypožičať „na skúšku“ od predajcov.
Ako sa omylu č. 6 vyhnúť? Z ekonomického hľadiska si majitelia môžu vybrať medzi vlastníctvom (TCO) alebo prenájmom zariadenia. Prípadne môžu vyčleniť pôvodne interne zabezpečované služby, procesy a činnosti mimo organizácie (outsourgcing) a využívať taxi alebo online platformy. Takto môžu majitelia získať chýbajúce zdroje potrebné na rozvoj spoločnosti (ak už autá alebo zariadenia vlastnia, predajú ich). Chýbajú majiteľom vo firme peniaze? Omyl č. 7

Omyl č. 7: „… aj keď bez peňazí …“ (hudobný hit od Elán-u)

„Čím viac peňazí, tým viac starostí.“ (Albius Tibullus, básnik a spisovateľ 5-19 pr. n. l.).
Majitelia tvrdia, že bez peňazí podnikať nedokážu. V prípade ich nedostatku prepadajú panike a situáciu považujú za kritickú. Majitelia si nepripravujú business ani finančný plán a často reagujú 5 minút po hodine 12-stej. Pritom dokážu podnikať, prípadne začať podnikať a rozbiehať nové projekty doslova „s pár“ EUR-ami.

Ako sa omylu č. 7 vyhnúť? Majitelia môžu využívať bežne dostupné zdroje. Príspevky na začatie podnikania, dotácie a fondy na vybrané oblasti podnikania, faktoring, crowdfunding a iné platformy.
Majitelia môžu využívať zálohové platby od zákazníkov a/ alebo úverové limity od dodávateľov, prípadne predĺženú dobu splatnosti. Viac peňazí môžu získať rozumne nastavenými cenami a platobnými podmienkami svojim zákazníkom bez zliav. Nedá sa predávať bez zliav? Omyl č. 8

Omyl č. 8: „… zľava je nástroj ako predať…“ (**)

Majiteľom, ktorý na internete nájdu video zo školenia predajcov s názvom “Ako dávať zľavy”? odporúčame nepodľahnúť. Zľava je najľahší, určite však najdrahší nástroj predaja.
Ako sa omylu č. 8 vyhnúť? Naučte zákazníkov odolať pokušeniu „predať so zľavou“ tromi základnými argumentmi:

1. „Zľavu som už započítal v cenovej ponuke“. Žiaľ, toto vyjadrenie zákazníci neakceptujú.
2. „Môžem vám ponúknuť bezplatne …“ (napríklad viac produktov, montáž, servis, predĺženú záruku alebo inú výhodu, ktorú by ináč zákazník musel zaplatiť). Tu už zákazníci „trochu“ počúvajú a ak im vypočítate úspory za bezplatný doplnok, sú prekvapení a mnohí „kývnu“. (Predajcovia sú spokojní – odmenu počítajú z vyššej predajnej ceny. Účtovníci sú takýmto prístupom nespokojní kvôli daniam; doplnková služba však nie je bezplatná – zákazník si ju zaplatil vo vyššej predajnej cene.) Stále sú zákazníci, ktorí odolajú. Preto použijeme.
3. „Ak vám konkurent ponúkol zľavu, chcel vás predtým okradnúť?“

Aby ste vedeli správne vypočítať hodnotu poskytnutých bezplatných služieb, potrebujete mať informácie. Poskytuje účtovníctvo požadované informácie? Omyl č. 9.

Omyl č. 9: „…vyriešime vaše problémy …“ (Solve All Problems)

Účtovníctvo neposkytuje požadované informácie. Majitelia preto kúpia nový Manažérsky informačný systém (MIS), ktorý slúži funkciám plánovania, kontroly a rozhodovania poskytovaním pravidelných prehľadov a hlásení o výnimočných situáciách. Očakávané zázraky sa nekonajú a majitelia majú o problém viac.

Ako sa omylu č. 9 vyhnúť? Predtým, ako sa necháte zlákať „výhodnou ponukou“ na vyriešenie vašich problémov, skontrolujte si nastavenie súčasných procesov. Ak ich máte nastavené správne, môžete ušetriť za MIS. Na všetky aktivity vám stačí Excel. Ak procesy nemáte nastavené správne, žiadny software vám nepomôže. Má všetky vyššie uvedené omyly riešiť majiteľ? Omyl č. 10.

Omyl č. 10: „… já, já, já, jenom já …“ (hudobný hit od Olympic)

Majitelia, predovšetkým v čase ohlasovaného nedostatku zamestnancov, konajú ako „all-in-one“. Snažia sa robiť všetko sami – výrobu, predaj, marketing, logistiku, nákup, logistiku, personalistiku, IT, právo, účtovníctvo a všetko čo treba. Často končia na „práškoch“, v nemocnici, pričom sa o nich stará manželka verzia 2.0 (a vyššia). Prípadne na výkon činností zoberú „kto je voľný“.
Ako sa omylu č. 10 vyhnúť? Dobrý majiteľ vie všetky úlohy spracovať, vynikajúci majiteľ vie všetky úlohy rozdeliť. „Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc“ (Ján Werich). Nájdite toho kto „umí to“ výborne a iného „kto umí tohle“ výborne.

Príspevok Ing. Peter Andrišin: 10 (NE-) SMRTEĽNÝCH OMYLOV vo finančnom riadení podnikov (a ich možné riešenie) je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.