Trestné oznamenie za ohováranie kvôli správe na Facebooku

Potenciálne riziká z údajného ohovárania možno vidieť v trestnoprávnej a občianskoprávnej rovine

Ustanovenie § 373 Trestného zákona definuje skutkovú podstatu trestného činu ohovárania tak, že kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa názoru autora takáto písomná urážka, bez toho, aby bola zverejnená nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

Ak by poškodený aj podal trestné oznámenie, s najväčšou pravdepodobnosťou by orgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie proti konkrétnej osobe.

Urážka mala padnúť v súkromnej komunikácii prostredníctvom sociálnej siete Facebook a poškodený nebol účastníkom konverzácie. Je otázka, ako sa vôbec o tejto komunikácii dozvedel. Ak mu to nepovedala expriateľka, je možné, že za únikom informácií stojí hacker, ktorý nabúral profil užívateľa konta na Facebooku. V takom prípade by sa protiprávneho konania dopustil on. 

Článok pokračuje pod reklamou

Každopádne treba citlivú konverzáciu na “chate” vymazať

V trestnom konaní platí prezumpcia neviny a na podozrivého sa hľadí ako na nevinného pokiaľ sa mu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nedokáže vina. Komplikovanejšia situácia by mohla nastať, ak by únik informácií zapríčinila expriateľka, ktorá by neskôr mohla svedčiť v neprospech obvineného. Autor tento scenár nepredpokladá, pretože sa domnieva, že skutok nie je trestným činom.

Druhé riziko je podanie žaloby o ochranu osobnosti proti odosielateľovi správy na sociálnej sieti. Existuje tu teoretická možnosť, že poškodený žalobu na súd podá a bude žiadať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tejto verzii nasvedčuje informácia, že poškodený kontaktoval advokáta so žiadosťou o právnu pomoc. Podľa § 11 – § 16 Občianskeho zákonníka každý má právo na ochranu svojej osobnosti, cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy.

V súdnom procese bude poškodený ťahať za kratší koniec, pretože na ňom ako žalobcovi viazne dôkazné bremeno. Komunikácia nebola medializovaná a nemohla spôsobiť adresátovi väčšiu škodu. Súd pravdepodobne žalobu zamietne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. 

Autor neodporúča poslať dotyčnému ospravedlňujúci e-mail.

Z jeho strany ide o fintu, ako vyprodukovať dôkaz vo svoj prospech. Elektronickú poštu by poškodený mohol vytlačiť a použiť ako dôkaz v súdnom a trestnom konaní. Preto by odosielateľ nemal poslať advokátovi osobné údaje textovou správou. Občan advokáta nepozná a pokiaľ sa nevedie súdne alebo trestné konanie, advokát má postavenie súkromnej osoby. Ak bude prebiehať súdny proces, advokát má právo nacionálie žiadať, ale len prostredníctvom súdu.

Pokiaľ je poškodený rozhodnutý žalobu alebo trestné oznámenie podať, načo mu zľahčovať šance na úspech? Právneho zástupcu môže potenciálny klient vyhľadať v internete na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk. Je dobré získať o advokátovi referencie.

Ak sa advokát s klientom na spolupráci dohodne, uzatvoria zmluvu o poskytovaní právnych služieb a klient udelí právnemu zástupcovi plnomocenstvo. 

• TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku
• 5000 EUR v peňaženke a 10 percentné nálezné. Aké sú vaše povinnosti a čo hovorí zákon?
• PRÁCA NA SKÚŠKU JE NELEGÁLNA PRÁCA. Mnoho podnikateľov si to neuvedomuje

Príspevok TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA OHOVÁRANIE kvôli správe na Facebooku je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenské poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 100,2083 eura. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2026, pravdepodobný denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného je 25,4000 eura. 

Maximálna výška dávky nemocenské

Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude predstavovať sumu 55,11456500 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 653,50 eura a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci to bude 1 708,60 eura.

Maximálna výška dávky materské

Maximálne denné materské dosiahne hodnotu 75,15622500 eura. Znamená to, že materské bude Sociálna poisťovňa vyplácať maximálne vo výške 2 254,70 eura mesačne pri 30-dňovom mesiaci alebo 2 329,90 eura mesačne pri 31-dňovom mesiaci.

Maximálna výška dávky tehotenské

Podobne vzrastie aj maximálna výška dávky tehotenské. Jej maximálna denná suma bude predstavovať 15,03124500 eura, to znamená, že budúce mamičky dostanú najviac 451 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp. 466 eur mesačne pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci.

Maximálna výška dávky ošetrovné

Maximálne denné ošetrovné  v roku 2026 predstavuje sumu 55,11456500 eura. Dávka ošetrovné,ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 771,70 eura.

Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 653,50 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, resp. 1 708,60 eura  mesačne pri 31 dňovom kalendárnom mesiaci.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Príspevok Zvýšenie nemocenských dávok v roku 2026 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Legislatíva na Slovensku čím viac, tým ďalej prerastá do väčšej byrokracie a ,,papierovačiek”. Svedčí o tom aj poslednú dobu často médiami zmieňovaný ,,hon na falošných živnostníkov”. Je však ,,švarcsystém” skutočne taký kritický, ako sa o ňom dozvedáme?

Práca na živnosť – nie však pre každého

Zákonník práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Naopak, živnostenský zákon vo svojom znení popisuje, že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zvýšené pokuty za nelegálne zamestnávanie – aj živnostníkov

Od začiatku roka 2026 pokuty za preukázané nelegálne zamestnávanie (pri min. 2 osobách) začínajú na 8000 €. Práve preto by si zamestnávatelia mali prehodnotiť na svojom pracovisku všetky pracovné vzťahy a k ním aj ďalšie formality, ktoré sú pri kontrolách vyžadované a posudzované (to, čo podnikatelia inšpektorom dodajú, to bude hodnotené), ide napr. o pracovné zmluvy a ich obsah, evidenciu dochádzky, správne priradenie mzdy k pracovnej pozícii a podobne. Samozrejme, že netreba zabudnúť ani na formálne nastavenie obchodných vzťahov s externými spoločnosťami a živnostníkmi. 

