Od začiatku tohto roka zaniklo na Slovensku spolu 1 704 kapitálových firiem (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným). Fúziou prešlo celkovo 138 subjektov a zlikvidovaných bolo 309 spoločností z celkového počtu. Vyplýva to z aktuálnych údajov nadnárodnej spoločnosti Dun & Bradstreet.

Najviac v Komárne

Z regionálneho hľadiska pochádzal najväčší počet zaniknutých spoločností z Komárna, a to až 173. Nasledoval prvý bratislavský okres, kde sídlilo 163 zaniknutých firiem a druhý bratislavský okres, kde ukončilo podnikanie spolu 143 spoločností. 

Článok pokračuje pod reklamou

Z údajov Dun & Bradstreet taktiež vyplýva, že za posledné dva roky zaniklo rekordných 22 431 firiem, z čoho drvivá väčšina v roku 2021 – až 14 717, teda rok po tom, ako vypukla pandémia koronavírusu. V tom istom roku zároveň takmer 5-tisíc firiem upadlo do likvidácie.  

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť.
dnb.com/sk

Príspevok Na Slovensku zaniklo od začiatku tohto roka vyše 1 700 firiem je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Za prvých päť mesiacov tohto roka sa rozhodlo pre rozbeh svojho podnikania spolu 22 380 ľudí na Slovensku. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamenalo pokles o 26,5 %, keďže vtedy vzniklo celkovo 30 452 nových živností. Tohtoročné údaje o novovzniknutých živnostiach sú nižšie aj v porovnaní s rokom 2021, kedy sa pre takýto krok rozhodlo 27 041 fyzických osôb – podnikateľov.

Najviac živností vzniklo zatiaľ v Prešovskom kraji

Súčasných podnikateľov, ale aj tých, ktorí o založení živnosti len uvažujú, pravdepodobne odrádzajú v posledných rokoch viaceré faktory. Mnohí majú ešte v pamäti pandémiu nového koronavírusu, po nej nasledoval konflikt na Ukrajine a následná vysoká inflácia.

Najčastejšie sa pre založenie živnosti rozhodli v tomto roku ľudia v Prešovskom kraji, nasledovali obyvatelia Bratislavského a Košického kraja. Početne najviac nových živností si ľudia založili v oblastiach zameraných na zemné práce, ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce alebo na činnosti poisťovacích agentov a maklérov.

Článok pokračuje pod reklamou

Nižšiu ochotu ľudí v rozbiehaní vlastného podnikania a zároveň častejšie ukončovanie živností možno vidieť aj v číslach za predošlé roky. V priebehu roku 2022 na Slovensku vzniklo spolu 66 132 nových živností. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021 to znamenalo mierny pokles, vtedy sa pre začiatok podnikania rozhodlo spolu 67 034 ľudí.

Stúpa počet živnostníkov, ktorí ukončili podnikanie

Nelichotivé fakty o vznikajúcich podnikateľoch dopĺňajú aj údaje o tom, koľko ľudí sa rozhodlo svoju živnosť ukončiť. V prvých piatich mesiacoch tohto roka zaniklo spolu 18 645 živností. Je to najviac za posledné tri roky, keďže za prvých päť mesiacov minulého roka to bolo 17 677 a v roku 2021 len 13 998 prípadov.

V celoročnom porovnaní stúpa aj počet ľudí, ktorí sa rozhodnú svoje podnikanie ukončiť. Kým v roku 2021 pristúpilo k takémuto kroku spolu 38 310 podnikateľov, v priebehu roku 2022 to už bolo 43 185 prípadov.

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť.
dnb.com/sk

Príspevok Zrušených živností je čoraz viac a počet novovzniknutých je najnižší za posledné tri roky je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V priebehu minulého roka ukončilo na Slovensku svoju činnosť celkovo 5 684 firiem, z toho 5 448 spoločností s ručením obmedzeným a 236 akciových spoločností. Vyplýva to z dát nadnárodného lídra v analýze obchodných dát Dun & Bradstreet. „Najviac subjektov ukončilo podnikanie v apríli minulého roka. Presnejšie to bolo 2 523 spoločností s ručením obmedzeným a 113 akciových spoločností,“ priblížila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Pripomenula, že je veľmi pravdepodobné, že počet zaniknutých kapitálových spoločností za rok 2022 bude ešte vyšší, nakoľko dáta o ukončení podnikania sa v oficiálnych štatistikách vykazujú s oneskorením.

