Finančná správa kvôli rôznym nesprávne interpretovaným informáciám pripravila sumár o povinnostiach DAC7 vrátane často kladených otázok, ktoré sú zverejnené na portáli finančnej správy.

Žiadne nové povinnosti

Finančná správa zdôrazňuje, že predávajúcim nevyplývajú z eurosmernice žiadne nové povinnosti. Povinnosťou osôb, ktoré dosahujú príjmy prostredníctvom digitálnych platforiem, či už ako fyzické osoby, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby, je platiť z týchto príjmov daň. Táto povinnosť však nie je ani nová, ani sa nijako nemení vyššie uvedenou novelou zákona.

Nesprávne uvádzaná je tiež informácia, že  z dôvodu prijatej eurosmernice DAC7 sa musí zaregistrovať každý, kto (napríklad aj jednorazovo) predá predmety osobnej spotreby na inzertných internetových stránkach. Finančná správa upozorňuje, že žiadna takáto osoba nemá povinnosť sa registrovať na portáli finančnej správy, a už vôbec nie každý mesiac.

Platformám na Slovensku budú formuláre pridelené elektronicky

Povinnosť registrovať sa od 01. januára 2023 sa nevzťahuje na prevádzkovateľov platforiem, ktorí sú usadení v Slovenskej republike. Títo sa v SR registrovať vôbec nemusia, potrebné formuláre na splnenie oznamovacej povinnosti DAC7 im budú pridelené priamo v ich osobnej internetovej zóne po prihlásení sa na portáli finančnej správy po 1. januári 2023, resp. po 1. januári 2024, kedy budú k dispozícii základné oznamovacie formuláre DAC7. Pre tzv. „neusadených“ prevádzkovateľov platforiem, ktorí majú za určitých podmienok, definovaných v zákone, platí povinnosť zaregistrovať sa v Slovenskej republike (alebo v jednom z členských štátov EÚ).

Článok pokračuje pod reklamou

Od 01. januára 2023 bude na portáli finančnej správy k dispozícii elektronický formulár Oznámenie o výbere členského štátu pre DAC7/DPI, ktorý sa podáva do 15 dní odo dňa, kedy sa takýto subjekt stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy.

Oznamujúci prevádzkovatelia platforiem budú informácie o predávajúcich prvýkrát nahlasovať v januári 2024 za rok 2023. Prijaté informácie bude finančná správa  vyhodnocovať štandardným spôsobom a v prípade nesúladu informácií (s údajmi uvádzanými v daňových priznaniach) bude vykonané miestne zisťovanie alebo daňová kontrola dane z príjmov a prípadne uložené sankcie v zmysle daňového poriadku.

Zdroj: Finančná správa / úprava redakcia

Príspevok Predávajúcich na digitálnych platformách sa registrácia netýka je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Prenajímatelia bytu či chaty cez Booking alebo Airbnb, ako aj ľudia jazdiaci pre Uber či Bolt sa od 1. januára 2023 neschovajú pred finančnou správou. Od nového roka totiž vstupuje do platnosti novela zákona č. 250/2022, podľa ktorej digitálne platformy musia automaticky poskytovať informácie o svojich klientoch daňovým úradom. Týmto sa na Slovensku uvádza do praxe smernica, ktorá túto povinnosť pre digitálne platformy zavádza na území celej Európskej únie. 

Čo sa v praxi zmení pri prenájmoch cez Booking, Airbnb a ďalšie online platformy

Slovensko sa doteraz vedelo dostať k informáciám o príjmoch ľudí a firiem cez digitálne platformy len priamym vyžiadaním. To sa od 1.1.2023 zmení. „Odteraz budú informácie o príjmoch ľudí a firiem z digitálnych platforiem budú prúdiť automaticky z platforiem jednotlivým členským štátom. Prvýkrát tak platformy ako Booking či Airbnb poskytnú finančnej správe údaje o príjmoch prenajímateľov bývania za rok 2023,“ hovorí Szimonetta Rumanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Túto zmenu prináša európska smernica s pracovným označením DAC7, ktorú Slovensko zavádza do praxe. Od januára 2023 teda finančná správa bude mať k dispozícii údaje o prenájme bytov, domov či chát na krátkodobé aj dlhodobé bývanie (napr. Airbnb a Booking), ako aj priestorov na prenájom. Informačnú povinnosť budú mať aj všetky portály, cez ktoré ľudia či firmy predávajú služby a tovar či prenajímajú autá (vrátane aplikácií  na prepravu ako Bolt/Uber), bicykle či iné dopravné prostriedky. Raz ročne dostane finančná správa aj informácie od platforiem pre zdieľanú  ekonomiku (napr. Sashe) a virtuálnych trhovísk s rôznym tovarom (oblečenie, fotografie…).

Ako bude fungovať kontrola príjmov z prenájmu

Všetky digitálne platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie ubytovacích, dopravných, stravovacích a ďalších služieb budú mať povinnosť automaticky posielať finančnej správe detailné údaje o tom, aké služby a tovary poskytli firmy či fyzické osoby za uplynulý rok a aký dosiahli príjem cez digitálnu platformu. „Finančná správa dostane z Bookingu, Airbnb či ďalších platforiem zoznam firiem a bežných ľudí s ich kompletnými identifikačnými údajmi a údajmi o dosiahnutom príjme cez danú platformu. Tieto údaje si následne porovná s daňovým priznaním danej firmy či človeka a v prípade nesúladu môže začať daňovú kontrolu s cieľom dorubiť daň za nepriznaný príjem,“ vysvetľuje postup Szimonetta Rumanová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Článok pokračuje pod reklamou

Aplikáciou novej smernice do praxe by sa to malo zmeniť s cieľom zmenšiť doterajšie daňové úniky a zamedziť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Oznamovacej povinnosti nebudú podliehať veľkí poskytovatelia hotelového ubytovania (viac ako 2 000 činností počas oznamovaného obdobia), vládne subjekty, subjekty, s ktorých akciami sa obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi. Platformy taktiež  nebudú posielať údaje o malých predajcov tovarov, ktorí vykonajú menej ako 30 činností s úhrnnými tržbami neprevyšujúcimi 2 000 EURpočas sledovaného oznamovacieho obdobia. 

