Tento metodický pokyn má za cieľ zabezpečiť jednotný postup pri posúdení zdaniteľnosti príjmu zamestnanca a uplatnení výdavkov na stravovanie do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Rozsah a podmienky stravovania zamestnancov od 1. marca 2021

Novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2021 priniesla väčšine zamestnancov možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravu. 

Finančný príspevok na stravovanie je od účinnosti danej novely možné poskytovať všetkým zamestnancom, s výnimkou tých, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. 

Zamestnávateľovi v tejto súvislosti vznikla povinnosť umožniť svojim zamestnancom vybrať si medzi stravným lístkom alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie s tou podmienkou, že zamestnanec nemôže zmeniť svoje rozhodnutie počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. 

Napriek tomu, že novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť už 1. marca 2021, v súvislosti s jej aplikáciou v praxi sa vynárali mnohé otázky, na ktoré nám priniesol odpovede metodický pokyn vydaný Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Článok pokračuje pod reklamou

Zdaniteľnosť finančného príspevku na stravovanie na strane zamestnanca

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 01.03.2021 je od dane z príjmov oslobodená:

• hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, a
• finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu.  

A/ Ak zamestnávateľ zabezpečí stravovanie zamestnancom vo forme gastrolístkov (alebo gastrokariet), ktorých  hodnotu tvorí povinný príspevok zamestnávateľa podľa Zákonníka práce, príspevok zo sociálneho fondu a dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rámec jeho zákonných povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, potom pre zamestnanca je hodnota tejto stravovacej poukážky alebo elektronickej stravovacej poukážky (nepeňažné  plnenie) v plnej sume  oslobodená od dane z príjmov.

Ako však vyplýva z ďalšieho textu, toto úplné oslobodenie sa týka len nepeňažného plnenia, teda samotných stravných lístkov alebo stravovacích kariet. V prípade finančných príspevkov treba prihliadať na viacero faktorov.

Vo všeobecnosti platí, že poskytnutím finančného príspevku nemôže byť zamestnanec zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorému sa poskytne stravovacia poukážka. V konečnom dôsledku to však celkom platiť nebude. 

Ak zamestnávateľ, namiesto stravovacích poukážok poskytne zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, potom pri sume finančného príspevku sa vychádza vždy z hodnoty stravovacej poukážky, ktorú zamestnancovi poskytoval alebo ktorú naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali. Suma finančného príspevku na stravovanie by preto mala byť rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom (na porovnateľných pracovných pozíciách). Súčasne však platí podmienka, že to musí byť najmenej 2,11 EUR (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. pre rok 2021 zo sumy 3,83 €) a najviac 2,81 EUR na jednu zmenu (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín).

B/ Okrem uvedených súm vyplývajúcich zo Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať zamestnancom na stravovanie aj poskytovaním príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu. Takýto príspevok na stravovanie zamestnancov nie je zákonom limitovaný, preto je u zamestnanca považovaný za príjem oslobodený od dane. 

C/ Ak však poskytne zamestnávateľ zamestnancovi príspevok nad rámec vyššie uvedených (napríklad na základe dojednania v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internej smernici zamestnávateľa ako zamestnanecký benefit), takýto príspevok sa už považuje za príjem na strane zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Daňové výdavky zamestnávateľa

Vzhľadom na to, že finančný príspevok na stravovanie nie je na strane zamestnanca vždy oslobodený od dane, je potrebné zodpovedať si aj to, kedy sa tento príspevok považuje za daňový výdavok na strane zamestnávateľa. 

A/ Daňovým výdavkom sú vo všeobecnosti príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. V súlade s §152 ods.5 Zákonníka práce výška poplatku za sprostredkované  stravovacie služby pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom subjektu, ktorý má oprávnenie sprostredkovať  stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je maximálne 2% z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke. Takýto poplatok za sprostredkovanie stravovacej služby sa uzná do daňových výdavkov zamestnávateľa až po zaplatení služby (§17 ods. 19 písm. d) ZDP).  

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie a 

• prispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma, ktorou  zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom v rozsahu podľa Zákonníka práce, tzn.suma najmenej  55% minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t.j. najviac suma 2,81 EUR,
• neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma finančného príspevku poskytnutá v rozsahu podľa Zákonníka práce, tzn. suma od 2,11 EUR do 2,81 EUR. 