Tak ako to teda je? No predsa ,,papierovo”

Kameňom úrazu sú opäť ,,papiere”. Podstatné pri kontrole je to, čo podnikateľ inšpektorom predloží, príp. ako sa kontrolované osoby do protokolu vyjadria. A tiež aké podklady budú slúžiť inšpektorátu práce k výroku rozhodnutia. To všetko, čo kontrolóri vyhodnocujú (a z čoho môže vzniknúť pokuta), paradoxne ku kontrole dokladajú samotní zamestnávatelia. 

Prípady z minulej praxe, kedy došlo k zrušeniu pokút za nelegálne zamestnávanie:

Ako predísť pokute? Prevenciou!

V podnikaní a pred kontrolou je potrebné správne zadefinovanie a nastavenie pracovných a obchodných vzťahov. Ak k nim podložíte aj kvalitné ,,papiere”, výsledok po kontrole môže byť fantastický a zároveň úplne iný, ako u toho zamestnávateľa, ktorý pôsobí v podobnom segmente, s podobným štýlom fungovania, ale nemá korektné podklady. Preto u jedného zamestnávateľa sa môžu javiť znaky závislej práce a u iného nie.

Samozrejme, že netreba zabudnúť ani na formálne nastavenie obchodných vzťahov s externými spoločnosťami a živnostníkmi. Zmluvy s externistami je vhodné nechať preveriť advokátom pre obchodné právo.

Na koho sa obrátiť?

Na kontrolu nečakajte, potom už nebudete mať čas riešiť prevenciu. Hneď oslovte napr. inšpektorov z praxe. V minulosti chyby na prevádzkach vyhľadávali, aktuálne takmer 10-ty rok podnikateľom pomáhajú. Kontakt: https://www.neplat-pokuty.sk/vies-ako-zamestnavat-zivnostnikov-legalne/

O autorovi článku:
Mgr. Ing. Jozef Pribocký – bývalý inšpektor SOI, v prípade záujmu ho môžete kontaktovať na tel. čísle: 0907 990 498

Príspevok Máte vo firme živnostníkov a obávate sa “švarcsystému” a pokuty 8000 €? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávanie sa enormne zvyšujú.

Novelou zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorá nadobúda účinnosť 1. januára 2026, dochádza k zmene v pravidlách správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Sankcie do 31.12.2025

Súčasná právna úprava, účinná do 31. 12. 2025, ustanovuje povinnosť inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Sankcie od 01.01.2026

Od 1. januára 2026 inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur.

Zároveň sa zavádza pravidlo, podľa ktorého ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

Zdroj: https: Národný inšpektorát práce SR

Príspevok Zvýšené sankcie za nelegálne zamestnávanie od 1. januára 2026 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odstrániť z trhu zneužívanie sociálnych podnikov, no zároveň nezadusiť tie, ktoré dávajú prácu ľuďom so zdravotným či iným znevýhodnením je cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Návrh novely zákona predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš do medzirezortného pripomienkového konania.

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorú rezort práce po riadnom sociálnom dialógu predkladá do medzirezortného pripomienkového konania, je podľa ministra pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby nadobudla účinnosť 1. januára 2026 .

Ministerstvo práce pripravovalo novelu od jari tohto roka, v úzkej spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku , ktorá združuje vyše 200 sociálnych podnikov, a tiež s Najvyšším kontrolným úradom SR . „Zmeny, ktoré predkladáme, sú výsledkom dohody,“ podotkol minister.

Aké zmeny čakajú sociálne podniky?

Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie povinnosti pre integračné sociálne podniky. Ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku, budú musieť alikvotnú časť príspevku vrátiť. Zároveň sa zavádza trojmesačné obdobie, počas ktorého môže podnik rozhodnúť, či bude so zamestnancom pokračovať v spolupráci.

Novela tiež presne stanovuje, ako dlho sa musí znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. Ak pri bežne znevýhodnených zamestnancoch bude poberať sociálny podnik vyrovnávací príspevok jeden rok, musí ho udržať na otvorenom trhu práce, alebo u seba bez príspevku minimálne šesť mesiacov, pri značne znevýhodnených, ak bude poberať príspevok dva roky, musí ho udržať jeden rok. Ak sa tak nestane, podnik bude povinný vrátiť pomernú časť príspevku. Výnimku budú mať zdravotne znevýhodnení zamestnanci, pre ktorých pravidlá zostávajú rovnaké, avšak po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta.

Výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 % z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 %. Mení sa však maximálny limit, príspevok od štátu nebude môcť presiahnuť sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026 . „Zníženie príspevkov má svoju logiku. Ak by sme ponechali súčasný štedrejší režim, eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov by sa minuli už v máji budúceho roka. Štát si v čase konsolidácie nemôže dovoliť ročne vynakladať 60 až 70 miliónov eur na tieto príspevky,“ upozornil minister Erik Tomáš.

Novela zároveň sprísňuje pravidlá, aby zabránila špekulatívnemu využívaniu systému. Sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak sa zamestnanec bude chcieť uplatniť v inom sociálnom podniku, bude musieť mať minimálne šesťmesačnú prestávku. Zakazuje sa tiež súbeh pracovného pomeru, na ktorý sa poberá príspevok, s inými pracovnými činnosťami alebo živnosťami.