Pribudnú cezhraničné daňové audity

Kontrole sa nevyhnú ani Slováci, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v zahraničí. Smernica zavádza aj takzvané cezhraničné daňové audity, čiže spoločné daňové kontroly finančných správ dvoch či viacerých krajín. „Ak napríklad Slovák vlastní a prenajíma apartmán v rakúskom lyžiarskom stredisku a rakúsky daňový úrad má podozrenie na nekorektne odvedenú daň, požiada slovenské orgány o cezhraničnú daňovú kontrolu. Týmto spôsobom sa budú môcť obaja národní správcovia dane pozrieť na jeho príjmy,“ vysvetľuje S. Rumanová. Slovenská finančná správa následne bude môcť výsledky spoločnej kontroly využiť pri kontrole priznaných daní z príjmu na Slovensku.

Aké povinnosti má každý, kto prenajíma nehnuteľnosť

Ak nehnuteľnosť prenajíma živnostník alebo firma s aktívnym IČO, nepotrebuje sa osobitne registrovať na daňovom úrade kvôli prenájmu. Všetci ostatní majú povinnosť registrovať sa na daňovom úrade  do jedného mesiaca, odkedy začali prenajímať nehnuteľnosť. Žiadosť sa predkladá na tlačive do podateľne okresného daňového úradu alebo poštou alebo cez portál slovensko.sk s občianskym preukazom s čipom a zaručeným elektronickým podpisom. Ak sa prenajímateľ zaregistruje do 31.12.2022, daňový úrad pravdepodobne nebude mať dôvod skúmať, či sa zaregistroval včas alebo oneskorene. Tým pádom sa vysoko pravdepodobne vyhne pokute.

Následne musí každý prenajímateľ vyplniť daňové priznanie pre daň z príjmov, a to do marca respektíve júna nasledujúceho roka. Túto povinnosť nemajú len ľudia, ktorí za celý kalendárny rok mali zo závislej činnosti (zamestnanie) a prenájmu nehnuteľnosti spolu nižší príjem ako 2 289,63 eura. Pri prenájme sú oslobodené od zdanenia príjmy do päťsto eur. To znamená, že do daňového priznania sa uvádzajú len príjmy presahujúce 500 eur.  Tieto príjmy z prenájmu sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 v stĺpci 1. Preukázateľné daňové výdavky, ktoré však treba mať spracované v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve či prípadne v daňovej evidencii, sa uvádzajú v stĺpci 2. Medzi akceptované výdavky patria platby za energie, internet, úrok zo splátky hypotéky na danú nehnuteľnosť alebo výdavky za vstavané zariadenie či spotrebiče. Viac informácií k zdaňovaniu je dostupných na webe finančnej správy.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

„Pri nesplnení registračnej povinnosti alebo nepriznaní príjmu z prenájmu hrozia vysoké pokuty. Napríklad, kto sa nezaregistruje, riskuje pokutu od 60 až do 20-tisíc eur v závislosti od závažnosti konania,“ hovorí Szimonetta Rumanová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Pri priznaní nižšieho príjmu z prenájmu v daňovom priznaní môže pokuta dosiahnuť 3 % z rozdielu medzi sumou dane uvedenou v daňovom priznaní a sumou, ktorú mal daňovník v skutočnosti odviesť v daňovom priznaní za rok v prípade, že sa daňovník prizná sám cez podanie dodatočného daňového priznania. Ak na podvádzanie na dani príde daňový úrad, predstavuje pokuta 10 % rozdielu. 

Británia overuje príjmy z Bookingu a ďalších platforiem od roku 2017

Povinné poskytovanie informácií už od roku 2017 funguje vo Veľkej Británii. Na rozdiel od novej európskej smernice, ktorá ukladá povinnosť platformám  automaticky poskytovať údaje, posiela na ostrovoch tamojší daňový úrad výzvy na preukázanie informácií o predajcovi. To znamená, že v Británii majú firmy a ľudia predávajúci služby či tovar cez internet šancu, že ujdú pozornosti daňových úradov. „Na Slovensku a v celej EÚ bude systém od januára 2023 prísnejší ako v Británii. Platformy budú posielať údaje automaticky a bude záležať len na finančnej správe, či dokáže prísť so systémom na identifikovanie podozrivého správania a ísť cielenými daňovými kontrolami po firmách a ľuďoch, ktorí príjem z prenájmu či inej aktivity cez obchodné platformy nepriznali,“ hovorí S. Rumanová. 

Zdroj: Grant Thornton

Príspevok Od januára 2023 sa už prenajímatelia neschovajú: finančná správa uvidí ich príjmy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ako sa zdaňujú kryptomeny

Zisky dosiahnuté na základe predaja alebo výmeny kryptomien sa v prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa – štandardne zdaňujú pri sadzbe dane 19% a 25%, teda platí princíp progresívnej dane. Ak je fyzická osoba tzv. odvodovým rezidentom na Slovensku, základ dane je zároveň vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie pri sadzbe 14 %.