B/ Pokiaľ zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov aj príspevkom zo sociálneho fondu, daňovým výdavkom je len tvorba sociálneho fondu, ale nie jeho čerpanie. Samotné vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie zamestnancov nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa.

C/ Finančný príspevok na stravovanie, ktorý po dojednaní so zamestnancom poskytne zamestnávateľ ako zamestnanecký benefit v sume vyššej ako je jeho maximálna výška podľa Zákonníka práce (písm. A) a tento nevyplatí zo sociálneho fondu (písm. B), je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Uznanie takéhoto zamestnaneckého benefitu ako daňového výdavku zamestnávateľa sa aplikuje za podmienky, že bol dojednaný v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti.

Upozorňujeme však na to, že takýto benefit sa za daňový výdavok považuje len v prípade poskytovania finančného príspevku na stravovanie zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov v nepeňažnej forme (napr. gastrolístky), keďže takýto príjem sa na strane zamestnanca z dôvodu oslobodenia od dane nezdaňuje, nemôže si ani zamestnávateľ uplatniť akúkoľvek sumu nad rámec zákona ako daňový výdavok.

Pozor na termín vyplatenia finančného príspevku

Upozorňujeme, že je potrebné dávať si pozor na to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov tak, aby mal zamestnanec k dispozícii stravné lístky alebo finančný príspevok už v prvý pracovný deň toho-ktorého mesiaca. Tento termín je dôležitý najmä preto, že v zmysle metodického pokynu sa finančný príspevok poskytnutý v priebehu mesiaca, t.j. už za uplynulé dni, považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, pretože vzhľadom na oneskorené vyplatenie nebol schopný plniť svoj účel, ktorým je zabezpečenie stravovania zamestnanca. 

Zjednodušene povedané, neodporúča sa zasielať finančný príspevok na stravovanie na aktuálny mesiac spolu so mzdou za predchádzajúci mesiac. 

Príklad: Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu za mesiac apríl spolu s finančným príspevkom na stravovanie na mesiac máj až 20.05. Vzhľadom na to, že zamestnanec nemá k dispozícii finančný príspevok v prvý pracovný deň daného mesiaca, tento príspevok neplní svoj účel. Preto sa za dni 01.05.-19.05 považuje na strane zamestnanca za zdaniteľný príjem.

O spoločnosti Accace

Spoločnosť Accace vznikla v roku 2006 v Bratislave. Accace Slovensko zamestnáva už viac ako 120 odborníkov a poskytuje služby spracovania účtovníctva, mzdovej a HR agendy, daňové a transakčné poradenstvo, právne a korporátne služby, či poradenstvo pre startupy. Za 15 rokov sme si vybudovali stabilnú pozíciu lídra v oblasti BPO služieb na Slovensku. Pravidelne sa umiestňujeme v rebríčku TOP10 poradenských spoločností magazínu TREND. Právne služby poskytuje naša vlastná advokátska kancelária Accace Legal. V rámci skupiny Accace združujeme viac ako 600 odborníkov a poskytujeme služby pre viac ako 2 000 klientov. Nájdete nás v Bratislave a v Košiciach.

• Účtovníctvo v Maďarsku – prehľad kľúčových informácií
• Československý daňový a účtovný kongres 2025
• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Príspevok FS SR vydala metodický pokyn k zdaňovaniu príspevkov na stravovanie zamestnancov, usmerňujú odborníci je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

• ODPORÚČAME: Novela Zákonníka práce – vybrané zmeny účinné od 1. marca 2021

Upozornila na to Asociácia moderných benefitov (AMOBE)

Najviac otázok na zákaznícke centrá členov AMOBE smeruje k termínu, ku ktorému musí zamestnávateľ zaviesť možnosť výberu zamestnancov, čo sa týka formy príspevku na stravovanie. Najčastejšie sa pýtajú, či tak musí zamestnávateľ spraviť už k 1. marcu 2021.

„Vzhľadom na nejasnosti, ako má vôbec v praxi finančný príspevok fungovať, odporúčame počkať so zmenami. Firmy majú ešte dostatok času, umožniť výber musia až od začiatku roka 2022,” vysvetlil Štefan Petrík, prezident AMOBE.

