Prvý spôsob uplatňovania stravného: SZČO môže postupovať pri uplatňovaní výdavkov na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov (výdavky daňovníka podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, si môže uplatniť najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, to znamená, že postupujeme podľa zákona o cestovných náhradách a platného opatrenia o sumách stravného).

Cestovné náhrady podnikateľa a SZČO

Podnikateľ a SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si teda môže podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď:

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo
2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Poznámka:
Zákon o cestovných náhradách sa priamo nevzťahuje na osoby podnikajúce podľa § 6 zákona o dani z príjmov, avšak zákon o dani z príjmov umožňuje v § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov osobe podnikajúcej podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov uplatniť si pri pracovnej ceste cestovné náhrady, pričom umožňuje živnostníkovi, aby postupoval v zmysle zákona o cestovných náhradách.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Výška stravného od 1. 6. 2018 je stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2018 Z. z. nasledovne:

• 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
• 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
• 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené opatrením MF SR č. 401/2012 Z. z. z 12. 12. 2012.

Príklad :
Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa FO, podnikateľ, má miesto podnikania v Žiline. Ide na pracovnú cestu za svojím obchodným partnerom do Bratislavy, pracovná cesta trvala 8 hodín.
Môže si do výdavkov uplatniť „stravné – tzv. diéty“?

Riešenie:
V deň, kedy bol na pracovnej ceste, si FO, podnikateľ, do daňových výdavkov uplatní stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách v sume 4,80 eura.

Príklad:
Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí
FO, podnikateľ (SZČO), bola týždeň na pracovnej ceste v Nemecku. Má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste ? 

Riešenie:
Podnikateľ (SZČO) si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

Druhý spôsob uplatňovania stravného: Výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách (od 1. 6. 2018 maximálne vo výške 4,80 eura na deň).

Upozornenie: Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku do daňových výdavkov daňovník musí preukázať dokladom (a to napr. dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu).

Pozor:Nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov.

Zároveň by sme chceli informovať, že Finančná správa upozorňuje, že ak si SZČO nakúpi stravné lístky za už uplynuté časové obdobie (napr. vo februári si kúpi stravné lístky za odpracované dni v januári – v podstate pozadu), nákup takýchto stravných lístkov nemožno považovať za daňový výdavok, pretože spätným zakúpením stravných lístkov nie je splnená podmienka preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie za obdobie, ktoré už uplynulo.

Rovnako sa požaduje, že daňovník musí preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie. Informácia:  Zákon bližšie nešpecifikuje spôsob preukazovania.

Zároveň upozorňujeme, že živnostník si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku:

• ak si súčasne uplatňuje výdavky na stravovanie podľa zákona o cestovných náhradáchpri tzv. pracovnej ceste (v jeden pracovný deň nemôžu byť kombinácie dvoch nárokov),
• ak okrem podnikania je súčasne aj zamestnancoma v súvislosti s výkonom zamestnania mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách.

Situácia: Daňovník (SZČO) je popri svojej živnosti aj zamestnaný. V práci mu vzniká nárok na stravné, ale neuplatňuje si ho,  preto by si ho chcel uplatňovať ako podnikateľ (SZČO) v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Môže si SZČO uplatniť stravné?

Postup: NIE. Pretože podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ale len v prípade, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V tomto prípade, keďže podľa Zákonníka práce daňovníkovi vzniká nárok na stravovanie pri výkone závislej činnosti, nemôže si uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ, a to ani v prípade skutočnosti, že si nárok na stravné v súvislosti so závislou činnosťou neuplatňuje, v zákone je uvedené VZNIK NÁROK.

Rovnako si treba dávať pozor, aj ak daňovníkovi vznikne v súvislosti so závislou činnosťou nárok na stravné pri pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom, a to v súlade so zákonom o cestovných náhradách.

Autorka: Ing. Ivana Glazelová, členka Slovenskej komory daňových poradcov, autorka odborných článkov z oblasti daní a účtovníctva.

Viac o výdavkoch SZČO vo videoškolení: https://www.cus.sk/skolenie/ukoncenie-danoveho-roka.php?id=867&datum=2019-02-19&typ=2 

O autorovi:

Tento článok vznikol v spolupráci s CUS – Centrum účtovníkov Slovenska, s.r.o.
Už 15 rokov pripravujeme odborné školenia pre ekonómov, účtovníkov a mzdárov. Náš tím profesionálnych lektorov je zárukou, že potrebné informácie o zmenách legislatívy sa k vám dostanú včas a v zrozumiteľnej forme. Každé jedno odborné školenie vysielame aj naživo cez internet, aby ste sa k nám mohli pridať kdekoľvek na Slovensku.

Kontakt: www.cus.sk

Príspevok Ivana Glazelová: Výdavky na stravovanie u SZČO je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Miroslav – môže pri preukazovaní daňových výdavkov dôjsť k nejakým sporom pri daňovej kontrole? Na čo by si mali dať pozor?

V súvislosti s touto témou treba upozorniť na opodstatnenosť niektorých výdavkov, ktoré majú podnikatelia tendenciu účtovať do daňových výdavkov. Jedná sa napríklad o používanie mobilných telefónov počas dovolenky, či už doma alebo v zahraničí, účtovanie roamingu, využívanie dátových služieb a podobne ..