Nové sociálne podniky budú musieť naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do štyroch mesiacov namiesto doterajšieho jedného roka. Mení sa aj pravidlo o zisku – podnik bude musieť zisk zo svojej činnosti použiť na sociálne účely do dvoch rokov, inak prepadne v prospech štátu.

Zmení sa aj verejné obstarávanie

Rezort zároveň sprísňuje podmienky v oblasti verejného obstarávania. Po novom bude môcť sociálny podnik realizovať zákazky s maximálne 20 % podielom subdodávateľov a nebude môcť byť súčasťou konzorcií s bežnými komerčnými firmami. Výnimku budú tvoriť len konzorciá medzi sociálnymi podnikmi. Tieto opatrenia ešte prejdú konzultáciou s Úradom pre verejné obstarávanie, aby boli v súlade s európskymi pravidlami.

Novelou sa sprísnia kontroly

Dôležitou súčasťou novely je posilnenie kontroly. Ministerstvo práce plánuje každoročne skontrolovať 5 až 10 percent všetkých sociálnych podnikov. „Napriek tomu, že sme v čase konsolidácie, odbor kontroly na ministerstve posilníme. Ide o jednu z hlavných výhrad Najvyššieho kontrolného úradu k predchádzajúcim vládam,“ dodal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

V spolupráci s Ministerstvom financií SR sa pripravuje aj úprava DPH pre sociálne podniky. Podľa návrhu by sa sadzba mala zvýšiť z 5 na 19 percent, pričom finálne rozhodnutie oznámi Ministerstvo financií.

Minister Tomáš zdôraznil, že cieľom týchto opatrení nie je sociálne podniky likvidovať, ale naopak, vyčistiť trh a zachovať len tie, ktoré reálne plnia svoj účel a pomáhajú znevýhodneným ľuďom.

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, web: https://www.employment.gov.sk/sk/

Príspevok Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch zavádza nové pravidlá vo fungovaní sociálnych podnikov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rekreačný poukaz môže zamestnanec preniesť aj na svojich rodičov. Ide o novinku, ktorá vstúpila do platnosti od januára 2025. Čo všetko treba vedieť o rekreačných poukazoch a tiež o športových poukazoch zamestnávateľov, vysvetľuje partnerka poradenskej skupiny Atlas Group Jitka Božeková.

Aké sú zmeny pri rekreačných poukazoch?

Rekreačné poukazy na Slovensku fungujú od januára 2019. Ich cieľom je podporiť domáci cestovný ruch a umožniť zamestnancom dovolenkovať na Slovensku. Je to vlastne príspevok na rekreáciu, ktorý poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi a je daňovo zvýhodnený. Je povinný pre firmy nad 49 zamestnancov, ktoré ho musia poskytovať zamestnancom s pracovným pomerom dlhším ako 24 mesiacov. V priebehu rokov sa rekreačné poukazy viackrát upravovali. Najnovšou zmenou je možnosť preniesť ich aj na rodičov.

Podmienky využitia preukazu pre rodičov

„Od 1. januára 2025 je možné preniesť príspevok na rekreáciu na svojich rodičov, čím sa rozširuje okruh osôb oprávnených užívať tento benefit. Rodičia môžu uvedený príspevok využiť sami alebo s manželom alebo osobou žijúcou v spoločnej domácnosti,“ priblížila Jitka Božeková. Z toho podľa jej slov vyplýva, že oprávnenými výdavkami, na ktoré možno rekreačný poukaz uplatniť, sú už aj výdavky nielen zamestnanca, ale aj jeho rodiča. Teda poukazy sa môžu uplatniť aj na rekreáciu rodiča, bez účasti zamestnanca.

Na čo nesmieme zabudnúť, aby sme mohli využiť rekreačný poukaz?

Aby firma mohla takýto rekreačný poukaz zamestnancovi poskytnúť, treba pamätať na niekoľko povinností, ktoré treba dodržať. Napríklad povinnou súčasťou účtovného dokladu potrebného na poskytnutie rekreačného poukazu je označenie zamestnanca, čiže musia byť na jeho meno. A to aj vtedy, ak sa rekreácie sám zamestnanec nezúčastnil. Zároveň by mali byť uhradené zamestnancom, keďže platba má byť hradená osobou, ktorá o príspevok žiada. Prípadne môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky zaplatil rodič zamestnanca a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil. „Toto je nutné, pretože príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi a základom je pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny právny vzťah,“ vysvetľuje partnerka poradenskej skupiny. Zároveň musí zamestnanec vedieť preukázať vzťah k osobe, ktorá sa na rekreácii zúčastňuje. Teda napríklad vzťah k rodičovi môže preukázať svojím rodným listom.

Základné pravidlá rekreačných poukazov

Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec má nárok na rekreačný poukaz v prípade, ak jeho pracovný pomer trvá nepretržite minimálne 24 mesiacov a ak má daný zamestnávateľ viac ako 49 zamestnancov. „Zamestnávateľ s počtom zamestnancov do 50 sa môže rozhodnúť, že takýto príspevok na rekreáciu bude svojim zamestnancom vyplácať, a to za rovnakých podmienok ako má ten zamestnávateľ, ktorý má k tomu zákonnú povinnosť,“ priblížila Jitka Božeková.

Príspevok môže firma vyplatiť buď formou oprávnených výdavkov zamestnanca alebo formou rekreačného poukazu. „Zamestnanec má nárok na náhradu do výšky 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur ročne. Ak však zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich,“ dodáva Jitka Božeková.

Materská dovolenka alebo rodičovský príspevok

Firma pritom nemôže zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní s tým pracovníkom, ktorý o tento príspevok nepožiada. „Zároveň platí, že nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke,“ uvádza partnerka poradenskej skupiny Atlas Group. Ale zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, napríklad starostu alebo primátora už nárok na príspevok na rekreáciu nemá.