Článok pokračuje pod reklamou

Najčastejšie zanikali spoločnosti v oblastiach Nešpecializovaný veľkoobchod (393), Ostatné poradenstvo v oblasti podnikania a riadenia (387) a Ostatné podporné činnosti pre podnikanie (294).

Najviac živností ukončili v Prešovskom kraji

Počas roka 2022 zároveň ukončilo svoju činnosť aj 38 856 živnostníkov. Z toho najviac (7165) ich bolo v Prešovskom kraji, nasledoval Nitriansky kraj (5207) a Bratislavský kraj (4944). „Firmy a živnostníci už dlhšie zápasili s dosahmi pandémie koronavírusu na podnikanie a v priebehu minulého roku sa pridali aj dôsledky vojenského konfliktu na Ukrajine,“ opísala analytička spoločnosti Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.

Pre porovnanie, v Českej republike ukončilo v priebehu roku 2022 podnikanie spolu 13 712 spoločností. Najviac firiem skončilo v oblasti správy a prenájmu nehnuteľností, v obchode, službách, stravovaní a v oblasti výstavby budov.

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť

Príspevok S podnikaním skončilo minulý rok takmer 40 000 živnostníkov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V roku 2022 na Slovensku stúpol počet vyhlásených konkurzov právnických osôb a živnostníkov v porovnaní s predošlým rokom dovedna o 120, čo predstavuje medziročný nárast o 7,7 %.

Vyšší počet u fyzických osôb

Za celkovým nárastom na 1680 konkurzov je predovšetkým vyšší počet konkurzov u fyzických osôb – podnikateľov. Tých bolo v roku 2022 celkovo 1429, čo znamenalo medziročne nárast o 128 konkurzov, teda o 9,8 %. „Naopak, počet konkurzov u právnických osôb mierne klesol z počtu 259 v roku 2021 na minuloročných 251. Drvivá väčšina úpadkov pripadá na Bratislavu – 213 subjektov, z čoho 88 firiem a 125 podnikateľov nezapísaných v obchodnom registri,“ vyčíslila Petra Štěpánová, analytička Dun & Bradstreet. Pripomenula pritom, že vyhlásenie konkurzu je už posledné štádium, kedy firma definitívne smeruje do úpadku.

Článok pokračuje pod reklamou

V porovnaní s predošlými rokmi však takýto počet vyhlásených konkurzov predstavuje nižšie číslo. Napríklad v roku 2020 bolo zaznamenaných 1713 vyhlásených úpadkov firiem a živnostníkov. Rok predtým, teda v roku 2019, to bolo až 2205 a v roku 2018 bolo zaznamenaných 1857 konkurzov. Vlaňajšie čísla tak predstavujú druhé najnižšie číslo za posledných 5 rokov.

Začaté insolvenčné konania

Analýza spoločnosti Dun & Bradstreet sa pozrela aj na začaté insolvenčné konania spoločností na Slovensku. Celkovo ich bolo v roku 2022 pri právnických a fyzických osobách – podnikateľoch vyhlásených spolu 1894. „Aj v tomto prípade vnímame medziročný nárast, a to o 101 konaní, a teda 5,6 %. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je to však stále nižšie číslo. Napríklad v roku 2020 bolo vyhlásených spolu 1900 insolvencií, v roku 2019 to bolo 2497 a rok predtým, teda v roku 2018, ich bolo zaznamenaných spolu 2178,“ uzavrela Petra Štěpánová, analytička Dun & Bradstreet.

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť.

Príspevok Počet konkurzov, najmä živnostníkov vlani na Slovensku stúpol je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vlani poklesol oproti roku 2020 počet vyhlásených konkurzov o 143 spoločností, čo predstavuje medziročný pokles o 9 percent. Paradoxne sa to stalo v čase, kedy už druhý rok ekonomiky sveta bojovali s pandémiou koronavírusu.

Konkurz je posledné štádium

„Číslo 1 573 predstavuje počet subjektov, na ktoré bol v roku 2021 vyhlásený konkurz. Subjekt však oň mohol požiadať ešte skôr, ako pandémia vypukla. Vyhlásenie konkurzu je posledné štádium, kedy už firma definitívne smeruje do úpadku,“ upozorňuje Petra Štěpánová, analytička Dun & Bradstreet. 

