Program je zameraný na nový stavebný zákon a otázky týkajúce sa elektronizácie a digitalizácie procesov, ktoré čoraz výraznejšie ovplyvňujú stavebnú prax.

V priebehu dvoch dní zaznejú nielen odborné prednášky, ale aj panelové diskusie so skúsenými odborníkmi z praxe, ktoré poskytnú priestor na zodpovedanie otázok účastníkov.

Konferencia sa uskutoční v hybridnej forme – s možnosťou osobnej účasti v krásnom prostredí Demänovskej Doliny v Hoteli Grand Jasná**** alebo pohodlne online, z akéhokoľvek miesta.

Objednať sa môžeš tu:

www.profivzdelavanie.sk/konferencia/stavebne-pravo-2025-68714201.

Tešíme sa na Vašu účasť!

Príspevok KONFERENCIA: STAVEBNÉ PRÁVO 2025 v Demänovskej Doline je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Na vine je inflácia, vysoká cena energií či smernica EU

Stavebná produkcia dosiahla podľa septembrových čísiel Štatistického úradu SR 672 miliónov EUR, čo medziročne predstavuje až 18 percentný pokles. Znižovanie produkcie v odvetví sa prehĺbilo na najvyššiu hodnotu od októbra 2020, pričom dvojciferne poklesli všetky jej zložky. Na vine je inflácia, vysoké ceny stavebných materiálov spôsobené drahými energiami, nová legislatíva EU, rovnako ako aj nedostatočná podpora vlády v oblasti obnovy budov.

Medziročné spomalenie vykazuje stavebný sektor už od decembra minulého roka s výnimkou apríla 2024. V porovnaní s augustom sa v septembri stavebná produkcia znížila o 3,9 percenta. Domáca nová výstavba sa medziročne prepadla o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, ostatné práce ako najmenšia zložka o viac ako štvrtinu. Domáca stavebná produkcia tvorila niečo vyše 89 percent celkového objemu stavebníctva. V členení podľa typu stavieb sa podielovo významnejšia výstavba budov medziročne znížila o 13,1 percenta, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 percenta.

Zanedbávaná obnova budov

Viac než polovica opýtaných firiem zaoberajúcich sa obnovou budov a energetickou efektivitou hodnotí kroky vlády v tejto oblasti negatívne. Podporu cez dotácie, granty alebo iné stimuly hodnotia tri štvrtiny ako nedostatočné. Vyplýva to z údajov internej ankety platformy Budovy pre budúcnosť (BPB), do ktorej sa zapojili desiatky podnikov a odborníkov v oblasti stavebníctva a energetickej efektivity. Až 86 % respondentov sa vyjadrilo o nedostatočnej podpore vlády v prvom roku jej fungovania. Z nich taktiež 91% zdôraznilo, že vláda neposkytuje dostatočné riešenie pre krízu pracovnej sily v sektore. Firmy v ankete uviedli niekoľko odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. Jedným z nich sú napríklad predvídateľné a transparentné dotácie, ktoré by firmám umožnili lepšie plánovanie investícií. Obnova budov môže priniesť výrazné úspory, nové pracovné miesta či stimulovať rast stavebného sektoru naprieč regiónmi. Analytik BPB Richard Paksi vraví: „Podporu energetickej efektívnosti budov vnímame ako win-win riešenie, ktoré dokáže domácnostiam a firmám pomôcť s predpokladaným nárastom cien energií, rozhýbe ekonomiku v regiónoch a podporí prioritne malé firmy a živnostníkov. Zároveň by takáto politika pomohla s konsolidáciou verejných financií, nakoľko by mala pozitívny dopad na HDP krajiny a na daňové príjmy do štátneho rozpočtu.“

Outsourcing a inovatívne technológie ako riešenie

Nedostatok pracovnej sily na stavebných projektoch, či požiadavky na energetickú udržateľnosť budov sa dá jednoducho vyriešiť zavedením rôznych inovatívnych technológií či outsourcingom. Na poli moderných technológií, zvlášť s blížiacou sa zimou, je aktuálna snaha o znižovanie nákladov na priemyslové procesy a energie. Jedným z riešení, ktoré nielenže znižuje náklady a zlepšuje efektivitu, ale taktiež zmenšuje emisie CO2, je technológia spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). Tento proces využíva teplo, ktoré by sa inak pri priemyslovej výrobe alebo pri vykurovaní budov stratilo. “Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 %. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 % tepla. Inak povedané, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 % a redukcia emisií CO₂,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva. Niektoré priemyslové systémy dokonca umožňujú zo zachyteného tepla vyrábať elektrinu, čo ďalej znižuje potrebu externých zdrojov.

Na poli outsourcingu ponúkajú firmy služby zahŕňajúce management stavieb, udržateľnosť či správu budov. Tým, že svoj problém zverí spoločnosť do rúk odborníkov na danú oblasť, ušetrí nielen peniaze, ale aj čas. Vzhľadom k vzrastajúcim požiadavkám EU na energetickú účinnosť, stavebné výrobky, pracovnú legislatívu, udržateľnosť a ekologický design je pre firmy stále náročnejšie financovať a manažovať nové projekty. Malá podpora vlády a nepredvídateľnosť dotácií tento problém ešte prehlbujú. „Okrem managementu stavieb ponúkame taktiež služby spojené s energetikou. Navrhujeme firmám riešenia na znižovanie uhlíkovej stopy, zaisťujeme výstavbu nových ale aj rekonštrukciu existujúcich zariadení. Dokážeme zefektívniť energetické hospodárstvo našich klientov,“ dodáva Patrik Zúrik, obchodný riaditeľ M2C Slovakia.

Sľubná budúcnosť?

