1. Na aké platby sa bude vzťahovať daň z finančných transakcií? 

Daň z finančných transakcií sa bude vzťa­hovať na odchádzajúce bankové platby – úhrady z účtov, výber hotovosti aj platieb pri použití platobnej karty (viac v bode 4).

2. Na aké platby sa nevzťahuje daň z finančných transakcií? 

Daň z finančných transakcií sa nebude vzťahovať na platby odvodov (SP, ZP), na platby daní (DPH, daň z príjmov, daň z motorových vozidiel) a na prevody z transakčného účtu na svoj osobný účet v tej istej banke. Pokiaľ budete prevádzať platby z transakčného účtu na svoj účet v inej banke, táto platba bude podliehať dani z finančných transakcií.

3. Koho sa týka daň z finančných transakcií? 

Transakčná daň sa týka všetkých podnikateľov – t. j. podnikajúcich fyzických osôb,  právnických osôb, veľkých ale aj malých spoločností, jednoosobových s. r. o. ako aj živnostníkov.

4. Aká je výška dane z finančných transakcií?

Výška dane z finančných transakcií je vo výške 0,4% z každej odchádzajúcej platby, maximálne 40 eur za transakciu. Pri výbere hotovosti z účtu alebo bankomatu je výška dane 0,8% bez určenia horného limitu. Pri použití platobnej karty sa neplatí transakčná daň za každú platbu kartou, ale sa platí jednorazový ročný poplatok vo výške 2 eura za kartu, pokiaľ dôjde k použitiu karty v priebehu roka. Ak sa karta nepoužije, poplatok nebude zrazený.

5. Dokedy je povinnosť zriadiť si (mať) transakčný účet?

Povinnosť zriadiť si, alebo mať transakčný účet je najneskôr do 31.3.2025.

6. Doteraz podnikateľ nemal žiaden účet v súvislosti s podnikaním a nevykonával žiadne platby z účtu. Všetko platil v hotovosti. Musí si založiť transakčný účet?

Áno, podnikateľ má povinnosť zriadiť si transakčný účet. Ale platby naďalej môže vykonávať v hotovosti, tak, ako to robil doteraz. Transakčný účet odporúčam používať len na platenie odvodov do SP a ZP. Tieto platby nepodliehajú transakčnej dani, takže mu nemusí byť zrážaná žiadna transakčná daň z účtu. Dokonca ušetrí ak realizoval platby SP a ZP prostredníctvom pošty, kde platil poplatok.

7. Je potrebné transakčný účet niekde nahlásiť, oznámiť?

Nie, transakčný účet nikde neoznamujete. Platitelia DPH by ale nemali zabudnúť nový účet súvisiaci s podnikaním nahlásiť na Finančnú správu. Info TU.

Aká je vaša aktuálna situácia s účtom?

1. Mám PODNIKATEĽSKÝ účet. 

V tomto prípade nemusíte nič robiť. Môžete ale kontaktovať svoju banku (pre istotu), či tento účet eviduje ako transakčný účet.

UPOZORNENIE – nevykonávajte od 1.4.2025 na tomto účte žiadne platby, ktoré nesúvisia s podnikaním, nakoľko aj z týchto platieb vám bude zrážaná daň z finančných transakcií.

2. Nemám ŽIADEN účet v súvislosti s podnikaním. 

V tomto prípade máte povinnosť založiť si transakčný účet. Na založenie transakčného účtu (niektoré) banky vyžadujú výpis zo živnostenského registra. Požadujú originál alebo overenú kópiu živnostenského listu. Poplatok za výpis je 5 eur, pokiaľ si živnostenský list vybavujete na úrade. Pri elektronickej komunikácii cez slovensko.sk je výpis zadarmo.

Pri založení transakčného účtu odporúčam, aby ste si tento založili v tej istej banke, v ktorej máte nejaký svoj osobný účet, nakoľko pri prevode z transakčného účtu na osobný účet nebude tento prevod spoplatnený transakčnou daňou. Po založení transakčného účtu tento nemusíte nikde nahlasovať.

