Na registráciu zostáva len pár dní. Presne 18.10.2022 v Prešove o 8:30 hod. odštartuje stretnutie ľudí, ktoré spojí podnikateľov tak, aby ich podnikanie rástlo a bolo chránené.

Naši čitatelia dostávajú bonus

Čitatelia webu podnikatelskecentrum.sk majú zľavu 10 %. Do objednávky preto nezabudnite zadať zľavový kód PODNIKATELSKECENTRUM10. Vidíme sa čoskoro!

Registrácia

Viac informácii: https://www.sietpodnikatelov.sk/stretnutia/biznis-stretnutie-podnikatelov-presov/

Príspevok V Prešove sa čoskoro stretnú podnikatelia, aby si pomohli v biznise je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Odpovede do nedeľňajšej uzávierky nám zaslali len tri politické subjekty, zverejňujeme ich v plnom rozsahu. Za stranu ŽIVOT – NÁRODNÁ STRANA odpovedal jej predseda Tomáš Taraba, odpovede pre Hnutie REPUBLIKA pripravil predseda Milan Uhrík a za kotlebovcov reagoval podpredseda Martin Beluský.

Vláda v stredu predĺžila núdzový stav. Aký z toho podľa vás bude efekt?

Taraba: Dopad vyhlásenia núdzového stavu bude ten, že po prvé sa spotrebitelia presunú iba k vybraným subjektom, ktoré môžu byť otvorené a ktoré nebudú rešpektovať nariadenia, napríklad, že budú naďalej predávať neesenciálny tovar, potom sa len obmedzí hospodárska súťaž a zvýhodnia sa len niektoré podnikateľské subjekty a po druhé, vzhľadom na to, že neexistuje dostatočná pomoc, budú donútení živnostníci pohybovať sa len v nejakej šedej alebo čiernej zóne, t. z. nepriznajú príjmy, čiže budú fungovať ilegálne, pretože budú potrebovať na seba aspoň čiastočne zarobiť. 

Uhrík: Okrem zbytočných ekonomických škôd žiadny. Dôvod, prečo vláda zavádza lockdown je, že už nevie ako ďalej. Lockdown je trest ľuďom za to, že vláda absolútne nezvláda riadenie rezortu zdravotníctva a elementárne riadenie štátu. Medzi riadkami, je to vlastne odkaz vlády ľuďom: „Štát nefunguje, nevieme čo robiť, tak zostaňte všetci doma.“

Beluský: Reálne žiadny. Sociálny kontakt nie je možné úplne zastaviť, iba ho dočasne obmedziť. Aj dáta od mobilných operátorov ukazujú, že sa počas lockdownov mobilita znížila len minimálne.

Zákaz vychádzania má 34 výnimiek. Fungujú opatrenia pri takom počte?

Taraba: Pandemická komisia sa správa ako najväčšia lobistická organizácia, je dlhodobo nekontrolovaná a stále sa pýtam, kto kedy zverejnil konflitky záujmov, v ktorých niektorí členovia pandemickej komisie môžu byť, pretože tých 34 výnimiek vytvára možnosť podozrenia, že bolo vylobovaných na úkor niekoho iného. Samozrejme, že hovoriť o núdzovom stave pri 34 výnimkách je smiešne.

Uhrík: Celý lockdown je zbytočná fraška, ktorá len šikanuje ľudí a ničí malých a stredných slovenských podnikateľov. Všetci vidíme, že vírusu to v šírení nebráni, ani na Slovensku, ani v zahraničí. Všetci vidíme, že opatrenia a obmedzenia sa uvaľujú bez ohľadu na to, aký je epidemický stav. Raz je veľa hospitalizovaných, raz veľa pozitívnych. Ak nie je to, tak je zase strmý rast pozitívnych – keď nie na Slovensku, tak v zahraničí. Potom je zase nový variant, nová mutácia, delta, omikron… Je úplne jedno, čo ľudia robia alebo nerobia, dôvod na obmedzenia ľudí si „elity“ vždy nájdu. Toto už dávno nie je o epidémii, ale o politike, o zmene spoločnosti zo slobodnej na kontrolovanú. Keby to bolo o víruse, tak vláda naštartuje zdravotníctvo. Ale pre zlepšenie v zdravotníctve nerobí nič, práve naopak, zdravotnícky systém necháva rozpadnúť sa. Zrejme kvôli budúcej privatizácii a prechodu na americký model, kde si budú ľudia platiť. Veď už o tom nahlas hovoria.

Beluský: Nefungovali by ani bez výnimiek.

V rámci zavedenia núdzového stavu sú obmedzení nielen občania, ale aj podnikatelia. Niektorí svoje prevádzky musia zatvárať už dva roky. Dokedy to takto bude trvať?

Taraba: Bude to trvať dovtedy, dokedy štát dostane účet z Európskeho súdneho dvora, kde bude musieť odškodniť úplne všetkých, pretože toto, čo tu štát robí nie je boj s pandémiou, ale to sú neprimerané zásahy do hospodárskej súťaže, ktoré sú absolútne neakceptovateľné, nie sú v súlade s právnym štátom a tento typ zásahov môže byť robený iba za primeranej a úplnej kompenzácie. Slovensko za túto vládu babrákov dostane v budúcnosti veľký účet, ale dovtedy narobia veľa škôd, zlikvidujú časť podnikateľov na úkor iných.

Uhrík: V hnutí REPUBLIKA dlhodobo tvrdíme, že o vírus tu už nejde. Väčšina opatrení už nie je o boji proti pandémii (na to tým opatreniam chýba základná logika), ale o presune bohatstva zo strednej triedy do rúk najbohatších, ktorých majetky počas koronakrízy rastú do miliardových výšin. Druhým cieľom je naučiť ľudí na neustálu kontrolu. Naučiť ich sedieť doma. Politikom vo vládach to vyhovuje, lebo koronavírus zatieni všetky ostatné kauzy a prešľapy. A koronavírusom sa dá zdôvodniť každé opatrenie, vrátane kolosálneho zadlžovania. Treba vymeniť politikov a tá tzv. epidémia v momente zoslabne. Všimnite si štáty ako Japonsko, Poľsko či Rusko. Keď politikov a médiá zamestnajú iné problémy, tak epidémia zrazu zmizne.

Beluský: Naozaj neviem odpovedať. Návrat do normálu mal nastať už pár mesiacov po vypuknutí epidémie. Štát mal investovať finančné prostriedky do zdravotníctva a ostatné oblasti nechať na pokoji.

Článok pokračuje pod reklamou

Naši čitatelia by chceli počuť logický argument, prečo sú korporácie (reťazce) otvorené a malé prevádzky predávajúci rovnaký sortiment sú vyhláškami zatvárané?

Taraba: Tá otázka neznie prečo sú otvorené, ale tá otázka znie aj prečo nie sú kontrolované, v tých reťazcoch sa predávajú tovary, ktoré slovenskí živnostníci a malí podnikatelia predávať nemôžu a práve preto sú zavretí, takže pokiaľ sa to nedokáže inak, ja sa na to pozerám, ako na spôsob lobistického likvidovania podnikateľskej sféry na úkor veľkých reťazcov a je to na vláde a na štáte, aby dokázal, že to tak nie je, ale zatiaľ také potvrdenie nemajú, takže práve preto ja hovorím o pandemickej komisii ako o najväčšej lobistickej a nikým nekontrolovanej organizácii na Slovensku.

Uhrík: Pretože veľké nadnárodné korporácie si to vylobovali vo vláde. Možno cez politický vplyv ambasád, možno cez provízie. Zahraničné supermarkety lámu rekordy ziskovosti, ale slovenskí podnikatelia krachujú jeden po druhom. Veď tie obmedzenia nemajú elementárnu logiku. V zahraničných supermarketoch sa môžu dôchodcovia tlačiť na seba v nekonečných masách, ale do malého lokálneho obchodíku ísť nemôžu – vraj aby sa nenakazili. Je to postavené na hlavu. Vláda ničí celé Slovensko.

Beluský: Žiadny logický argument to nemá, je to prachsprostá diskriminácia a obmedzovanie najmä domácich podnikateľov, ktoré nemá žiadny význam ani účinok.

Malé prevádzky v drvivej väčšine prevádzkujú slovenskí podnikatelia. Nie je vám ľúto, že títo sú na hranici krachu a veľké zahraničné siete vyvážajú enormné zisky mimo SR?

Taraba: Nielenže mi je to ľúto, ale je to ekonomická vlastizrada, ktorú robia na častokrát firmách, ktoré nikdy nič nedostali, na rozdiel od tých veľkých reťazcov, ktoré neustále parazitujú na štátnej pomoci a je to ekonomická vlastizrada aj na ich rodinách, keďže počas tých 30-tich rokov sa jedná o firmy, ktoré prešli z otcov na synov.

Uhrík: Všetky vlády za posledné desaťročie podporovali najmä zahraničné firmy. Je najvyšší čas obrátiť to a začať podporovať konečne aj tie slovenské. Každý normálny štát podporuje prioritne expanziu domácich podnikateľov a až potom príchod zahraničných investorov. Zahraničný podnikateľ sa zbalí a odíde, slovenský podnikateľ tu takmer isto zostane. Zahraničných investorov tu máme už dosť, veď sme už ako hospodárska kolónia. Chceme to celé otočiť a pomáhať Slovákom, nech sa im darí doma, ale nech expandujú aj do zahraničia, nech tam zarábajú a potom prinášajú dividendy na Slovensko.

Beluský: Súhlasím. Domáca ekonomika sa z tohto stavu už pravdepodobne nikdy nespamätá a mnohí podnikatelia sa už nepostavia „na nohy“.

Aký zmysel má uzatvoriť niektoré prevádzky a pritom desiatky druhov iných prevádzok sú otvorené? 

Taraba: Nemá to žiadne racionálne vysvetlenie tak, ako veľmi veľa iných rozhodnutí, ktoré táto vláda za posledné dva roky robila, skôr by som povedal, že každé rozhodnutie tejto vlády postráda základnú logiku a zmysel.

Uhrík: Prosím Vás, aký má význam pýtať sa na logickosť opatrení vlády, ktorej premiér navštevuje seansy „salarabanda“ a minister financií chodí v rámci psychiatrickej terapie teraz všade s plyšovým medveďom? Sledovanie činnosti vlády mi pripomína slávny film s Michaelom Douglasom „Prelet nad kukučím hniezdom“. Bez srandy. O logike opatrení sa nemá zmysel rozprávať, pretože v nich žiadna nie je.

Beluský: Ako som spomenul v predchádzajúcich otázkach, nemá to žiadny význam. Či sa ľudia stretnú vo veľkom reťazci, alebo by sa stretli u menšieho podnikateľa, žiadny efekt to mať nebude.

Do prevádzok, ktoré zostali otvorené môžu zákazníci vstupovať len s prekrytím horných dýchacích ciest. Prečo tak nie je možné urobiť u všetkých? A nechať tak otvorené všetky prevádzky? Drobní podnikatelia by si vedeli ustrážiť, koho vpustia, či nie?

Taraba: Predovšetkým si treba uvedomiť, že máme dnes testovaných, očkovaných a prekonaných a ľudia nosia rúška a všetky tri kategórie ľudí vírus po a) prenášajú a po b) nie sú 100% chránení. V tejto situácii uprednostňovať jednu skupinu na úkor druhej je jednoducho protiústavné, tzn., že všetky tieto opatrenia sú postavené úplne na vode a samozrejme prikláňam sa k tomu, že nikto sám sa nechce dobrovoľne nakaziť a nikto ani nechce, aby nakazený bol. Pri úplne elementárnej samoregulácii, tí ľudia by dosiahli úplne rovnaké výsledky, ako dosahuje štát týmito akože lockdownami, ktoré nedosahujú nič iné, len to že likvidujú slovenskú ekonomiku.

Uhrík: Každý nech robí to čo treba. O chorých sa treba starať, a firmy treba nechať podnikať. Inak budeme mať okrem epidémie aj celoštátny krach.