Podľa agentúry CEEC Research sú očakávania stavebných firiem na Slovensku optimistické. Odhaduje sa rast trhu o 3,5 %. Väčšina respondentov videla príležitosť v novom stavebnom zákone, ktorý vošiel v platnosť 1. apríla 2024 a mal podľa nich urýchliť výstavbu a priniesť nové stavebné zákazky či obnoviť pozastavené projekty. „Stavebný sektor na Slovensku tradične ťaží z ekonomického rastu a zvýšených verejných investícií, najmä do infraštruktúry. Rozsiahle investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a mosty, predstavujú značný podiel tržieb mnohých stavebných firiem. V posledných rokoch bol tento trend podporený aj európskymi fondami, ktoré prispeli k financovaniu mnohých veľkých projektov. Celkovo možno očakávať, že trh stavebníctva na Slovensku bude pokračovať v raste, najmä vďaka pokračujúcim investíciám do infraštruktúry a obnovy starších stavieb. Avšak firmy musia zostať ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu, a súčasne inovovať a digitalizovať, aby zostali konkurencieschopné,“ vraví riaditeľ CEEC Research Michal Vacek. Taktiež uvádza, že podľa opýtaných riaditeľov stavebných spoločností poklesne trh stavebných prác v roku 2025 o 1,8 %. Niektoré firmy sa taktiež domnievajú, že roku 2025 môže dôjsť k celkovému oživeniu ekonomiky a to nielen stavebného trhu.

Príspevok Slovenský stavebný priemysel je v prepade. je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Rozhodnutie investora o umiestnení novej prevádzky alebo expanzii existujúcej prevádzky závisí od viacerých faktorov a môže trvať aj niekoľko rokov. Kľúčovú úlohu zohráva pripravenosť nehnuteľnosti, dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, infraštruktúra i výhodná logistická poloha.

„Ku koncu II.Q 2024 má SARIO zaregistrovaných a rozpracovaných 75 investičných projektov v celkovom objeme cca 8,46 mld. EUR s potenciálom vytvorenia 26 286 nových pracovných miest. Aktuálne pracujeme na 72 investičných projektoch, pričom 50 z nich zvažuje aj lokality na východnom Slovensku,“  hovorí Simona Čerešníková zo Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, ktorá zároveň dodáva, že investori zvažujú niekoľko ďalších lokalít, a to nielen v rámci SR.

Rozšírenie diaľnice až na Ukrajinu

Budovanie infraštruktúry láka nových investorov na Slovensko. „Potenciálni aj etablovaní investori vnímajú kontinuálne budovanie infraštruktúry na Slovensku veľmi pozitívne. Kvalitná infraštruktúra, a nielen cestná, patrí k dôležitým faktorom pre firmy z hľadiska času aj nákladov na logistiku,“ dodáva Čerešníková.

Vláda aktuálne chystá rozšírenie D1 z Košíc až po hranicu s Ukrajinou. „Samotná diaľnica D1 bude pokračovať z KE až po hranicu s Ukrajinou a je v stave kedy máme viac menej schválenú trasu. My teraz pripravujeme všetky podklady na to, aby sme mohli dokumentáciu odovzdať pre posudzovanie dopadov na životné prostredie tzv. proces EIA,“ hovorí Igor Choma, štátny tajomník Ministerstva dopravy SR. Východ tlačil na prepojenie s Ukrajinou už dlhšie. „Dlhodobo apelujeme na dostavbu diaľnice na Zemplín až po hranicu s Ukrajinou a poskytujeme štátu súčinnosť aj pri aktuálnej príprave štúdie realizovateľnosti,“ hovorí Rastislav Trnka, župan Košického samosprávneho kraja.

Dokončenie D1 urýchli nový zákon

Schválený zákon o strategických investíciách má za cieľ optimalizovať, zefektívniť a spriechodniť procesy pri strategických investíciách, realizovaných štátom či samosprávou. Strategickými investíciami majú byť najmä projekty dopravnej infraštruktúry TEN-T, medzi ktoré spadá aj úsek D1 Turany – Hubová. Zákon o strategických investíciách môže urýchliť výstavbu posledného úseku D1. „Tie projekty, ktoré sú na začiatku prípravy budú profitovať zo zákona o strategických investíciách najviac,“ hovorí minister dopravy Jozef Ráž.

Zlá infraštruktúra brzdí potenciál východu

Kvalitné cesty sú pomyselným červeným kobercom, po ktorom do regiónov prichádzajú investori a nové príležitosti. V Košickom kraji ich je však nedostatok. „Stále sme krajom s najnižším počtom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Konkrétne, máme len 22 kilometrov diaľnic a 15 kilometrov rýchlostných ciest. V ostatných krajoch na Slovensku sa počet kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest pohybuje od 90 do 130 kilometrov,“ pokračuje  Rastislav Trnka.

Plynulosť premávky ocenia najmä logistické firmy

Podľa košického župana sa dobudovaním diaľnice D1 zlepší dopravné napojenie aj pre prepravné či logistické firmy, ktoré sídlia v KE kraji. Zároveň sa skráti čas prepravy, dôjde k zlepšeniu dostupnosti územia, odľahčeniu ciest II. a III. triedy a k zvýšeniu atraktivity územia.

Rozširovanie diaľničných úsekov umožňuje logistickému sektoru oveľa vyššiu spoľahlivosť a presnosť zásielok v rámci využitia cestnej dopravy.  „Každý novo postavený úsek diaľnice zvýši plynulosť cestnej premávky. Kvalitná infraštruktúra je pre nás dôležitým faktorom z hľadiska času aj nákladov na prepravu tovaru. Sľubované otvorenie tunelov Čebrať a Višňové v priebehu roku 2025 významne ovplyvní plynulosť cestnej premávky na trase Košice a Bratislava. V košickom regióne plánujeme expandovať,“ vysvetľuje Jakub Trnka, generálny riaditeľ Raben Logistics Slovakia. Podľa Evy Žgravčákovej z Národnej diaľničnej spoločnosti budovanie infraštruktúry podporuje logistický priemysel.  „Zvýšenie kapacity cestnej siete, ale najmä jej vyššia spoľahlivosť, môže viesť k následnému rozvoju v tomto sektore ekonomiky,“ hovorí.

Volvo otvára brány ďalším investorom

V areáli CTP II pri Košiciach sa plánuje výstavba nových logistických hál určených na skladovanie a ľahkú výrobu v priemyselnom sektore. „Príchod automobilky Volvo je štartérom zvýšeného záujmu o investície v našom kraji. Rovnako aj zvyšovanie úrovne poskytovaných služieb, infraštruktúry a vzdelávania, ktoré si príchod automobilky vyžiadal,“ pokračuje Rastislav Trnka.