UPOZORNENIE – po založení tohto účtu nevykonávajte od 1.4.2025 na tomto účte žiadne platby, ktoré nesúvisia s podnikaním, nakoľko aj z týchto platieb vám bude zrážaná daň z finančných transakcií.

3. Mám OSOBNÝ účet, ktorý používam na podnikanie. 

V tomto prípade kontaktujte svoju banku s tým, aby vám otvorila nový transakčný účet a osobný účet si ponechajte pre osobné potreby. Z tohto transakčného účtu bude banka automaticky vykonávať zrážku transakčnej dane pre daňový úrad. Ak by ste nemali založený transakčný účet, museli by ste si z odoslaných platieb daň sami vypočítať, uviesť v daňovom priznaní k transakčnej dani a daň sami aj odviesť.

UPOZORNENIE – zrušte si na transakčnom účte, ktorý používate na podnikanie VŠETKY platby, ktoré NESÚVISIA s podnikaním, nakoľko vám bude zrážaná daň aj z týchto “súkromných” platieb. Presmerujte si tieto platby, aby odchádzali  z iného osobného účtu (a nie z účtu, ktorý slúži ako účet na podnikanie). 

————————

UPOZORNENIE: Všetky platby súvisiace s podnikaním realizujte LEN z transakčného účtu.

ODPORÚČANIE ako ušetriť na transakčnej dani pri výbere hotovosti z transakčného účtu (osobná spotreba – živnostníci). 

Pokiaľ budete robiť výber hotovosti (alebo z bankomatu) z transakčného účtu, výber bude zaťažený transakčnou daňou za výber vo výške 0,8% bez obmedzenia hornej výšky a to zo sumy vyberanej hotovosti v banke alebo z bankomatu. Preto odporúčam, aby ste najprv urobili prevod z transakčného účtu na svoj osobný účet v tej istej banke (toto je prevod bez dane) a až potom si vybrali peniaze už zo svojho osobného účtu. 

Ak napríklad vyberiete na pobočke alebo z bankomatu hotovosť 1000 eur, banka vám stiahne 4 eurá. Ak urobíte prevod 1000 eur z transakčného účtu na osobný účet vedený v tej istej banke, transakčná daň vám nebude zrazená.

Miroslav Gandžala, účtovná spoločnosť AGRICO, s.r.o. – www.agrico.sk

Príspevok Transakčná daň a SZČO je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Treba si založiť živnosť

Ak sa niekto rozhodne prenajímať nehnuteľnosť cez medzinárodné digitálne platformy, väčšinou ide o krátkodobý a opakujúci sa prenájom, pri ktorom prenajímateľ poskytuje aj iné než základné služby. „Poskytuje teda podobné služby ako hotelieri – upratuje či perie bielizeň. Je to rozdiel oproti tomu, ako keď niekto prenajíma nehnuteľnosť na bývanie dlhodobo. Preto musí záujemca o prenájom cez takéto platformy získať živnostenské oprávnenie a zaregistrovať sa na daňovom úrade,“ vysvetlila Ina Kováčová Bečková.

Na aké dane nemožno zabudnúť

Pri prenajímaní bytu či chaty cez digitálne platformy ide spravidla o poskytovanie ubytovacích služieb, ktoré nie je možné oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak teda ide o krátkodobé hotelové, turistické a obdobné ubytovanie. „Toto podlieha v súčasnosti zníženej sadzbe DPH vo výške 10 %,“ vyčíslila partnerka poradenskej spoločnosti ATLAS GROUP. Ak podnikateľ nie je platcom DPH, nemal by podľa jej slov zabudnúť na to, že zaregistrovať sa musí ešte skôr ako začne ubytovacie služby poskytovať. „Od januára 2025 sa znižuje sadzba DPH na 5 %.“

Samozrejme, z príjmov z takýchto ubytovacích služieb je potrebné platiť daň z príjmov. Podnikateľ tak musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov. „Daňové priznanie musí prenajímateľ podať elektronicky do 31. marca nasledujúceho roka alebo do 30. júna v prípade, ak si podnikateľ predĺži lehotu na podanie daňového priznania,“ doplnila Ina Kováčová Bečková. Daň z príjmov pritom musí zaplatiť v termíne, v akom podáva daňové priznanie.