Príspevok na stravovanie

Asociácia upozornila, že po novom si môžu zamestnanci, ktorí sa nestravujú vo firemnej kantíne, vybrať až z piatich foriem príspevku na stravovanie. „Každý zamestnanec má nárok si vybrať tú formu, ktorá mu vyhovuje najviac. Firma by mala v zmysle zákona vyhovieť zamestnancom aj v prípade, ak si individuálne vyberú rôzne formy,” doplnil Petrík. Ako dodal, viacerí zamestnávatelia očakávajú podľa predbežných prieskumov medzi zamestnancami, že po novom budú poskytovať paralelne viaceré formy príspevku. 

Článok pokračuje pod reklamou

Používatelia stravných lístkov, teda zamestnanci, sa zase obracajú na členov AMOBE aj s otázkou k výške finančného príspevku, na ktorý majú nárok. Tá závisí od zamestnávateľa, zákon hovorí len o minimálnej a maximálnej čiastke. Nie je však jasné, ako sa má vyplácanie finančného príspevku realizovať. „Aj v médiách sa objavujú informácie, že zamestnanec musí dostať k 1. v mesiaci finančný príspevok zamestnávateľa v minimálnej hodnote 2,11 eura na deň. Nie je však jednoznačne povedané, či by to nemalo byť 3,83 eura, teda ekvivalent hodnoty stravného lístka,” poznamenal Petrík. 

AMOBE dodala, že otázna zostáva napríklad aj ochrana príspevku na stravovanie pred exekúciami, hoci poslanci Národnej rady SR pri schvaľovaní zmien tvrdili, že aj finančný príspevok je pred exekúciou chránený. „Obracajú sa na nás zamestnanci s informáciou, že podľa ich personálnych oddelení podlieha finančný príspevok v zmysle platných zákonov exekúcii. Takéto informácie odznievajú aj na školeniach daňových poradcov,” zdôraznil Petrík.

• ODPORÚČAME: Novela Zákonníka práce: Gastrolístky alebo finančný príspevok na stravovanie?

Vzhľadom na množstvo nejasností očakáva AMOBE, že nábeh nových zmien do praxe potrvá niekoľko mesiacov. „Ukazuje sa, že sľubované odbúravanie administratívy a zjednodušovanie fungovania stravného nebude také jednoduché,” podčiarkol Petrík.

Podľa neho na tieto hrozby upozorňovali pri príprave zákona zamestnávatelia, ale aj ďalšie subjekty, ktoré sa zapojili do pripomienkovania. „Tieto zmeny sa týkajú milióna zamestnancov a desiatok tisíc firiem. Výrazne by pomohlo zamestnávateľom, zamestnancom, ale aj našim členom, ak by vydal štát jasné usmernenie,” uzatvoril Petrík. 

Asociácia moderných benefitov združuje spoločnosti Edenred Slovakia, UP Slovensko a Doxx-Stravné lístky. Členovia asociácie zabezpečujú zamestnanecké benefity vrátane papierových a elektronických stravných lístkov pre viac ako 770 000 zamestnancov pracujúcich u takmer 35 000 zamestnávateľov a SZČO.

• ODPORÚČAME: VZOR DOHODY: Výber spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov

• Poskytovatelia krátkodobého prenájmu ubytovania majú od roku 2027 nové povinnosti. Aké to sú?
• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• Finanční riaditelia reagujú na rekordný pesimizmus masívnymi investíciami do technológií. Trend sa týka USA aj Európy

zdroj: TASR / úprava: redakcia

Príspevok Príspevok na stravovanie prináša so sebou aj pár nejasností je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Túto možnosť majú zamestnanci v prípade, že im zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, a nejde ani o prípady podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Ak zamestnávateľ uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá má na to oprávnenie, je povinný postupovať podľa vyššie spomenutých bodov až po skončení tejto zmluvy, najneskôr od 1. januára 2022. Viac o stravovaní zamestnancov od 1. marca 2021 v tomto článku: Novela Zákonníka práce – vybrané zmeny účinné od 1. marca 2021

• ODPORÚČAME: Prezidentka podpísala zmenu Zákonníka práce. Zahŕňa gastrolístky i tripartitu

Nižšie Vám ponúkame na stiahnutie editovateľný vzor, podľa ktorého si vaši zamestnanci môžu vybrať spôsob zabezpečenia stravovania.