V nových skladoch budú uložené komponenty na podvozky, ako aj kovové a plastové polotovary. Areál zároveň počíta s realizáciou ľahkej strojárenskej výroby a montáže. „Hlavnými hotovými výrobkami budú najmä dielce pre automobily – nárazníky, spojlery, podzostavy palubných dosiek, časti interiérov a exteriérové automobilov a iné,“ spresňuje zámer. Celková investícia by mohla dosiahnuť 27 mil. eur, pričom by malo vzniknúť približne 364 pracovných miest. Expandovať v Košiciach sa chystá aj logistická spoločnosť Raben. „Presťahovaním sa do nových a väčších skladov budeme môcť efektívnejšie uspokojovať potreby našich odberateľov a zároveň prinesieme nové pracovné príležitosti do košického regiónu,“ uzatvára generálny riaditeľ Jakub Trnka.

Príspevok Až 50 investorov aktuálne zvažuje príchod na východné Slovensko. Nový impulz priniesla aj automobilka Volvo je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Jiangsu Xinquan si prenajíma 17 486 m² v CTPark Prešov Juh, ktorý kombinuje skladové a kancelárske priestory. CTPark Prešov Juh má strategickú polohu v treťom najväčšom meste Slovenska s výborným diaľničným napojením na Košice (40 km) a automobilovým klastrom v Žiline/Martine (200 km) a jednoduchým prístupom do Poľska (70 km). Prešovský kraj má vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, konkurencieschopné náklady na pracovnú silu, diverzifikovanú miestnu ekonomiku so silným priemyselným dedičstvom a najvyššiu dostupnú úroveň štátnej pomoci. Región východného Slovenska bol miestom významných priamych zahraničných investícií, čo podčiarkuje ekonomický potenciál oblasti.

Nearshoring – bližšie k miestu zákazníka

Spoločnosť Jiangsu Xinquan Automotive Trim je jedným z popredných čínskych poskytovateľov celkových riešení pre automobilové diely a toto bude jej prvý závod v Európe, čo je najnovším dôkazom trendu nearshoringu, pri ktorom nadnárodné spoločnosti v reakcii na narušenia globálneho dodávateľského reťazca a meniace sa geopolitické pozadie čoraz viac zakladajú svoju výrobu bližšie k miestu, kde sa nachádzajú ich zákazníci.

Európa sa stala kľúčovou pre celosvetovú expanziu Číny v sektore automotive

Región strednej a východnej Európy, najmä Slovensko, Česko a Maďarsko, sa celosvetovo pevne etabloval ako vysoko efektívne centrum výroby automobilov a v roku 2022 prekonal Nemecko v nominálnej výrobe automobilov. Ázijské spoločnosti (najmä z Číny, Japonska a Kórey) sú súčasťou tohto trendu, keďže neustále investujú v regióne strednej a východnej Európy od roku 2000 a ich investície sa budú ďalej zvyšovať vzhľadom na to, že Európa sa stala kľúčovou súčasťou celosvetovej expanzie Číny v sektore elektrických vozidiel.

Ivan Pastier, Business Development Director CTP pre Slovensko:

„Vzhľadom na historickú popularitu Slovenska v automobilovom sektore nie je prekvapujúce, že si spoločnosť Jiangsu Xinquan Automotive Trim vybrala CTPark Prešov Juh ako miesto svojho prvého európskeho závodu. Táto dohoda dokazuje nielen to, ako automobilový sektor poháňa priemysel v regióne strednej a východnej Európy, ale aj to, akým populárnym sa vďaka svojej strategickej polohe, rozvinutej dopravnej infraštruktúre a kvalifikovanej pracovnej sile stáva región strednej a východnej Európy pre nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú založiť svoju výrobu v Európe. Významnú časť nášho slovenského portfólia tvoria nájomcovia z automobilového sektora a očakávame, že toto číslo sa bude ďalej zvyšovať, keďže automobilové spoločnosti a ázijskí výrobcovia pokračujú v presúvaní výroby automobilov do krajín strednej a východnej Európy v dôsledku trendu nearshoringu.

Po tom, čo sme pred niekoľkými rokmi investovali do našej pozemkovej banky na Slovensku, teraz vidíme výhody tejto investície s novými nearshoringovými klientmi umožňujúcimi rozširovanie našich parkov po celom regióne. Tešíme sa, že môžeme privítať spoločnosť Jiangsu Xinquan Automotive Trim v prosperujúcom podnikateľskom ekosystéme, ktorý vytvárame v CTPark Prešov Juh, kde spoločnosti môžu spolupracovať a spoločne rásť, čím pomáhajú oživiť miestnu ekonomiku. Silný dopyt našich ázijských klientov nás minulý rok viedol k otvoreniu prvej ázijskej kancelárie CTP v Hongkongu, vďaka čomu sme im bližšie a môžeme lepšie pochopiť ich potreby, keďže presúvajú stále viac výroby do Európy.“

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Jiangsu Xinquan Automotive Trim, Tang Zhihua:

„Tešíme sa na otvorenie nášho prvého závodu v Európe s CTP na Slovensku. CTPark Prešov Juh ponúka strategickú polohu s výnimočnou konektivitou a jeho vybavenie nám umožní efektívne vyrábať naše produkty v lokalite, ktorá je bližšie k našim koncovým používateľom.“

Východ Slovenska je lokalitou, kde CTP pred niekoľkými rokmi investovala do špekulatívnych výkupov pozemkov. ďaka tomu je teraz pripravená reagovať na rastúci dopyt po priemyselných nehnuteľnostiach v tejto oblasti, ktorý je poháňaný kombináciou faktorov, akými sú nearshoring a rýchlo sa rozširujúce ekonomiky v regióne strednej a východnej Európe. CTP vlastní a prevádzkuje tri parky na východnom Slovensku – CTPark Prešov Juh, CTPark Prešov Sever a CTPark Košice.