Zároveň pri poskytovaní ubytovacích služieb nemožno zabúdať ani na daň za ubytovanie, ktorá sa platí obci. Táto daňová povinnosť vzniká v deň poskytnutia ubytovania a zaniká dňom ukončenia ubytovania. „Podrobnejšie podmienky o odvádzaní tejto dane by mal prenajímateľ hľadať na internetovej stránke obce, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza. Každá obec môže mať vlastné podmienky či výšku poplatkov,“ zdôraznila.

Daň z finančných transakcií

Od apríla 2025 budúceho roka sa podnikateľov, a teda aj prenajímateľov, začne týkať novinka – daň z finančných transakcií. „Bude vo výške 0,4 % z bezhotovostnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur,“ vyčíslila Ina Kováčová Bečková. Zdanený bude touto daňou aj výber hotovosti z bankomatu či banky, a to sadzbou 0,8 %. Od transakčnej dane budú oslobodené platby daní a odvodov či prevody daňovníka medzi jeho účtami v rámci jednej banky. Podnikatelia si zároveň budú musieť povinne otvoriť podnikateľský účet.

Prenajímateľ sa môže pri poskytovaní ubytovania cez medzinárodné digitálne platformy stretnúť aj so zrážkovými daňami. Zrážková daň sa platí z poplatkov za sprostredkovanie, ktoré uhrádzajú prenajímatelia týmto platformám. Ak si teda chcú tieto poplatky za sprostredkovanie uplatniť ako daňový náklad. „Režim zrážkovej dane sa však uplatňuje len vtedy, ak digitálna platforma nemá na Slovensku zaregistrovanú svoju stálu prevádzkareň. Konkrétne Booking aj Airbnb majú svoju stálu prevádzkareň zaregistrovanú, v ich prípade sa preto zrážková daň neplatí,“ doplnila.

Dôležité upozornenie na záver

V prípade daňových povinností pri poskytovaní ubytovania cez digitálne platformy nemožno zabudnúť na dôležitý fakt. Od januára 2023 majú ubytovacie platformy povinnosť nahlásiť finančnej správe príjmy z takýchto ubytovacích služieb. Prvý raz tak Booking či Airbnb nahlasovali údaje za rok 2023 na začiatku tohto roka. „Treba pamätať na to, že platformy posielajú finančnej správe vcelku podrobné údaje o tom, aké služby daný prenajímateľ poskytuje a aký príjem dosiahol. Finančná správa si ich potom porovnáva s podaným daňovým priznaním. Ak zistí nesúlad, môže začať miestne zisťovanie či daňovú kontrolu, dorubiť daň za nepriznaný príjem a uložiť pokutu,“ upozornila Ina Kováčová Bečková.  Z takejto oznamovacej povinnosti sú podľa jej slov vylúčení len tí poskytovatelia ubytovania, ktorí vykonali menej ako 30 činností s celkovými tržbami neprevyšujúcimi 2 000 eur za rok alebo tí, ktorým platforma sprostredkovala viac ako 2 000 vybraných činností za rok.

Príspevok Daňové povinnosti pri prenájme bytu či chaty cez digitálne platformy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Máme tu marec a ten je okrem MESIACA KNIHY aj mesiacom, kedy je potrebné podať daňové priznanie. A čas sa neúprosne kráti, zostáva už len pár dní.

Žiaľ, situácia sa oproti predošlým obdobiam mení a vzhľadom na infláciu a iným globálnym zmenám, energetickej kríze a pod., narastá tendencia zbavovať sa nehnuteľností. Kupujúci si majú konečne z čoho vyberať, nastal pokles cien, banky už tak ľahko neposkytnú hypotekárny úver. Nastal čas predať svoju nehnuteľnosť. Fyzické osoby, nepodnikatelia ale zbystrite! Podarilo sa vám dobre predať svoju nehnuteľnosť? Pozor, môžete očakávať list z finančnej správy, ktorá vás upozorní na povinnosť, uviesť predaj do daňového priznania. Finančná správa už spolupracuje s katastrom nehnuteľností a je o predaji vašej nehnuteľnosti informovaná.