Ubytovanie na Slovensku a oprávnené výdavky

Rekreačný poukaz môžu zamestnanci použiť na pobytový balík na Slovensku najmenej na dve noci a tiež aj na služby spojené s pobytom. Napríklad na stravovacie služby, sprievodcovské služby, športovo rekreačné, kúpeľné a zdravotné služby či wellness služby. „Oprávnené výdavky je zamestnanec povinný preukázať do 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia rekreácie, ak chce využiť inštitút príspevku na rekreáciu. Zamestnanec musí v tomto prípade predložiť účtovné doklady, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, teda musia byť na meno zamestnanca,“ upozorňuje Jitka Božeková.

Zároveň dodáva, že služby využité počas rekreácie musia súvisieť s ubytovaním. To znamená, že napríklad výdavky za lanovku alebo parkovanie musia byť súčasťou faktúry vystavenej ubytovacím zariadením.

Rekreačné poukazy pre deti

Rekreačný poukaz možno použiť aj na viacdenné aktivity a podujatia pre deti počas školských prázdnin, tiež na Slovensku. V tomto prípade platí poukaz pre dieťa zamestnanca, ktoré navštevuje základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. „V danom prípade zamestnávateľ nemôže automaticky žiadať vyúčtovací doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, pretože nemusí ísť o výdavky priamo viazané na ubytovanie,“ objasňuje Jitka Božeková. Ak zamestnanec žiada o príspevok v prípade denných detských táborov, musí tieto výdavky preukázať dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca. Úhradu môže preukázať napríklad aj výpisom z bankového účtu, ku ktorému predloží doklad preukazujúci účasť dieťaťa na týchto aktivitách.

Tak čo, využili ste?

Príspevok Rekreačné poukazy majú nové pravidlá. Zamestnanci ich môžu preniesť aj na svojich rodičov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Je rýchle, tiché a nikto ho nikdy nevidel. V domácnostiach, v školách, firmách, jednoducho všade. Zaútočí bez varovania a v zlomku sekundy prinesie so sebou „apokalypsu“. O akom riziku hovorím? Poznáme ho všetci, no aj napriek tomu naň zabúdame a podceňujeme ho. Ako povedal Mark Twain: „Do problémov Vás nedostane to, čo neviete, ale to, čo sa Vám známe zdá.“

Narastajúce riziká kybernetických útokov

S narastajúcou digitalizáciou sa stále viac spoliehame na informačné systémy, ktoré sú všadeprítomné. A aj digitalizácia má svoje riziká. Jedno z nich je práve kybernetické riziko. Kybernetické útoky môžu mať vážne následky na naše životy a ekonomiku. Aké oblasti sú ohrozené?

• Osobné zariadenia, ako sú mobilné telefóny, zariadenia pripojené na internet, dokonca aj inteligentné domáce spotrebiče, sú vystavené riziku.
• Siete a informačné systémy v oblasti dopravy, energetiky, zdravotníctva, telekomunikácií, bankovníctva a ďalších kritických infraštruktúr sú najviac ohrozené. Kybernetické útoky môžu byť veľmi nákladné. Od krádeže údajov po zablokované systémy,tieto útoky môžu ohroziť životy ľudí a spôsobiť ekonomické straty.

Dôsledky kybernetických útokov na firmy

Životnosť firmy po kybernetickom útoku môže byť výrazne ovplyvnená. Tu sú niektoré
dôsledky, ktoré môžu nastať po úspešnom kybernetickom útoku na firmu:

• Finančné straty:
  o Obnova a oprava: Firma musí investovať do obnovy a opravy poškodených
  systémov a dát.
  o Strata príjmu: Útoky môžu spôsobiť výpadky služieb, čo vedie k strate príjmu.
  o Pokuty za porušenie regulácií: Ak firma nedodržiava kybernetické predpisy,
  môže jej hroziť pokuta.
• Strata reputácie a klientov:
  o Reputácia: Krádež dát môže poškodiť povesť firmy a stratiť dôveru
  zákazníkov a partnerov.
  o Strata klientov: Firma môže stratiť klientov, ktorí sa rozhodnú pre konkurenciu
  s lepšou bezpečnosťou
• Závislosť na rýchlej reakcii:
  o Rýchla reakcia: Firma musí rýchlo reagovať na útok a minimalizovať jeho
  následky.
  o Prevencia: Prevencia je kľúčom k minimalizácii následkov.
• Dlhodobé následky:
  o Strata dôvery: Ak firma nie je schopná efektívne reagovať na útok, môže to
  mať dlhodobé následky na jej existenciu.
  o Zvýšené náklady na bezpečnosť: Po útoku musí firma investovať do zvýšenej
  kybernetickej bezpečnosti.
  Je dôležité, aby firmy mali plán krízového riadenia a dobrú bezpečnostnú politiku, aby minimalizovali následky kybernetických útokov a zabezpečili dlhodobú udržateľnosť.

Aktuálne zmeny v legislatíve

Kybernetická bezpečnosť je kľúčovou prioritou EÚ a v súčasnosti prebiehajú zásadné zmeny. Zavedenie smernice NIS 2 má za cieľ zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Európskej únii. Táto novela vstupuje do platnosti 1. januára 2025.
Nové požiadavky podľa smernice NIS 2:

1. Rizikový manažment:
   o Organizácie musia pravidelne vykonávať analýzu rizík a implementovať
   opatrenia na minimalizáciu kybernetických hrozieb.
2. Podniková zodpovednosť:
   o Vrcholoví manažéri musia dohliadať na kybernetickú bezpečnosť a zabezpečiť
   dodržiavanie všetkých požiadaviek.
3. Hlásenie incidentov:
   o Povinnosť hlásiť významné kybernetické incidenty do 24 hodín od zistenia.
4. Podpora kontinuity podnikania:
   o Pripravené plány na zabezpečenie kontinuity podnikania a obnovy systémov v
   prípade kybernetického incidentu.
5. Audit a hodnotenie bezpečnosti:
   o Pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti, ktoré môžu byť vykonávané
   internými alebo externými audítormi.
6. Sankcie a zodpovednosť:
   o Zvýšené sankcie za nedodržiavanie predpisov a osobná zodpovednosť
   vedúcich pracovníkov.