Beluský: Áno, dokonca by sa ľudia rozdelili do viac priestorov, preto by bol sociálny kontakt reálne menší.

Nie je protiústavné, keď do niektorých prevádzok môžu vstúpiť len očkovaní na covid, alebo po prekonaní ochorenia? Ak nie, tak prečo doposiaľ bol vstup do prevádzok podmienený negatívnym testom na covid?

Taraba: To čo robí, resp. nerobí Ústavný súd je jeden veľký škandál, najnovšie keď rozhodli, že štátna karanténa bola robená v rozpore s ústavou a rozhodli tak jeden a pol roka potom, čo sa štátna karanténa zrušila je len dôkazom toho, že z Ústavného súdu sa stala bábka v rukách tejto vlády a Zuzany Čaputovej a preto bude v budúcnosti musieť prejsť obrovskou zmenou, najmä čo sa týka termínov, do kedy musia rozhodovať prioritné veci, pri ktorých dochádza k vážnemu porušeniu ľudských práv a hospodárskych záujmov ľudí. Áno, všetky opatrenia, ktoré sú dnes takto nastavené považujem za protiústavné a nekoncepčné.

Uhrík: Je to protiústavné, ale ústavní sudcovia sa boja odporovať vláde a chcú si zachrániť teplé miesta. Obzvlášť po tom, čo Matovič minulý rok vyhlásil, že ak bude treba tak Ústavný súd aj zruší. Treba si uvedomiť, že ústavných sudcov volia politici (zvyčajne vládna väčšina) a Ústavný súd financuje štát. Preto nie je náhoda, že Ústavný súd v zásadných otázkach (na rozdiel napríklad od českých súdov) rozhoduje vždy v prospech vlády.

Beluský: Je to určite v rozpore s antidiskriminačným zákonom. 

Prečo sa na Slovensku vykonalo doposiaľ milióny testov a teraz to nie je postačujúce, keď sú výsledky negatívne, tzn. osoby sú zdravé? Prečo nemôžu vstupovať do všetkých prevádzok osoby, ktoré majú potvrdenie o negatívnom teste?

Taraba: Ak zrazu testovanie nestačí, tak potom je to iba dôkaz, že štát tým, že vyžadoval testovanie minulý rok tak segregoval ľudí na základe nevedeckého dôkazu, pretože to, čo minulý rok bolo podmienkou vstupu do tých prevádzok, tak zrazu je to nedostačujúcou podmienkou. Je to opäť len priznaním sa štátu, že to, čo zavádzal minulý rok boli segregačné, protiústavné podmienky, ktoré zamedzovali podnikateľom mať príjem tým, že kládli umelú prekážku, ktorá nemá vedecký podklad. Čiže áno, myslím si, že by test mal stačiť na vstup do prevádzok.

Uhrík: Z testovania sa stal megalomanský biznis, najmä pre predstaviteľov vlády. Ak sa má niekto testovať, tak tí, čo majú príznaky. Prípadne ľudia v ohniskách nákazy. Nie nezmyselne testovať vždy všetkých a všade. Je evidentné, že tu ide o vykonanie (a nakúpenie) čo najviac testov. 

Beluský: Nie je žiadny argument, prečo by mali byť akékoľvek obmedzenia. Vláda by sa mala zamerať na zdravotníctvo, prevenciu a ochranu rizikových skupín a ostatných nechať žiť slobodný život.

Vláda, resp. hlavný hygienik cez vyhlášky zatváral počas pandémie prevádzky. Myslíte si že kompenzácia zo strany štátu je dostatočná? Nezaslúžia si podnikatelia viac? 

Taraba: Táto koalícia dopustila, že centrum moci sa prenieslo z vlády a parlamentu na nejaký orgán, ktorý nikto nikdy nevolil a to je hlavný hygienik, ktorý si tu robí čo chce. Na druhej strane vládni politici sa tvária, že hlavného hygienika ovládajú, najnovšie Remišová povedala, že keď bude treba, tak dajú povinné očkovanie cez vyhlášku. Tak ako to môže povedať, keď Mikas by bol nezávislý orgán, tzn., že ho riadia. Toto je ďalší prvok, ktorý bude treba dať v budúcnosti do poriadku tým, že z hlavného hygienika sa stane obyčajný poradný orgán a zoberie sa mu všetka táto moc a svojvôľa, ktorú sa tvária, že mu pridelili. A odškodnenie ľudí a podnikov sa tu absolútne nerieši, pretože Mikasa to nezaujíma a vláda sa tvári, že čo oni s tým majú, to rozhodol Mikas.

Uhrík: Podnikatelia zatvárali svoje prevádzky nie kvôli koronavírusu, ale kvôli nariadeniam vlády, kvôli strachu z pokút. Ak by ich vláda za vynútené zatvorenie adekvátne odškodnila, tak by to znesiteľnejšie. Aj keď napríklad v takom gastro segmente sú škody do veľkej miery nezvratné, lebo mnohí zamestnanci odišli, mnohí zákazníci si odvykli. Pomoc vlády je však nulová alebo smiešna. Vláda nerobí nič a zaoberá sa len svojimi vnútornými hádkami. Sama riešenia nemá a naše odborné návrhy (napríklad návrh odškodňovacieho zákona ktorý sme v lete predkladali do parlamentu) neprijíma. Tu pomôžu skutočne len predčasné parlamentné voľby.

Beluský: Parlament by mal schváliť univerzálny odškodňovací zákon. V koalícia však nie je vôľa.

Podnikatelia majú mesačne fixné náklady, ako napríklad nájom, lízing, telefón, úver, preddavky štátu, mzdy zamestnancom a pod. Poraďte im, čo majú robiť, ak sú kompenzácie zo strany štátu za uzavretie prevádzok nižšie, ako sú ich fixné výdavky. 

Taraba: To je zmysel tej likvidácie, že ak pomoc je nižšia ako fixné náklady, tak samozrejme, že podnikatelia, ktorí nemajú financie na pokrytie fixných nákladov, tak budú musieť ísť hlbšie do dlhu, alebo budú musieť rozpustiť zásoby a úspory, takže to je presne to, čo hovorím, že pandemická komisia sa stala odpornou lobistickou organizáciou, ktorá likviduje vybrané sektory hospodárstva a ľudia, ktorí mohli sami seba uživiť, tak budú odkázaní v budúcnosti na ešte väčšiu pomoc štátu, alebo budú musieť prejsť z podnikateľského na zamestnanecký pomer. Opakujem ešte raz, štát potom v budúcnosti bude musieť za toto všetko zaplatiť, lebo nepochybujem, že súdy rozhodnú proti štátu.

Uhrík: Nemôžem navádzať na obchádzanie zákonov či opatrení, ale treba robiť, čo sa dá. Ako sa vraví, na hlúpu otázku hlúpa reakcia. Vydržať, zapájať sa do protestov a medzitým burcovať proti vláde, nech sú čím skôr predčasné voľby. 

Beluský: To je veľmi individuálne. Treba sa v čo najväčšej možnej miere prispôsobiť, presunúť sa do online priestoru, urobiť okienkový výdaj a pod. V každom prípade sa netreba vzdať a bojovať, kým to bude možné.

Pred nedávnom sa Ústavný súd vyjadril, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR nie sú protiústavné. Nemal by podľa vás Mikas tiež vydať vyhlášku, v ktorej zakáže podnikateľom platiť dane a povinné platby štátu? Týkalo by sa to len tých, ktorým sa uzatvoria prevádzky – zakáže podnikať. Mohla by to vláda schváliť? Ak áno, kedy? Ak nie, prečo?

Taraba: Je to veľmi dobrá poznámka, ktorá vyjadruje tú absolútnu absurdnosť, ktorú dali do rúk Mikasovi a Ústavný súd je dnes bábkou, ktorá si neplní svoje, ústavou vymedzené úlohy, nechráni ľudí pred zneužívaním ľudských práv.

Uhrík: Načo nám je Ústavný súd, ktorý rozhoduje evidentne vždy v prospech vlády a proti ľuďom?! Najprv odobril vláde nekonečné predlžovanie núdzového stavu, potom pomohol zmariť referendum, následne odsúhlasil karantény len pre nezaočkovaných a najnovšie povolil Mikasovi vydávať vyhlášky rozhodujúce o prežití celých firiem a rodín. V súčasnosti je takmer nemožné legálne sa dovolať svojich práv. Covid mašinéria presiakla celou spoločnosťou ako pavučina. Jedinou cestou z tejto mizérie je koordinovaný občiansky odpor, zvalenie vlády a nastolenie novej vlády, ktorá prinesie do spoločnosti pokoj a stabilitu.

Beluský: To nie je v kompetencii hlavného hygienika, ale vlády. V prvom rade treba ukončiť núdzový stav, v čo najväčšej miere uvoľniť obmedzenia a ak nie, tak schváliť odškodňovací zákon.

Ak potrebujete v podnikaní pomôcť, kontaktujte odborníkov

Príspevok Taraba: Odškodnenie ľudí a podnikov sa tu absolútne nerieši, pretože Mikasa to nezaujíma je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Prečo využívate v tvorbe nové technológie?

V minulosti som bol zaujatý získavaním vedomostí a zručností, ktoré boli založené práve na pôvodných technológiách. Čoraz intenzívnejšie som pociťoval, že aj naša doba (teda aj ja) by mala prispieť niečím novým, pre svoju dobu reprezentatívnym. Fascinujú ma nové technológie, no využívam vo svojej tvorbe všetky doterajšie skúsenosti. 

Nenahrádzajú stroje, zariadenia a technológie človeka?

Nie. Nemýľme si autorskú tvorbu s priemyselnou výrobou alebo množstevnou produkciou. Sú to úplne odlišné polohy. Umelecké dielo je veľmi osobitá vec, bez ohľadu na to, či bude autor ryť ručne rydlom do dreva alebo laserom do povrchu mesiaca. Pokrokovejšie postupy dávajú dielam nezameniteľný punc svojej doby. 

Ale veď sa hovorí “Hand made”, ako značka zaručenej kvality.

To áno. Predovšetkým v spojení s remeslom. Ručná práca je naozaj úžasným fenoménom. Avšak práve preto je tento pojem zneužívaný a má tak často parametre “lacnej nálepky”.

Ak má  výrobca zdravé ruky, vie nimi urobiť naučenú manuálnu prácu, ale chýba mu tvorivosť, čo bude zdôrazňovať? Generovanie hodnoty cez tvrdenie, že to je „ručná práca“ je celkom bežným a osvedčeným vzorcom. Funguje aj pri výtvarne nezvládnutých prácach. 

Ručná práca by ale mohla byť akousi zárukou dobrej investície…

Pokiaľ neočakávate výraznejšie zhodnotenie, tak áno. Takto uvažuje veľa ľudí. Dnes sa nové technológie v umeleckej činnosti vo všeobecnosti podceňujú. Naopak, ručná práca je silne nadhodnotená. To je pre zhodnotenie pokrokovejšej tvorby dobré. Budúcnosť bude žiadať diela, ktoré sú v čase vzniku podceňované, ale viac ako čokoľvek iné reprezentujú svoje obdobie aj ich tvorcov.

Dobre, ale nebude to príliš neskoro? Napríklad po smrti autora?

Stotožnenie sa s tvrdením, že je účelom umelca živoriť a žiť len pre radosť z tvorby, je prvý predpoklad toho, že to tak pri takomto vnímaní aj bude. Ale ani to nie je zárukou, že po smrti autora budú pre zmenu jeho diela vysoko cenené. Žijeme radi v omyle, preto nemá zmysel snažiť sa niekoho presviedčať, že to je tak, alebo inak.

Môžete povedať niečo o vlastnej tvorbe?

V súčasnosti sa venujem najmä tvorivému využitiu  3D technológií. Je tu priestor na experimentovanie v intenciách remesla, ale aj umenia. Pre zákazníkov je tento smer atraktívny aj preto, lebo na uvedenom zámere sa môžu z časti autorsky podieľať sami.