Mnohé, prevažne fyzické osoby častokrát ani netušia, že sú povinné podať daňové priznanie k dani z príjmu typ B a v tomto prípade nemôžu požiadať o ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti svojho zamestnávateľa.

Kedy je povinnosť podať daňové priznanie pri predaji nehnuteľnosti?

Ak daňovník dosiahol príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinný tento príjem priznať v daňovom priznaní, ak mu vznikla povinnosť toto daňové priznanie podať.

Príjem z predaja nehnuteľnosti sa zaraďuje medzi ostatné príjmy [podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov], a to ako príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností.

Fyzická osoba v daňovom priznaní typ B uvedie príjem z predaja nehnuteľnosti v časti VIII, ktorý nie je od dane z príjmov oslobodený a k nemu si môže daňovník uplatniť prislúchajúce výdavky (napr. kúpnu cenu nehnuteľnosti, kolky, náklady na opravy a pod.).

Kedy je príjem od dane oslobodený?

Ak máte príjem z dane od dane oslobodený, nemusíte z tohto titulu si podávať daňové priznanie, ani to uvádzať v daňovom priznaní.

Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti. Jedná sa prevažne o nehnuteľnosti, ktoré sme vlastnili viac ako 5 rokov od ich nadobudnutia.

Ďalej sa jedná o príjem:

z predaja nehnuteľnosti (nezaradenej v obchodnom majetku) nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (alebo poručiteľov), okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia,

z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, a to po uplynutí 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej vyradenia z obchodného majetku,

z predaja nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci reštitučných zákonov napr. zákon č. 119/1990 Zb.o súdnej rehabilitácii v z. n. p., zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v z. n. p., zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a iných krívd, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v z. n. p., zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v z. n. p. a iné).

• s účinnosťou od 1.9.2022 aj z predaja nehnuteľnosti (nezaradenej do obchodného majetku) nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, pričom

1. do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa zákona o pozemkových úpravách,
2. pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní aj postup podľa prvého bodu.

Gestionner s.r.o,

účtovníctvo hrou

0918 621 375, uctovnictvokomplexne@gmail.com

Príspevok Predali ste nehnuteľnosť? Nezabudnite na daňové priznanie je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rozpočty, alebo tzv. budgety

Príprava rozpočtu pre rok 2024 je podľa odborníkov kľúčová pre efektívne riadenie spoločnosti. Napriek tomu, podľa údajov účtovno-poradenskej spoločnosti Bonitax, až 95% nových klientov nemá pripravené rozpočty na nadchádzajúce obdobie. Pritom len na základe správne zostaveného rozpočtu je podľa odborníka na účtovníctvo a dátové riadenie spoločností možné zvýšiť vo vybraných oblastiach efektivitu vynaložených zdrojov až o 30%.

„Na základe rozpočtu sme v jednej reštaurácii dokázali vyhodnotiť, že podiel nákladov na suroviny, ktorý predstavoval 50% z tržieb je možné znížiť na 25%. Jemne sme zvýšili predajné ceny a súčasne vybrali nových dodávateľov, ktorí boli schopní dodávať porovnateľné suroviny za nižšie ceny. Ušetrené prostriedky sme použili na marketing, ktorý pomohol zvýšiť tržby a tým zvýšiť zisk,“ približuje Patrik Kasáš z účtovno -poradenskej spoločnosti Bonitax.

Zdrojom dát je správne vedené účtovníctvo

Základom úspešného rozhodovania je kvalitne vedené účtovníctvo, ktoré verne a pravdivo zobrazuje skutočnosť. Vrcholoví manažéri majú ale často pocit, že účtovník ekonomike spoločnosti nerozumie a spoliehajú sa na vlastné „manažérske“ účtovníctvo, ktoré vo väčšine prípadov vôbec nezodpovedá skutočnosti. Až porovnaním s výstupmi zo skutočného účtovníctva získava manažér relevantné dáta pre rozhodovanie.