V Nitrianskom kraji najviac

Najviac subjektov, takmer pätina z celkového počtu – smerovalo do konkurzu v Nitrianskom kraji, dovedna 289 firiem. Nasledovali Žilinský (228) a Bratislavský kraj (217). Naopak, najmenej konkurzov sa vyhlásilo v Košickom kraji (138). Najčastejšie pritom do konkurzu išli podnikatelia – fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri (1 222), spoločnosti s ručením obmedzeným (251) a podnikatelia so slobodným povolaním (18).

Článok pokračuje pod reklamou

V reštrukturalizáciach dominujú s.r.o.

Analýza spoločnosti Dun & Bradstreet sa pozrela aj na povolené reštrukturalizácie v roku 2021. Súdy povolili dovedna 23 reštrukturalizácií, identicky ako v roku 2020. „Najviac z nich bolo povolených v Bratislave a okolí (7), Trenčíne a okolí (6), po jednej v Trnavskom a Žilinskom kraji,“ dopĺňa Petra Štěpánová s tým, že počet povolených reštrukturalizácií znamená, že dané spoločnosti samotný proces aj začali. Dostalo sa do nej 18 eseročiek, 3 akciové spoločnosti a 2 družstvá. 

Zdroj: Dun & Bradstreet / úprava redakcia

O Dun & Bradstreet:
Dun & Bradstreet je svetový líder v poskytovaní dát a analytických riešení, ktoré umožňujú firmám po celom svete zlepšiť ich rozhodovacie procesy a zvýšiť výkonnosť.

Príspevok Vlani na Slovensku skončili v konkurze stovky podnikateľov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s registrovými súdmi spustilo v uplynulých mesiacoch „čistenie obchodného registra“, ktoré spočíva vo výmaze určitých zapísaných osôb z obchodného registra. Uvedený proces sa začal v nadväznosti na zmeny, ktoré priniesla novela Obchodného zákonníka prijatá ešte v roku 2019.

Mnohí sa obrátili na ministerstvo

Po vykonaní výmazu sa na Ministerstvo spravodlivosti SR začali obracať niektoré vymazané spoločnosti, s tým, že nevedeli o povinnosti, ktorej nesplnenie viedlo k ich výmazu.

,,I keď počet spoločností, ktoré v tejto súvislosti kontaktovali Ministerstvo spravodlivosti SR, bol k celkovému počtu vymazaných spoločností nízky, rozhodli sme sa podať im pomocnú ruku. Prihliadli sme pritom na skutočnosť, že v súčasnej zložitej pandemickej situácii, ktorá vo veľkej miere zasiahla práve podnikateľov, mohla povinnosť voči obchodnému registru uniknúť ich pozornosti. Zároveň relatívne dlhé prechodné obdobie po prijatí právnej úpravy, kedy bolo možné povinnosť dodatočne ešte splniť, spadá do obdobia, kedy na podnikateľov dopadli následky šírenia pandémie, ako aj opatrenia s tým spojené,” konštatuje ministerstvo.

Novela Obchodného zákonníka zabezpečí obnovu zápisu

,,Pre vymazané subjekty by preto mala okrem dodatočnej likvidácie existovať aj iná možnosť. Touto možnosťou je obnovenie zápisu, ktoré spoločnostiam umožní riadne pokračovať v ich činnosti. Cez novelu Obchodného zákonníka, ktorú dnes poslanci v Národnej rade SR schválili, sme preto navrhli, aby spoločnosti po splnení stanovených podmienok, mohli podať na súd návrh, pričom výsledkom konania môže byť rozhodnutie súdu o obnovení zápisu pre tie spoločnosti, pre ktoré nesplnenie povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro bol jediným dôvodom pre ich zrušenie. Podmienkami pre takéto obnovenie zápisu sú existencia majetku, odstránenie dôvodu, pre ktorý bola spoločnosť vymazaná a neexistencia prípadných ďalších dôvodov pre zrušenie spoločnosti. Z dôvodu právnej istoty sa zároveň navrhuje, aby bola možnosť podania návrhu na začatie konania o obnovenie zápisu v obchodnom registri časovo limitovaná najneskôr do 31. januára 2022. Účinnosť zákona je navrhnutá dňom jeho vyhlásenia” uzavrelo ministerstvo.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Zdroj: Tlačová správa Ministerstva spravodlivosti SR, úprava redakcia