Podnikatelia majú iné podmienky

O zdravotné poistné si však fyzická osoba môže znížiť základ dane. Iné je to, ak fyzická osoba s kryptomenami podniká: „V takomto platí dane a odvody ako živnostník. Právnické osoby zasa platia daň z príjmov pri sadzbe 15% alebo 21%. Do úplného kontextu treba ešte uviesť, že fyzická osoba stojaca v pozadí takejto právnickej osoby zrejme bude musieť raz zaplatiť 7 % daň z dividend (prípadne daň z likvidačného zostatku) a prípadne odvodové povinnosti tejto fyzickej osoby,“ upozorňuje na to advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Optimalizácia musí byť legálna

Slováci často siahajú po rôznych nástrojoch, ako optimalizovať dane z predaja či výmeny virtuálnych mien. Niektoré sú však viac praktické ako legálne  – spomenúc rôzne pôžičkové schémy, zábezpeky, darovania alebo „tornáda“. Hoci existuje množstvo alternatív, právnici upozorňujú, že daňovník by si mal dávať pozor na ich zákonnosť. „Nielenže premlčacia doba môže byť hlavne pri trestnoprávnom kontexte dlhšia, ale aj štát môže mať v blízkej budúcnosti iné možnosti a záujem riešiť individuálne daňové pozície osôb dosahujúcich príjmy z krypta,“ zdôrazňuje advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Článok pokračuje pod reklamou

V praxi sa pri optimalizácií však často využívajú rôzne zákonné spôsoby. Sú nimi napríklad „presuny“ kryptomien na tuzemské alebo zahraničné právnické osoby, zmeny rezidencií, transakcie s kryptomenami napríklad pred koncom zdaňovacieho obdobia, vkladanie do fondov alebo trustov, rozpoznávanie súvisiacich nákladov a podobne. „Treba si uvedomiť, že u každej osoby je potrebné posudzovať osobitne zákonnosť akejkoľvek daňovej optimalizácie. Nie je možné totiž paušálne tvrdiť, že určitý nástroj je vždy, všade a u každého legálny. Kým napríklad známy nemecký tenista pri zmene svojej daňovej rezidencie spáchal trestný čin, slovenský športovec nie,“ upozorňuje na to advokát Peter Varga z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax.

Každá transakcia s kryptoaktívami nie je oslobodená od DPH

,,Hoci je jednoduché nájsť krajinu, ktorá zdaňuje predaj kryptomien pri atraktívnej sadzbe dane, treba pamätať na viaceré ďalšie súvislosti. Napríklad na možnosť repatriácie zisku naspäť na Slovensko, na to, že nie  každá transakcia s kryptoaktívami je oslobodená od DPH, na zmeny na kryptoburzách, bankové účty, reporting, prax správcov dane v súvislosti s aktivitami proti agresívnymi daňovým optimalizáciám, povinnosti účtovne zachytávať každú transakciu s kryptoaktívom a podobne,” uvádza kancelária Highgate Law & Tax.

Zdroj: Highgate Law & Tax / úprava redakcia

Kancelária Highgate Law & Tax funguje od roku 2018, no za krátky čas sa vyrovnala najsilnejším a najväčším právnickým kanceláriám pôsobiacim na Slovensku. Prepája oblasť právneho, daňového a poradenstva. Jej zakladatelia sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií pre prípravu legislatívy upravujúcej oblasť regulácie kryptomien.

Príspevok Predali ste bitcoiny či iné kryptomeny? Aj tieto príjmy musíte zdaniť je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Taxify – ako začať? 

Prvým krokom k začatiu využívania aplikácie Taxify je potrebná registrácia partnerského vodiča, ku ktorej je potrebné spoločnosti Taxify doložiť dokumenty obsahujúce osobné údaje (občiansky preukaz, vodičský preukaz). Ďalším dokumentom, ktorý vyžaduje Taxify, je doloženie výpisu z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie obsahovať závažné priestupky v cestnej premávke.
Posledným dokumentom je preukázanie trestnej bezúhonnosti formou výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Živnosť, s. r. o. alebo … ?

Pri registrácii v portáli Taxify je možnosť zadať IČO. Taxify však príjme aj registráciu bez zadania IČO. Túto možnosť však neodporúčam. V zásade existujú 3 možnosti ako legálne podnikať, prípadne privyrábať si prostredníctvom Taxify bez vzniku neskorších možných komplikácií a sankcií.
Prvou je podnikanie prostredníctvom založenej živnosti, druhou je podnikanie prostredníctvom s. r. o. Treťou možnosťou je forma pracovno-právneho vzťahu so spoločnosťou, ktorá už je partnerom Taxify. Pri tejto forme však treba venovať osobitnú pozornosť s ohľadom na uzatvorený typ zmluvy.

Nakoľko sa jedná o pravidelnú činnosť vykazujúcu charakter závislej činnosti, je potrebné mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, a v nadväznosti k nim, povinné súvisiace daňové a odvodové zaťaženie. Táto forma sa vzhľadom na vysoké odvodové zaťaženie prípadného zamestnávateľa javí ako najmenej výhodná.

Podnikanie v Taxify

Pri podnikaní prostredníctvom zahraničnej digitálnej platformy Taxify vzniká slovenským zdaniteľným osobám viacero povinností v nadväznosti na fakt, že spoločnosť Taxify svoje služby dodáva ako zahraničná osoba. Slovenským zdaniteľným osobám (ktorým nevznikla registračná povinnosť pre DPH podľa §4 Zákona o DPH) vzniká ešte pred prijatím služby z iného členského štátu registračná povinnosť podľa §7a Zákona o DPH. Povinnosť odviesť daň je v tomto prípade povinný príjemca služby, teda slovenská zdaniteľná osoba.

Od 1. januára 2018 vznikla zákonná povinnosť poskytovateľom zahraničných digitálnych platforiem si v tuzemsku zriadiť sídlo, resp. stálu prevádzkáreň. Taxify stálu prevádzkáreň zaregistrovanú nemá, podľa informácií z Finančnej správy SR v súčasnosti už prebieha jej registrácia z úradnej moci.

Súčasne vznikla slovenským zdaniteľným osobám (pokiaľ poskytovateľ zahraničnej digitálnej platformy v tuzemsku nezaregistruje stálu prevádzkáreň) povinnosť odvádzať zrážkovú daň z digitálnej platformy vo výške 19 % z prijatých faktúr súvisiacich s používaním zahraničnej digitálnej platformy.

Vznik tejto povinnosti je však podmienený spôsobom, akým sa rozhodne účtovná jednotka účtovať o nákladoch za používanie zahraničnej digitálnej platformy.
V prípade, ak tieto budú účtované ako výdavky ovplyvňujúce daň z príjmov, v tomto prípade vzniká povinnosť odvádzať zrážkovú daň z digitálnej platformy. V opačnom prípade tak účtovná jednotka nie je povinná urobiť.