Termíny:

• Účinnosť: Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti bude účinná od 1. januára
  2025.
• Registračný termín: Prevádzkovatelia základných služieb budú musieť do 60 dní po
  účinnosti zákona nahlásiť na NBÚ, že spadajú pod novú legislatívu.
  Obsah:
• Prevádzkovatelia základných služieb: Novela zahŕňa firmy s ročným obratom na
  úrovni viac ako 10 miliónov eur a s počtom zamestnancov viac ako 50. Tieto firmy
  budú musieť implementovať konkrétne bezpečnostné opatrenia1.
• Identifikácia: Prevádzkovatelia základných služieb budú buď priamo vymenovaní v
  zákone alebo na základe konkrétneho sektora.
• Hlásenie incidentov: Zavádza povinnosť hlásiť kybernetické bezpečnostné incidenty
  v stanovených lehotách.
• Sankcie: Zákon zavádza vyššie sankcie za nedodržanie povinností.

ESG a kybernetická bezpečnosť

Firmy v ESG (Environment, Social, and Governance) reportoch majú definovať svoje riziká.
Hlavná spojitosť medzi ESG a kybernetickou bezpečnosťou je:

• Dôvera a transparentnosť: ESG a kybernetická bezpečnosť sú oba závislé na dôvere
  a transparentnosti. Organizácie, ktoré sa zaoberajú ESG, musia transparentne
  informovať o svojich úsilí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
• Riadenie rizík: ESG a kybernetická bezpečnosť sú súčasťou celkového riadenia rizík
  organizácie. Kybernetické hrozby môžu mať negatívny vplyv na environmentálne a
  sociálne aspekty.
• Technologická infraštruktúra: Kybernetická bezpečnosť je kľúčová pre ochranu
  technologických systémov, ktoré podporujú ESG ciele.
  Celkovo platí, že organizácie by mali zohľadňovať ESG a kybernetickú bezpečnosť ako
  súčasť svojho strategického plánovania a riadenia. Ich vzájomná spojitosť pomáha zabezpečiť
  udržateľnosť a bezpečnosť v digitálnom svete.

Poistenie kybernetických rizík na Slovenskom poistnom trhu

Na jednej strane je prevencia a technická ochrana, ale na druhej strane vieme, že kybernetické útoky sú stále sofistikovanejšie a ich náklady sa neustále zvyšujú. Preto je dôležité, aby firmy a jednotlivci venovali pozornosť kybernetickej bezpečnosti, prevencii a poisteniu kybernetických rizík. No sme si vedomí, že na Slovenskom poistnom trhu nemáme zatiaľ produkt, ktorý by vyhovoval všetkým potrebám klientov. Preto sa snažíme spolupracovať s poisťovňami na tvorbe nových produktov.

Prečo je to dôležité pre firmy?

V digitálnej dobe je pravdepodobnosť kybernetického útoku vyššia ako riziko klasických poistných udalostí. Kyber poistenie pomáha chrániť osobné údaje a zabezpečiť fungovanie firmy v prípade kybernetických incidentov.

Čo je to kyber poistenie pre firmy?

Kyber poistenie spája majetkové poistenie a poistenie zodpovednosti za vzniknuté škody tretím osobám. Zahŕňa ochranu pred únikom a krádežou osobných údajov, hackerskými útokmi, zlyhaním siete a inými výpadkami, ktoré môžu ovplyvniť zisk a fungovanie spoločnosti.

Čo kryje poistenie kybernetických rizík pre firmy?

• Náklady na prešetrenie porušenia ochrany dát a náklady súvisiace s riešením úniku
  dát.
• Náklady na ochranu dobrého mena firmy.
• Náklady na právnu obhajobu.
• Náklady na obnovu dát a softvéru po kybernetickom incidente.

Pre koho je to vhodné?

Poistenie kybernetických rizík je určené pre malé aj veľké spoločnosti bez ohľadu na to, akú činnosť vykonávajú. Riziká zahŕňajú stratu dôvery, poškodenie dobrého mena, stratu zisku v dôsledku prerušenia prevádzky siete, stratu dát a informácií z mobilných zariadení alebo PC a napadnutie informačného systému treťou osobou alebo zamestnancom.

Záver

Čo je obsahom vašich poistných zmlúv? Zohľadňujú skutočne tie riziká, ktoré podstupuje vaša firma? Sú v dostatočnej výške alebo nadhodnotené?

V dnešnej digitálnej dobe je nesmierne dôležité pravidelne revidovať a aktualizovať poistné zmluvy tak, aby zohľadňovali nové a vznikajúce kybernetické hrozby. Nepodceňujte potenciál kybernetických rizík a investujte do robustnej ochrany, ktorá môže ochrániť vašu
firmu pred obrovskými stratami.

Príspevok Ako sa pripraviť na kybernetickú apokalypsu: Nové legislatívne opatrenia účinné od 1. januára 2025 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Mimovládne neziskové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti tými, že pracujú na zlepšovaní života druhých a verejného blaha. Často sú v popredí spoločenských zmien. Zatiaľ, čo tradičné podniky sa snažia maximalizovať svoje zisky a výnosy, mimovládne neziskové organizácie (ďalej len MNO) sa snažia motivovať a inšpirovať. Medzi najčastejšie využívané právne formy MNO na Slovensku patria občianske združenie a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (ďalej len “nezisková organizácia”). V článku sa dozviete, aké klady a zápory má daná právna forma a aké sú medzi nimi odlišnosti.