Presnejšie, jedná sa o ponuku 3D skenovania tvárí, postáv a následného vyhotovenia virtuálneho modelu, vytlačeného modelu či sochy realizovanej v dreve, prípadne v iných materiáloch. Ponúkam zachytenie a výtvarné spracovanie aktov, búst, sôch a iných realizácií. V spolupráci s 3D skenerom a skenovanou osobou, dokážem zachytiť prirodzenú mimiku (úsmev, úškľabok, údiv, drapériu, pózu).

Diela môžu byť konzervatívne, ale aj mimoriadne kreatívne. Pre zákazníka majú pridanú hodnotu v tom, že sa týkajú ich samých, alebo osôb im blízkych. Pracujem s pokrokovejšími technológiami a s kvalitnejšími materiálmi (drevo, kov), pričom ovládam aj pôvodné technológie, vrátane odlievania.

Ponuka odliatkov častí tela je známejšia. Aké má výhody a nevýhody? 

Odlievanie má výhody, avšak oveľa viac nevýhod. Silikón-sadrová forma alebo alginát zachytí nie len tvary, ale aj jemné záhyby či póry pokožky. Používané hmoty sú zdravotne nezávadné. Dajú sa zhotovovať malé, ale aj pomerne rozmerné odliatky. Tu však výraznejšie výhody končia. 

Inak je to mokrý a špinavý proces. Hmoty na odlievanie podliehajú tiaži a musí sa pracovať tak, aby nestekali. Nie je možné urobiť odliatok oblečenia, otvorených očí. Živý model nedokáže udržať výraznejšiu mimiku či náročnejšiu pózu počas času potrebného na vytvrdnutie.

Ak sa odlieva tvár, tak musí byť zabezpečené dýchanie cez trubičku alebo sa vynechá priestor okolo nosných dierok. Odliate modely aj formy sú neskladné. Dielo má mierku len 1:1. Výraz tváre je pri formovaní strnulý a oči sú zavreté, odliatok budí dojem posmrtnej masky a dodatočné modelovanie nemusí tento výraz potlačiť. Proces je pomerne dlhý a značne nepríjemný.

Aké sú výhody 3D skenovania?

Skenovanie sa dá urobiť takmer kdekoľvek. Nielen v ateliéri, ale aj v domácnosti záujemcu, či na verejných miestach a podujatiach. Najlepšie však je, ak skenovaného nič neruší. Vonkajšie vplyvy vo všeobecnosti značne rozptyľujú pozornosť. Jedná sa o čistý proces, ktorý nepoškodí oblečenie, koberec či sedačku. Skenovaním sa zachytí nielen podoba, ale aj emotívny výraz tváre či ľubovoľná póza.

Zákazník si môže určiť finálnu veľkosť, posúdiť naskenovaný model virtuálne alebo v zmenšenom vytlačenom 3D modeli. A stále sa dajú urobiť korekcie, ktoré budú spracované až vo výslednom origináli. 3D dáta môžu byť uložené na pamäťovom médiu, dajú sa posielať internetom a práca sa dá zrealizovať kdekoľvek (kde je k dispozícii potrebná výbava). Dáta môžeme zachovať na vhodnom nosiči pri nezmenenej kvalite desaťročia, až do ďalekej v budúcnosti.

Sú aj negatíva skenovania?

Sú. Skenovanie je séria rýchlych zábleskov svetla (stroboskopický efekt). Tieto záblesky sú nielen nepríjemné, ale citlivým osobám môžu spôsobiť zmätenosť, závraty, dezorientáciu, nevoľnosť. Skenovanie nie je teda vhodné pre epileptikov, u ktorých by takéto záblesky mohli vyvolať záchvat.

Skener nezachytí príliš tmavé a lesklé povrchy. Skeny sa taktiež nedajú robiť u zvierat a malých detí. Pre vylúčenie a elimináciu prípadných rizík musí skenovaná osoba podstúpiť krátku inštruktáž, kde sa rozhodne, či sa skenovanie uskutoční alebo nie. Pre zdravých ľudí je však skenovanie oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie ako odlievanie.

Ako prebieha skenovanie a spracovanie dát?

Zákazník najskôr vyjadrí svoje výtvarné vnímanie a očakávania. Následne sa zvolí spôsob, ako sa výsledok dosiahne. Vyskúšajú sa vhodné pózy, mimika, vyberú sa rekvizity, oblečenie. Pripraví sa technika, urobia sa posledné korekcie. Na dohovorený pokyn sa model snaží v zaujatej póze na nutnú dobu znehybnieť. Pri skenovaní sledujem objekt a zároveň informácie na displeji skenera. Zo skenera sa prenášajú dáta do notebooku, kde sa s nimi po skončení skenovania pracuje ďalej.

Vyberajú sa vhodné skeny, objekty sa režú, spájajú a inak upravujú. Potom sa nechá zákazníkovi posúdiť výsledný virtuálny model. Ak je zákazník spokojný, vytlačí sa model na 3D tlačiarni. Ak tento zákazník odsúhlasí, pristúpi sa k zhotoveniu originálnej sochy. Socha sa zhotovuje kombináciou ručnej a strojovej práce a použitím viacerých technológií. Napríklad CNC opracovanie má na celkovej práci podiel maximálne 20 %.

Nechýba vašej tvorbe srdce, duša, emócie?

Nie. Takéto tvrdenia slúžia na poníženie toho, čo je nepoznané. Všetky procesy spojené s realizáciou musím ovládať. Stálo ma to vyše 30 rokov intenzívnej činnosti, doplňovania vedomostí, budovania zázemia, povedomia medzi zákazníkmi aj kolegami. Nerobím množstevnú produkciu a dielo má za sebou príbeh.

Zákazník má istotu, že za svoje peniaze má originálne dielo a nie niečo, čo vzniklo bez driny, odriekania a cieľavedomosti. Ak sa použijú nové technológie, neznamená to, že dielo tým musí utrpieť. Naopak. Môže mať niečo, čo iné práce nemajú.

Na záver posledná informácia: Kde Vás prípadný záujemca nájde?

Moju tvorbu môže sledovať a nájsť na webstránke www.irsa.sk

(Projekt je finacovaný z EU fondov, z programu: IROP. Názov projektu: Inovácia rezbárskej výroby pre 3D realistickú rezbu sôch, objektov a dekorácií, kód projektu: 302031G349)

• Vedeli ste, že pri práci zo zahraničia je potrebné žiadať Sociálnu poisťovňu o A1 certifikát?
• Andrej Irša: Ako sa tvorí v súčasnosti
• Regionálna značka Ponitrie sa rozrástla o nové produkty a služby

Príspevok Andrej Irša: Ako sa tvorí v súčasnosti je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Aby toto remeslo mohlo ďalej pokračovať, tak si v roku 1998 založili s bývalým vedúcim brusiarne – brusičom, vlastnú firmu s názvom SKLO-KRIŠTAĽ. Krásne krištáľové sklo rôznych tvarov ručne brúsia dodnes remeselníci v tejto popradskej firme …. sú napríklad autormi darov pre anglickú kráľovnú či nórskeho korunného kráľa, taktiež nórskeho princa. Krištáľové výrobky sú žiadané aj rôznymi firmami ako reprezentačné dary. Ako dlho trvá vybrúsenie 30-centimetrovej vázy, čo všetko musí ovládať dobrý brúsič a akú tradíciu má sklárstvo na Slovensku?

Aká je sklárska tradícia na Slovensku? V susedom Česku je veľmi bohatá

Áno, Česko má veľkú tradíciu v tejto oblasti, na Slovensku ju máme tiež, no trošku menšiu: viac ako 600-ročnú. Najväčší rozmach bol v 18. storočí, vtedy u nás vznikali sklárske oblasti, v dnešnom regióne nazývanom Novohrad – Zlatno, Utekáč, Katarínska Huta, Málinec, najmladší bol Poltár. Sklárska tradícia je v tejto oblasti skutočne silná.

V Poltári som sa vyučila za brúsičku skla dokonca i ja. V tom období som mohla sledovať na vlastné oči ten obrovský rozvoj sklárstva – od pokroku technológií cez sortiment a kvalitu výrobkov až po tvary výrobkov. Najznámejšia bola Zlatá Zuzana, ktorú vyrábali v Zlatne. Nebojím sa povedať, že to bol svetový unikát, ktorý už žiaľbohu zanikol. V niektorých domácnostiach sa však tento klenot stále nájde – napríklad i u nás doma.

Prečo táto tradícia zanikla, resp. tak mohutne upadla?

Rozmach sklárstva trval dlhé, dlhé roky. V učilišti pre Stredoslovenské sklárne sa učilo veľké množstve ľudí, ktorí ďalej putovali do závodov a výrobných družstiev. To znamená, že keď bol odbyt, tak bola aj práca. Ako sa začala meniť doba – začali ubúdať obchody, problematické vlastnícke vzťahy v sklárňach v Poltári tomu len dodali – to všetko sa premietlo do celkového obrazu sklárstva na Slovensku.

Postupne sa to nabaľovalo a išlo z kopca. Tiež vďaka tomu to vyústilo v znížený záujem o sklárske výrobky. Nedá sa povedať, že by o tieto naše krásne výrobky nebol záujem, len do veľkej miery to bolo spôsobené skôr konzumnou dobou. Dnes je sklo neodmysliteľným úžitkovým predmetom.

Vaša firma má tiež slušnú tradíciu, tento rok to bude 23 rokov. Aké boli vaše začiatky – začínali ste na zelenej lúke, alebo ste mali na čom stavať?

Vznikli sme v roku 1998 pod značkou SKLO – KRIŠTAĽ. Odhodlane sme šli do toho spoločne s pracovníkmi z výrobného družstva Podtatran, ktorí boli skúsení brusiči skla. Povedali sme si, že budeme v sklárskej tradícii pokračovať, udržíme to a ľuďom chceme naďalej prinášať do života okrem úžitkovosti aj krásu, lebo všade, kde človek priložil k dielu nielen svoju ruku, ale aj um, srdce a estetický cit, vznikajú popri úžitkových predmetoch aj veci ozdobné, také, ktoré nielen poslúžia, ale aj potešia.

Začínali sme na zelenej lúke, od mesta Poprad sme si prenajali priestory a začali nanovo. Pokračovali sme však v obchodoch s partnermi, ktoré boli zabehnuté v zanikajúcom výrobnom družstve. V našich začiatkoch bol stále veľký dopyt po skle. Mohli za to aj skúsení brusiči, s ktorými sme nemali problém presadiť sa na trhu. Aj vďaka tomu sme jedna z mála brusiarní, ktorá prežila dodnes napriek všetkým prekážkam: od rozdelenia republiky až po dnešnú dobu.

Dodnes brúsite sklo ručne?

Áno, je to ručná práca. Nahradiť ručné brúsenie strojom sa dá, no tá precíznosť nie je taká ako pri človeku. Každý jeden kus je unikát.

Čím je brúsenie špecifickým remeslom. Čo vyžaduje od človeka?

Človek musí byť trochu umelecky nadaný, musí mať hlavne trpezlivosť a cit pre krásu. Nesmie mu chýbať synchronizácia viacerých vôľových schopností: nemôže byť nervák, naopak musí byť precízny, zodpovedný a pritom šikovný s istými umeleckými vlohami. 

Kde sa brúsenie skla študuje? Ako dlho to trvá, kým sa to človek naučí?

Študovalo sa to v Poltári v Stredoslovenských sklárňach. Tu mali svoje učilište, kde som sa vyučila za brusičku i ja. Končili sme záverečnými skúškami, ktoré sme skladali pred komisiou a dostali sme výučný list.Bol to trojročný odbor. Na základe toho sme boli ako-tak pripravení zaradiť sa do už existujúceho pracovného kolektívu.

