Vedenie účtovníctva je na Slovensku voľná živnosť – čo v prenesení do praxe znamená, že ktokoľvek, kto chce vykonávať vedenie účtovníctva za odmenu – si môže otvoriť túto živnosť a začať podnikať v tejto oblasti. V mnoho prípadoch sa nájdu ľudia či firmy, ktoré nemajú ani základné znalosti z danej problematiky.
Prípadne rekvalifikačný kurz cez ÚPSVaR umožňuje „rýchlo“ nabrať akotaké vedomosti. V takomto prípade prudko klesá nielen odborná úroveň v obore účtovníctva, ale aj cenotvorba na trhu, ktorá je žiaľ u mnoho podnikateľov na prvých pozíciách pri výbere a rozhodovaní sa pre tú „správnu“ účtovnú firmu.
Keďže účtovníci nemajú oficiálnu profesijnú inštitúciu (zriadenú zo zákona – napr. komora, Slovenská komora certifikovaných účtovníkov nie je zriadená zákonom a jej členmi sú účtovníci. Slovenský zväz účtovníkov (ten sa v roku 2002 premenoval na Slovenskú komoru certifikovaných účtovníkov), alebo Slovenská asociácia účtovníkov sú len dobrovoľnými občianskymi združeniami) kontaktovali sme Slovenskú komoru daňových poradcov, aby sa vyjadrili k našim otázkam a téme „účtovníctvo“ na Slovensku.
-
Môžete nám priblížiť kedy vznikla Slovenská komora daňových poradcov (ďalej už len „SKPD“) a aká je jej úloha?
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) združuje daňových poradcov. Našim cieľom je podporovať všetkých členov komory v ich profesii a poskytovať im pravidelné odborné vzdelávanie počas celej kariéry. Podieľame sa na príprave legislatívy a snažíme sa ovplyvniť jej výslednú podobu. Chceme, aby daňové zákony boli jednoduché, spravodlivé a zlepšovali podnikateľské prostredie. Pri svojej činnosti dbáme na otvorenosť a dostatočné informovanie širokej verejnosti o daňovej problematike a stanoviskách SKDP.
Slovenská komora daňových poradcov vznikla v roku 1992. V tomto roku začalo pôsobiť prvých 88 daňových poradcov. Daňovým poradcom sa môže stať iba vyštudovaný právnik alebo ekonóm. Podmienkou je 5-ročná odborná prax a absolvovanie náročnej skúšky.
V skúškach uspeje približne 20% uchádzačov. Ak chcú získať platnú licenciu daňového poradcu a legálne poskytovať daňové poradenstvo, musia sa stať členom SKDP. Každý člen komory je povinne poistený proti spôsobenej škode. Teraz je v zozname daňových poradcov 784 fyzických osôb a 136 právnických osôb.
Slovenská komora daňových poradcov je členom medzinárodnej Európskej daňovej konfederácie (CFE – Confederation Fiscale Europeenne), ktorá združuje národné organizácie (komory). Členovia Slovenskej komory daňových poradcov pracujú aj vo výboroch CFE. S kolegami z ďalších európskych krajín si vymieňame informácie o daňovej legislatíve, chránime záujmy daňových poradcov, komunikujeme s politikmi na európskej úrovni a ponúkame im náš pohľad z praxe.
-
Venuje sa SKDP metodicky aj otázkam účtovníctva a prislúchajúcej legislatívy?
Slovenská komora daňových poradcov má vytvorené pracovné skupiny, tzv. metodicko-legislatívne komisie. Jedna z nich je MLK pre účtovníctvo. Na odbornej úrovni rieši problémy a spracováva podnety daňových poradcov k zákonom a ich uplatneniu v praxi. V rámci svojej činnosti predkladá návrhy na úpravu legislatívy a zároveň pripomienkuje návrhy ministerstiev na zmeny zákonov. Dôležitým poslaním komisie je spolupráca s orgánmi štátnej správy pri príprave pokynov a usmernení.