Príspevok Parlament schválil pomoc pre vymazané subjekty z ORSR je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vládou predstavené nové pravidlá štátnej pomoci firmy viac diskriminujú, než by im pomáhali. Upozorňuje na to Klub 500. Kým do leta mohli firmy bez rozdielu žiadať o štátnu pomoc už pri 20-percentnom poklese tržieb, teraz štát zavádza nedomyslené opatrenie, ktorým potrestá veľkú časť prevádzok a ich zamestnancov a v konečnom dôsledku celú krajinu: „Premiér pri predstavovaní štátnej pomoci deklaroval, že štát myslí na prevádzky postihnuté lockdownom. Prečo však diskriminuje tých, ktorí majú pokles menší ako 40 %? Prečo diskriminuje podnikateľov a podniky, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov a zaznamenali pokles tržieb? Prečo môžu pomoc čerpať len zavreté prevádzky? Je množstvo firiem, výrobcov a dodávateľov, ktorí  sú priamo zasiahnutí, aj keď zatvorení neboli. Ako prídu k pomoci?! Veď štátna pomoc je určená na udržanie pracovných miest. To štátu na tejto skupine podnikateľov a ich zamestnancov nezáleží?“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.  

Článok pokračuje pod reklamou

Z pohľadu Klubu 500 pomoc na udržanie pracovných miest je „investícia“ štátu na zabezpečenie svojich budúcich príjmov, z ktorých krajina funguje. Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov preto nerozumie logike, s ktorou vláda pristupovala k stanovovaniu pravidiel, že na štátny príspevok na udržanie zamestnanosti majú nárok len  zatvorené firmy do 50 zamestnancov a pri poklese tržieb nad 40 %. „Obnovená štátna pomoc v tomto zmysle nie je skutočnou pomocou, ale podrazom voči tým, ktorí tvoria pracovné miesta, hľadajú aj počas lockdownu spôsob, ako udržať chod podniku. Ak totiž podnik udrží pracovné miesto a zamestnanca neprepustí, ten neskončí na úrade práce a nebude odkázaný na dávky od štátu. Práve naopak, pri udržaní pracovného miesta sa štátu investícia vráti v podobe zaplatených daní a odvodov a štát je tak „ziskový“. To, čo v nedeľu predstavila vláda, sa však podľa nás úplne  míňa svojmu účelu,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. 

Podľa Klubu 500 štát opäť znevýhodní tých, ktorí sa snažia prežiť a zasadzuje úder vyčerpaným firmám, no predovšetkým ich zamestnancom. Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov preto vyzýva vládu, aby konečne prestala rozdeľovať spoločnosť a hľadala efektívne riešenia, ako krajine a ekonomike v tejto situácii pomôcť. Zároveň žiada pomoc prehodnotiť a zahrnúť do nej aj firmy s nižším poklesom tržieb ako 40 % a zamestnávajúce aj viac ako 50 ľudí. 

Zdroj: Klub 500

Príspevok KLUB 500: Obnovená štátna pomoc je neférová a diskriminačná. Je podrazom voči tým, ktorí sa z posledných síl snažia fungovať a prežiť je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý začiatkom decembra na vzorke 85 podnikateľov realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Takmer 18 % respondentov rozmýšľalo nad ukončením podnikania a v prípade, ak by mali zákazy trvať tri až šesť mesiacov, 14,6 % podnikateľov by svoje podnikanie ukončilo.

PAS okrem iného zaujímalo, aký názor majú podnikatelia na opatrenia, ktoré prijala vláda na riešenie vzniknutej situácie. Veľká časť respondentov, a to 79,7 %, si myslí, že vláda nezvládla dobre prípravu na druhú vlnu pandémie a 70,6 % je toho názoru, že vláda druhú vlnu pandémie nezvláda. Podľa 84,3 % podnikateľov je pomoc zo strany štátu pomalá. Takmer tri štvrtiny (73,1 %) si myslia, že je neefektívna a ešte viac, a to 79,3 %, ju hodnotí ako nedostatočnú.

Článok pokračuje pod reklamou

Opatreniam hlavného hygienika SR podľa prieskumu nerozumie 72,6 % podnikateľov

Drvivá väčšina podnikateľov, presnejšie 83,3 %, si myslí, že je potrebné obnoviť riadne vzdelávanie na základných a stredných školách aj za cenu zvýšeného rizika šírenia vírusu.