Najlepšia alternatíva: – osobný názor

Po zvážení všetkých aspektov a osobných skúseností s ohľadom na fakt, že podnikaniu cez platformu Taxify sa predovšetkým venujú fyzické osoby, u ktorých tento príjem tvorí iba vedľajší príjem, sa ako najpríjemnejšou alternatívou naskytuje možnosť založenia živnosti, v súbehu s riadnym pracovným pomerom, kde v prípade obmedzených ročných príjmov plynúcich z používania digitálnej platformy používateľovi zahraničnej digitálnej platformy, nevznikne povinnosť uhrádzať preddavky na sociálne poistenie.

Príklad:

Slovenská zdaniteľná osoba, (živnostník) sa rozhodne poskytovať služby prostredníctvom zahraničnej digitálnej platformy Taxify.

1. Registrácia pre DPH podľa §7a.
2. Poskytovanie služieb prostredníctvom zahraničnej digitálnej platformy.
3. Prijatie faktúry od poskytovateľa zahraničnej digitálnej platformy.
4. Tuzemské samozdanenie prijatej faktúry od poskytovateľa zahraničnej digitálnej platformy (prijatie služby z iného členského štátu EÚ, pri ktorých sa miesto dodania služby určí podľa §15 ods. 1 Zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby).
5. Účtovanie prijatej faktúry – ako náklad ovplyvňujúci daň z príjmov, resp. neovplyvňujúci daň z príjmov.
6. Zrážková daň z digitálnej platformy – v závislosti na bode. č. 5.

Zmeny po nadobudnutí účinnosti novelizácie Zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave

Priama aplikácia novely zákona o cestnej doprave v praxi ukladá viacero povinností ako prevádzkovateľom, tak aj vodičom Taxify. Hlavnou a zásadnou zmenou je potreba získania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa taxislužby, pre samotných vodičov (nepodnikateľov) je ďalší výkon činností po 1. apríli 2019 obmedzený až do doby získania tzv. preukazu vodiča taxislužby.

Novelizácia zákona prináša tiež ďalšie zmeny, ako aj tie vyššie spomenuté, kladú v značnej miere zvýšené finančné náklady pre samotných poskytovateľov služieb prepravy, ako aj vodičov Taxify, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí v cenách poskytovaných služieb.

Záver:

Pre tých, ktorých možno a pravdepodobne odradila zložitá legislatíva v oblasti DPH a zdaňovania digitálnych platforiem, existuje aj pozitívna správa. Samotné Taxify si tu už v 01/2019 ako zahraničná osoba zriadilo slovenskú s. r. o. – a od dátumu, kedy služby začnú poskytovať prostredníctvom slovenskej zdaniteľnej osoby, odpadnú všetky vyššie spomenuté povinnosti, samozrejme, okrem úhrady dane z príjmov.

O autorovi

Rastislav Hanczko – 8 rokov som pôsobil na sekcii ekonomiky MV SR. Momentálne žijem v Bratislave, kde sa venujem účtovníctvu prostredníctvom vlastnej firmy. Zaujala ma téma okolo digitálnych platforiem. Aktuálne je to spoločnosť Taxify, ktorú sledujem a zisťujem si informácie, ktoré následne odovzdávam ďalej. Vidím v tomto smere nedostatok informácii a mnoho účtovníkov ako sa v danej oblasti “stráca” – chcem im pomôcť. Okrem toho mám rád cestovanie, vzdelávanie a rýchle autá

Kontakt: 0948 254 361 / mail: rastislav.hanczko@gmail.com

Príspevok Podnikanie prostredníctvom zahraničnej digitálnej platformy TAXIFY je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Pre mnohých českých prenajímateľov bolo zrejme obrovským šokom, keď toto leto česká finančná práva zverejnila informáciu, že získala databázu o osobách, ktoré poskytujú ubytovanie prostredníctvom Airbnb (zdroj nie je verejný, ale možností je viac, a niektoré aj plne legálne). Všetkých ľudí vyzvali, aby si podali dodatočné daňové priznanie a zaplatili dane.

Ak ľudia nezaplatia dane dobrovoľne, tak môžu ísť (a aj idú) české finančné úrady na istotu…

A k tomu si možno v rozpočte prilepšia aj české mestá. Na poplatkoch za ubytovanie by mohli dodatočne získať stovky miliónov korún.
Ešte pred výzvou na zaplatenie daní vydala česká finančná správa pokyn, ktorý hovorí, že na prenajímanie nehnuteľností cez Airbnb by mali mať obyvatelia vybavené živnostenské oprávnenie. Dôvod je jednoduchý, ubytovanie sprostredkované cez internetové portály považujú za ubytovacie služby a nie prenájom.

Z pohľadu práva je každý český prenajímateľ nehnuteľnosti prostredníctvom portálu Airbnb povinný registrovať si živnosť ešte pred začatím podnikania. V opačnom prípade ide o nedovolené podnikanie. Samozrejme aj s príslušnými sankciami.

Ako je to na Slovensku?

Na Slovensku zatiaľ nemáme jednoznačné stanovisko Ministerstva práce ani Ministerstva financií ohľadne režimu prenájmu nehnuteľnosti cez digitálne platformy. Živnostenský zákon stanovuje základný rozdiel v tom, či popri ubytovaní sú poskytované aj iné ako základné služby spojené s prenájmom.
Ak v rámci prenájmu aj upratujete, meníte posteľné prádlo, doplníte toaletný papier, opravíte kvapkajúci kohútik, či vymeníte žiarovku – mohlo by sa to považovať za iné služby spojené s prenájmom. V tomto prípade teda zrejme podnikáte a reálne konkurujte hotelom, hostelom alebo ubytovniam.
Je pritom najmä v kompetencii Ministerstva vnútra definovať kde je hranica medzi prenájmom nehnuteľnosti a poskytovaním ubytovacej služby.

Čo ak je príjem z prenájmu na Airbnb naozaj podnikaním, teda poskytovaním ubytovacích služieb?