• Ošetrovné – zmeny od 1. apríla 2021, píše Monika Gajdošová
• Zamestnanie študenta na pozíciu vodiča – aké sú podmienky?
• Dohoda o náhrade mzdy v sume 80 percent z dôvodu prekážok v práci

Príspevok VZOR DOHODY: Výber spôsobu zabezpečenia stravovania zamestnancov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Doposiaľ bol zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie len zamestnancom:

• vykonávajúcim prácu na pracovisku za podmienok, ktoré vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie (formou teplého hlavného jedla alebo stravného lístka);
• ktorým bez ohľadu na výkon práce a pracovisko nemôže vôbec zabezpečiť stravovanie – ani vo vlastnom stravovacom zariadení / v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ani formou stravného lístka;
• ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom;
• ktorí vykonávajú domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ im nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravného lístka bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zmeny v zákone účinné od 1. marca 2021

Od 1. marca 2021 bude možné finančný príspevok na stravovanie poskytovať aj iným ako uvedeným zamestnancom, s výnimkou tých, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.

Zamestnávateľovi vzniká od marca povinnosť umožniť svojim zamestnancom vybrať si medzi stravným lístkom alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec je viazaný týmto svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Do uskutočnenia výberu zo strany zamestnanca zamestnávateľ na základe vlastného rozhodnutia zabezpečuje zamestnancovi stravovanie formou stravného lístka, alebo mu poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

• ODPORÚČAME: Novela Zákonníka práce – vybrané zmeny účinné od 1. marca 2021

Zákon v novelizovanom ustanovení výslovne uvádza, že podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.  

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže v internom predpise stanoviť všetky pravidlá týkajúce sa nielen voľby zamestnancov medzi týmito možnosťami, ale aj samotnej realizácie (t. j. spôsobu vydávania stravných lístkov a výplaty finančného príspevku). V rámci doterajšej praxe vyplácania finančných príspevkov na stravovanie platilo, že tieto sa vyplácali buď v hotovosti (t. j. jedni zamestnanci dostali stravné lístky, iní hotovosť) alebo bola táto hodnota zasielaná na účet zamestnanca, zväčša spoločne so mzdou. V tomto prípade je však potrebné mať na pamäti, že finančný príspevok sa musí poskytovať vopred v reálnom čase, aby si za neho zamestnanec mohol zabezpečiť stravovanie. 

Zároveň musí zamestnávateľ predísť situácii, kedy by boli zamestnanci poberajúci finančný príspevok znevýhodnení voči tým, ktorí dostávajú stravné lístky (napr. v dôsledku neskoršej výplaty príspevku na účet zamestnanca než je deň odovzdania stravných lístkov). V internom predpise bude preto potrebné nastaviť taký mechanizmus, aby boli oba spôsoby časovo zjednotené a jediná zmena pre zamestnanca nastala len vo forme príspevku na stravovanie, ktorý od zamestnávateľa dostane.

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravného lístka iným zamestnancom, tak suma finančného príspevku na stravovanie bude určená hodnotou, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravného lístka iným zamestnancom, ale súčasne najmenej 55 % minimálnej možnej hodnoty stravného lístka (3,83 eur). Finančný príspevok na stravovanie tak aktuálne vychádza na najmenej 2,11 eur.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravného lístka iným zamestnancom, tak suma finančného príspevku na stravovanie bude najmenej 55 % minimálnej možnej hodnoty stravného lístka, teda 2,11 eur, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (5,10 eur), teda 2,81 eur. V tomto prípade sa nejedná o limit na účely zdanenia na strane zamestnanca, keďže aj finančný príspevok na stravovanie bude od dane oslobodený. Jedná sa len o maximálnu sumu na účely uznania daňového výdavku zamestnávateľa zo sumy finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnávateľ má okrem vyššie uvedeného príspevku ako doposiaľ možnosť poskytovať zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo v prípade zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorené zmluvy s poskytovateľmi stravných lístkov

Novela myslela aj na zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorené zmluvy s poskytovateľmi stravných lístkov. V zmysle prechodných ustanovení platí, že zamestnávateľovi, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok so sprostredkovateľom stravovacích služieb (pozn. emitenti stravných poukážok) vzniká povinnosť umožniť zamestnancom vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie až po skončení účinnosti tejto zmluvy, najneskôr však od 1. januára 2022.