Podnikatelia uviedli, že najčastejšie využívanou formou pomoci bol kurzarbeit (opatrenie 3B), ktorý využilo 22,4 % respondentov, dotáciu na nájomné využilo 8,2 % opýtaných a príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % mzdy maximálne 1100 eur mesačne. Ten využilo 7,10 % respondentov.

Až 62,4 % z podnikateľov nevyužilo ani jednu z týchto foriem pomoci

Tí najčastejšie uviedli, že pomoc nepotrebujú, keďže nedošlo k výraznému poklesu tržieb, viac ako 37 % z týchto podnikateľov však nevyužilo pomoc pre údajnú zložitosť systému a necelých 33 % za dôvod označilo nízku úroveň poskytovanej pomoci.

Respondenti, ktorí niektorú z dotácií zo strany štátu využívajú, uviedli na základe svojich skúseností ako hlavné problémy v systéme pomoci nízku úroveň poskytovanej pomoci, vysokú administratívnu náročnosť pri podávaní a spracovaní žiadosti a tiež pomalé zvládnutie procesov na strane štátu, napríklad úradov práce.

zdroj: TASR / úprava: redakcia

Príspevok Prieskum: Skoro 18 % podnikateľov pomýšľalo nad ukončením podnikania z dôvodu koronakrízy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode.

Z obchodného registra bolo do septembra vymazaných 97 akciových spoločností a 2612 spoločností s ručením obmedzeným.

„V prípade, že do konca roka nebudeme evidovať výraznejší nárast v počte zrušených firiem, pôjde, paradoxne, o najlepšie čísla za poslednú dekádu,” spresnila analytička Bisnode Petra Štěpánová.

Najviac spoločností zaniklo na začiatku roka, a to 423, v júni to bolo 326 firiem a v júli 353

Naopak, najmenej spoločností zaniklo v apríli, a to 191. Štěpánová spresnila, že na jednu zaniknutú firmu aktuálne pripadá až 5,4 novozaložených spoločností. Za rovnaké obdobie tohto roka totiž podľa Bisnode vzniklo 14.676 kapitálových spoločností. „Pomerovo sa tak dostávame na úroveň minulého roka, keď sa slovenskej ekonomike veľmi dobre darilo,” dodala Štěpánová. 

Výrazne opačný trend zaznamenala analýza Bisnode v Českej republike. Tam na jednu zaniknutú spoločnosť pripadajú len dve nové, pričom aktuálna situácia je tam najhoršia za posledných deväť rokov. Počty zrušených firiem sa nepretržite zvyšujú od roku 2014.

„Dôvodom je pravdepodobne zhoršujúca sa ekonomika a nálada českých podnikateľov. Až polovica podnikov vymazaných z obchodného registra sídlila v Prahe, pričom štvrtina z nich podnikala len jednu dekádu,” uzavrela Štěpánová. Iba 14 percent zo zaniknutých českých firiem skončilo fúziou, zvyšok skončil definitívnym uzavretím biznisu.

• Kia optimalizovala náklady a stala sa najväčším platiteľom dane na Slovensku
• INFLÁCIA A JEJ VÝVOJ
• Na finančných trhoch investuje už tretina Slovákov, väčšina však bez potrebných znalostí

zdroj: TASR / úprava: redakcia

Príspevok K masívnemu zániku firiem zatiaľ na Slovensku nedochádza, ukazujú prieskumy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ako zrušiť s.r.o (spoločnosť s ručením obmedzeným)

Ako vyplýva z aktuálnej právnej úpravy, tak proces zániku spoločnosti je oveľa komplikovanejším postupom, ktorého úspešná realizácia trvá aj niekoľko mesiacov. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že je nevyhnutné rozlišovať medzi „zrušením“ spoločnosti a jej „zánikom“.

Zrušenie spoločnosti je prvou fázou procesu skončenia činnosti spoločnosti, pričom až výmazom spoločnosti z obchodného registra sa završuje druhá fáza konania, a teda dochádza k definitívnemu zániku spoločnosti. Zjednodušene povedané zániku spoločnosti musí vždy predchádzať jej zrušenie.
Zákonodarca v Obchodnom zákonníku ustanovil v zásade päť (5) hlavných dôvodov, kedy dochádza k zrušeniu spoločnosti, a to:

1. uplynutím času, na ktorý bola spoločnosť založená (tento prípad sa neaplikuje na spoločnosti, ktoré boli založené na dobu neurčitú),
2. rozhodnutím spoločníkov alebo valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti,
3. rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti (tzv. nedobrovoľné zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka),
4. ak v rámci konkurzného konania, ktoré je vedené vo vzťahu k spoločnosti, došlo k zrušeniu konkurzu alebo k zastaveniu konkurzného konania a
5. z iného dôvodu, ak to vyplýva zo zákona (napr. ustanovenie § 151 Obchodného zákonníka umožňuje zrušiť spoločnosť aj z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve, napr. z dôvodu smrti jedného zo spoločníkov, ak sa to dohodne).