V prvom rade na takúto činnosť potrebujete živnostenske oprávnenie. Ak ho nemáte, tak na krku máte nedovolené podnikanie, kde je sankcia až do 1659,- eur.

Zdaňovanie príjmov – príjmy z prenájmu nehnuteľností sa nie vždy pred daňovým úradom priznávajú. Nuž pozor… Sme na novom ihrisku, kde všetky platby sú realizované cez bankové účty a evidované cez jednu digitálnu platformu. Zrejme je teda len otázkou času, kedy si aj slovenská finančná správa zaobstará databázu prenajímateľov cez Airbnb a pustí sa do ich dodaňovania, otázna by bola len forma zdaňovania.

Ak by sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti prostredníctvom Airbnb považoval za príjem zo živnosti, zdaňoval by sa ako príjem z podnikania a nie ako príjem z prenájmu. Rozdiel je napríklad v možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri príjme z podnikania. Pozor si dajte na prípad nedovoleného podnikania (nemali ste živnosť). Príjmy z neho sa môžu zaradiť ako ostatný príjem, pri ktorom daňovník nemá nárok na uplatnenie žiadnych vynaložených výdavkov! Zdanil by teda celú sumu, ktorú za prenájom cez Airbnb získa.

Úplne zásadný rozdiel je v sociálnom poistení a zdravotnom poistení. Kým príjem z prenájmu nehnuteľnosti na Slovensku odvodom nepodlieha, príjem z podnikania je predmetom sociálneho a zdravotného poistenia. Pri dlhodobom prenájme garáže ste v pohode a odvody neplatíte. Pri pravidelnom prenájme svojho bytu, či chaty cez airbnb už by ste sociálne a zdravotné odvody platiť zrejme mali.

Ďalší zásadný rozdiel je v režime DPH. Kým prenájom nehnuteľnosti je od DPH oslobodený, pri poskytovaní ubytovacej služby a prekročení obratu 49 790 eur je poskytovateľ služby povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade ako platca DPH.

A už snáď posledný rozdiel; Pri poskytovaní ubytovacích služieb musíte obci alebo mestu platiť aj miestnu daň za ubytovanie. Aj samosprávy si teda prídu na svoje čo sa týka miestnych daní.

Na záver ešte posledná dôležitá informácia – finančná správa vám môže nezaplatené dane dorúbiť spätne až za obdobie 6 rokov. Loptička je teraz na strane Ministerstva vnútra alebo Ministerstva financií, aby poskytli prenajímateľom presný návod ako postupovať v budúcich obdobiach.

autor: Radovan Ihnát  / skdp.sk

Príspevok Prenajímate priestory cez Airbnb? Možno k vám príde návšteva z daňového úradu je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Podľa novely zákona o dani z príjmov sa majú od 1. januára 2018 transakcie zrealizované v SR zdaňovať na Slovensku

Daň majú odvádzať priamo zahraničné firmy fungujúce cez digitálne platformy a to tak, že si na Slovensku zaregistrujú stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov a príjmy resp. zisky tejto stálej prevádzkarne zdania prostredníctvom daňového priznania. Podľa informácii, ktoré sme z Finančnej správy získali, sa dobrovoľne zaregistrovala spoločnosť TPF group, s.r.o z ČR.

Voči ostatným spoločnostiam spustila Finančná správa registračné konanie z úradnej moci. Podľa aktuálnych údajov od Finančnej správy je jedna spoločnosť zaregistrovaná z úradnej moci. Má ísť o spoločnosť Expedia Lodging Partner Services Sàrl zo Švajčiarska.
Finančná správa potvrdila, že priďalších spoločnostiach ešte beží proces úradnej registrácie.
Týka sa to spoločností:

–  Booking.com B.V., Holandsko
– HRS – Hotel Reservation Service Robert Ragge GmbH, Nemecko
– Previo s.r.o. Praha
– SZALLAS.HU s.r.o.

Slovenská komora daňových poradcov upozorňuje, že slovenské riešenie zdaňovania bez koordinácie s inými štátmi môže priniesť problémy v podobe dvojitého zdanenia týchto spoločností.

Miroslav Marcinčin – Slovenská komora daňových poradcov: “Legislatíva priniesla najmä neistotu pre daňové subjekty, a to jednak pre operátorov digitálnych platforiem ako aj pre podnikateľov, ktorý svoje služby dopravy a ubytovania ponúkajú cez tieto platformy. SKDP nesúhlasí s tým, ako si Slovenská republika vykladá zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Existuje tu riziko porušenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovenská republika uzatvorené, a ktoré majú prednosť pred zákonom. Dôsledkom môžu byť súdne spory,  ale aj arbitráže s inými štátmi, ktorým zdanenie príjmov na Slovensku uberie z ich daňových príjmov, keďže rovnaký príjem by nemal byť zdanený dva krát v rôznych štátoch.”

Nejasná legislatíva spôsobuje problémy aj slovenským podnikateľom, ktorí využívajú služby internetových sprostredkovateľov. V prípade, ak si zahraničná digitálna platforma nezaregistruje na Slovensku stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov, povinnosť zraziť a odviesť zrážkovú daň z platieb za sprostredkovanie sa automaticky prenáša na slovenského podnikateľa.

Miroslav Marcinčin – Slovenská komora daňových poradcov: „Napĺňanie povinností v praxi je problematické. Slovenskí podnikatelia, ktorí využívajú služby týchto platforiem sa tak dostávajú do ťažkej situácie “výbercu” dane prostredníctvom zrážky. V praxi sú však finančné toky často nastavené tak, že títo podnikatelia nemajú reálnu možnosť daň zraziť. V takejto situácii by museli daň zaplatiť zo svojho a následne si ju pýtať od operátora digitálnej platformy.“

Príspevok Finančná správa registruje digitálne platformy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ako zdaňovať služby, ktoré ponúkam prostredníctvom digitálnych platforiem? Aj o tejto otázke rokovala Konzultačná rada prezidenta FS. Od začiatku roka platí novela zákona o dani z príjmov, ktorá upravuje povinnosti daňovníkov prevádzkujúcich digitálne platformy v Slovenskej republike a tiež aj daňovníkov poskytujúcich služby prepravy a ubytovania cez tieto digitálne platformy. „Musíme si uvedomiť, že férovosť daňového systému je jedným zo základných predpokladov dobrého daňového systému, práve preto bolo potrebné venovať sa téme zdaňovania digitálnych platforiem,“ vysvetlil dôvody legislatívnej úpravy prezident finančnej správy František Imrecze.  