„Malí a strední podnikatelia na Slovensku berú účtovníctvo ako povinnosť a neuvedomujú si, že správne vedenie účtovníctva predstavuje základ pre efektívne plánovanie. Na základe výstupov z účtovníctva vie skúsený konzultant pripraviť rozpočet, stanoviť ciele (KPIs) a pravidelne kontrolovať ich plnenie. Ak pri mesačnom odpočte zistí problém, vie pripraviť konkrétne odporúčania manažérom, aby vedeli dynamicky reagovať,“ uzatvára Patrik Kasáš, odborník na účtovníctvo a dátové riadenie spoločnosti.

Príspevok Malí a strední podnikatelia podceňujú význam rozpočtovania je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Poskytneme vám stručný prehľad:

V zmysle Zákonníka práce č.311/2001  Z.z. a jeho neskorších predpisov § 152, ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny stravu. Môže to urobiť tromi spôsobmi:

• Poskytnúť stravovanie /vo vlastnom zariadení, alebo inom zariadení
• Poskytnúť stravovacie poukážky/alebo elektronické stravovacie poukážky
• Poskytnúť finančný príspevok

Viete aký je medzi nimi rozdiel?

A/ Poskytnutie stravy

Zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce prispieva na stravovanie v sume min. 55% ceny jedla.Pri súčasných sadzbách stravného pri tuzemských pracovných cestách od 01.06.2023 pre časové pásmo od 05 do 12 hodín je sadzba 7,30 EUR, čo znamená pre zamestnávateľa, že prispieva zamestnancovi na stravu najmenej v čiastke 55% z tejto sadzby, čo predstavuje sumu najmenej 4,02 EUR z každého jedla.

B/ Poskytnutie elektronických poukážok/alebo stravných poukážok

Minimálna hodnota elektronických stravných poukážok alebo stravných poukážok je 5,48 EUR.

C/ Finančný príspevok

Minimálna výška finančného príspevku na stravu je 3,02 EUR (55 % z ceny jedla, teda z 5,48 EUR)

Maximálna výška (daňovo uznaná zamestnávateľovi je  4,02 EUR.

Samozrejme zamestnávateľ má možnosť poskytnúť aj vyššie sumy ako príspevok na stravu, ale už to už nie sú daňovo uznanými nákladmi a je povinnosť z tejto výšky presahujúcej zákonom stanovenú hodnoty odvádzať daň aj odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Jediný možný nelimitujúci príspevok má zamestnávateľ zo sociálneho fondu, ktorý je ale limitovaný jeho tvorbou a účelom použitia.

Príspevok Máte jasno v príspevkoch na stravovanie zamestnancov? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Platí sa daň z príjmov z energodotácie?

Z pohľadu dane z príjmov predstavujú energodotácie zdaniteľný príjem, čím sa líšia od väčšiny predošlých dotácií poskytovaných počas koronakrízy v rámci opatrení prvá pomoc. „Fakt, že pri energodotácii ide o zdaniteľný príjem, neprináša prijímateľovi pomoci žiadnu daňovú nevýhodu. Pri uplatnení oslobodenia pri dotáciách bolo takmer vo všetkých prípadoch nutné v rovnakej výške vylúčiť z daňových výdavkov aj výdavky súvisiace s oslobodenou dotáciou, čím sa dotácia stala daňovo neutrálnou,“ vysvetľuje Branislav Mačuha, daňový odborník poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

V prípade dotácií na energie nedochádza síce k oslobodeniu príjmu od dane, ale zároveň nedochádza ani k vylučovaniu daňových výdavkov hradených z energodotácie, nakoľko energodotácia je zdaniteľným príjmom. Tým pádom voči oslobodeniu od daňovej povinnosti nemusí ísť o daňové znevýhodnenie. 

Daň z pridanej hodnoty sa neuplatňuje (s výnimkou dodávateľov energií)

„Energodotácie nepredstavujú z pohľadu dane z pridanej hodnoty dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby, a preto sa do základu dane nezahŕňajú. Samotný príjem energodotácií teda nemá žiadny vplyv na DPH,“ vysvetľuje Branislav Mačuha. A ani skutočnosť, že dotácia môže ovplyvniť cenu tovarov alebo služieb, ktoré dodáva dotovaný subjekt, nestačí na to, aby sa táto dotácia stala predmetom dane. 