Spoločnosť CTP je popredným developerom priemyselných a logistických nehnuteľností na Slovensku s hrubou prenajímateľnou plochou 803 000 m² v 14 parkoch. Od začlenenia do Európskej únie v roku 2004 a eurozóny v roku 2009 sa rast Slovenska výrazne zrýchlil. Výhodná poloha v srdci strednej Európy a daňové stimuly pre zahraničných investorov výrazne prispeli k hospodárskemu úspechu krajiny najmä v posledných rokoch: prílev PZI sa medzi rokmi 2018 a 2019 viac ako zdvojnásobil. Hlavné mesto Slovenska Bratislava leží na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom len 65 kilometrov od Viedne, čím ponúka jedinečnú blízkosť miliónom spotrebiteľov na západe, východe a juhu Európy.

O CTP

CTP je najväčším kótovaným vlastníkom, developerom a správcom logistických a priemyselných nehnuteľností z hľadiska hrubej prenajímateľnej plochy. K 31. marcu 2024 spoločnosť vlastní 12,0 miliónov m² hrubej prenajímateľne plochy v 10 krajinách. Spoločnosť certifikuje všetky nové budovy podľa BREEAM na úrovni „veľmi dobrý“ alebo vyššie a dosiahla hodnotenie „nízke riziko“ v oblasti ESG od Sustainalytics, čím opätovne potvrdzuje jej záväzok k udržateľnosti. Viac informácií nájdete na webovej stránke: www.ctp.eu

Príspevok NEARSHORING NABERÁ NA TEMPE. ČÍNSKA AUTOMOBILOVÁ SPOLOČNOSŤ PODPÍSALA ZMLUVU S CTP je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Umelá inteligencia v U. S. Steele pomáha vyrábať oceľ efektívnejšie a ekologickejšie  

U. S. Steel, najväčší producent emisií CO2 na Slovnesku, využíva umelú inteligenciu priamo pri produkcii ocele. Tá predikuje správny čas ukončenia tavieb v konvertoroch a zároveň radí operátorom, ako zmeniť niektorý parameter, prípadne kedy ukončiť proces v najvhodnejšom čase. „Využívanie umelej inteligencie pomáha košickej spoločnosti U. S. Steel vyrábať oceľ lacnejšie, s nižším dopadom na životné prostredie a s ďalšími výhodami,“ uviedol generálny manažér pre stratégiu Juraj Sabol. U. S. Steel zároveň od júna obdržal od ministerstva životného prostredia dokopy 600 miliónov eur na zavedenie nových elektrických oblúkových pecí. Tie majú nahradiť vysoké pece so silne znečisťujúcim uhlím. Nové pece budú používať elektrickú energiu na výrobu tepla, čím ponúkajú nízko uhlíkovú alternatívu. „Vďaka projektu inštalácie novej nízkouhlíkovej technológie podnik dokáže ušetriť 2,6 miliónov ton emisií CO2 ročne,“ uviedlo Ministerstvo životného prostredia SR.

Nová technológia v Envirale bude zachytávať a skvapalňovať biogénny CO2

Jedinečná technológia v Leopoldove prispeje k výraznému znižovaniu emisií skleníkových plynov. Spoločnosť SIAD v spolupráci so spoločnosťou Enviral spustili novú technológiu na zachytávanie a skvapalňovanie biogénneho CO2. Na Slovensku ide o unikátnu prevádzku, ktorá pomáha výrazným spôsobom znižovať emisie fosílneho CO2. Emisie sú nahradené z úložiska nerastného pôvodu z hlbinného vrtu. Inštaláciu technológie v Leopoldove vykonala talianska spoločnosť SIAD, ktorá sa zameriava na výrobu potravinárskych, priemyselných plynov, inžinierstvo, zdravotníctvo nielen v Európe alebo po celom svete. „Vďaka tejto technológii sme schopní zachytiť a skvapalniť oxid uhličitý biogénneho pôvodu, čo zabráni ťaženiu oxidu uhličitého fosílneho pôvodu z podzemných zdrojov. Namiesto toho sa zachytí už priamo z výroby našej prevádzky a nevypustí sa voľne do ovzdušia. Tento priaznivý environmentálny efekt v podobe redukcie fosílneho CO₂ nie je vôbec zanedbateľný “, hovorí Ing. Miroslav Sabo Application Engineer SIAD Slovakia spol. s r.o.  

Výrobná kapacita prevádzky je plánovaná na produkciu 40 000 ton potravinárskeho CO₂ biogénneho pôvodu ročne. V druhej fáze projektu dôjde k navýšeniu na 80 000 ton ročne, čo z nej urobí jedinú a najväčšiu prevádzku svojho druhu na Slovensku. Plánovaná produkcia predstavuje približne tretinu celkovej produkcie CO₂, ktoré vyprodukuje spoločnosť Enviral počas výroby bioetanolu. Nahradením týchto 40 000 ton fosílneho CO₂ biogénnym CO₂ sa dosiahne zníženie emisnej stopy bioetanolu, čím sa stane časť vyrobeného bioetanolu emisne neutrálnym, teda dôjde k 100% emisnej úspore.

Inteligentné batériové úložisko šetrí energie a znižuje emisie v budove Tower 115

Administratíva budova Tower 115 v Bratislave využíva inovatívne riešenie založené na veľkom smart batériovom úložisku, ktoré dokáže posúvať spotrebu elektrickej energie v čase, a tým znižovať záťaž na elektrickú sieť. Ročne ušetrí budove 400 ton emisií, čo je viac ako 7 násobok uhlíkovej stopy z výroby batérie.

Batériové úložisko brAIn riadi vyvinutý inteligentný softvér, ktorý nabíja batériu v čase, kedy elektrická sieť potrebuje odber, a vypína nabíjanie automaticky pri preťaženej sieti. Ako uvádza firma Fuergy: „Budova ďalej spotrebúva elektrickú energiu, kedy potrebuje. Úložisko brAIn iba rozhoduje, či pôjde o uskladnenú elektrinu, alebo elektrinu zo siete.“ Batéria nahrádza pri vyvažovaní siete tradičných poskytovateľov podporných služieb – zdroje spaľujúce prevažne fosílne palivá ako ropa alebo zemný plyn. Od prevádzkovateľa siete je možné získať presné údaje, koľko fosílnych zdrojov bolo nahradených. Preukázateľné zníženie emisií CO2 si môže majiteľ vykázať v ESG reporte.  