Základné formy MNO

1. nadácia,
2. neinvestičný fond,
3. nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
4. občianske združenie,
5. organizácia s medzinárodným prvkom

Niektoré ďalšie formy MNO

• záujmové združenie právnických osôb
• účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti

Občianske združenie (OZ)

Občianske združenie je právnická osoba, ktorá je založená podľa zákona o združovaní občanov, a ktorá združuje jej členov, predovšetkým na uplatňovanie ich záujmov. Existujú občianske združenia založené napr. na podporu športových aktivít, regionálneho rozvoja, vzdelávania, či ochrany životného prostredia.

Nezisková organizácia (NO)

Nezisková organizácia je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých užívateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Podmienky založenia OZ a NO

Na založenie občianskeho združenia je potrebné vytvoriť prípravný výber ktorý tvoria minimálne tri fyzické osoby z ktorých aspoň jedna musí byť staršia ako 18 rokov a aspoň jede n z členov musí byť občan Slovenskej republiky Štruktúra orgánov nie je zákonom predpísaná, ale určuje sa v Stanovách združenia. Môžu ju tvoriť viaceré osoby (predsedníctvo, správna rada, dozorná rada a pod.) alebo ju môže tvoriť len jedna osoba (napr predseda). Po založení, resp. vzniku združenia, nie je zákonom stanovený minimálny ani maximálny počet členov združenia.

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická alebo právnická osoba. Zakladateľom môže byť aj jedna osoba, môže ňou byť aj cudzinec (osoba s pobytom mimo územia SR) Na riadne zostavenie orgánov je však potrebných minimálne 5 fyzických osôb (3 osoby do správnej rady + riaditeľ + revízor). Narozdiel od občianskeho združenia, v neziskovej organizácii nepôsobia rádoví členovia, ale len osoby, ktoré sú obsadené v jej orgánoch (správna rada, riaditeľ a pod.).

Ciele OZ a NO

Rozdiel medzi občianskym združením a neziskovou organizáciou je v ich poslaní a hlavnej činnosti. Občianske združenie môže vykonávať akúkoľvek všeobecne prospešnú činnosť bez obmedzenia druhu, pričom môže vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Základom je cieľ, za ktorého účelom vzniklo a ktorý chce dosiahnuť a na základe toho si v Stanovách určí činnosti, ktoré bude za účelom dosiahnutia tohto cieľa vykonávať.

Nezisková organizácia má presne definované poslanie a môže vykonávať iba činnosti v rámci verejnoprospešných činností ako sú:

1. poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
2. poskytovanie sociálnej pomoci a humanitnú starostlivosť,
3. tvorbu, ochranu, obnovu a prezentáciu duchovných a kultúrnych hodnôt,
4. ochranu ľudských práv a základných slobôd,
5. vzdelávanie, výchovu a rozvoj telesnej kultúry,
6. výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
7. tvorbu a ochranu životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva,
8. zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu

Povinnosti OZ a NO

Povinnosti občianskeho združenia a neziskovej organizácie je dôležité posudzovať osobitne prípad od prípadu Záleží od ich povahy činností a príjmu. Obidve právne formy však majú povinnosť viesť jednoduché účtovníctvo. Podvojné účtovníctvo sú povinné viesť iba za predpokladu, ak podnikajú (vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení) alebo ich príjmy presiahli 200 000€ za rok. V otázkach daní, odvodov a zbierania 2% z dane sa ničím nelíšia, spravujú sa za rovnakých podmienok Obe právne formy majú povolené podporne popri svojej činnosti aj podnikať

Pokiaľ občianske združenie nevykonáva žiadnu činnosť a nemá žiadne príjmy, nemá ani žiadnu povinnosť (odvodovú, daňovú, účtovnú a pod ) Nemusí dokonca ani podať daňové priznanie

Ak by nezisková organizácia nevykonávala žiadnu činnosť, má povinnosť každý rok zverejňovať výročnú správu v registri účtovných závierok. Výročnú správu ukladá nezisková organizácia do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

Financovanie OZ a NO

Najčastejšími príjmami občianskeho združenia sú:

• členské príspevky podľa stanov,
• podiel zaplatenej dane (2%),
• granty a dotácie,
• dary.

V prípade, že je členské uvedené v Stanovách ako zdroj príjmov, radíme ho medzi výnimky z príjmov, ktoré sú predmetom dane Teda členské príspevky ako príjmy sa vtákom prípade nezdaňujú, na rozdiel od neziskovej organizácie, v ktorej sú členské príspevky predmetom dane.

Občianske združenie môže tiež za určitých okolností vykonávať podnikateľskú činnosť. Podnikanie by však malo mať iba podporný charakter pre rozvíjanie primárnej činnosti Na jeho výkon je potrebné získať príslušné oprávnenia, napríklad živnostenské osvedčenie Rovnako existujú presné pravidlá týkajúce sa vytvoreného zisku. Finančné prostriedky získané podnikateľskou činnosťou by mali byť reinvestované na chod a rozvoj združenia.

Občianske združenie môže byť dokonca aj jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o). Toto riešenie je vhodné vtedy ak nechcete napríklad verejne odkryť vlastnícku štruktúru svojej spoločnosti, keďže občianske združenie žiadneho vlastníka nemá a zoznam členov združenia nie je verejne dostupný. V prípade, ak ste občianskemu združeniu vyplatili zisk, táto právnická osoba odvody do zdravotnej poisťovne neodvádza.

Najčastejšími príjmami neziskovej organizácie sú:

• podnikateľská činnosť,
• členské príspevky podľa stanov,
• podiel zaplatenej dane (2%),
• granty a dotácie,
• dary.

Tak vám čo vyhovuje viac?