Od januára preto platí, že tzv. digitálne platformy si musia na Slovensku zaregistrovať stálu prevádzkareň.

V opačnom prípade sú totiž slovenské daňové subjekty, ktoré využívajú na sprostredkovanie predaja svojich služieb zahraničné digitálne platformy, povinné zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy.

„My však v žiadnom prípade nechceme, aby sa daňová povinnosť preniesla na tuzemských podnikateľov. Podnikli sme preto viaceré kroky na to, aby sme prevádzkovateľov digitálnych platforiem upozornili na ich povinnosti,“ informoval členov Konzultačnej rady prezident finančnej správy František Imrecze.

„Zaslali sme týmto subjektom priateľské upozornenia – softwarning, v ktorom sme ich upozornili na ich povinnosti a zároveň sme ich informovali, že ak si ako zahraničný prevádzkovateľ digitálnej platformy nesplnia povinnosť registrácie stálej prevádzkarne, správca dane ich zaregistruje z úradnej moci,“ doplnil prezident Imrecze. „Na naše softwarningové upozornenie nám už prišla aj jedna žiadosť o registráciu z Českej republiky, verím, že budú prichádzať aj ďalšie,“ doplnil prezident.  

Registrácia stálej prevádzkarne digitálnej platformy umožní, aby daňovníci poskytujúci prepravu alebo ubytovanie nemuseli zrážať daň z platieb za sprostredkovanie

„Chcem preto apelovať na naše daňové subjekty, ktoré takéto digitálne platformy využívajú na sprostredkovanie predaja svojich služieb, aby nám pomohli všetky identifikovať. My tie, ktoré takto spoločne identifikujeme, budeme môcť zaregistrovať a tým odpadne povinnosť zrážať daň z platieb za sprostredkovanie našim daňovým subjektom,“ vysvetlil prezident Imrecze.

Príspevok Finančná správa: Zdaňovanie digitálnych platforiem je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Podľa novely zákona o dani z príjmov sa majú od 1.1.2018 transakcie zrealizované v SR zdaňovať na Slovensku. Daň majú odvádzať priamo zahraničné digitálne platformy tak, že si na Slovensku zaregistrujú stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov a príjmy stálej prevádzkarne zdania prostredníctvom daňového priznania.

Podľa oznámenia finančnej správy SR si mali zahraničné digitálne platformy zaregistrovať stálu prevádzkareň v SR do konca februára 2018

Ministerstvo financií SR trvá na tom, že tak mali urobiť bez ohľadu na to, či sú zo štátov s ktorými Slovenská republika má alebo nemá zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Slovenská komora daňových poradcov s takýmto výkladom zákona nesúhlasí.

Miriam Galandová – Slovenská komora daňových poradcov: “Slovenská komora daňových poradcov považuje však takýto výklad v rozpore so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorým dochádza k porušeniu zásady, že medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonom. Podobnú situáciu už riešil aj Súdny dvor EÚ pri spore medzi Nemeckom a Rakúskom. Súd skonštatoval, že definície pojmov v národnej legislatíve nie sú rozhodujúce  pre interpretáciu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.“

Uplatňovaním novej legislatívy o zdaňovaní digitálnych platforiem sa Slovenská republika vystavuje hrozbe súdnych sporov

Nejasná legislatíva však spôsobuje problémy aj slovenským podnikateľom, ktorí využívajú služby internetových sprostredkovateľov. V prípade, ak si zahraničná digitálna platforma nezaregistruje na Slovensku stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov, povinnosť zraziť a odviesť zrážkovú daň z platieb za sprostredkovanie sa automaticky prenáša na slovenského podnikateľa. Navyše za nedodržanie tejto povinnosti tu existuje riziko uloženia sankcie.

Miriam Galandová – Slovenská komora daňových poradcov: “Z tohto dôvodu Slovenská komora daňových poradcov navrhuje, aby stále prevádzkarne zahraničných digitálnych platforiem boli registrované spätne k 1.1.2018, a to aj v prípade, ak budú registrované z úradnej moci. Takýto postup pomôže slovenským podnikateľom „zbaviť“ sa povinnosti zrážať daň z platieb za sprostredkovanie.“

Na základe informácií, ktoré nám poskytla Finančná správa SR, doteraz požiadala o registráciu stálej prevádzkarne len jedna spoločnosť z Českej republiky, pričom takáto povinnosť sa má týkať minimálne 15 subjektov. Z tohto dôvodu finančná správa začína s výkonom miestnych zisťovaní a registrovaním stálych prevádzkarní z úradnej moci.

V najbližšom čase by malo byť známe metodické usmernenie zo strany Ministerstva financií SR, ktoré má dať stanovisko k sporným bodom.

zdroj: Slovenská komora daňových poradcov

Príspevok Slovenská komora daňových poradcov: Digitálne platformy čaká povinná registrácia na Finančnej správe je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Následne sa k danej téme začali vyjadrovať aj Booking.com a Ministerstvo financií a Finančná správa. Ich vyhlásenia si prečítate nišžie:

Každá digitálna platforma by mala mať aj u nás na Slovensku zriadenú prevádzkáreň. Podľa toho sa bude ďalej postupovať a zdaňovať príjem pre slovenských sprostredkovateľov / podnikateľov. No a tu nastáva problém. Ako a kde si to môžeme zistiť?