Budovy môžu znižovať emisie CO2 aj iným spôsobom – šetrným kúrením pomocou spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). „Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 percent tepla. Inak povedané, existuje tu potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ dodáva na záver obchodný riaditeľ Pavel Ulrich zo spoločnosti Almeva.

Zdroj: Botticelli – J. Naščáková

Príspevok OSN hrozí oteplením klímy až o takmer 3 stupne je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Spoločnosť Panattoni zavŕšila prvú fázu výstavby Panattoni Parku Bratislava North významným míľnikom. Tento moderný priemyselný areál práve získal prestížny medzinárodný ekologický certifikát BREEAM New Construction 2016 na úrovni Excellent, čím sa zaradil medzi najlepšie hodnotené stavby na Slovensku.

PRESTÍŽNY PRIEMYSELNÝ AREÁL

Panattoni Park Bratislava North sa nachádza v obci Plavecký Štvrtok, neďaleko Malaciek, a rozprestiera sa na pozemkoch o rozlohe 330 000 štvorcových metrov. Je ďalším logistickým parkom v portfóliu developera, ktorý vďaka použitým technológiám a štandardom úspešne potvrdzuje záväzok spoločnosti k trvalej udržateľnosti priemyselnej výstavby a ochrane životného prostredia. Metodika environmentálneho hodnotenia budov BREEAM pre novostavby predstavuje dobrovoľný štandard, ktorý definuje rámec na poskytovanie vysoko výkonných a zelených budov, ktoré sú zdravšie, zodpovednejšie a majú pozitívny environmentálny a sociálny vplyv.

Spoločnosť Panattoni naďalej pokračuje vo výstavbe trvalo udržateľných budov, ktoré vytvárajú priestor pre podnikanie medzinárodných aj domácich spoločností, ktorým záleží na životnom prostredí. Dnes môže spoločnosť Panattoni s hrdosťou oznamovať certifikát na úrovni Excellent s vynikajúcim hodnotením 76,1%. Znamená to, že areál, haly a ich prevádzka sú šetrné k životnému prostrediu a poskytujú nadštandardné pracovné podmienky pre zamestnancov.

Nechýba ani hmyzí hotel

S cieľom dosiahnuť takto výborné hodnotenie sa v parku implementovala široká škála opatrení. Výsadba biologicky rozmanitej zelene, inštalácia hmyzieho hotela, zosilnená strešná konštrukcia k osadeniu fotovoltaiky a podpora verejnej dopravy sú len niektoré príklady úsilia spoločnosti. Všetky zvolené stavebné materiály boli vybrané aj s ohľadom na environmentálne požiadavky a udržateľnú výstavbu, mnohé majú aj environmentálne vyhlásenie o výrobku (EPD). Haly boli konštruované v lokalite s nižšou ekologickou hodnotou. Napriek tomu bol pri krajinnej zeleni kladený dôraz  na využívanie pôvodných druhov s nízkou údržbou a nízkou spotrebou vody.

„Práve hospodárenie s vodou v rámci projektu Panattoni Park Bratislava North je výnimočné a môže ísť príkladom. Nielen že sa celková denná spotreba pitnej vody znížila o 51,41%, ale navyše v rámci areálu dokážeme zachytiť takmer neuveriteľných 100% množstva dažďových zrážok, ktoré sa následne vsakujú priamo do pôdy. Týmto opatrením sa zabránilo vypúšťaniu dažďovej vody mimo, do kanalizácie, a malý vodný cyklus ostáva prakticky bez porušenia, “ uviedol Erik Ivaničko, riaditeľ Panattoni Slovensko.

Optimálne pracovné prostredie

Panattoni Park Bratislava North ponúka aj jedinečné možnosti pre svojich užívateľov vrátane vonkajšej posilňovne, dedikovaných priestorov na oddych, či možnosti zdieľania automobilov s cieľom znižovať emisie CO2. Použité je efektívne LED osvetlenie a pohoda nájomcov bola optimalizovaná prostredníctvom štúdie komfortu.

Spoločnosť Panattoni v roli dobrého suseda sa zaviazala k aktívnemu prispievaniu k ochrane životného prostredia a podpore miestnej komunity. Developer preto nezaváhal a miestnej škôlke v krízovej situácii prispel darom 30 000 eur. Nezanedbateľná je aj čiastka, ktorá putovala od Panattoni do rozpočtu obce Plavecký Štvrtok, a to vo výške takmer 450 000 eur, ako poplatok za rozvoj obci.  Ďalších 61 000 eur zaplatila spoločnosť vo forme dane z nehnuteľnosti. Projekt priniesol tiež nové pracovné miesta a predstavuje významný subjekt nie len pre prospech obce, ale aj k posilneniu sociálnej stability v širšom kontexte.

Panattoni Park Bratislava North nie je len moderným logistickým centrom, ale aj príkladom, ako môže realitný trh prispievať k udržateľnému rozvoju a kvalitnému pracovnému prostrediu.

Príspevok Výrazný úspech Panattoni na ceste k trvalej udržateľnosti je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

• Globálny HDP v tomto roku spomalí na +2,5 %; v nasledujúcich rokoch sa rovnako očakáva len slabý rast
• Analytici Allianz Trade pripravili globálne hodnotenie 18 odvetví, z ktorých sa zameriame na 5 odvetví kľúčových aj pre slovenských podnikateľov

Globálne výzvy

Globálne ekonomické prostredie čelí viacerým výzvam; výkonnosť stagnuje, mnohé ekonomiky skĺzli do recesie. Predpokladá sa, že rast globálneho HDP sa v roku 2023 spomalí na +2,5 %, čo je pomerne nízka úroveň. Aj v nasledujúcom období čaká vyspelé ekonomiky len slabý rast, konštatujú experti Allianz Trade.