Na to, aby dotácia bola priamo viazaná na cenu dodávok, je nutné, aby bola osobitne dotovanému subjektu platená za účelom zabezpečenia konkrétnych tovarov a služieb. Energodotácia sa, naopak, považuje za prevádzkovú dotáciu pokrývajúcu časť bežných nákladov podniku. Nie je však poskytovaná k cene plnenia, aj keď môže nepriamo ovplyvňovať cenu tovaru alebo služieb dodávaných dotovaným subjektom. Z uvedených dôvodov sú energodotácie mimo režimu DPH.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

„Toto neplatí napríklad na kompenzácie poberané dodávateľmi energií k cenám energií z dôvodu uplatňovania regulovaných cien pre regulované subjekty, ako sú napríklad domácnosti. Takéto dotácie k cenám energií sú predmetom DPH u dodávateľov energií a prijatá dotácia sa považuje za sumu s DPH,“ dodáva Branislav Mačuha

Prerozdelenie energodotácií nájomcom 

Ak vlastník budovy prenajíma priestory ďalším firmám, v praxi často požaduje popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody či tepla. Nájomca má však smolu, keďže nemôže požiadať  o energodotáciu na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny, ak má odberné miesto zriadené prenajímateľ. 

„Ak by sa prenajímateľ rozhodol nájomcovi kompenzovať vysoké ceny energií po vzniku daňovej povinnosti k DPH, odporúčame nastaviť takúto kompenzáciu ako zľavu z ceny, číže ako tzv. zníženie ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti k DPH,“ odporúča daňový odborník Branislav Mačuha z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Prenajímateľ ako platiteľ DPH má v takomto prípade v zásade dve možnosti: 

1. Vystaví dobropis s DPH do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom rozhodol o zľave a opraví pôvodný základ dane a DPH alebo
2. Prenajímateľ sa písomne dohodne s nájomcom, že základ dane a daň sa nebude opravovať; Túto možnosť je možné uplatniť iba v prípade, ak je nájomca platiteľom DPH. „V takomto prípade odporúčam pre účtovné účely vyhotoviť dobropis bez DPH, takýto dobropis sa však v DPH výkazoch nevykazuje,“ radí Branislav Mačuha.   

Je ešte dôležité upozorniť, že fakturácia energií môže v závislosti od DPH režimu zloženého plnenia prenájmu prebiehať nielen s DPH, ale aj s oslobodením od DPH. V prípade uplatnenia oslobodenia sa vystavuje dobropis pri prerozdelení energodotácií bez DPH. Vystavený dobropis z dôvodu zníženia ceny energií potom znižuje zdaniteľné príjmy (výnosy) podniku.  

Zdroj: Grant Thornton

Príspevok Energodotácie môžu v niektorých prípadoch spôsobiť firmám dodatočné daňové povinnosti je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Preukázať a dostatočne vysvetliť

Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, kedy si podnikateľ z firemného účtu zaplatí hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne si to živnostník dá do nákladov. Právnici z však upozorňujú, že  pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a daňový úrad či súd nemusí tieto náklady uznať:  „Každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, kabelku a tak ďalej. Potrebné je však preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov a podobne. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne. Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Posúdenie odborníkmi

Ak sa však chcú daňovníci vyhnúť problémom pri daňovej kontrole, vždy majú aj ďalšiu možnosť: „Vzhľadom na spomínanú nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkmi pre danú oblasť. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80 % – 20 % na majetok osobnej potreby,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax. 

Pozor na využívanie firemných peňazí na súkromné účely

V slovenskom prostredí je podľa právnikov tiež bežnou praxou, že podnikatelia si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára. Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely. To však už neplatí v prípade, ak ide o jednoosobové s.r.o.. Najmä menší podnikatelia podľa právnikov zabúdajú na to, že obchodná spoločnosť (a teda aj s.r.o.) je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé. „Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office. Ak chce majiteľ s.r.o. legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani. Inak ide, v mimoprávnej terminológii, o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca či príjemcovia týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa),“ zdôrazňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Pri väčších spoločnostiach je podľa právnikov účtovná a ekonomická transparentnosť síce vyššia, no ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zdôvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Pokuty a tresty môžu byť vysoké