Ale aj vyštudovanému brusičovi istý čas trvá, kým sa z neho stane špičkový brusič. Potrebná je prax, dozor skúsenejšieho majstra, ktorý mu vie poradiť, naučiť grify, ukočírovať ho v celom procese. Mala som šťastie, že som takého majstra mala – dal mi všetky cenné a najmä potrebné rady do života.

Dnes už mladí ľudia nemajú ani toľko trpezlivosti, ani zručnosti, pretože prevláda doba počítačov.

Ako vyzerali vaše sklárske záverečné skúšky z brúsenia skla? Mnohí si to dokážu predstaviť len hmlisto …

Bol to veľký deň v našom brusičskom živote. Mali sme strach, aby sme to všetko zvládli, ale dali sme to. Teda väčšina z nás. Ráno sme dostali každý veľkú 25,5 cm čistú vázu, určený dekor, ktorý sme mali vybrúsiť. Pracovný postup bol nasledovný: museli sme si vázu predkresliť, to znamená zvislé a vodorovné čiary, podľa ktorých sa výrobok delil na pravidelné, opakovateľné plochy, do ktorých sa umiestňujú určité brusičské operácie.

Potom sme začali narezávaním, to znamená hrubým naznačeným si časti dekoru. Na rad  prichádza hladenie – jemnenie, to znamená, dôkladne vyplníme plochy kotúčom s jemnejšou zrnitosťou. To sú napríklad rezy, kozlíky, pazúriky, muriny. Potom prichádza na rad chemické leštenie skla, ktoré zdôrazní lesk krištáľu. Aby bol výrobok hotový, potrebujeme ho vyplniť matovými výplňami ako sú matové hviezdičky, matové trojhrany, viedenská matová výplň – tá je najkomplikovanejšia.

Finálna časť je výrobok ručne umyť. Na základe týchto kritérií hodnotila komisia prevedenie práce na výrobku. Tú moju krásnu vázu mám dodnes a som na ňu veľmi, veľmi pyšná. Ako stále prízvukujem mojej rodine, mám k nej citový vzťah. 

Článok pokračuje pod reklamou

Čo vás k tomuto remeslu, ku sklu priviedlo? Aká bola vaša motivácia stať sa brusičkou skla?

Veľmi ma bavilo kresliť, odmalička som sa tomu venovala. Jediný príbuzný odbor, ktorý školy v tom čase ponúkali, bola sklárska škola. Práve na dekoroch dobre vidíte, že je to brúsenie, ktoré má spojitosť s kreslením. Na diamantový kotúč priložíte plochu skla, do ktorého sa vyryje rez. Veľmi ma to zaujalo a baví ma to doteraz. Všetkými silami sa snažím túto sklársku tradíciu zachovať pri živote. Postrehli sme, že už aj mladí ľudia preferujú výrobky z prírodných materiálov, ktorým sklo určite je.

Nemali ste s tým chuť niekedy skončiť? Neprišli ste do fázy, keď ste si povedali, že toto je už moc?

Áno, v poslednej dobe trikrát do dňa. (smiech)

A vo svojich študentských časoch či začiatkoch?

Vôbec. Boli to veľmi pekné časy. Stretávali sa tu ľudia z rôznych kútov Slovenska, ktorí mali k tomu pekný vzťah a živia sa tým i dnes. Samozrejme, mnohí prešli tiež na iný druh práce. Nemôžem povedať, že by sme boli teraz v niečom ochudobnení. Problém je v tom, že toto krásne povolanie môže po nás zaniknúť.

Brusičské školy totiž nie sú veľmi ani v Čechách, nieto ešte na Slovensku. Vyučiť brusiča, ani menej zdatného, sa nedá zo dňa na deň. V dnešnej modernej dobe mám pocit, že mnohým na toto remeslo chýbajú pevné nervy.

Sú rôzne dekory: jednoduché, zložité, časovo náročné. Tu je naozaj potrebný tím ľudí, ktorí sa brusičskému remeslu rozumejú. Nemôžem si dovoliť nechať niekomu neskúsenému znehodnotiť surovinu, ktorá je nedostatkový tovar a musíme ho dovážať. V Stredoslovenských sklárňach, keď sme ako učni znehodnotili sklo, bolo ho jednoduché, znovu ho roztavili. Pamätám si, ako sme začínali na malých sklíčkach – majsterka prišla, povedala, nech vybrúsime desať hviezdičiek a potom kontrolovala a hodnotila ich kvalitu. Dostávali sme aj domáce úlohy: papier, pravítko, ceruzku a museli sme krásne kresliť rôzne dekory.

Aký je rozdiel medzi krištáľom a bežne používaným sklom?

Je to v zložení týchto materiálov. Krištáľové sklo ho má úplne iné ako ho má kuchynské, resp. sklo pre domácnosť, ktoré sa bežne používa. Krištáľ musí spĺňať vysoké kritériá na odolnosť voči tlaku. Také, aby vydržal brúsenie na diamantových kotúčoch a aby vydržal chemické leštenie, pri ktorom matné plochy získavajú iskrivý lesk.

Všetko, čo je na krištáli v prvej etape brúsenia matné, ide do chemického leštenia. Potom sa lesklé plôšky kvôli lepšiemu kontrastu matujú, to však závisí od konkrétneho typu dekoru. Krištáľ – jedna z najušľachtilejších hmôt tvarovaná ľudským umom a zručnosťou.

Je to ručná práca, zoberme si napríklad túto vázu, 30-centimetrovú, ako dlho trvá brusičovi, kým dosiahne takýto výsledok?

Dosť je to aj o šikovnosti toho-ktorého brusiča, aké má skúsenosti, ako si vie prácu zadeliť. Je to naozaj individuálne, ale povedzme, že takúto vázu trvá vybrúsiť 4-5 hodín. Keď chceme, aby bol výrobok kvalitný, aby mal vybrúsené naozaj to, čo má mať, musí sa brusič maximálne sústrediť na svoju prácu. Mali sme aj človeka, ktorý bol vyučený brusič, nevidel však v tom perspektívu a aj tie jeho výsledné výrobky tak vyzerali.

Neustále pracujeme na tom, aby sme mali dobré meno, teší nás, že sa vracajú k nám zákazníci, dokonca aj zahraniční klienti, idú na istotu, vedia, že u nás majú to najlepšie aj s kúskom brusičského srdca. Nemôžeme si dovoliť dodávať produkty, pri ktorých sme neodviedli 100 % prácu.

Ostaňme ešte pri tejto váze, aký je jej životný proces? Čo všetko zažije, kým sa dostane od vás až na pult predajní? 

Váza, misa, poháre, krčahy, fľaše…. všetky druhy prejdú spoločným výrobným procesom. Ako som už spomínala , najprv je to dovoz polotovarov od dodávateľov. Po vybalení a skontrolovaní suroviny sa dostanú do kresliarne, kde kreslička farbou na kresliacom otočnom strojčeku ich rozdelí na požadovaný počet dielov.

Po usušení prejdú výrobky v prepravkách do dielne na zušľachťovanie brúsením, brusiči im vdýchnu krásu, avšak až po chemickom leštení majú ten správny lesk, ktorý sa doplní matovými výplňami. Každý výrobok prejde ľudskými rukami niekoľkokrát, naposledy je to, keď ručne umytý, označený a veľmi pekne darčekovo zabalený sa dostane až k zákazníkovi.

Kto tvorí gro vašich zákazníkov? Sú to domácností alebo HORECA segment?

Hoci máme darčekové predmety, všetko je to úžitkové sklo. Môže byť používané na to, na čo je určené – váza na kvety, poháre na víno, fľaše na whisky. Gro našich zákazníkov tak tvoria najmä obchody s podobným sortimentom, napríklad domáce potreby, zlatníctva, veľkoobchod. Dnes už špecializované predajne na krištáľ veľmi nie sú. Sústredíme sa najmä na domáci trh, ale máme aj dlhoročnú odberateľku, ktorá si necháva sklo dovážať do Ameriky. Medzi americkými Slovákmi je krištáľ veľmi obľúbený.

Robíte výrobky na mieru, napríklad ste pripravili špeciálne darčeky pre anglickú kráľovnú či pre nórskeho kráľa a princa. Ako sa človek dostane k takejto zákazke?

S touto ponukou pre nórsku kráľovskú rodinu nás oslovila prezidentská kancelária, a tak sme mali tú česť potešiť našimi výrobkami tieto významné osobnosti. Anglická kráľovná dostala krištáľ od nás vďaka slovenskému veľvyslancovi. Aké darčeky dostali anglická kráľovná a nórska kráľovská rodina? Boli to poháre na víno a princ dostal whisky set 7 dielny.

Pre brusiča to musí byť nesmierne povznášajúce, keď si uvedomí, že brúsi krištáľ pre kráľa či kráľovnú. Ako k tomu pristupujete?

Ku všetkým rovnako, či už sú to nadnárodné firmy, ktoré naše výrobky darujú svojim obchodným partnerom, alebo členovia kráľovských rodín. Starostovia zase propagujú svoje obce alebo mestá krištáľom s vygravírovaným erbom. Tiež veľkou skupinou sú ocenenia pre športovcov, napríklad Slovenský gymnastický zväz si dával robiť u nás poháre na mieru. Na všetky naše výrobky sme nesmierne hrdí. Pre nás je prioritou spokojnosť všetkých našich zákazníkov.

Na záver, čo vás na skle osobne priťahuje, fascinuje?

Možnosť z toho kúska skla, ktorý zoberiete do ruky, vyčarovať naozaj „wau“ výrobok. Je to krehká krása, ale tvarovateľná. Je neuveriteľné, čo všetko z tohto materiálu dokážete urobiť. Oslovíte ním každého: s jednoduchým dekorom očaríte mladých, s tradičným dekorom zase staršiu generáciu.

Nepísaná klasika dekor 500 PK, oň je záujem stále, je to veľký ťahúň našej produkcie. Na požiadanie však samozrejme pripravíme tiež dekory na mieru, porozprávame sa, čo sa dá, čo sa nedá, čo je v našich možnostiach. To ma tiež veľmi baví – vymýšľať niečo nové. Snažíme sa každému vychádzať v ústrety. A tiež sa snažíme každému ukázať, že z krištáľového pohára aj čistá voda chutí lepšie.

• V Prešove sa čoskoro stretnú podnikatelia, aby si pomohli v biznise
• Taraba: Odškodnenie ľudí a podnikov sa tu absolútne nerieši, pretože Mikasa to nezaujíma
• Andrej Irša: Ako sa tvorí v súčasnosti

Príspevok Emília Fisterová: Z našej brusičskej dielne putovali dary priamo kráľom. Zachovávame sklárske tradície je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Štátna pomoc vo forme kompenzácií za zatvorenie gastro prevádzok je nedostatočná, pomalá, chaotická a diskriminačná. Upozorňuje na to Iniciatíva 10 pre gastro, ktorá zastupuje už vyše 1 000 gastro prevádzok, dodávateľov, vinárov, pivovarníkov a takmer 10 000 zamestnancov či hostí, ktorí iniciatívu podporili formou petície.

• ODPORÚČAME: Podnikatelia postrehli predlžovanie termínov pomoci, ktoré poskytuje ministerstvo dopravy. Tu je ich reakcia

„Situácia v gastre je ozaj kritická a pokiaľ sa niečo nezmení, môže sa stať, že si po kríze už do svojej obľúbenej reštaurácie nesadnete a budeme tu mať množstvo skrachovaných podnikov a prepustených zamestnancov. To bude v konečnom dôsledku nákladné aj pre štát, ktorému tým klesnú príjmy a stúpnu výdavky,“ popisuje situáciu Viliam Pavlovský, zakladateľ iniciatívy.