Inflácia a vplyv rastúcich úrokových sadzieb sa podpísali pod negatívny vývoj v mnohých kľúčových sektoroch. Niektoré trpia viac, iné menej. „Výhľad na tento štvrťrok je zlý najmä pre Európu, pričom USA vykazujú mierne zlepšenie. Európske spoločnosti deklarujú znížený optimizmus, mnohé sa obávajú čoraz rizikovejšieho prostredia,“ poznamenalriaditeľ Allianz Trade na Slovensku Peter Mucina.

Záleží však, v ktorej oblasti dané firmy pôsobia a do akej miery bolo ich podnikanie zasiahnuté neistotou posledných mesiacov. Analytici Allianz Trade hodnotili 18 rôznych odvetví z globálneho a regionálneho hľadiska a tu predstavujú päticu kľúčových sektorov, ktorých ďalší vývoj pozorne sledujú aj slovenskí podnikatelia.

Agropotravinárstvo

Invázia na Ukrajinu ovplyvnila globálnu ponuku potravín, ich ceny značne narástli. Nedostatok obilnín a hnojív spolu s pretrvávajúcimi problémami v dodávateľských reťazcoch a meniacou sa klímou sťažili prístup k potravinovým zásobám pre milióny ľudí. Globálne ceny potravín sa zvýšili o 56 % v porovnaní
s koncom roka 2019.

Experti Allianz Trade očakávajú, že cena hnojív zostane relatívne vysoká, čo z krátkodobého hľadiska udrží ceny agrokomodít a potravín na vysokej úrovni. Napriek tomu sa analytici Allianz Trade domnievajú, že rast cien už v roku 2022 vyvrcholil a že rok 2023 by mohol byť zlomovým rokom.

Silné stránky Agropotravinárstva

• Vysoká cenová sila v „upstream“ segmente • Potenciál rastu – ide o strategické odvetvie z dôvodu exponenciálne rastúcej globálnej populácie
• Stabilná spotreba a odolnosť voči inflácii, keďže po potravinách bude vždy dopyt

Slabé stránky Agropotravinárstva

• Zraniteľnosť voči klimatickým zmenám: častejšie záplavy a suchá ovplyvňujú úrodu aj živočíšnu produkciu
• Spracovateľské spoločnosti naďalej zápasia s vysokými nákladmi na energie, dopravu a vstupy
• Nedostatok pracovnej sily, najmä v západnej Európe
• Globálna inflácia zintenzívnila cenovú konkurenciu

Automobilový priemysel

Počet registrácií nových vozidiel sa po prepade začína na všetkých hlavných trhoch opäť zvyšovať. Objednávky zostávajú na dobrej úrovni a automobilky starostlivo kalibrujú rýchlosť výrobných pásov, aby sa zabránilo nadmernej ponuke. K oživeniu sektora prispelo zmiernenie obmedzení v dodávateľských reťazcoch, najmä v oblasti polovodičov.

V roku 2023 Allianz Trade očakáva, že sa na globálny trh dostane približne 84 miliónov áut (medziročný nárast o 7 %). Hlavným rizikovým faktorom je rastúca konkurencia čínskych výrobcov automobilov, pričom najviac ohrozené sú európske firmy.

Silné stránky automobilového priemyslu

• Záujem spotrebiteľov o elektrické vozidlá a nové služby mobility
• Štátna podpora prechodu na elektromobilitu
• Stále nízka penetrácia automobilov na rozvíjajúcich sa trhoch
• Nadbytočné kapacity eliminované v minulých rokoch

Slabé stránky automobilového priemyslu

• Zraniteľné dodávateľské reťazce (najmä elektronika)
• Vysoké investície do elektrických vozidiel sa vrátia až po určitom čase
• Vzostup čínskych výrobcov automobilov mení konkurenčné prostredie
• Rastúce náklady na financovanie

Stavebníctvo

Odvetvie stavebníctva prechádza významnými zmenami a transformáciou. Dopyt po výstavbe rastie, čo je spôsobené faktormi ako urbanizácia, demografia a zvýšené verejné aj súkromné investície do infraštruktúry. Očakáva sa, že celosvetová stavebná produkcia vzrastie do roku 2030 na 15,5 bilióna dolárov a na čele budú tri krajiny (Čína, USA a India), ktorých podiel bude predstavovať až okolo 60 % globálneho rastu.

Silné stránky stavebníctva

• Vysoký dopyt v dôsledku urbanizácie a populačného rastu • Zvýšené investície do rozvoja infraštruktúry
• Rastúci dôraz na udržateľnosť a zelenú výstavbu
• Rozvoj inteligentných miest tlačí na pokrok v stavebníctve

Slabé stránky stavebníctva

• Vysoko cyklický sektor
• Výzvy v oblasti kontroly nákladov a riadenia termínov
• Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v odvetví
• Regulačné a environmentálne výzvy

Energetika

Energetický sektor sa v súčasnosti nachádza na križovatke a nastáva významný posun smerom k investíciám do čistej energie napriek tomu, že globálna ekonomika zostáva vo veľkej miere závislá od fosílnych palív. Odhaduje sa, že do energetiky sa v roku 2023 investuje približne 2,8 bilióna dolárov, z toho viac ako 1,7 bilióna má ísť do čistej energie vrátane obnoviteľných zdrojov.

V prípade ropy a plynu sa predpokladá, že celosvetový dopyt po rope dosiahne v roku 2024 viac ako 100 miliónov barelov denne (mb/d), čo je nárast z 91,2 mb/d v roku 2020, a to vďaka vyššej spotrebe v rozvojových ekonomikách, najmä v Ázii. V dôsledku kolísania cien ropy, geopolitického napätia a prebiehajúcej energetickej transformácie zostáva výhľad globálneho obchodu s ropou a plynom neistý. Tento sektor je ale aj naďalej ziskový, pričom v roku 2022 vygeneroval zisky okolo 4 biliónov dolárov.