Zamestnávateľ s podpísanou zmluvou tak vie získať určitý čas na nastavenie procesov v súvislosti s danou zmenou. Dobrovoľná možnosť výberu v prípade existencie platnej zmluvy s emitentom stravovacích poukážok však nie je zakázaná.

Ku dňu zverejnenia tohto článku ešte nebola predmetná novela Zákonníka práce podpísaná prezidentkou Slovenskej republiky.

• ODPORÚČAME: Prezidentka podpísala zmenu Zákonníka práce. Zahŕňa gastrolístky i tripartitu

O spoločnosti Accace

Spoločnosť Accace vznikla v roku 2006 v Bratislave. Accace Slovensko zamestnáva už viac ako 120 odborníkov a poskytuje služby spracovania účtovníctva, mzdovej a HR agendy, daňové a transakčné poradenstvo, právne a korporátne služby, či poradenstvo pre startupy.

Za 15 rokov sme si vybudovali stabilnú pozíciu lídra v oblasti BPO služieb na Slovensku. Pravidelne sa umiestňujeme v rebríčku TOP10 poradenských spoločností magazínu TREND. Právne služby poskytuje naša vlastná advokátska kancelária Accace Legal. V rámci skupiny Accace združujeme viac ako 600 odborníkov a poskytujeme služby pre viac ako 2 000 klientov. Nájdete nás v Bratislave a v Košiciach.

• Zvýšenie nemocenských dávok v roku 2026
• Máte vo firme živnostníkov a obávate sa “švarcsystému” a pokuty 8000 €?
• Účtovníctvo v Maďarsku – prehľad kľúčových informácií

Príspevok Novela Zákonníka práce: Gastrolístky alebo finančný príspevok na stravovanie? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Úprava podmienok pre „homeoffice“ 

Navrhovanými zmenami v novele Zákonníka práce pri domáckej práci a telepráci vychádzame v ústrety súčasným trendom digitalizácie práce, keď je jednoduchšie prenášať prácu z kancelárie do domácnosti. Keďže Zákonník práce sa v tejto oblasti nemenil už dlhšiu dobu, pristúpilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k zmodernizovaniu a spresneniu súčasnej právnej úpravy.  

Výsledkom bude vyššia flexibilita pre zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sa napr. budú môcť dohodnúť, že zamestnanec si vyberie, z akého miesta bude vykonávať prácu, pretože sa v zmluve nedohodne fixné miesto . 

Novela presnejšie vymedzuje, že o domácku prácu alebo teleprácu ide v prípade, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Pravidelnosť však neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného týždenného pracovného času. Môže to byť napr. aj jeden, dva dni v týždni. 

Za domácku prácu (homeoffice) alebo teleprácu sa teda nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa z domácnosti, ak to povaha práce umožňuje. O takúto prácu teda nejde napr. v prípade, že zamestnanec dočasne vykonáva prácu z domácnosti pre technické príčiny na pracovisku, mimoriadnu potreba v daný deň starať sa o dieťa a pod. 

Článok pokračuje pod reklamou

Tak, ako už platí aj v súčasnosti, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce / telepráce. Ak túto povinnosť nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že bude používať vlastné prostriedky. Zamestnávateľ sa však touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov. 

Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci resp. telepráci využívať vlastné zariadenie,  zamestnávateľ mu uhrádza podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním . 

Novelou sa zároveň zabezpečí, aby výkon práce z domácnosti nezasahoval do súkromného života zamestnanca a to ustanovením tzv. práva na odpojenie sa. Ide o právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času ak nejde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Zamestnanec tak nemusí pracovať po skončení pracovnej doby, počas nepretržitého odpočinku v týždni, dovolenky, sviatku a prekážky v práci. Zamestnávateľ to nesmie posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny. 

Gastrolístok alebo hotovosť 

V súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 – 2024 pristúpilo ministerstvo k úprave podmienok poskytovania stravného zamestnancov.  Po novom si bude môcť zamestnanec vybrať medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie. Možné to bude však len v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Takýto finančný príspevok bude oslobodený od odvodov a daní. 

Výška finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. 

Zamestnávateľ si bude môcť upraviť podrobnejšie pravidlá pre výber zamestnanca a to napr. vo vnútornom predpise. 