Je potrebné si uvedomiť, akú výšku daňových výdavkov si podnikateľ dokáže obhájiť pri daňovej kontrole. Je nesporné, že v dnešnej dobe je nevyhnutné, aby bol napríklad majiteľ firmy zastihnuteľný aj počas dovolenky, kde aj počas dovolenky musí kontrolovať a koordinovať činnosť firmy. V tomto prípade doporučujem, aby podnikateľ z dôvodu obhájiteľnosti výdavkov, využil možnosť vyhotovenia výpisu hovorov za uvedené obdobie, ktoré telekomunikačné spoločnosti bežne ponúkajú.

Uvedené služby je v niektorých prípadoch potrebné objednať vopred, pred odchodom na dovolenku. Takýmto spôsobom bez problémov obháji opodstatnenosť daňových výdavkov. Ďalším problémom pri preukazovaní daňových výdavkov môže byť používanie motorového vozidla v čase dovolenky, kedy aj napriek tomu, že je preukázateľné, že podnikateľ čerpal dovolenku, vykazuje podnikateľ v knihe jázd pracovné cesty.

Na čo všetko má zvyčajne podnikateľ nárok počas služobnej cesty doma i v zahraničí – čo si môže dať do výdavkov? Skúste to objasniť … 

Podnikateľ si v súvislosti so služobnou (pracovnou) cestou môže dať do výdavkov:
– výdavky na stravovanie patria za každý deň pracovnej cesty (podľa časového pásma – podľa dĺžky pracovnej cesty), nie je potrebné ich preukazovať nejakým dokladom. Nárok na stravné nevzniká ak je zaistené bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera).

Stravné DOMA (na Slovensku)

Časové pásma pri pracovnej ceste doma:

1. 5 až 12 hodín,
2. nad 12 hodín až 18 hodín,
3. nad 18 hodín,

Výška stravného pri pracovnej ceste doma:

1. 4,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
2. 7,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
3. 10,90 eura pre časové pásmo nad 18 hodín,

Ak je počas pracovnej cesty čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme.
V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% (10,90 x 25% = 2,72)

– obeda sa stravné kráti o 40% (10,90 x 40% = 4,36)

– večere sa stravné kráti o 35% (10,90 x 35%= 3,82)

Stravné v ZAHRANIČÍ

Časové pásma v zahraničí:

1. a) do 6 hodín vrátane,
2. b) nad 6 hodín do 12 hodín,
3. c) nad 12 hodín,

Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je určený dolný časový limit pre nárok na stravné.
Nárok na stravné sa vypočíta v závislosti od doby trvania výkonu činnosti v zahraničí:

– ak výkon činnosti v zahraničí trvá do 6 hodín vrátane, stravné predstavuje 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 6 až 12  hodín, stravné predstavuje 50 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene,
– ak výkon činnosti v zahraničí trvá nad 12 hodín, potom stravné predstavuje sumu základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene.

Pokiaľ podnikateľ v rámci pracovnej cesty navštívi dve krajiny v jeden deň, má nárok na stravné podľa tej krajiny, kde strávil viac hodín. Ak sa zdržiaval v rozdielnych krajinách rovnaký počet hodín, môže si zvoliť výhodnejšiu sadzbu.
Ak je počas pracovnej cesty v zahraničí čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie, výška stravného sa kráti. Za základ pre výpočet sa použije stravné poskytované v najdlhšom časovom pásme. V prípade poskytnutia bezplatných:

– raňajok sa stravné kráti o 25% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– obeda sa stravné kráti o 40% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– večere sa stravné kráti o 35% zo sumy celodenného stravného danej krajiny,

– výdavky na ubytovanie podnikateľ preukazuje dokladom o zaplatení ubytovania (účet za ubytovanie v hoteli alebo inom ubytovacom zariadení),
– výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami preukáže podnikateľ cestovnými lístkami za vlak, autobus, letenkami vrátane poplatkov, loďou, lístkami za ležadlá a lôžka vo vlakoch, výdavky za  taxík a miestnu hromadnú dopravu. Všetky doklady musia byť s dátumom v čase konania pracovnej cesty.
– iné nevyhnutné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste (parkovné, poplatok za cesty diaľnice, vstupenky, úschova batožiny a pod.). Ak daňovník na cestovanie použije motorové vozidlo (vlastné, prenajaté alebo vypožičané), za nevyhnutné výdavky  spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti nie je možné považovať  výdavky vynaložené na opravu alebo údržbu vozidla, úhradu pokút za dopravný priestupok a pod.
– pri použití vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku, uplatní si výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady (tzv. paušál) za každý 1 km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách (0,183 €).

Ak na cestovanie využíva vlastné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, uplatňuje si výdavky na spotrebované PHL v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, kde je povinný preukazovať cenu PHL v čase nákupu.  Pri použití motorového vozidla zaradeného do majetku jazdu uvedie v knihe jázd a daňovým výdavkom bude nákup PHM. Ak si uplatňuje paušálne výdavky na PHM (80%), vtedy jazdu nemusí uvádzať v knihe jázd.

Výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovanie dopravnými prostriedkami a iné výdavky súvisiace s pobytom na inom mieste si môže uplatniť do daňových výdavkov najviac do výšky, aká  je stanovená pre zamestnancov  v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Do daňových výdavkov si SZČO nemôže zahrnúť vreckové.

Upozornenie na záver: O pracovnú cestu sa nejedná ak podnikateľ na Slovensku dochádza do svojej prevádzky, v ktorej pravidelne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

K témam účtovníctva sa denne online vyjadrujú odborníci z praxe. Pridajte sa k nim aj vy a diskutujte => Účtovníctvo,mzdy a dane

Príspevok Miroslav Gandžala: Tipy na cestovné a stravné výdavky, ktoré by mal poznať každý podnikateľ a aj jeho účtovník je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.