Vyššie uvedený výpočet prípadov, kedy sa spoločnosť zrušuje, je pomerne široký a pokrýva veľký rozsah eventualít, ktorými možno dosiahnuť zánik spoločnosti. 

Ďalšou podstatnou otázkou okrem špecifikácie dôvodu zrušenia, je určenie spôsobu zrušenia, a teda, či sa spoločnosť zrušuje s likvidáciou alebo bez likvidácie. Zjednodušene povedané, ak existuje majetok, ktorý je možné pri zrušení zlikvidovať, pôjde o zrušenie spoločnosti s likvidáciu (napr. ak sa dobrovoľne zrušuje spoločnosť rozhodnutím spoločníkov).
V prípade, ak takýto majetok neexistuje, pôjde o zrušenie spoločnosti bez likvidácie (napr. ak dochádza k zrušeniu spoločnosti v rámci zlúčenia alebo splynutia s tzv. právnym nástupcom, ktorý preberá celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti).

V prípadoch, ak imanie spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu a spoločnosť má majetok, je potrebné aby spoločnosť prešla procesom likvidácie, ktorý zabezpečuje vyporiadanie aktív a pasív spoločnosti, ako aj jej majetkových vzťahov.

Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, pričom je zároveň povinná následne používať obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“

V praxi to znamená, že štatutár zvolá valné zhromaždenie, na ktorom dôjde k prijatiu rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez právneho nástupcu a vstupe do likvidácie, ďalej sa zmení obchodné meno na obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“, vymenuje sa likvidátor a zapíše sa spôsob jeho konania v mene spoločnosti.

Následne sa do obchodného registra podá návrh na zápis týchto zmien. Zároveň je potrebné nezabudnúť na skutočnosť, že do zbierky listín sa má uložiť podpisový vzor likvidátora s notársky overeným podpisom a nové úplné znenie spoločenskej zmluvy.

Likvidáciu spoločnosti v zásade vykonáva štatutárny orgán, avšak nie je to podmienkou a ako likvidátora možno určiť aj inú osobu. V prípade, ak nedôjde k vymenovaniu likvidátora, bude táto oblasť riešená súdom, ktorý rozhodne o vymenovaní likvidátora. Ide o platenú funkciu, za ktorú likvidátorovi prináleží odmena, ktorej výšku určuje orgán, ktorý likvidátora vymenoval.

Likvidátor odo dňa vstupu do likvidácie vykonáva v mene spoločnosti úkony, ktoré vedú k likvidácii spoločnosti, t.j. plní záväzky spoločnosti, prijíma plnenia, uplatňuje pohľadávky. Likvidátor je predovšetkým povinný oznámiť veriteľom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, nakoľko tí majú právo si prihlásiť svoje pohľadávky, pričom túto povinnosť si likvidátor plní zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. Veritelia majú následne tri (3) mesiace, aby si prihlásili svoje pohľadávky, v opačnom prípade je likvidátor oprávnený ukončiť likvidáciu a podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Likvidátor je ďalej povinný zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a ku dňu skončenia likvidácie účtovnú závierku, ktorú predloží spoločníkom na schválenie.

Následne do deväťdesiat (90) dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku je likvidátor povinný podať registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Až výmazom spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku spoločnosti.

Zhrnúc vyššie uvedené, ak sa majitelia spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnú ukončiť existenciu svojej spoločnosti, odporúčame celý proces zveriť odborne zdatnému likvidátorovi, prípadne priebeh zrušenia spoločnosti a jej výmazu konzultovať s iným odborníkom, keďže jednotlivé kroky uskutočnené v rámci likvidácie vyžadujú náležitú znalosť zákona, ako aj účtovných predpisov.

Príspevok JUDr. Lenka Katríková: Ako zrušiť s.r.o (spoločnosť s ručením obmedzeným) s LIKVIDÁCIOU je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.