Podľa právnikov treba mať na pamäti, že daňová optimalizácia je hlavne o poznaní práva a hraníc, v ktorých sa daňovník môže pohybovať. Pri zistených nedostatkoch totiž daňovníkom hrozia pokuty vo výške aj niekoľko tisíc eur. Za krátenie daní môže naviac hroziť  trest odňatia slobody až do  výšky 12 rokov, podľa rozsahu. „So stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude pravdepodobne narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti týmto právnym a daňovým neduhom. Navyše, hranica prekročenia z pásma „pokuty“ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku (a nielen na Slovensku) veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy,“ uzatvára daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Zdroj: Kancelária Highgate Law & Tax / úprava redakcia

Kancelária Highgate Law & Tax funguje od roku 2018, no za krátky čas sa vyrovnala najsilnejším a najväčším právnickým kanceláriám pôsobiacim na Slovensku. Prepája oblasť právneho, daňového a poradenstva. Jej zakladatelia sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií pre prípravu legislatívy upravujúcej oblasť regulácie kryptomien.

Príspevok Kabelky, hodinky či dovolenky v nákladoch podnikateľa? Daňový úrad to nemusí uznať a hrozia vysoké pokuty je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ako sa zdaňujú kryptomeny

Zisky dosiahnuté na základe predaja alebo výmeny kryptomien sa v prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa – štandardne zdaňujú pri sadzbe dane 19% a 25%, teda platí princíp progresívnej dane. Ak je fyzická osoba tzv. odvodovým rezidentom na Slovensku, základ dane je zároveň vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie pri sadzbe 14 %.

Podnikatelia majú iné podmienky

O zdravotné poistné si však fyzická osoba môže znížiť základ dane. Iné je to, ak fyzická osoba s kryptomenami podniká: „V takomto platí dane a odvody ako živnostník. Právnické osoby zasa platia daň z príjmov pri sadzbe 15% alebo 21%. Do úplného kontextu treba ešte uviesť, že fyzická osoba stojaca v pozadí takejto právnickej osoby zrejme bude musieť raz zaplatiť 7 % daň z dividend (prípadne daň z likvidačného zostatku) a prípadne odvodové povinnosti tejto fyzickej osoby,“ upozorňuje na to advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Optimalizácia musí byť legálna

Slováci často siahajú po rôznych nástrojoch, ako optimalizovať dane z predaja či výmeny virtuálnych mien. Niektoré sú však viac praktické ako legálne  – spomenúc rôzne pôžičkové schémy, zábezpeky, darovania alebo „tornáda“. Hoci existuje množstvo alternatív, právnici upozorňujú, že daňovník by si mal dávať pozor na ich zákonnosť. „Nielenže premlčacia doba môže byť hlavne pri trestnoprávnom kontexte dlhšia, ale aj štát môže mať v blízkej budúcnosti iné možnosti a záujem riešiť individuálne daňové pozície osôb dosahujúcich príjmy z krypta,“ zdôrazňuje advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Článok pokračuje pod reklamou

V praxi sa pri optimalizácií však často využívajú rôzne zákonné spôsoby. Sú nimi napríklad „presuny“ kryptomien na tuzemské alebo zahraničné právnické osoby, zmeny rezidencií, transakcie s kryptomenami napríklad pred koncom zdaňovacieho obdobia, vkladanie do fondov alebo trustov, rozpoznávanie súvisiacich nákladov a podobne. „Treba si uvedomiť, že u každej osoby je potrebné posudzovať osobitne zákonnosť akejkoľvek daňovej optimalizácie. Nie je možné totiž paušálne tvrdiť, že určitý nástroj je vždy, všade a u každého legálny. Kým napríklad známy nemecký tenista pri zmene svojej daňovej rezidencie spáchal trestný čin, slovenský športovec nie,“ upozorňuje na to advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Každá transakcia s kryptoaktívami nie je oslobodená od DPH

,,Hoci je jednoduché nájsť krajinu, ktorá zdaňuje predaj kryptomien pri atraktívnej sadzbe dane, treba pamätať na viaceré ďalšie súvislosti. Napríklad na možnosť repatriácie zisku naspäť na Slovensko, na to, že nie  každá transakcia s kryptoaktívami je oslobodená od DPH, na zmeny na kryptoburzách, bankové účty, reporting, prax správcov dane v súvislosti s aktivitami proti agresívnymi daňovým optimalizáciám, povinnosti účtovne zachytávať každú transakciu s kryptoaktívom a podobne,” uvádza kancelária Highgate Law & Tax.