-
„Vedenie účtovníctva“ je voľná živnosť – ako túto aktuálnu situáciu vníma SKPD? Je to podľa vás v poriadku, aby takáto profesia, ktorá nesie tak veľkú zodpovednosť nielen za seba, ale i za firmu, ktorej spracováva účtovnú agendu, bola považovaná za voľnú živnosť s prístupom komukoľvek bez adekvátneho vzdelania a preukázania odbornosti?
Zodpovednosť za výber účtovníka nesie v prvom rade konkrétny podnikateľ, ktorý bude znášať dôsledky svojho rozhodnutia. Ale musí si uvedomovať riziká spojené s vedením svojich účtovných kníh. Tu je dôležitá práve regulačná úloha štátu, ktorý by mal minimálnymi požiadavkami kladenými na profesiu účtovník definovať, aká má byť minimálna úroveň vzdelania a dĺžky odbornej praxe. Tu je priestor zvýšiť „latku náročnosti“ na kvalitu práce účtovníka.
Teda štát sa musí rozhodnúť, či sa uspokojí s tým, že významný vplyv na výšku daňových príjmov má profesia, ktorá nepodlieha žiadnej regulácii. Tak isto štát môže definovať, pre aký druh daňovníkov (podnikateľov) má byť účtovníctvo úplne bez regulácie a kedy už nejaká regulácia je vhodná.
Na druhej strane, je pochopiteľné, že pred 25 rokmi sa prísne podmienky stanovovať nemohli, pretože účtovníkov nebolo dosť. Keby sa povedalo napríklad, že účtovnú závierku spoločnosti s obratom nad nejaký limit musí zostavovať certifikovaný účtovník, nemal by to kto robiť, pretože v profesii bolo málo odborníkov v porovnaní s množstvom začínajúcich podnikateľov. Tiež rozumiem tomu, že sa dá uprednostniť aj prístup – nech sa presadí kvalita, prežijú tí najlepší.
Bežne na trhu však prežijú tí najlacnejší (čo neznamená, že ich práca nie je kvalitná). Ja osobne som skôr priaznivcom slobody – teda nech má každý dostatok informácií a potom si môže vybrať, či chce mercedes – teda účtovníka, ktorý sa vzdeláva, je poistený a ešte má absolvované aj nejaké štandardizované vzdelanie, alebo sa uspokojí s „trabantom“, pretože na viac nemá a sám si účtovníctvo viesť nemôže. Každý, kto podniká, vie, že nároky na kvalitu účtovníctva sa s rastom obratu zvyšujú. Ak sa mi darí, nechcem riskovať, že ma potopí účtovník, ktorý napr. nie je poistený.
Naša komora sa teda snaží informovať verejnosť o rozdieloch v profesii, aby si podnikateľ vedel vybrať a rozumel rizikám aj rozdielom v cene. Je iné, ak niekto má jeden počítač a absolvoval rekvalifikačný kurz a zajtra si otvorí živnosť – toto je účtovník pre iných, jednoduchších klientov.
Úplne inú klientelu má veľká účtovná kancelária so zamestnancami, komplexnou starostlivosťou o klienta, ktorá je vlastne takým externým účtovníckym oddelením klienta. Ten sa môže spoľahnúť, že istá časť jeho podnikania bude zvládnutá síce externým dodávateľom, ale s profesionálnou starostlivosťou. A za kvalitu si aj rád priplatí.
Otázka, ako má do profesie zasahovať štát, je skôr otázkou pre politikov – či zvyšovať kvalitu tejto služby reguláciou, alebo ponechať podnikateľov napospas ich vlastným rozhodnutiam a potom „zinkasovať“ dôsledky nízkej kvality v profesii. Určite je to zložitejšie, nemáme k dispozícii presné štatistiky o chybách zapríčinených účtovníkmi. Ale som daňovým poradcom od roku 1997 a videla som už skutočne všeličo. Trochu regulácie by nezaškodilo, aspoň úplne stredoškolské vzdelanie ako minimálna požiadavka, by nebolo profesii určite na škodu.
-
Slovenská komora daňových poradcov SKPD má aj svoju históriu – čo všetko sa vám podarilo presadiť a na čo ste hrdí?