Silné stránky energetiky

• Zvýšené investície do čistej energie
• Zlepšené hospodárenie v čase vysokých a nestálych cien fosílnych palív
• Posilnená politická podpora prostredníctvom rôznych nástrojov
• Zosúladenie cieľov v oblasti klímy a energetickej bezpečnosti

Slabé stránky energetiky

• Geografická nerovnováha v investíciách
• Slabá infraštruktúra elektrickej siete v mnohých ekonomikách vrátane USA
• Neistota týkajúca sa dlhodobého dopytu po fosílnych palivách
• Vysoké počiatočné výdavky potrebné na investície do čistej energie
• Vysoké požiadavky na financovanie
• Zraniteľnosť voči geopolitickým rizikám

Strojárstvo

Strojárstvo, ako jedno z najcyklickejších odvetví, býva počas ekonomického útlmu alebo recesie často tvrdo a rýchlo zasiahnuté. Tak to bolo aj počas poklesu spojeného s pandémiou v roku 2020, keď tržby medziročne klesli v priemere o 10 %. Obnova po pandémii však bola viditeľná, keďže mnohí zákazníci na koncových trhoch oživili svoju produkciu a zvýšili počet nových objednávok. Dôsledkom toho tržby vyskočili približne o 16 % v roku 2021 a o 13 % v roku 2022.

Tržby a zisky boli v roku 2022 na pozitívnej úrovni vďaka veľkému množstvu nových objednávok. Tie posunuli objem nevybavených objednávok na dovtedy nevídanú úroveň, čo zaistilo vysoký objem produkcie a tržby aj v roku 2023. Napriek tomu, že dopyt v Európe a Číne teraz klesá, v Indii a USA sú obchodné aktivity silné vďaka obrovským vládnym investíciám do infraštruktúry, ktoré podporujú dopyt
po ťažkých zariadeniach.

Silné stránky strojárstva

• Silný potenciál rastu v oblasti robotiky a automatizácie • Dopyt iných odvetví po efektívnosti prináša veľkú príležitosť na získanie svojho podielu na trhu • Rôznorodosť klientov a trhov vo všetkých regiónoch a v rôznych druhoch podnikania

Slabé stránky strojárstva

• Vysoko cyklické odvetvie so značným vplyvom na spoločnosti počas recesie
• Zložité a rozdrobené dodávateľské reťazce, ktoré robia toto odvetvie zraniteľným v obdobiach obmedzených dodávok
• Kapitálovo náročné odvetvie s potrebou investícií do výskumu a vývoja
• Opatrný prístup k nákupu komodít (napríklad hliník, meď oceľ, nikel), ktorých ceny boli v poslednom čase značne nestabilné

^{Allianz Trade je svetovým lídrom v poistení pohľadávok a uznávaným špecialistom v oblasti záruk, inkasa, štruktúrovaných obchodných úverov a politického rizika. Naša vlastná informačná sieť analyzuje denné zmeny v solventnosti viac ako 80 miliónov spoločností. Spoločnostiam poskytujeme istotu v obchodovaní zabezpečením ich platieb. V prípade nedobytných pohľadávok klienta poskytujeme kompenzáciu, ale čo je dôležitejšie, v prvom rade pomáhame vyhnúť sa nedobytným pohľadávkam. Vždy, keď poskytujeme poistenie pohľadávok alebo iné finančné riešenia, našou prioritou je prediktívna ochrana. Keď však príde niečo neočakávané, náš úverový rating AA znamená, že máme zdroje podporované spoločnosťou Allianz na kompenzácie a udržanie podnikania klientov. Allianz Trade so sídlom v Paríži pôsobí v 52 krajinách s 5 500 zamestnancami. V roku 2021 bol náš konsolidovaný obrat 2,9 miliardy eur a poistené obchodné transakcie predstavovali globálne expozíciu 931 miliárd EUR. Pre viac informácií, prosíme, navštívte allianz-trade.sk.}

Príspevok Čo nás čaká najbližší štvrťrok? Kľúčové odvetvia a ich silné a slabé stránky je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v apríli 2023 medziročne vyššie o  14,2 % a medzimesačne klesli o 2,3 %. Pozitívnym trendom vývoja je, že dynamika rastu cien sa vo väčšine výrobných odvetví spomaľuje. 

Naďalej najvyšší rast cien bol v oblasti energetiky (v dodávke elektriny a plynu), medziročný rast v apríli dosiahol viac ako 33 %, v predošlých mesiacoch však prekračoval 55 %. Vo váhovo dôležitých odvetviach slovenského priemyslu – v produkcii dopravných prostriedkov boli ceny medziročne vyššie o 7,4 % a vo výrobe z gumy a plastu o 17,4 %. Naopak, medziročne lacnejšie boli výrobné ceny v produkcií kovov a kovových konštrukcií o 6,3 % a tiež v spracovaní ropných produktov o 22,5 %.

V súhrne za štyri mesiace roka 2023 tuzemské výrobné ceny v priemysle vzrástli o 15,1 %.

Článok pokračuje pod reklamou

Živočíšne výrobky drahšie o 1/4

Rast cien poľnohospodárskych výrobkov v apríli medziročne výrazne spomalil na 9,1 %, je to len polovičná hodnota ako v predošlých mesiacoch. Rastlinné výrobky dokonca medziročne zlacneli o 8 %, tento výsledok najviac ovplyvnil pokles cien obilnín o 15,2 %. Ceny živočíšnych výrobkov boli drahšie takmer o 24 %, čo je o tretinu nižšia hodnota oproti medziročným rastom v predošlých mesiacoch. Slepačie konzumné vajcia boli naďalej medziročne drahšie o viac ako 70 %, rast cien surového kravského mlieka sa znížil na 28 %.

Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 22,1 %, pričom ceny rastlinných výrobkov boli vyššie o 12,3 % a živočíšnych výrobkov o 32,7 %.

Zdroj: Štatistický úrad SR / úprava redakcia

Príspevok Ceny v priemysle a poľnohospodárstve naďalej stúpajú, len pozvoľnejšie je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Energie patrili medzi suroviny, ktorým sa na začiatku roka nedarilo. Cena severomorského Brentu klesla za prvé 3 mesiace roka o 5,3 % k úrovni 79,70 dolárov za barel. Texaský ropný Benchmark WTI stratil 5,5 % na záverečných 75,10 dolárov za barel. Výrazne viac klesali ceny plynu. Na konci kvartálu strácal mesačný kontrakt na burze v Holandsku 40,2 % na úroveň 47 eur/MWh. V priebehu marca sa však dostal až na cenu 39 eur/MWh. Jednalo sa o najnižšiu cenu od augusta 2021. Ceny elektriny naďalej kopírovali ceny plynu. Mesačný kontrakt elektriny na burze v Lipsku stratil 41,3 % na cenu 145 eur/MWh. Jednalo sa o najnižšiu cenu od februára 2022.