Ak máte viac tipov, tak neváhajte a napíšte nám: info@podnikatelskecentrum.sk

Môžete si pozrieť aj: https://www.youtube.com/results?search_query=d%C5%BEuganova

Príspevok Založiť si občianske združenie alebo neziskovku? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov je dlhodobo zásadným problémom pre štát najmä kvôli výpadku na príjmoch z daní a odvodov. Ako naznačujú vyjadrenia vládnych predstaviteľov na základe analýzy ministerstva financií, súčasná vláda sa chce v blízkom čase zamerať na identifikáciu problematických sektorov, v ktorých sa fiktívni živnostníci vyskytujú, a kontrolu konkrétnych firiem. Cieľom je „preklopiť“ čo najviac fiktívnych živnostníkov na zamestnancov.

Firmy môžu očakávať kontroly

Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov tak podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing môže už v blízkom čase firmám spôsobiť problémy, a to v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur. Odborníci preto radia, aby firmy čím skôr zvážili reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, a vyhli sa tak postihom.

Firme s fiktívnym živnostníkom hrozí dorubenie odvodov aj pokuty

Analýza ministerstva financií uvádza ako príklad výrazného výskytu fiktívnych živnostníkov sektor IT. Z účtovných uzávierok IT firiem, ktoré majú vysoký podiel ľudskej práce na firemnej produkcii, sa totiž pomerne jednoducho dajú identifikovať „neštandardní“ zamestnávatelia. Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton preto odhaduje, že Finančná správa sa pri kontrolách fiktívnych živnostníkov zameria v prvom kroku na IT sektor. Nasledovať však budú aj ďalšie nevýrobné sektory s vysokým podielom ľudskej práce na finančných výsledkoch, ako napríklad projekčné kancelárie či marketingové a reklamné spoločnosti.

Finančná správa si vytipuje firmy na základe podkladov z účtovných závierok

„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že finančná správa sa v blízkom čase bude pri kontrolách zameriavať na firmy s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ radí Silvia Hallová, a dodáva: „Finančná správa bude pri kontrolách zisťovať, či živnostníci spĺňajú niektoré z hlavných znakov závislej činnosti, a na základe toho môže pristúpiť k dorubeniu odvodov a preddavkov na dani z príjmu a udeleniu pokút.“

Spĺňajú vaši živnostníci znaky závislej činnosti?

Podľa Andrey Čupeľovej z právnickej kancelárie Taylor Wessing „ľahkým terčom“ budú firmy, kde totožnú činnosť pre danú firmu časť ľudí vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe. „Takéto nastavenie nie je možné žiadnym spôsobom legitímne odôvodniť. Aj inšpektorátu práce je v takom prípade zrejmé, že pri osobách, ktoré umelo poskytujú závislú prácu formou externej dodávky služby, ide výlučne o snahu finančne optimalizovať daný vzťah,“ vysvetľuje Andrea Čupeľová.

Inšpektorát práce hrozí nelegálnym zamestnávaním

Netreba pritom zabúdať, že okrem spomenutých sankcií zo strany Finančnej správy môžu firmy dostať pokutu aj od inšpektorátu práce za tzv. nelegálne zamestnávanie, ku ktorému dochádza automaticky aj v prípade, ak je závislá práca vykonávaná mimo pracovnoprávneho vzťahu. „Firmám s nálepkou nelegálneho zamestnávateľa pritom hrozia nielen bezprostredné finančné postihy, ale aj následné škody kvôli automaticky uloženému zákazu účasti na verejnom obstarávaní po dobu troch rokov, vylúčenia zo štátnej pomoci či akejkoľvek inej finančnej podpory či už z rozpočtu štátu alebo európskych zdrojov. Tieto dodatočné následky môžu reálne ohroziť podnikanie subjektu,“ dodáva právnička Andrea Čupeľová z Taylor Wessing.

Živnostníci a odvody

„Samotným živnostníkom pravdepodobne nehrozí dorubenie odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení, keďže dorubenie odvodov je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Otázne však bude, ako sa postaví k reklasifikácii Sociálna poisťovňa. V súčasnosti totiž čaká až na rozhodnutie inšpektorátu práce a na právoplatne ukončené prípady,“ vysvetľuje Silvia Hallová z Grant Thornton.

Na dorubení odvodov firmy doplatia desiatky tisíc eur

Daňoví odborníci vypočítali, že pri fiktívnom živnostníkovi s hrubým mesačným príjmom
2 500 eur musia firmy len za jeden rok doplatiť na dorubení odvodov vyše 10-tisíc eur. Mnohé firmy pritom bežne spolupracujú s viacerými externými dodávateľmi, ktorým hrozí status fiktívneho živnostníka. Finančná správa môže dorubiť odvody v rozmedzí od 5 do 10 rokov spätne v závislosti od druhu poistenia (zdravotné, sociálne). K dorubeniu odvodov sa navyše pridá aj pokuta, ktorá môže byť vyrubená v paušálnej výške za nesplnenie zákonných povinností príp. v percentuálnej výške za oneskorené odvedenie splatného poistného za každý prípad fiktívneho živnostníka.

Modelový príklad: Porovnanie daňového a odvodového zaťaženia zamestnanca a SZČO

Fiktívnych živnostníkov „vyrobil“ štát zle nastavenými paušálnymi výdavkami a nepružným zákonníkom práce

Za súčasný fenomén fiktívnych živnostníkov zodpovedá do veľkej miery štát benevolentným nastavením paušálnych výdavkov a úplným oslobodením od platenia daní a odvodov v prvom roku podnikania na živnosť. Ďalším zásadným faktorom, ktorý „vyrába“ fiktívnych živnostníkov, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovensko má podľa dát OECD najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v porovnaní so všetkými susednými štátmi vrátane Rakúska a v celej EÚ je v tejto negatívnej štatistike druhé za Francúzskom.