Oslovili sme Finančnú správu, aby nám odpovedala:

Dobrý deň,
V prípade pochybnosti o tom, či zahraničná digitálna platforma je registrovaná pre daň z príjmov v Slovenskej republike,  a teda  či má daňovník povinnosť zraziť daň z platby za sprostredkovanie predaja svojich služieb, môže si daňovník túto skutočnosť preveriť u konkrétneho operátora digitálnej platformy, alebo u príslušného správcu dane. Správca dane je oprávnený poskytnúť informáciu len o tom, či je zahraničná digitálna platforma registrovaná a pri poskytovaní informácie o registrácii daňový úrad postupuje  spôsobom a v rozsahu vymedzenom v § 53 ods.1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
Uvedená odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti.

Aj odborníci sa zhodli, a zrážkovú daň odporúčajú vypočítať a uhradiť

nakoľko medzinárodné zmluvy umožňujú vykonať tento krok v každej krajine podľa ich legislatívy. No ako sa dopátrať k tomu, či je digitálna platforma u nás zaregistrovaná a má prevádzkareň? Finančná správa ďalej dodáva na svojej FB stránke už trochu inú reakciu a uvádza, že sa jedná o daňové tajomstvo. Z toho dôvodu nie je možné verejne vytvoriť kompletný zoznam týchto prevádzkární :

Dobry den, nie je mozme informovat takýmto spôsobom o tom, ktoré spoločnosti si zaregistrovali stálu prevádzkareň, nakoľko to podlieha daňovému tajomstvu. Výnimkou by bola situácia, ak by sa zaregistrovali aj na DPH. V takomto prípade o danove tajomstvo nejde a tento zoznam je verejne prístupný na portáli v casti Informačné zoznamy. Cize nejde o to, ze by sme takuto informaciu zverejniť nechceli, ale o to, ze v zmysle zákona to nie je mozne. Ďakujeme.

Aký je váš názor? Uveďte ho nižšie do komentárov. K danej téme je priveľa otázok. Aká je tá vaša?

Zdroj: Finančná správa / Facebook

Príspevok Ako zistiť, či má digitálna platforma na Slovensku zriadenú prevádzkáreň? Verejne nikde – je to daňové tajomstvo je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Booking.com reagoval svojim partnerom nasledovne

Vážený partner,
sme si vedomí, že Slovenská republika prijala nový daňový zákon, ktorý by sa mohol vzťahovať aj na spoločnosť Booking.com BV. Medzi Slovenskou republikou a Holandskom (sídlo spoločnosti Booking.com BV) však v súčasnosti platí daňová dohoda, ktorá ostáva nezmenená. Odkaz na túto dohodu nájdete priložený nižšie.

Táto daňová dohoda nahrádza vnútroštátnu legislatívu a v súčasnosti sa v rámci nej nevyžadujú žiadne (daňové) zmeny týkajúce sa nášho podnikania na Slovensku, ako aj našich pracovných vzťahov s Vami. Toto vyhlásenie bolo potvrdené našimi právnikmi na Slovensku, a preto očakávame, že faktúry od Booking.com zaplatíte v plnej výške.
Ďakujeme Vám za spoluprácu.

Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky malo rokovanie s MF SR a vyjadrilo sa nasledovne

Informácia z rokovania s MF SR k uplatňovaniu nových povinností vyplývajúcich z novely zákona o dani príjmov- problematika uplatňovania zrážkových daní za služby digitálnych platforiem.

Rokovanie sa uskutočnilo na žiadosť Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky z dôvodu viacerých nejasností a ozrejmeniu postupov a povinností pre ubytovacie zariadenia vyplývajúcich z novely zákona účinnej od 1.1.2018.

Rokovanie sa uskutočnilo s riaditeľkou odboru priamych daní, p. Ľubicou Adame a ďalších zamestnancov odboru. Za ZHR SR sa rokovania zúčastnil Marek Harbuľák, generálny manažér ZHR SR a po komunikácií bol prizvaný aj p. Ďurajka za spoločnosť KPMG, ktorý ako daňový poradca zastupoval spoločnosť Booking.com. K rokovaniu boli zo strany ZHR SR vopred zaslané okruhy otázok.

Z vyjadrenia riaditeľky odboru priamych daní k predloženým otázkam a z diskusie vyplynulo, že digitálnou platformou je v zmysle tohto zákona aj spoločnosť Booking.com alebo obdobné spoločnosti poskytujúce sprostredkovanie ubytovania pre ubytovacie zariadenia (teda aj ďalší aj spoločnosti ako Expedia, či HRS) ale aj portál AirBnB, a iné portály, ktoré sprostredkujú krátkodobý prenájom.

Spoločnosť Booking.com v krátkom vyjadrení, ktoré už skôr poskytla zväzu, ale aj ubytovacím zariadeniam sa odvoláva na bilaterálnu zmluvu medzi Slovenskom a Holandskom o zamedzení dvojitého zdanenia, na základe ktorej uvádza, že uplatňovanie zrážkovej dane z dôvodu platnosti tejto zmluvy sa v jej prípade neuplatňuje.

V reakcii na toto tvrdenie, riaditeľka odboru predniesla daňovú fikciu z ktorej vychádza MF SR a síce, že subjekty s obmedzenou daňovou povinnosťou majú trvalé miesto výkonu činnosti na území Slovenska (§16, ods.2). Trvalé miesto výkonu činnosti nie je obsahom vyššie spomínanej zmluvy. Na základe tejto daňovej fikcie, je digitálna platforma povinná zriadiť si stálu prevádzkareň na Slovensku a podľa vyjadrenia MF SR sa na spoločnosť Booking.com nevzťahuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, tak ako to zdôvodňuje táto spoločnosť.

Podľa Ministerstva financii SR sú digitálne platformy povinné najneskôr do konca februára zriadiť stálu prevádzkareň na Slovensku. Ak tak nespravia, tieto stále prevádzkarne budú zriadené z úradnej moci. Na otázku ZHR SR ako vedia identifikovať, o aké spoločnosti sa jedná, MF SR očakáva, že sa tak stane na základe oznámenia hotelov či zväzu, alebo na základe zrealizovanej zrážkovej dane.