Cena uhlia spadla takmer o 40 %

Padala aj cena uhlia. V Rotterdame sme sa dočkali poklesu o 39,6 % na 138 dolárov za tonu. Prevažná väčšina poklesu sa však odohrala už v januári a od začiatku februára vidíme stagnáciu na tejto komodite. K nižším cenám energií výrazne pomohol teplejší priebeh zimy a tiež pokles rizikovej averzie v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Ceny energetických komodít vrátane uhlia či palivového dreva pre domácnosti sa v posledných mesiacoch držali vysokých úrovní a klesali iba zvoľna. Pokles cien by mal v priebehu jarných mesiacov pokračovať a s nákupom na ďalšiu vykurovaciu sezónu by sa tak nemalo ponáhľať. Nedá sa však očakávať, že by ceny padli na úrovne pred vojnou na Ukrajine. Tie by mohli priniesť snáď len hlboké recesie, na ktorú však aktuálne ekonomické dáta neukazujú.

Článok pokračuje pod reklamou

Zlato, meď a hliník rástli, ostatné kovy poklesli

Na priemyselných kovoch sme sa dočkali iného príbehu ako na energiách. Rast sa však netýkal celého trhu. Pozornosť si zaslúži najviac obchodovaná meď, ktorá na burze v Londýne pridala 7,2 % na 9000 dolárov za tonu. Na hliníku sme však boli svedkami iba 1,5 % rastu na 2 413 dolárov za tonu. Naopak cena niklu padla o výrazných 20 % na 23 900 dolárov za tonu. Jednalo sa o najnižšiu úroveň od začiatku novembra minulého roka. Od kovov sa v posledných mesiacoch čakalo viac kvôli hospodárskemu oživeniu Číny. Toto oživenie sa však zatiaľ týka hlavne spotrebiteľského sektora.

Z drahých kovov sme sa dočkali výrazného rastu ceny zlata, ktoré v reakcii na bankovú krízu dokonca úspešne atakovalo úroveň 2000 dolárov. V prvom kvartáli pridalo 7,2 % a mesiac končilo na úrovni 1 950 dolárov za uncu. Išlo o najvyššiu úroveň od marca minulého roku, keď zlato útočilo na historický rekord kvôli rizikovej averzii spojenej s ruskou agresiou na Ukrajinu. Na zvýšené riziko naopak nereagovalo striebro, ktoré stratilo 1,2 % a marec končilo na cene 23,70 dolárov za uncu.Čo sa týka poľnohospodárskych komodít, tak tu sme boli svedkami pokračovania upokojenia situácie na obilninách. Cena pšenice poklesla v prvých mesiacoch roka o výrazných 12 % na 6,95 dolárov za bušel. A cena kukurice stratila 1,9 % na 6,65 dolárov za bušel. Naopak sme sa dočkali výrazného nárastu ceny cukru na newyorskej komoditnej burze. Táto komodita pridala 11 % na 22 amerických centov za libru. Cena kávy vzrástla o 2 % na 170 amerických centov za libru.

Zdroj: Jiří Tyleček, analytik XTB / úprava redakcia

Príspevok Komoditné trhy v januári stagnovali, výrazne však poklesli ceny energií je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Priemyselná produkcia (zmena objemu produkcie je v naturálnom vyjadrení a údaje sú očistené o vplyv počtu pracovných dni) SR v januári 2023 medziročne poklesla o 8,6 %; priemysel len mierne utlmil tempo výrazného zaostávania z decembra, kedy pokles dosiahol dvojcifernú hodnotu (-10,7 %). Priemysel bol v poklese už štvrtý mesiac za sebou, pričom tretí mesiac útlm prekračoval hodnotu 8 %.

Vrátili sme sa pár rokov naspäť

Aktuálne slovenský priemysel v januári 2023 vyprodukoval len o  2,3 % vyššiu hodnotu ako priemerne v r. 2015. Bol to najnižší januárový výkon od roku 2017. Porovnanie s priemerom roku 2015 (tzv. bázický index) umožňuje objektívne zhodnotenie výkonu odvetia v dlhšom časovom období. Celkovo z 15 sledovaných odvetví slovenského priemyslu väčšina vyprodukovala menej ako v januári pred rokom. 

V rámci priemyselnej výroby najvýznamnejší bol medziročný pokles vo výrobe z gumy a plastu o 13,3 %, (príspevok -1,30 percentuálneho bodu/p. b). Nasledoval vplyv poklesu vo výrobe počítačových a elektronických výrobkov o 33,2 % (príspevok -1 p. b).

Článok pokračuje pod reklamou

V dvoch najväčších odvetviach priemyselnej výroby produkcia tiež spomalila, ale len mierne, vo výrobe dopravných prostriedkov o 0,5 % a vo výrobe kovov o 3,1 %. Od výraznejšieho prepadu priemysel chránil rast najmä vo výrobe elektrických zariadení o 4,4 % (príspevok +0,33 p. b.) a potom rasty do 5 % v odvetviach s malým podielom v štruktúre slovenského priemyslu ako vo výrobe textilu, odevov a z kože, alebo vo výrobe ropných produktov vrátane koksu.

O desatinu menšia spotreba

Z hľadiska štruktúry podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne o pätinu (viac ako 20 %) klesla produkcia súvisiaca s energetikou a tiež produkcia predmetov dlhodobej spotreby, o desatinu (viac ako 10 %) sa znížila aj medzispotreba. Mierny pokles do 2 % sa prejavil aj v produkcii investičných prostriedkov, ako aj v produkcii predmetov krátkodobej spotreby. Medzimesačne (oproti decembru 2022) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 1,5 %.

Zdroj: Štatistický úrad / úprava redakcia

Príspevok Slovenský priemysel aj v januári produkoval takmer o desatinu menej ako pred rokom je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.