Podľa Silvie Hallovej, partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton, by štát mal znížiť rozdiely v daňovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi a zaviesť po vzore Českej republiky minimálne odvody už od prvého dňa podnikania. Zároveň by  vláda mala prísť s plánom znižovania celkového daňovo-odvodového zaťaženia ceny práce a v rámci neho korigovať aj zdaňovanie a zdravotné a sociálne odvody pre živnostníkov.

Živnostníci nesú vyššie riziko na svojich pleciach

Silvia Hallová však vystríha pred úplným dorovnaním daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov a zamestnancov. „Istý rozdiel vo výške daňovo-odvodového zaťaženia musí byť zachovaný, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a požívajú výrazne nižšiu pracovnoprávnu ochranu ako zamestnanci,“ hovorí Silvia Hallová.

Právnička Andrea Čupeľová z Taylor Wessing dopĺňa, že problémom je nepochybne aj to, že slovenský Zákonník práce veľmi nepružne reaguje na celospoločenské zmeny. „Zákonník práce je dnes v zásadnom časovom sklze, pokiaľ ide o prispôsobenie pravidiel potrebám trhu práce,“ hovorí Andrea Čupeľová.

Závislá práca je hlavne o vzťahu podriadenosti a živnosť je o obchodných podmienkach

Zákonník práce jasne určuje, že tzv. závislá práca musí byť vždy vykonávaná len v pracovnoprávnom vzťahu. „Ak niekto vykonáva činnosť osobne, vo vzťahu podriadenosti voči svojmu „obchodnému partnerovi“ a podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase ním určenom, ide podľa súčasnej definície o pracovnoprávny vzťah. V takomto prípade dnes obe strany nemajú možnosť slobodne sa rozhodnúť, že nechcú byť viazané všetkými prísnymi pravidlami Zákonníka práce. A to je problém. Pritom by sa stačilo inšpirovať zahraničím, kde sa už jasne vyvinuli rôzne nové formy výkonu práce, ktoré sú na pomedzí tradičného pracovného pomeru a slobodného podnikania a lepšie zodpovedajú realite trhu práce a jeho potrebám,“ vysvetľuje Andrea Čupeľová.

Príspevok Firmám zamestnávajúcich fiktívnych živnostníkov hrozí vysoká pokuta je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ak pracujete z inej krajiny EÚ ako je krajina, v ktorej ste sociálne a zdravotne poistený, v zahraničí svoje sociálne poistenie preukazujete A1 certifikátom o uplatniteľnej legislatíve.

Certifikát A1 je potrebný nie len pri vyslaniach či služobných cestách v členských štátoch EÚ, ale aj pri práci zo svojho bydliska v inej krajine, ako je krajina vášho zamestnávateľa (tzv. telepráci).

V prípade, že pracujete z krajiny bydliska viac ako 25% vášho pracovného času (napr. 2 dni do týždňa), podľa pravidiel EÚ by ste mali prispievať do sociálneho a zdravotného poistenia v krajine bydliska. V takomto prípade by ste mali byť povinne sociálne a zdravotne poistený v krajine bydliska aj napriek tomu, že váš zamestnávateľ má sídlo v inej EÚ krajine.

V júli 2023 podpísalo 18 krajín EÚ Rámcovú dohodu, v ktorej zvýšilo hranicu z 25% na menej ako 50%. Čo sa týka nás a našich susedov, Slovensko, Česko, Poľsko aj Rakúsko k Rámcovej dohode pristúpili, Maďarsko zatiaľ dohodu neuplatňuje. V prípade, že pracujete viac ako 25% a menej ako 50% z krajiny bydliska napr. z Rakúska alebo Česka a prajete si ostať poistený v SR, kde máte zamestnávateľa, je potrebné podať žiadosť o výnimku. Rovnako je potrebné podať žiadosť aj v prípade, ak máte rakúskeho zamestnávateľa a pracujete z vášho bydliska v SR.

Ak ste žiadosť ešte nepodali a pracujete tak už dlhšie obdobie, obdobie od júla 2023 je možné pokryť iba žiadosťou, ktorú podáte do 30. júna 2024. Týmto dátumom sa končí prechodné obdobie a spätne nebudete vedieť pokryť viac ako 3-mesačné obdobie. Ak tak neurobíte do 30. júna 2024, hrozí vám presun do sociálneho a zdravotného poistenia v inej krajine a pokuty pre vás i vášho zamestnávateľa.

Príklad:

1. Bývate v Rakúsku a pre slovenského zamestnávateľa dlhodobo pracujete 2 dni v týždni zo svojho bydliska v Rakúsku? Zamestnávateľ platí vaše poistenie v SR. V tomto prípade práca z inej krajiny je nad 25% a zároveň pod 50% a Rámcovú dohodu možno uplatniť. Aby ste ostali poistený v SR, žiadosť je potrebné podať najneskôr do 30. júna 2024.
2. Bývate v SR a pre vášho rakúskeho zamestnávateľa dlhodobo pracujete 3 a viac dní do týždňa z bydliska v SR? Ak zamestnávateľ prispieva do rakúskeho systému a vy pracujete nad 50% pracovného času zo SR, je pravdepodobné, že toto nastavenie nie v súlade s EÚ legislatívou. V prípade Maďarska by táto hranica nebola 50%, ale len 25% nakoľko Maďarsko k Rámcovej dohode nepristúpilo.

Podmienky pre určovanie legislatívy sú pomerne zložité a krajiny budú ich dodržiavanie kontrolovať.

Zdroj: KPMG Slovensko

Príspevok Vedeli ste, že pri práci zo zahraničia je potrebné žiadať Sociálnu poisťovňu o A1 certifikát? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.