Ak nastane prípad, že digitalne platformy nezriadia v uvedenej lehote stálu prevádzkareň, bude nasledovať proces zriadenia z úradnej moci, ktorý však nebude bezprostredný, tj. môže trvať viac ako mesiac.

Na základe týchto ozrejmení a vysvetlení vyplýva, že ubytovacie zariadenie:
–  Si musí pred úhradou provízie zo sprostredkovaného ubytovania digitálnej platforme overiť, či má daná spoločnosť na Slovensku zriadenú stálu prevádzkareň.

Toto môže zistiť tak, že ho partner, teda digitálna platforma o tomto kroku informuje. Ak tak nespraví, môže si túto skutočnosť daňovník (ubytovacie zariadenie) overiť u príslušného správcu dane. Správca dane je povinný mu túto informáciu poskytnúť. Podľa vyjadrenia MF SR za daňovníka to nemôže spraviť ZHR SR, z dôvodu uplatňovania daňového tajomstva, môže tak spraviť len daňovník a ten následne môže dať súhlas zväzu na poskytnutie tejto informácie.

–  Má ubytovacie zariadenie povinnosť odvádzať zrážkovú daň v prípade, že:

1. Digitálna platforma nemá zriadenú stálu prevádzkareň na Slovensku.
2. Uplatňuje si náklady na sprostredkovanie od digitálnej platformy ako daňový náklad.
3. Výška zrážkovej dane sa odvíja od toho, či daná digitálna platforma má sídlo v krajine, s ktorou je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (sadzba 19%) alebo má sídlo v krajine, s ktorou nie je uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (sadzba 35%). Zoznam krajín, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu o dvojitom zdanení je zverejnený na webovom sídle MF SR, a bude k dispozícií aj na webových stránkach zväzu.

–  Ak si digitálna platforma zriadi stálu prevádzkareň z vlastnej vôle, alebo bude zriadená z úradnej moci, ubytovacie zariadenia nemajú povinnosť odvádzať zrážkovú daň správcovi dane.

Zároveň je potrebné upozorniť aj na samotné zmluvné vzťahy a všeobecné obchodné podmienky k týmto zmluvám, ktoré majú ubytovacie zariadenia uzatvorené s digitálnymi platformami, predovšetkým s OTA (online travel agency). Tieto môžu obsahovať aj ustanovenia, ktoré v prípade uplatňovania akýkoľvek poplatkov, či daní vyplývajúcich z obchodného vzťahu, môžu ísť na ťarchu ubytovacieho zariadenia.

MF SR avizovalo vydanie usmernenia k tejto novele, ktoré bude zverejnené vo Finančnom vestníku, ktorý je pravidelne zverejňovaný na webovom sídle MF SR. Termín vydania nebol špecifikovaný, malo by sa tak stať po vnúronom schválení MF SR.
ZHR SR bude naďalej sledovať vývoj a zverejňované informácie k tejto problematike. V spolupráci s členmi sa pokúsime pravidelne informovať o zriadení /nezriadení stálych prevádzkarní digitálnych platforiem.

Upravené 15. februára (19:15 hod.)

Vyjadrenie Ministerstva financií SR

Ministerstvo financií zastáva názor, že v súvislosti s novelou Zákona o dani z príjmov vzniká daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom) povinnosť zaregistrovať na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, ak prostredníctvom digitálnej platformy opakovane sprostredkovávajú poskytnutie služieb ubytovania na území Slovenskej republiky.

Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých daňových nerezidentov, t. j. aj v prípade, ak sú daňovými rezidentmi štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Do doby, kým prevádzkovatelia digitálnych platforiem zaregistrujú stálu prevádzkareň, sú daňovníci využívajúci na sprostredkovanie predaja svojich služieb (služby prepravy a ubytovania) zahraničné digitálne platformy, povinní zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy. Zrážková daň sa neuplatní, ak si daňovníci neuplatnia platby za sprostredkovanie ako daňový náklad.

S pozdravom Tlačový odbor Ministerstvo financií SR

Vyjadrenie Finančnej správy:

Dobrý deň,
Finančné riaditeľstvo SR k Vášmu podaniu vo veci uplatňovania zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), v súvislosti príjmami nerezidentných daňovníkov plynúcich na základe opakovaného sprostredkovania služieb prepravy a ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy, uvádza nasledovné:
Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy.

Podľa § 2 písm. ag) zákona o dani z príjmov sa digitálnou platformou  rozumie hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií. Ide o zavedenie právnej fikcie umožňujúcej zdanenie podnikateľov – nerezidentov, ktorí poskytujú služby na území SR aj bez fyzickej prítomnosti (napr. UBER, Airbnb).

V prípade takéhoto nerezidentného daňovníka bude rezident SR odvádzať zrážkovú daň až do momentu zaregistrovania SP, pričom je snaha aby si sprostredkovatelia ubytovacích a prepravných služieb zaregistrovali SP na území SR.
Pri odôvodnení vzniku stálej prevádzkarne pri opakovanom sprostredkovaní služieb prepravy a ubytovania prostredníctvom digitálnej platformy je potrebné postupovať v zmysle článku 5 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a príslušným štátom a následne článku 3 ods. 2 zmluvy.

Podľa uvedeného ustanovenia každý výraz, ktorý nie je inak definovaný, má pri aplikácii tejto zmluvy ktorýmkoľvek z oboch štátov zmysel, ktorý mu určujú právne predpisy tohto štátu, ktoré upravujú dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ súvislosť nevyžaduje odlišný výklad.
Zrážku dane platiteľ dane vykoná pri úhrade faktúry v prospech daňovníka.  Zrážku dane ste povinný vykonať od 1.1.2018  pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, tzn. aj v prípade úhrady faktúry za obdobie 12/2017.

Uvedená odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti.
 V prípade nejasností ma môžete opätovne osloviť resp.kontaktovať na tel. č.: 048/4393536

zdroj: Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky / Tlačový odbor Ministerstvo financií SR / Finančná správa

Príspevok Booking.com sa pre svojich slovenských partnerov vyjadril. Vyjadril sa aj Zväz hotelov a reštaurácií SR za MF SR je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.