SKDP je subjektom, ktorý pripomienkuje legislatívu. Angažujeme sa teda najmä v oblasti pripomienkovania zákonov a návrhov štátnych inštitúcii. Sme aj členom pracovných skupín pre zlepšovanie podnikateľského prostredia, konzultačnej rady prezidenta FS SR a mnohých ďalších. Z toho vyplýva, že sa zúčastňujeme väčšiny dôležitých rozhodnutí, ktoré majú dopad na podnikateľov.
Z konkrétnych problémov sme v poslednom čase riešili napríklad nefungujúce občianske preukazy s elektronickým podpisom, ktoré potrebujeme k práci. (pri zápisoch do registra partnerov verejného sektora) Náš podnet prispel k tomu, že sa začala fyzická výmena podpisových certifikátov v občianskych preukazoch.
Pripomienkovali sme aj povinnosť SZČO, ktorou sa zavádzala elektronická komunikácia s finančnou správou. Podarilo sa posunúť túto povinnosť na neskorší termín. Dali sme návrhy na benefity, ktoré by mala Finančná správa dať podnikateľov, ktorí budú mať pozitívne hodnotenie v Indexe daňovej spoľahlivosti. Budeme pripomienkovať aj nový chystaný portál Finančnej správy.
Aj v minulosti sme mali možnosť zasiahnuť do legislatívy súvisiacej s oblasťou účtovníctva. Priniesli sme na pôdu zákonodarcu mnohé praktické problémy, ktorými sa pri tvorbe legislatívy nikto nezaoberá, ale keď sa zákon začne aplikovať v praxi, vznikajú problémy a komplikácie, ktoré nikto neočakával.
Z tohto pohľadu je úloha komory nezastupiteľná, sme prepojením medzi ministerstvo financií, finančnou správou a daňovými subjektami. Rozumieme problematike uplatnenia navrhovaných a schválených zmien zákonov a viem včas upozorniť na aplikačné problémy. Nie vždy sa však na naše pripomienky v legislatívnom procese prihliadne.
-
Je na Slovensku zákon alebo legislatíva, ktorá delí účtovníkov na odborníkov a „začiatočníkov“ alebo sú všetci „v jednom vreci“ ako sa ľudovo hovorí?
Legislatíva účtovníkov nerozlišuje. Rozlišuje iba ostatné profesie ako sú daňoví poradcovia, audítori. Napríklad zákon o daňovom poradenstve hovorí, že daňové poradenstvo môže poskytovať iba certifikovaný daňový poradca. Nemal by ho teda vôbec poskytovať účtovník (bez rozdielu, či je začiatočník alebo pokročilý).
V zahraničí je bežné, že pri zastupovaní daňovníka pri daňovej kontrole môže byť iba daňový poradca alebo právnik. U nás to tak celkom nie je. Ale verím tomu, že so zavedením elektronizácie v oblasti daňovej správy pre všetky podnikateľské subjekty sa zvýši náročnosť aj na kvalitu práce účtovníkov a teda nastane istá selekcia. Zatiaľ to „jedno vrece“ funguje najmä pre tých podnikateľov, ktorí sa v tejto oblasti nevedia orientovať.
Ale je prirodzené, že daňový poradca s licenciou, ktorý okrem iných služieb vo svojej kancelárii vedie aj účtovníctvo, je už zo samotnej príslušnosti k tejto profesii povinný sa vzdelávať, byť poistený za škodu spôsobenú výkonom profesie a pred samotným vstupom do podnikania v tejto oblasti, musel splniť kritériá náročnej skúšky. To ho nezameniteľne odlišuje od absolventa rekvalifikačného kurzu, ktorý práve začína s podnikaním v oblasti vedenia účtovníctva.
-
Ak sa chce účtovník odlíšiť a mať kredibilitu a postavenie odborníka na trhu – ako sa môže stať „daňovým poradcom“? Čo všetko to obnáša?
Mnoho našich členov sú účtovníci alebo audítori a zároveň sa stali aj daňovými poradcami. Je to najmä preto, že iba členovia SKDP môžu poskytovať legálne daňové poradenstvo. Daňoví poradcovia majú prístup do informačného systému SKDP, ktorý obsahuje databázu dôležitých informácií, súdnych rozhodnutí, usmernení a predpisov. Zároveň majú prístup k informáciám z rokovaní predstaviteľov SKDP so zástupcami ministerstiev, či finančnej správy.