„Malí podnikatelia v gastre a turizme sú absolútne zúfalí, na dne a s nimi desaťtisíce zamestnancov a ich rodín,“ rozohnil sa vo svojom statuse v na sociálnej sieti v skupine Pomáhame si – gastro v korone jej zakladateľ, Oto Kóňa. Pridal aj úplne konkrétny príklad podnikateľa, ktorý má aj napriek tomu, že mal tie „lepšie“ podmienky, už teraz dlhy viac ako 50 tisíc eur. „Situácia väčšiny živnostníkov a malých podnikateľov je ešte oveľa, oveľa horšia a zúfalejšia ako tento ideálny príklad,“ priznáva. 

„Konkrétnych návrhov a dobrých príkladov zo zahraničia je kopa. Prosím začnite konečne konať,“ vyzýva kompetentných. 14 asociácií a zväzov, už aj vrátane iniciatívny 10 pre gastro, sa spojili do platformy #Stále máme chuť a priniesli, už koncom minulého roka, viacero konkrétnych, konštruktívnych návrhov na základe realizovaných prieskumov a taktiež praxe zo zahraničia a žiadajú o rozbehnutie rokovaní. Situácia sa však ani v prvom kvartáli roka 2021 veľmi nezlepšuje a tak opäť dali hlavy dokopy. 

„Spoločne pripravujeme ďalší návrh opatrení zameraných na schémy pomoci pre gastro zariadenia (ale aj hotely, penzióny a iné služby cestovného ruchu), vzhľadom na očakávaný vývoj situácie budeme nevyhnutne potrebovať ďalšie efektívne nástroje pomoci,“ uvádza sa na stránke Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska – jedného z členov platformy.

Prečo pomoc nefunguje? 

Od spustenia prvých podporných mechanizmov mnohé prevádzky nemali nárok na žiadnu pomoc alebo prichádza neskoro. 10 pre gastro zhrnulo viacero konkrétnych problémov, s ktorými sa podniky pri žiadaní o pomoc stretávajú. Ministerstvu dopravy a výstavby SR vyčítajú najmä prieťahy a pomalé rozhodovanie a aj následné vyplácanie dotácii z 1. fázy Schémy pomoci cestovnému ruchu, ktorá sa týka obdobia do októbra 2020.

Viacerí žiadatelia čakajú už rekordných 95 dní, namiesto ministerstvom deklarovaných 30. A s napätím sa čaká na spustenie 2. fázy, ktorá má pokryť straty v mesiacoch november, december 2020 a január 2021. Tu, 10 pre gastro poukazuje na diskrimináciu prevádzok, ktoré vznikli po 31. marci 2020, keďže tieto zatiaľ pomoc žiadať nemôžu. 

„Každý kto otvoril po 31. 3. 2020 vedel, do akého rizika ide. Aj keď, samozrejme sa nedalo dopredu odhadnúť ako dlho budú obmedzenia trvať. A keďže si nové prevádzky nestihli vytvoriť rezervu, sú ešte vo väčších problémoch,“ konštatuje Július Činčala, ekonóm a partner poradenskej spoločnosti V4 Group. Zároveň je z medializovanej sumy, ktorá bola dosiaľ vyplatená žiadateľom, podľa 10 pre gastro zrejmé, že vyčlenený balík financií nebude postačovať pre všetkých.

“Prvá pomoc” na udržanie zamestnanosti

Členovia platformy #Stále máme chuť vítajú navýšenie preplácania celkovej ceny práce z maximálnych 80% na 100%. Bola to jedna z ich 6 požiadaviek, ktoré spísali koncom roka 2020. Táto zmena však nadobúda platnosť až pri žiadostiach za február 2021. 10 pre gastro navrhuje v tomto duchu kompenzovať aj predošlé mesiace, za ktoré zatiaľ prevádzky peniaze na účte nemajú. 

„Retrospektívne doplatenie do 100% celkovej ceny práce aj za minulé mesiace zrealizovateľné určite je, no nemyslím si, že k tomu dôjde,“ zhodnotil reálne ekonóm. „100% sa malo vyplácať hneď, bolo to jedno z riešení. Pre gastro sú problémom leasingy, úvery na vybavenie a taktiež mesačné platby prenajímateľom,“ vymenúva. Ekonóm taktiež nevidí ružovo opätovné prehodnotenie možnosti odkladu splátok a ani žiadané, štátom garantované úvery. „Táto téma vôbec nie je na stole,“ dodáva.

Naopak predpokladá, že finančné domy začnú tlačiť na klientov, ktorí mali odložené splátky, aby ich začali splácať. A to môže byť pre niektorých likvidačné. Možnosť odloženia odvodov do Sociálnej poisťovne sa síce predĺžila aj na január 2021, no odklad sa týka len odvodov za zamestnávateľa, odvody za zamestnancov a do zdravotných poisťovní musia byť uhradené každý jeden mesiac v plnej výške.

A odloženie neznamená odpustenie, na to upozorňuje aj ekonóm. „Ak mi niekto prepláca 100 % celkovej ceny práce, tak mi v tejto čiastke posiela na účet aj prostriedky, ktoré by som mal odviezť na odvodoch a daniach,“ vysvetľuje Činčala. „Snehová guľa“ sa zväčšuje a 10 pre gastro upozorňuje, že poctivé prevádzky už teraz, tlačia pred sebou dlhy na odvodoch vo výške 25 000 eur. V rozhovore ekonóm Július Činčala z V4 Group odhadoval, že zatvorí približne 30 – 50% percent gastro prevádzok. Dnes priznáva, že číslo 60%, nemusí byť ďaleko od pravdy. „Áno prepúšťať sa bude a ešte masívne a to nielen v gastre a hoteliérstve,“ dodáva.

Dotácia na nájomné

Túto pomoc môže podnik, čerpať len vtedy, ak mu prenajímateľ poskytne zľavu minimálne 50% a teda prevádzka na ňu nemá automaticky nárok. Diskriminované sú prevádzky, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu či nemá záujem byť súčinný pri žiadaní. 

„Nemal by do toho vôbec vstupovať prenajímateľ a štát by mal začať hradiť, po vzore okolitých krajín, nejakú časť, povedzme 50%,“ navrhuje ekonóm. Mnohé podniky sú taktiež vo vlastných priestoroch a často za ne platia obrovské splátky úverov a hypoték. Zásadný posun by nastal ak by nebola nutná súčinnosť a zľava prenajímateľa alebo by boli prenajímatelia motivovaní, aby zľavy poskytovali. Jednou z možností je, podľa 10 pre gastro, napríklad oslobodiť tento príspevok od dani z príjmu prenajímateľa. 

„Ak je to pre prenajímateľa jediný príjem a má náklady na to aby, priestor udržiaval, prečo by sa mal s niekým dohodnúť?“ zamýšľa sa ekonóm a dodáva: „No prenajímateľ by si na druhej strane mal aj uvedomiť, že keď nájomca nájom ukončí, kto a kedy príde po ňom…“

Taktiež by podľa, 10 pre gastro, nemali byť znevýhodňované prevádzky, ktoré nájom neplatia, pretože sú vo vlastných priestoroch, keďže sa tiež musia o priestory starať a udržiavať ich. Iniciatíva navrhuje preto stanoviť určitú sumu na meter štvorcový prevádzky, ktorá by sa podľa celkovej plochy prevádzky vyplácala každý mesiac tým zariadeniam, ktoré podnikajú vo vlastných priestoroch, za obdobie, ktoré boli a sú nariadením vlády zatvorené.

Keďže im bolo a je znemožnené zhodnocovať svoju investíciu podnikaním, je opodstatnené im ju aspoň čiastočne kompenzovať. „Niektoré platby vám bežia či priestory využívate alebo nie. Síce koncom roka príde preplatok ale teraz potrebujeme tú hotovosť na zálohy mať,“ doplnil ekonóm.

Chýba plán obnovy

Vláda a kompetentné orgány sa momentálne zaoberajú hasením akútnych problémov štýlom „tu a teraz“. No podľa ekonóma Júliusa Činčalu, chýba príprava na oživenie po kríze – akýsi „Plán obnovy“. To, že sme na kolenách vieme, no čo urobí vláda pre to aby sme sa mohli zdvihnúť a ísť? 

„Uvítal by som, aby vláda neprichádzala s opatreniami, ktoré ešte viac zaťažia živnostníkov a prevádzkarov, ktorí už nemajú ani na to, aby nakúpil potraviny, z ktorých môžu variť,“ priznáva. „Štát by mal prísť s riešeniami, nikto netvrdí že len finančnými, ktoré budú mať pochopiteľne dopad na štátny rozpočet. ale aj nefinančnými –  z hľadiska administratívnej záťaže a skrátenia doby pri jednotlivých úkonoch nevyhnutných k podnikaniu a situáciám, ktoré podnikanie prináša,“ dodáva.

Na pleciach podnikateľov do konca roka môže spočinúť viacero administratívnych povinností, ako napríklad zasielanie faktúr Finančnej správe. „Chápem na jednej strane pohnútku vlády, Ministerstva financií a Finančnej správy, aby dochádzalo k vyššiemu výberu daní a DPH. Ale treba to robiť trochu iným spôsobom a hľadať riešenia, ktoré finančne alebo administratívne nezaťažia dodávateľsko-odberateľské vzťahy,“ navrhuje.

Za nezmyselné považuje aj povinnosť do 30.10. nahlásiť rodné čísla a čísla občianskych preukazov štatutárov a ešte za to aj zaplatiť 33 eur. „Tieto údaje štát má a nechápem prečo mu to duplicitne zasielať aj zaplatiť,“ krúti hlavou ekonóm. A apeluje aj na novelu Zákona o konkurze a reštrukturalizáciách. „Žiaľ veľké množstvo spoločností skončí a konkurz, ktorý trvá, podľa teraz platných pravidiel, pridlho, predlžuje agóniu, ktorá stojí veľmi veľa peňazí,“ upozorňuje.

Cestu vidí aj v žiadanom znížení DPH, i keď predkladané návrhy poslancov a tlak zástupcov gastra, zatiaľ v tomto smere úspešné neboli. „Znížením DPH na potraviny by sa určite pomohlo druhovýrobe, a znížením DPH pre HoReCa samozrejme aj gastru, potravinárom a podporili by sme domácu produkciu a spotrebu,“ vymenúva pozitívne dosahy tohto kroku.

Rýchly rast ekonomiky 

Podľa ekonóma je síce na tom gastro sektor zle, no súčasťou podnikania je aj určitá miera rizika. A podnikateľ by mal vytvárať aj rezervy pre neočakávane situácie. „O gastro sa nebojím, myslím, že to bude jeden z tých sektorov, ktoré sa veľmi rýchlo po kríze spamätajú,“ hovorí pozitívne.

A súhlasí s predikciami, ktoré sme vám priniesli na prelome rokov, že ekonomika na Slovensku bude po kríze rásť najrýchlejšie za posledných 10 rokov. Dá sa však, žiaľ, očakávať, že platy pôjdu rapídne dole a potreba prijímania nových ľudí nebude taká vysoká.

Text: Mária Baláž Gyuránová | Foto: archív Kávičkári Ondrej Bobek, Dušan Křístek

• IKEA prichádza s fantastickou novinkou! Nové umývacie linky znížia spotrebu vody a elektriny takmer o polovicu
• Dve tretiny reštaurácií na Slovensku používajú vo svojich prevádzkach digitálne technológie a vo väčšine prevádzok už dominujú bezhotovostné platby
• Takmer 22 tisíc podnikateľov v gastrosegmente môže využiť zníženú DPH

Príspevok Prežije gastro na Slovensku? (Rozhovor) je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Mnoho podnikateľov na takéto praktiky naletí

Dôvodov, prečo je tomu tak, môže byť samozrejme viac. Uponáhlanosť, nevenovanie pozornosti alebo stačí aj dobrá viera s pocitom, že “však chcú len naše potvrdenie”. Pričom stačí iba jeden jediný súhlas a lavína problémov sa spustí. Preto treba čítať podmienky až do konca, zamerať sa na najmenšie písmená a vyhľadať správcu registra – či sa jedná o súkromnú spoločnosť alebo štátny úrad.