Článok pokračuje pod reklamou

Starostlivosť o dieťa 

V Zákonníku práce spresňujeme, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa pre účely uplatňovania príslušných práv v Zákonníku práce. V praxi sa napr. vynárali otázky, kedy má zamestnanec nárok na viac dní dovolenky, ak sa stará o dieťa. Zamestnancom trvale sa starajúci o dieťa bude zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. 

Rovnako na základe podnetov z praxe spresňujeme, kedy vzniká zamestnancovi, ktorý v kalendárnom roku nedovŕši 33 rokov, týždeň dovolenky navyše z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa. Ak sa zamestnanec začne starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, dovolenka sa mu zvýši v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka. 

Práca študentov 

V súčasnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov len ak má študent štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Žiak strednej školy však stráca štatút nasledujúci deň po úspešnom ukončení štúdia. Vysokoškolské štúdium sa skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Absolventi tak majú problém po ukončení štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov, hoci plánujú pokračovať v štúdiu.

Preto v Zákonníku práce navrhujeme zaviesť prezumpciu zachovania štatútu žiaka alebo študenta do 31. októbra. Z toho vyplýva, že študent, ktorý ukončí štúdium a plánuje v ňom pokračovať na ďalšom stupni, bude môcť počas prázdnin brigádovať a uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov. 

Takto sa na neho vzťahuje výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie do výšky 200 eur. 

Pôsobenie odborov na pracovisku 

V praxi sa stretávame s tým, že zamestnancov na pracovisku zastupujú osoby, ktoré nemajú žiadnu previazanosť so zamestnancami, v niektorých prípadoch sú pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa majú nejakú členskú základňu. Keďže informácia o členstve v odboroch je dôverná a zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať, zamestnávateľ si nevie overiť, či príslušná odborová organizácia skutočne chce zastupovať na pracovisku zamestnancov alebo jej prítomnosť na pracovisku má inú motiváciu.  

Navrhujeme preto, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali ako príslušný odborový orgán iba osoby, ktoré sú u neho zamestnané .

Zamestnanci budú mať istotu, že ich v rokovaniach zastupuje relevantná odborová organizácia, ktorej členovia sú zároveň ich kolegami a rozumejú situácii v zamestnaní. Platí však, že zamestnávateľ sa môže s odborovou organizáciou dohodnúť aj inak a túto podmienku nebude vyžadovať. 

Novela Zákonníka práce už smeruje do Národnej rady SR. Po schválení v parlamente a podpise prezidentkou by mala platiť od 1. marca 2021.

zdroj: UPSVaR

Príspevok Novela Zákonníka práce: Homeoffice alebo aj finančný príspevok na stravovanie budú flexibilnejšie je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Miroslav – môže pri preukazovaní daňových výdavkov dôjsť k nejakým sporom pri daňovej kontrole? Na čo by si mali dať pozor?

V súvislosti s touto témou treba upozorniť na opodstatnenosť niektorých výdavkov, ktoré majú podnikatelia tendenciu účtovať do daňových výdavkov. Jedná sa napríklad o používanie mobilných telefónov počas dovolenky, či už doma alebo v zahraničí, účtovanie roamingu, využívanie dátových služieb a podobne ..

Je potrebné si uvedomiť, akú výšku daňových výdavkov si podnikateľ dokáže obhájiť pri daňovej kontrole. Je nesporné, že v dnešnej dobe je nevyhnutné, aby bol napríklad majiteľ firmy zastihnuteľný aj počas dovolenky, kde aj počas dovolenky musí kontrolovať a koordinovať činnosť firmy. V tomto prípade doporučujem, aby podnikateľ z dôvodu obhájiteľnosti výdavkov, využil možnosť vyhotovenia výpisu hovorov za uvedené obdobie, ktoré telekomunikačné spoločnosti bežne ponúkajú.

Uvedené služby je v niektorých prípadoch potrebné objednať vopred, pred odchodom na dovolenku. Takýmto spôsobom bez problémov obháji opodstatnenosť daňových výdavkov. Ďalším problémom pri preukazovaní daňových výdavkov môže byť používanie motorového vozidla v čase dovolenky, kedy aj napriek tomu, že je preukázateľné, že podnikateľ čerpal dovolenku, vykazuje podnikateľ v knihe jázd pracovné cesty.