Neoddeliteľnou súčasťou profesie je neustále vzdelávanie sa , ktoré organizuje Akadémia daňových poradcov. Niektoré školenia sú prístupné pre verejnosť, ale mnohé sú uzatvorené semináre iba pre daňových poradcov. Na nich môžu poradcovia konzultovať problémy so zástupcami sudcov, ministerstva financií a finančnej správy. Benefitom pre členov SKDP je možnosť podieľať sa na tvorbe legislatívy a pripomienkovať návrhy zákonov.
-
Koľko je na Slovensku daňových poradcov? Ste spokojní s ich aktuálnym počtom alebo by ste prijali ich navýšenie? Všetko sa totiž odráža aj od dopytu trhu – je veľký?
Momentálne máme v SKDP takmer 800 členov – fyzických osôb a približne 130 členov – právnickych osôb. Daňové poradenstvo patrí medzi jedno z najlepšie platených povolaní, sme približne v prvej desiatke podlľa údajov z portálu Profesia.sk, ak neberieme do úvahy vrcholových manažérov. Daňoví poradcovia nie sú iba na vyplnenie daňového priznania ako si niektorí možno myslia.
Venujú sa napríklad aj otázkam súvisiam so zlučovaní, či rozdeľovaním firiem, medzinárodnemu zdaňovaniu, vysielaniu pracovníkov do zahraničia, dvojitému zdaňovaniu, presunu a predaju firiem, zastupujú klientov v správnom konaní s finančnou správou, … atď. Väčšina účtovníkov má „svojho“ daňového poradcu, s ktorým konzultuje problematické otázky. S tým ako rastie zložitosť daňových predpisov, tak rastie aj potreba využívať služby daňových poradcov.
Samozrejme príjmame aj nových kolegov a budeme radi, ak ich bude čo najviac. Aj v SKDP dochádza k postupnému úbytku poradcov kvôli veku, takže by sme radi udržali stabilný počet poradcov.
-
Aké výhody má taký daňový poradca? Teda prečo sa stať daňovým poradcom? Aby ste motivovali aj iných a porovnali to napríklad s účtovníkmi, kde je iná úroveň a požadované minimálne vzdelanie.
Kritéria na výber daňových poradcov sú prísne, takže daňového poradcu nemôže robiť „každý.“ Hovoriť by o tom vedeli absolventi skúšok daňového poradcu. Benefitom je exkluzívny prístup k informáciám a možnosť konzultovať problémy z oblasti dane z príjmov a DPH so zástupcami MF SR, FS SR a sudcov. Prostredníctvom práce v odborných komisiách majú naši členovia možnosť byť pri tvorbe zákonov a teda aj mať vplyv na vývoj účtovníctva.
Naša komora je asociovaná v medzinárodných organizáciách, spolupracujeme aj so zahraničnými daňovými poradcami. Napríklad pravidelne organizujeme slovensko-české konferencie, kde riešime daňové situácie z pohľadu oboch krajín. Benefitom je aj povinné pravidelné vzdelávanie, ktorá poskytuje priestor na komunikáciu s kolegami z brandže.
Hoci veľa daňových poradcov je v pozícii „sólových hráčov“, komora vytvára priestor na odborné diskusie a možnosť konfrontovať odlišné názory. Byť daňovým poradcom je výzva, ktorá vám umožní neustále rásť a byť vo svojej odbornosti lepším. Zároveň Vás táto profesia núti komunikovať a zvládať náročné situácie, ktoré sú spojené s touto prácou: vysoká úroveň odborného vyjadrovania, časový stres, riešenie krízových situácií.
Ale najväčším benefitom pre mňa, bola možnosť spoznať mnoho skvelých ľudí, ktorí vďaka svojmu podnikaniu sú silnými osobnosťami a vedia plniť svoje podnikateľské sny. Od svojich klientov som sa naučila veľmi veľa a za to som svojmu povolaniu skutočne vďačná.