Zdroj: Highgate Law & Tax / úprava redakcia

Kancelária Highgate Law & Tax funguje od roku 2018, no za krátky čas sa vyrovnala najsilnejším a najväčším právnickým kanceláriám pôsobiacim na Slovensku. Prepája oblasť právneho, daňového a poradenstva. Jej zakladatelia sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií pre prípravu legislatívy upravujúcej oblasť regulácie kryptomien.

Príspevok Predali ste bitcoiny či iné kryptomeny? Aj tieto príjmy musíte zdaniť je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpoveď:

Podľa § 2 ods. 3 písm. a)  Zákona č. 462/2007 Z.z. (Zákon o organizácii pracovného času v doprave ďalej len “zákon”) je zamestnanec v doprave na účely tohto zákona mobilný zamestnanec. 

Mobilný zamestnanec je v § 2 ods. 4 tohto zákona definovaný ako zamestnanec v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

Následne podľa § 7 ods. 1 tohto zákona platí, že mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Z uvedeného vyplýva, že vodiča je možné zamestnať len v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, nie na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zákon o organizácii pracovného času v doprave platí pre zamestnancov v doprave všeobecne, to znamená, že platí pre zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči prepravujúci tovar na osobnom motorovom vozidle, dodávke, nákladnom vozidle do / nad 3,5 tony, taktiež zamestnanci zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru a iní zamestnanci definovaní v § 3 tohto zákona.

• Ošetrovné – zmeny od 1. apríla 2021, píše Monika Gajdošová
• Zamestnanie študenta na pozíciu vodiča – aké sú podmienky?
• Dohoda o náhrade mzdy v sume 80 percent z dôvodu prekážok v práci
• VZOR DOHODY: Výber spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov
• Novela Zákonníka práce – vybrané zmeny účinné od 1. marca 2021
• Pandemické ošetrovné od 8. februára 2021

Príspevok Zamestnanie študenta na pozíciu vodiča – aké sú podmienky? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpoveď: 

Od 4. apríla 2020 je v platnosti § 250b Zákonníka práce – osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, podľa ktorého:

„ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80% jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.“

Z uvedeného vyplýva, že zamestnancom patrí náhrada mzdy v sume 80% ich priemerného zárobku.

Podotkneme, že náhrada mzdy musí byť najmenej v sume platnej minimálnej mzdy, nie nižšia (ak by 80% ich priemerného zárobku bolo v sume nižšej ako aktuálne platná minimálna mzda, je potrebné vyplatiť zamestnancom náhradu mzdy v sume aktuálnej minimálnej mzdy).

Pokiaľ má zamestnávateľ uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce (náhrada mzdy v sume najmenej 60% priemerného zárobku), platí táto dohoda.

Pokiaľ zamestnávateľ nemá uzatvorenú dohodu so zástupcami zamestnancov, prípadne u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, postupuje podľa vyššie spomenutého § 250b ods. 6 Zákonníka práce. V takom prípade nie je potrebné uzatvoriť so zamestnancami dohodu o náhrade mzdy v sume 80% ich priemerného zárobku.

• Ošetrovné – zmeny od 1. apríla 2021, píše Monika Gajdošová
• Zamestnanie študenta na pozíciu vodiča – aké sú podmienky?
• Dohoda o náhrade mzdy v sume 80 percent z dôvodu prekážok v práci
• VZOR DOHODY: Výber spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov
• Novela Zákonníka práce – vybrané zmeny účinné od 1. marca 2021
• Pandemické ošetrovné od 8. februára 2021

Príspevok Dohoda o náhrade mzdy v sume 80 percent z dôvodu prekážok v práci je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.