• ODPORÚČAME: EU BUSINESS REGISTER = PODVOD. Podnikatelia nenaleťte, inak vás to bude stáť 3-krát po 995 eur

Bežná prax je taká, že ihneď ako niekto vykoná zápis do obchodného alebo živnostenského registra, do pár dní obdrží poštu s oznámením o zápise do registra firiem. Nikdy nereagujte na takéto výzvy, telefonáty a ani e-maily. Štátne inštitúcie nikdy neposielajú tento druh pošty. Okrem iného, každý, kto začal podnikať a podal žiadosť – na živnostenskom úrade, musel zaplatiť poplatky, kolky alebo v prípade elektronického podania je to hradené prevodom. Nie je teda najmenší dôvod na dodatočné doplatenie či kontaktovanie podnikateľa zo strany štátnych inštitúcií.

Položili sme si otázky: Ako je vôbec možné, že sú schválené takto zavádzajúce názvy? Čo na to Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému to spadá do kompetencie? Či samotní sudcovia? Čo v prípade, že sú podnikatelia vydieraní exekúciami?

Odpovede pre Podnikatelskecentrum.sk poslal Mgr. Peter Bubla z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Aký je proces schvaľovania a zápisu názvu spoločnosti?

Názov (obchodné meno) si vyberú zakladajúci spoločníci. Kontroluje sa preventívne najmä zhodnosť s inými názvami zapísanými v registri. Onedlho plánujeme predstaviť nový zákon o obchodnom registri. Jeho koncept je v pripomienkovom konaní a plánujeme sa v ňom venovať aj obchodným menám a ich predregistrácii. Nejednotnosť pri posudzovaní pripisujeme rozdrobenej sústave registrových súdov. V rámci reformy navrhujeme zmenu – konkrétne jeden obchodný register. 

Prečo sa vôbec posudzujú názvy súkromných subjektov ako “Obchodný register”?

Pokiaľ ide o Vami opísaný prípad spoločnosti “Obchodný register s.r.o.”, javí sa, že dané konanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Prinajmenšom ide o nekalú súťaž, ktorá je zakázaná Obchodným zákonníkom.

Totiž ustanovenia o ochrane hospodárskej súťaže priamo hovoria, že nekalá súťaž spočíva aj v tom, ak si niekto zvolí meno, ktoré je veľmi podobné nejakému verejnému registru vedenému zo zákona, čo je presne tento prípad.

Ako je možné, že takto zavádzajúci názov bol na príslušnom súde schválený?

S Okresným súdom Bratislava 1 sme túto otázku komunikovali a podľa informácií, ktoré máme, súd prijal v danej veci opatrenia. Bližšie informácie môže poskytnúť OSBA1.

Článok pokračuje pod reklamou

Každoročne vznikajú spoločnosti, ktoré majú zavádzajúci názov a tvária sa ako štátny úrad / inštitúcia – Ministerstvo o tomto určite vie – prečo nekoná a nereaguje na tieto podvody?

Z právnej úpravy obchodného registra platí, že súd skúma totožnosť mena, ktoré sa má zapísať s menom, ktoré je už v registri zapísané. Keďže v tomto prípade hovoríme o obchodnom mene Obchodný register, takéto meno v registri zapísané nebolo. Je možné zvážiť, či má preventívne súd skúmať, či zapisovaný názov neporušuje právo nejakej inej osoby alebo ochrannej známky, čo by však mohlo znamenať zásadné predĺženia lehoty zápisu spoločnosti. 

V každom prípade následne tie možnosti sú. Ustanovenia o ochrane hospodárskej súťaže priamo hovoria, že nekalá súťaž spočíva aj v tom, ak si niekto zvolí meno, ktoré je veľmi podobné nejakému verejnému registru vedenému zo zákona, čo je presne tento prípad.

Okrem toho zvolenie spomínaného obchodného mena spolu s tou praktikou, ktorá je tu popísaná, zrejme zakladá aj podozrenie z trestného činu podvodu.

Ako vieme zabrániť takýmto nekalým praktikám?

Môžeme uviesť, že štátne inštitúcie primárne komunikujú cez elektronické schránky zriadené na slovensko.sk. Možno aj takéto príklady podvodov sú dôvodom, prečo chcieť mať aktivovanú elektronickú schránku.

V takom prípade má človek istotu, že správa, ktorá mu prišla, je zaručene od štátnej inštitúcie a štátne inštitúcie budú s osobou dokonca povinné komunikovať len cez túto schránku.

Na internete všeobecne platí ostražitosť a je všeobecne známe, že existujú pomerne jednoduché spôsoby, ako si vytvoriť mailový účet s určitou ľubovolnou adresou.

Podvedení podnikatelia, ktorí neuhradia POPLATOK za služby – sú následne vydieraní a kontaktujú ich EXEKÚTORI – je toto vôbec legislatívne v poriadku?

V exekúcii sa môžu vymáhať len nároky, ktoré sú priznané súdom alebo iným príslušným orgánom. Takáto firma by si musela teda uplatňovať svoje domnelé nároky najprv súdne. V súdnom konaní je potrebné tvrdiť a preukazovať, že ide o podvodné konanie. Nemôže požívať právnu ochranu konanie niekoho v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku.

Príspevok Sudcovia schvaľovali aj názvy firiem, ktoré sú v konflikte so zákonom. Ministerstvo pripravuje nový zákon je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V reakcii na túto pandémiu sa hlavní predstavitelia krajín rozhodli uzatvárať ekonomiky, zaviedli sa rôzne druhy lockdownov, uzatvárali sa hranice, kde prebiehali kontroly. Svet a život, aký sme doposiaľ poznali a žili, brali automaticky sa výrazne a od základov zmenil.

• ODPORúČAME: Richard Sulík: SOI pod novým vedením už nebude nikoho buzerovať

Rok 2020 sa už skončil a tak môžeme z prvotných čísiel hodnotiť zmeny, ekonomické straty a pomoc pre podnikateľské prostredie. S našimi otázkami sme oslovili Ministerstvo hospodársva (MH SR). Odpovede a reakcie si prečítate nižšie.

Odpovede pre Podnikatelskecentrum.sk poslala hovorkyňa Katarína Matejková.

1. Ako hodnotí MH SR rok 2020 v porovnaní s rokmi 2019 / 2018?

Rok 2020 bol vo veľkej miere poznačený pandémiou a z nej plynúcou ekonomicky ťažkou situáciou. Zatiaľ, čo mnohé firmy z danej situácie profitovali (veľké reťazce, e-shopy … ), niektoré firmy, dokonca možno sektory, to doslova položilo alebo nimi výrazne otriaslo (cestovné kancelárie, kultúrne podujatia … ). 

2. Aké sú zásadné rozdiely a v čom s predchádzajúcimi obdobiami?

V dôsledku opatrení prišlo do života ľudí množstvo obmedzení, ktoré nespôsobili len výpadky, ale aj zmenu spotrebiteľského správania. Kamenné obchody vystriedali e-shopy, zahraničné dovolenky sa vymenili za pobyty na Slovensku a posedenia v reštauráciách vystriedala donášková služba. Rezort hospodárstva nemá k dispozícii presné štatistické údaje. 

Článok pokračuje pod reklamou

3. MH SR ponúkalo rôzne formy pomoci. Koľko projektov a v akej sume ste podporili / uzavreli za rok 2020?

• DOTÁCIE NA NÁJOMNÉ – Poskytnutie dotácie na úhradu časti nájomného za nájomcu pre prenajímateľa vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania, t.j. za obdobie, kedy bola prevádzka nájomcu opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo iných orgánov uzavretá alebo podstatne obmedzená. V rámci prvej výzvy (vlny) bolo vyplatených 40 miliónov eur. V rámci druhej výzvy (vlny), ktorá bola spustená v mesiaci december 2020, bolo alokovaných 50 miliónov eur.

• Antikorona kapitál a Antikorona záruka 1 a 2 – MH SR v spolupráci so Slovenským investičným holdingom (SIH) realizuje program pomoci Antikorona kapitál a Antikorona záruka 1 a 2. Ide o zvýhodnené „preklenovacie“ úvery a záruky, ktoré majú pomôcť podnikateľským subjektom prežiť obdobie pandémie. O úver môžu požiadať prostredníctvom svojej komerčnej banky, ktorá celý proces administruje. Finančné nástroje sú financované zo zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a zo zdrojov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie EŠIF s alokáciou vo výške 25 mil. eur. Minimálna výška poskytovaných úverov predstavuje 200 tis. eur. V rámci opatrenia bolo poskytnutých takmer 7 000 úverov v celkovom objeme 600 miliónov eur.

• PODOPORA NEDOTOVANEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVY  – cieľom výzvy trvajúcej do 30. 11. 2020 bola dotácia na vykrytie ekonomickej straty prevádzkovateľov osobitnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy vyvolanej šírením ochorenia COVID-19, vo forme kompenzácie poklesu časti tržieb, o ktoré prišiel podnik v období, v ktorom mal významne sťažené podmienky vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. V rámci prvej vlny podpory bolo toto obdobie stanovené od 12. 3. 2020 do 31. 7. 2020. V rámci tejto výzvy bola poskytnutá podpora 374  firmám v nepravidelnej autobusovej v celkovej výške 6,3 milióna eur. Na druhú výzvu (vlnu), ktorá je naplánovaná na január 2021, bude alokovaných približne 7 miliónov eur.

• PODPORA PODNIKOV V OBLASTI KULTÚRY A KREATÍVNEHO PRIEMYSLU – MH SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR spustilo v decembri 2020 možnosť žiadať dotáciu pre podniky pôsobiace v oblasti kultúry a/alebo kreatívneho priemyslu na nepokryté fixné náklady za obdobie, v ktorom mali významne sťažené podmienky pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19 a prijatých opatrení slovenských orgánov na zamedzenie šírenia pandémie, t.j. za obdobie marec – december 2020. V rámci výzvy bolo alokovaných 50 miliónov eur.

• PODPORA PROFESIONÁLNEHO ŠPORTU – MH SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR pripravilo možnosť žiadať dotácie pre profesionálne športové kluby na pokrytie strát, ktoré týmto subjektom vznikli počas obdobia obmedzenia hospodárskej činnosti v oblasti športu z dôvodu pandémie COVID-19, t.j. obdobia marec – december 2020. Možnosť žiadať o dotáciu bude spustená v mesiaci január 2021. V rámci výzvy bolo alokovaných 6 miliónov eur.

Článok pokračuje pod reklamou

4. Čo pripravuje MH SR pre podnikateľov v období 2021?

Pokračujeme v naštartovaných, vyššie uvedených projektoch. Okrem toho sme nedávno predstavili KILEČKO 2 – balík 469 návrhov opatrení na zlepšenie podnikania. Návrhy vybralo ministerstvo z viac ako 2500 podnetov, ktoré posielala verejnosť a samotní podnikatelia.

Pripravované zmeny Slovensku pomôžu a posunú ho v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia. O definitívnej podobe Kilečka 2 bude ministerstvo hospodárstva rokovať s ostatnými rezortmi. 

• ODPORÚČAME: KOMPLETNÝ ZOZNAM: Návrh opatrení „Kilečko 2“ v 469 bodoch. Prečítajte si ho

5. V Nitre sa situácia zhoršila a ešte stále prebieha tvrdý lockdown. Pripravilo MH SR niečo aj pre firmy z tohoto kraja, prípadne iných krajov, kde je znemožnené podnikanie a MSP tak idú ešte viac do strát?

Stratám sa nevyhlo množstvo firiem po celom Slovensku. Už mesiace dozadu sme navrhovali jeden univerzálny odškodňovací zákon, ktorý by bol základom pre rýchlejšiu, systémovú a koncepčnú pomoc všade tam, kde je to potrebné.  Tento návrh, žiaľ, nenašiel podporu v koalícii a tak MH SR realizuje len projekty, ktoré boli schválené koaličnou radou a vládou. 