Na čo všetko má zvyčajne podnikateľ nárok počas služobnej cesty doma i v zahraničí – čo si môže dať do výdavkov? Skúste to objasniť … 

Podnikateľ si v súvislosti so služobnou (pracovnou) cestou môže dať do výdavkov:
– výdavky na stravovanie patria za každý deň pracovnej cesty (podľa časového pásma – podľa dĺžky pracovnej cesty), nie je potrebné ich preukazovať nejakým dokladom. Nárok na stravné nevzniká ak je zaistené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera).

Stravné DOMA (na Slovensku)

Časové pásma pri pracovnej ceste doma:

1. 5 až 12 hodín,
2. nad 12 hodín až 18 hodín,
3. nad 18 hodín,

Výška stravného pri pracovnej ceste doma:

1. 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
2. 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
3. 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín,

Ak je počas pracovnej cesty čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme.
V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% (10,90 x 25% = 2,72)

– obeda sa stravné kráti o 40% (10,90 x 40% = 4,36)

– večere sa stravné kráti o 35% (10,90 x 35%= 3,82)

Stravné v ZAHRANIČÍ

Časové pásma v zahraničí:

1. a) do 6 hodín vrátane,
2. b) nad 6 hodín do 12 hodín,
3. c) nad 12 hodín,

Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je určený dolný časový limit pre nárok na stravné.
Nárok na stravné sa vypočíta v závislosti od doby trvania výkonu činnosti v zahraničí:

– ak výkon činnosti v zahraničí trvá do 6 hodín vrátane, stravné predstavuje 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 6 až 12  hodín, stravné predstavuje 50 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 12 hodín, potom stravné predstavuje sumu základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene.

Pokiaľ podnikateľ v rámci pracovnej cesty navštívi dve krajiny v jeden deň, má nárok na stravné podľa tej krajiny, kde strávil viac hodín. Ak sa zdržiaval v rozdielnych krajinách rovnaký počet hodín, môže si zvoliť výhodnejšiu sadzbu.
Ak je počas pracovnej cesty v zahraničí čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme. V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– obeda sa stravné kráti o 40% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– večere sa stravné kráti o 35% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– výdavky na ubytovanie podnikateľ preukazuje dokladom o zaplatení ubytovania (účet za ubytovanie v hoteli alebo inom ubytovacom zariadení),
– výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami preukáže podnikateľ cestovnými lístkami za vlak, autobus, letenkami vrátane poplatkov, loďou, lístkami za ležadlá a lôžka vo vlakoch, výdavky za  taxík a miestnu hromadnú dopravu. Všetky doklady musia byť s dátumom v čase konania pracovnej cesty.
– iné nevyhnutné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste (parkovné, poplatok za cesty diaľnice, vstupenky, úschova batožiny a pod.). Ak daňovník na cestovanie použije motorové vozidlo (vlastné, prenajaté alebo vypožičané), za nevyhnutné výdavky  spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti nie je možné považovať  výdavky vynaložené na opravu alebo údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod.
– pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku, uplatní si výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady (tzv. paušál) za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (0,183 €).

Ak na cestovanie využíva vlastné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, uplatňuje si výdavky na spotrebované PHL v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kde je povinný preukazovať cenu PHL v čase nákupu.  Pri použití motorového vozidla zaradeného do majetku jazdu uvedie v knihe jázd a daňovým výdavkom bude nákup PHM. Ak si uplatňuje paušálne výdavky na PHM (80%), vtedy jazdu nemusí uvádzať v knihe jázd.

Výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovanie dopravnými prostriedkami a iné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste si môže uplatniť do daňových výdavkov najviac do výšky, aká  je stanovená pre zamestnancov  v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Do daňových výdavkov si SZČO nemôže zahrnúť vreckové.

Upozornenie na záver: O pracovnú cestu sa nejedná ak podnikateľ na Slovensku dochádza do svojej prevádzky, v ktorej pravidelne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

K témam účtovníctva sa denne online vyjadrujú odborníci z praxe. Pridajte sa k nim aj vy a diskutujte => Účtovníctvo,mzdy a dane

Príspevok Miroslav Gandžala: Tipy na cestovné a stravné výdavky, ktoré by mal poznať každý podnikateľ a aj jeho účtovník je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.