6. Na jeseň malo MH SR požiadavky, aby sa firmy a ekonomika otvárala. Aký máte názor dnes k aktuálnemu stavu na Slovensku?

Naše požiadavky boli realizovať opatrenia selektívne, regionálne, na základe aktuálnej pandemickej situácie v danom regióne.

Navrhovali sme prijímať rozhodnutia na základe dát a ich analýzy. Teda prijímať prísnejšie opatrenia tam, kde je epidemiologická situácia horšia a naopak, voľnejšie tam, kde je situácia lepšia. Viac info o našich návrhoch je k dispozícii tu SEMAFOR ZDRAVIA.

7. Ako vníma MH SR situáciu v MSP?

MSP dlhodobo trpí vývojom podnikateľského prostredia za posledných 10 rokov. Je plné regulácií, finančnej záťaže, byrokracie, prekážok a obmedzení, ktoré sme do veľkej miery na MH (v spolupráci s podnikateľmi a podnikateľskými zväzmi) spísali a pripravili k nim niekoľko stoviek opatrení.

• ODPORÚČAME: Pripravovaný právny predpis: Faktúra z každej transakcie

Tie sa budeme snažiť postupne pretavovať do legislatívnych zmien. Stalo sa tak pri Kilečku 1, pokračujeme s Kilečkom 2 a budeme v tej práci pokračovať, kým z podnikateľského prostredia neodstránime nezmyselné prekážky. Do týchto nelichotivých východísk vstúpila pandémia a s ňou súvisiace ďalšie limity a opatrenia. MSP, nielen na Slovensku, ale po celom svete, tak prechádza veľkou skúškou prežitia, v ktorej má významnú úlohu štát. 

Ďakujeme za rozhovor, odpovede pre Podnikatelskecentrum.sk zaslala Katarína Matejková (hovorkyňa | tlačový odbor | kancelária ministra)

Príspevok Ministerstvo hospodárstva SR zhodnotilo rok 2020. Prečítajte si ho je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

My sa však zameriame na oblasť “onlinu”, priestoru, kam sa preniesol obchod i “život” väčšiny firiem a zákazníkov. Vždy si v tomto momente spomeniem na vetu „Kto nie je online, akoby ani nežil”, tá totiž v dnešnej situácii vystihuje do bodky celé toto zvláštne obdobie.  

A ako vníma rok 2020 Štefan Polgári z najväčšej a najznámejšej slovenskej affiliate siete DOGNET.sk? Darilo sa firmám v ich sieti a aké boli čísla? Čítajte ďalej.

1. Štefan, každý si dáva na začiatku roka nové vízie a ciele. Aké ste mali vy v Dognete na rok 2020? Keď o korone neboli zmienky a žili sme normálne.

Vieš, my si nedávame ciele. Robíme v každom momente to najlepšie, čo vieme. Ak by som mal vo firme “riaditeľa”, určite by mal nejakú tabuľku. Ale kým Dognet riadim sám, nepotrebujem ju. Verím svojim ľuďom a tomu, že robia najlepšie, ako vedia. 

A ciele? Ak sa dosiahne, tak budeme happy a ak nie, budeme smutní? A potom si dáme ďalší cieľ? Našim cieľom je umožňovať ľuďom reálne zarábať na nete bez bullshitov a využívania naivity iných ľudí. A dať tomu srdiečko  

2. A teraz si porovnajme plány vs realita 2020 – ako by si to zhodnotil? Lepšie ako bolo naplánované alebo naopak?

Môj odhad rastu bol približne taký, ako aj nakoniec bol, teda cca 55-60% medziročne v obrate. Zisk uvidíme o pár týždňov, po uzávierke roka. Ale pri zisku to bude viac menej určite viac ako 100%. Bez situácie na trhu by sme rástli pomalšie. Ale bol by som radšej menší a bez tejto “hnusoby”.

Počas prvej vlny som dosť mapoval zmeny v segmentoch podľa dát z Dognetu. Bolo ich niekoľko a sú plné grafov:

• 4 čerstvé grafy o vývoji konverzií v eshopoch počas pandémie COVID-19
• AKTUALIZOVANÝ vývoj ecommerce segmentov do 22. marca 2020
• AKTUALIZOVANÝ vývoj ecommerce segmentov do 29. marca 2020

3. Aké zásadné zmeny ste museli urobiť v reakcii na situáciu okolo Covid-19? Či už na Slovensku alebo aj na zahraničných trhoch.

Žiadne. Zachraňovali sme pár kampaní, ale v skutku sa nič nezmenilo. Firma je naučená na home-office už roky. Ľuďom som kúpil pár ďalších monitorov a kresiel na domov – aby bol dlhodobý home-office efektívnejší. Ináč nič.

4. Začínali ste na Slovensku. Ako je tomu dnes, kde všade vo svete sa už Dognet nachádza? Prípadne, ktoré zahraničné trhy máte v pláne?  

Priorita je pre na nás Česko, Slovensko a Maďarsko. Pôsobíme aj v Poľsku, Rumunsku, Chorvátsku, Slovinsku a Bulharsku. Na rok 2021 nemáme v pláne nové trhy, ale skôr rozvoj aktuálnych. 

Zastúpenie trhov sme riešili napríklad aj v najnovšom videu pre publisherov.

youtube / dognet

5. Poďme teraz na čísla. Vieš nám zhrnúť rok 2020 v číslach? Kampane, klienti, objem obchodu a pod.

Rok 2020 sme skončili s 634 aktívnymi kampaňami, za rok 2020 sme našim partnerom zarobili skoro 3 000 000€ a za celé pôsobenie Dognetu na trhu už skoro 6 000 000€. Eshopom sme za obdobie 2020 priniesli obrat 55 000 000€. Viac v reporte, čo som písal na Dognet Magazín. 

6. V minulosti ste organizovali aj podujatia – ako ste sa s tým vysporiadali “po novom”? Napr. HotDognet.

Nuž, HotDognet bol o networkingu a zábave. Nie som zástanca online konferencií, tak HotDognet proste nebol a kým nebude môcť byť normálne offline, ani nebude. HotDognet je o komunikácii face2face a dobrom rume. To sa do online sveta nedá len tak preniesť. 

7. Každá firma má svojich kľúčových partnerov, strategické spolupráce. Ako je to u vás? Pochváľ sa nimi 

Chlavabohu sa nám po rokoch už podarilo vystavať skladbu klientov tak, že máme značne diverzifikovanú štruktúru prijímov. Niekedy v roku 2014-2015 sme fungovali vlastne na dvoch kampaniach. Dnes sú to desiatky. A všetky spolupráce si ceníme a pracujeme s nimi tak, aby boli u nás dlhé roky. Sme fér a klienti to oceňujú. 

Tu máme výber z kampaní spustených tento rok:

8. Z Vašej dielne uzrela svetlo sveta v poradí už 5. kniha. Čo je celkom dosť. Vieš nám zhrnúť aj ich názvy, predaje, úspechy?

Po úspešných knihách Super Affiliate Academy, Online marketing a tvorba zarábajúceho webu, Tvorba úspešného a zarábajúceho blogu a 123 tipov pre online a affiliate marketing dokonca teraz robíme úplne novú.

Predošlé boli fajn, posledná má v celku úspech, od blogerskej som čakal viac. K tomu som písal blog Čo som sa naučil pri knižke pre blogerov. Niečo na nich zarobíme, ale robíme to hlavne pre edukáciu trhu, podporu Dognetu ako takého a hlavne preto, že ma to baví

9. A čo 6. vydanie? Kedy sa dočkáme ďalšieho vydania a na čo bude zameraná téma? Aký je odhadovaný termín publikácie?

Najnovšia kniha bude, je kúsok iná. Na konci 2Q 2021 by mala byť k dispozícii, vlastne nebojím sa ju nazvať, učebnica “Tvorba zarábajúceho webu krok za krokom”. Bude v nej hlavne teória o tvorbe webu tak, aby zarábal. 

Každá kniha bude obsahovať jedinečný kód na vstup do našej online platformy. Tam nájde čitateľ case-studies z modelových zarábajúcich webov, bonusy, návody, videá a aj webináre. 

A to všetko postavené na normálnom zarábaní cez ecommerce affiliate kampane. Žiadne infoprodukty alebo predaj “PDFiek za 149€”. Budeme učiť ľudí, ako propagovať produkty bežných eshopov ako je Alza, Mall, Möbelix a pod. a zarobiť. 

Aktuálne hľadáme partnerov. Ak by niekto chcel osloviť 20 tisíc začínajúcich online podnikateľov, máme na to vytvorenú špeciálnu landing page. 

Hľadáme nových partnerov

10. Rok 2021. Vízie a ciele máme? Načrtni niečo

Ako som písal v úvode, nemáme ciele Nevieme, ako bude “korona” ustupovať – teda hádam bude. Môj odhad je rast niekde na úrovni 40-50%. Z obratu 3.5 milióna € to už nie je málo. 

Hlavne chcem, aby sme aj v roku 2021 robili všetko fér a najlepšie, ako vieme. Aby sme chodili radi do práce a dali všetkému lásku a pridanú hodnotu.

11. Pojem “Polgáriho konštanta” sa celkom uchytil. Čo na to hovoríš? 

(Smiech) Ja rád ľuďom brnkám, v dobrom, na nervy. Ja som dosť šporovlivý človek a často chcem veci za férovú cenu a to sa často ľuďom nepáči. Rozumiem tomu, že niekto chce za svoju prácu viac a niekto zas menej. Ale je prinajlepšom zbytočné sa hádať preto, že niekto príde na trh s tým, že “chcem toto a toto za túto cenu”. Ak to je nereálne, trh mu to nedá. Ale ver mi, väčšinou dá. 

A či to je fér? Nikdy by som nikoho netlačil do niečoho, čo by nebolo fér. Mám vo firme cez 10 full-time ľudí a väčšina je u nás dlhé roky. A to sme v Bratislave. Myslíš, že by boli u nás, ak by som nebol fér? Ja si myslím, že neboli. Mám ľudí, o ktorých by sa trh pobil. A nie takých, ktorým keď sa niečo nepáči, ukazujem dvere. Ale to je na dlhšiu debatu. Väčšinou platím toľko, za čo by som to robil ja sám. Samozrejme, nie teraz ale v minulosti alebo keby som bol v inej situácii. 

Ak niekto chce písať obsah za 50€ za A4, nech sa páči. Niekto si sadne a napíše to za 5€. Koho to je chyba? Toho, kto je rýchlejší a menej náročný? Alebo toho, čo si to od neho kúpi? Ja si myslím, že žijeme v demokracii, kapitalizme a právnom štáte. Ak niekto nechce, nemusí robiť nič. Každý si môže vybrať. To, že si niekto vybral hejtovať každého, kto chce veci lacnejšie, ako on ponúka, je čisto jeho chyba. Alebo chodia predajcovia Mercedesov a BMW s transparentmi pred show-roomy Dacie a kričia na nich, že ničia trh? Nechodia.

Poslaním Dognetu je umožniť zarábať komukoľvek, odkiaľkoľvek. Svet už lepší asi nebude, preto chceme byť bránou do zarábania na internete. Bez bullshitov, klamstiev a zneužívaní naivity iných ľudí.

Štefan Polgári, dognet.sk

Kto je Štefan Polgári?

Štefan stál pri založení a doteraz vedie affiliate sieť Dognet. Tá pôsobí hlavne v CEE, obsluhuje cez 650 ecommerce affiliate kampaní a viac ako 5000 publisherov. V roku 2020 pomohla svojim inzerentom priniesť cez 870 000 konverzií a partnerom vyplatili takmer 3 000 000€. Štefan stavia Dognet na profesionalite, férovosti a pridanej hodnote. Preto sieti veria aj značky ako Alza, Mall Group, Möbelix či DECATHLON.

Okrem Dognetu je aj kurátorom v múzeu mobilov, založil projekt Ecommerce Bridge a v rámci Dognetu vydali niekoľko kníh pre affiliate a ecommerce komunitu. V portfóliu má tiež projekt Bonipo.sk

Ďakujeme za rozhovor a informácie

Príspevok Štefan Polgári: Eshopom sme za obdobie 2020 priniesli obrat 55 000 000€ je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Sklamanie a zároveň prekvapenie z tohto rozhodnutia priznal aj R. Sulík v našich rozhovoroch Ministerstvo hospodárstva reaguje na iniciatívu podnikateľov. Sulík im odkazuje, že podnikateľom pomôže Matovič a Richard Sulík: SOI pod novým vedením už nebude nikoho buzerovať.

Zrazu prišiel zlom. Keď mala byť pomoc podnikateľom reálna – premiér I. Matovič prehodil zodpovednosť na rezort hospodárstva (cca druhá polovica novembra). Týmto činom Matovič oddialil akúkoľvek rýchlu realizáciu pomoci v miestach, kde je nevyhnutná a ako sa hovorí “už včera bolo neskoro“. Rezort tam musí s časovým sklzom riešiť veci a pomoc, ktorá mala byť zavedená v praxi. Aké to bude mať dôsledky? Uvidíme o pár mesiacov.

• Článok k téme: Rozhovor: Je podpora podnikania na Slovensku dostatočná?

K danej téme sme opäť kontaktovali Richarda Sulíka s otázkami:

1. Môžete k danej veci zaujať stanovisko a poslať tak prvý signál podnikateľom?

Ministerstvo hospodárstva SR od začiatku presadzovalo a už aj realizuje dotácie na nájmy. K 30.11.2020 skončila prvá vlna, teraz pripravujeme dotácie na nájmy pre druhú, jej spustenie plánujeme do 15.12.2020 a bude sa týkať opatrení od 1.10.2020. Ďalej MH zabezpečilo pomoc pre autobusárov a v spolupráci s ministerstvom školstva pripravujeme pomoc pre profesionálne športové kluby.

V spolupráci s Ministerstvom kultúry SR zas pripravujeme pomoc pre podnikateľské subjekty v oblasti kultúry. Z tejto žiaľ budú vylúčené veľké podniky, nakoľo nám vláda neschválila novelu zákona, na základe ktorej by sme v rámci týchto programov vedeli pomôcť aj im.

Čo sa týka iných sektorov, MH malo kompletne pripravenú dotačnú schému pre výstavníkov, jarmočníkov a organizátorov veľkých podujatí, no tesne pred jej spustením došlo k rozhodnutiu, že to má realizovať rezorť dopravy. Čo sa týka ďalších subjektov, napr. fitness centrá, tu sa pán premiér vyjadril, že on osobne sa postará o ich odškodnenie. V prípade gastra to má byť rezort dopravy. 

Článok pokračuje pod reklamou

2. Máte vypracovaný plán na podporu firmám?

Plán máme, aj sme ho predložili na koaličnej rade. Jeho základom bol nový univerzálny odškodňovací zákon, na ktorého základe by mohli jednotlivé rezorty pripravovať v zmysle kompetenčného zákona jednotlivé výzvy.

Alternatívne sme ponúkli možnosť, že by celú túto odškodňovaciu agendu na seba zobralo MH, čím by mohli vzniknúť synergie. V tejto aktivite sme však boli zastavení už pri návrhu zákona, nakoľko naň nebola politická vôľa.

3. Ako bude prebiehať (akou formou, aký bude kľúč a pod.)

Táto pomoc žiaľ v nami navrhovanej podobe prebiehať nebude, nakoľko bola zastavená. Naďalej sa teda budú zrejme vymýšľať rôzne individuálne programy, z ktorých mnohí “prepadnú sitom“, mnohých nezasiahnu a niektoré budú spravodlivejšie ako iné.

4. Pre koho bude pomoc od MH SR určená

Pomoc mala byť určená všetkým podnikateľským subjektom, ktoré mali prepad tržieb 30 a viac percent.

5. Keby ste v tom boli zainteresovaní ihneď od začiatku – pomoc mohla byť už na účtoch?

Ak by išlo všetko podľa plánu, v najbližších dňoch sme mohli začať s prijímaním žiadostí a ich vyplácaním.

6. Nie je už neskoro riešiť koncept (plán) a následne realizáciu?

Podnikateľom tie peniaze naozaj chýbajú a dôsledkom je druhotná a terciálna platobná neschopnosť. Toto bolo treba zastaviť hneď na začiatku. No nakoľko sa tak nestalo, lepšie je neskoro ako vôbec. Každý deň mnohé firmy delí od prežitia a na to by sme mali pamätať.

7. Aký je Váš odkaz poškodeným podnikateľom, ktorí očakávali podporu od premiéra a ten svoju zodpovednosť náhle prehodil na Vás?

Zodpovednosť nám nikdy neprekážala, no k jej naplneniu potrebujeme nástroje. Náš odkaz je – sme tu pre podnikateľov a hneď, ako sa nám podarí presadiť odškodňovací program, začneme makať na jeho naplnení.

Ďakujeme za rozhovor

Príspevok Richard Sulík: Dôsledkom je druhotná a terciálna platobná neschopnosť. Toto bolo treba zastaviť hneď na začiatku je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Oslovili sme Asociáciu zamestnávateľských zväzov SR (ďalej ako „AZZZ SR“). Tá už od roku 1991 na Slovensku zastupuje zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia. Aktívne sa zúčastňujú aj na rokovaniach vlády, kde poukazujú na skutočnú problematiku počas aktuálnej situácie, ktorú zapríčinila koronakríza. Ekonomické dopady budú najväčšie od čias druhej svetovej vojny, zhodujú sa odborníci po celom svete. Aká je aktuálna situácia na Slovensku? Na otázky nám odpovie Oto Nevický – generálny sekretár AZZZ.

1. Ako hodnotí AZZZ SR doterajšiu štátnu pomoc podnikateľskému prostrediu? Je primeraná?

Rozhodne vítame, že v prvej pomoci sa zvýšil objem podpory, avšak systém pomoci  je stále relatívne komplikovaný, s množstvom výnimiek a obmedzení, ktoré pomoc robia neprehľadnou. Podnikatelia sa v tejto nepriaznivej situácii ocitli nie vlastnou vinou, preto by sa im malo pomáhať oveľa efektívnejšie s čo najmenším byrokratickým zaťažením. 

2. Ktorá forma štátnej pomoci je podľa vás / alebo vašich členov najjednoduchšia a najviac im pomáha?

Je to veľmi individuálne, každému vyhovuje iný systém pomoci. 

3. Ktorá forma štátnej pomoci je podľa vás nedostatočne premyslená a mnoho podnikov prepadá cez sito?

Vo všeobecnosti je forma pomoci pre podniky veľmi nízka. Príspevky umožňujú pokryť v podstate iba časť nákladov na podnikanie, ale žiaľ nepredstavujú reálnu podporu príjmov pre živobytie. Na rozdiel od nás, v Českej republike existuje osobitná právna úprava, ktorá priamo stanovuje povinnosť štátu nahradiť ľuďom a firmám škodu, ktorá im vznikla s uplatňovaním krízových opatrení.

4. Pomoc podnikateľom si pod seba vzal najprv premiér Igor Matovič a odstavil tak MH SR. Po dlhom naťahovaní to predsa len odovzdal do kompetencie MH SR. Ako vnímate túto situáciu?

Je to možno na prvý pohľad neštandardné, aj keď rozumieme zámeru, že si to možno spočiatku situácia tak vyžadovala. Pre nás je každopádne dôležité, aby vláda s nami komunikovala, a aby systém pomoci fungoval. Situácia nie je pre nikoho jednoduchá, ani pre vládnych predstaviteľov a už vôbec nie pre podnikateľov. Je však potrebné riešiť túto agendu za rokovacím stolom, mať pravidelné stretnutia so zástupcami podnikateľského sektora a nie riešiť takúto vážnu problematiku odkazmi cez médiá, ktoré len pridávajú podnikateľom na väčšej neistote.

Článok pokračuje pod reklamou

5. V podnikaní je čas veľmi dôležitý. Je pomoc rýchla? Od samotného podania až po prijatie financií na účet.

Ako neustále pripomíname, pomoc zo strany štátu je ešte stále neefektívna a veľmi pomalá. Pri poskytovaní podpory (či už finančnej podpory alebo nájmu), máme informáciu od členov, že spracovanie jednotlivých žiadostí trvá veľmi dlho, kde práve časový interval môže byť pre niektoré spoločnosti rozhodujúci.

6. Ako by ste zhodnotili momentálny ekonomický stav na Slovensku z pohľadu firiem? Majú ešte „finančný vankúš“?

Súčasná situácia na Slovensku je pre podnikateľský sektor kritická. Prepuknutie pandémie COVID-19 spôsobilo škody takmer v každom podnikateľskom sektore. Mnohé firmy sa prepadli do červených čísiel. Veľa spoločností už teraz funguje v krízovom režime. 

7. Predpovedáte v blízkom období (prelom rokov 2020/2021, jar) stabilizáciu alebo naopak krach väčšieho množstva podnikov? 

Prepuknutie pandémie COVID-19 spôsobilo straty významného rozmeru takmer v každom odvetví. Zatvorenie ekonomiky v prvej a druhej vlne firmám veľmi uškodilo, mnohé sa dodnes ocitajú vo finančných problémoch a stále viac a viac sa zadlžujú. Najbližšie týždne či mesiace môžu byť pre mnohých likvidačné. 

8. V ktorom segmente vidíte doposiaľ podľa čísiel najväčší prepad?

Vo všeobecnosti najväčší prepad zažívajú firmy v oblasti cestovného ruchu, gastronómie, kultúry či športu. 

9. V ktorom segmente vidíte najmenší dopad koronakrízy?

Je to taktiež individuálne, vzhľadom na charakter práce môže cítiť oblasť bankovníctva ako aj IT menšie dopady.

10. Ako vnímate súčasné vládne opatrenia? Akceptujete ich alebo máte vlastný návrh či predstavu? 

Pretrvávajúca pandemická situácia dramatickým spôsobom postihuje podnikateľské a zamestnávateľské prostredie. Ak chceme odvrátiť najhoršie, je nevyhnutné prijímať účinné opatrenia na podporu zamestnávateľov a podnikateľov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) preto navrhuje prijatie ďalšieho zásadného ekonomického opatrenia, a to hromadného odpustenia vybraných daní vo vybraných oblastiach či činnostiach.

Návrh vychádza z poznania aktuálnej situácie v susednej Českej republike, kde v nadväznosti na možnosť „hromadného prominutí dane“ (podľa § 260 Daňového řádu) v súvislosti s núdzovým stavom ako súčasť ekonomických pandemických opatrení, ministerka financií Českej republiky dňa 26.10.2020 svojim rozhodnutím odpustila dane v období október – december 2020 všetkým daňovým subjektom, ktoré preukážu, že v období od júna do konca septembra 2020 prevažujúca časť ich príjmov pochádzala z činností, ktoré boli zakázané alebo obmedzené uznesením vlády ČR o prijatí krízových opatrení. Toto sa týkalo ako DPH, tak aj dani z príjmov či cestnej dane.

Informácia na záver:

AZZZ SR taktiež navrhla, aby bol prijatý zákon, ktorý sa bude venovať náhrade škôd spôsobených zatvorením prevádzok počas koronakrízy. Zákon má priznať podnikateľom právo na to, aby im štát preplatil oprávnené náklady spôsobené zavretím prevádzok. Týka sa to tých podnikateľov, ktorým nepostačuje doterajšia štátna pomoc a sú presvedčení, že toto právo im zaručuje ústava, Občiansky zákonník, ako aj Medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

Na otázky nám odpovedal: Oto Nevický – generálny sekretár AZZZ

Príspevok Rozhovor: Je podpora podnikania na Slovensku dostatočná? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.