Odosielanie newsletterov v praxi

Pri zasielaní newsletterov dochádza k spracúvaniu osobných údajov dotknutých osôb (zákazníkov) zo strany prevádzkovateľa (podnikateľa, predávajúceho, dodávateľa). Štandardne sa spracúvajú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, e-mailová adresa. Je preto potrebné vysporiadať sa s problematikou spracúvania osobných údajov v tejto oblasti.

Prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe relevantného právneho základu, ktorý vyplýva z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov – GDPR). Môže ním byť napríklad súhlas dotknutej osoby, plnenie zmluvy, zákonná povinnosť prevádzkovateľa či jeho oprávnený záujem.

1. Oprávnený záujem prevádzkovateľa

Vychádzajúc z GDPR, spracúvanie osobných údajov na účely priameho marketingu možno považovať za oprávnený záujem.

Avšak pri zasielaní noviniek možno oprávnený záujem ako právny základ pre spracúvanie osobných údajov použiť iba vo vzťahu k existujúcim zákazníkom, pokiaľ kontaktné údaje zákazníka boli získané v súvislosti s predchádzajúcim predajom tovaru alebo služieb prevádzkovateľa a tiež v súlade s osobitnými právnymi predpismi.

Čo to vlastne znamená? Prevádzkovateľ nemôže svojvoľne posielať newsletter akýmkoľvek zákazníkom či potenciálnym zákazníkom. Rovnako nemôže za takýmto účelom využívať akékoľvek dostupné databázy. Oprávnený záujem na jeho strane môže existovať len vtedy, ak oslovuje existujúcich zákazníkov pod podmienkou, že im ponúka obdobné tovary alebo služby ako boli tie, ktoré si už zákazník u neho predtým objednal.

Príklad:
Ak prevádzkovateľ predáva na e-shope rôzne kategórie tovarov, napríklad odevy a bižutériu, databáza vlastných zákazníkov musí byť rozdelená tak, aby boli newslettre zasielané iba v tej kategórii, v ktorej si zákazník zakúpil tovar, t.j. zákazníkovi, ktorý si objednal šaty, nemožno zasielať reklamu či novinky týkajúce sa bižutérie.

Zároveň zákazníkovi musia byť poskytnuté všetky informácie týkajúce sa spracúvania osobných údajov, najmä kto ich spracúva, aké údaje sa spracúvajú, po akú dobu, za akým účelom, aké má dotknutá osoba práva a pod. Všetky náležitosti, ktoré majú informácie obsahovať sú uvedené v článku 13 a 14 GDPR. Preto odporúčame oboznámiť sa s uvedenými ustanoveniami a nastaviť procesy tak, aby plnenie povinnosti poskytovania informácií bolo v súlade s nimi.

K uvedenému dopĺňame aj to, že ak sa na zasielanie reklamných noviniek používa aplikácia MailChimp, je potrebné vysporiadať sa aj s otázkou prenosu osobných údajov mimo Európskej únie.

Voči vyššie uvedenému spracúvaniu osobných údajov má zákazník ako dotknutá osoba vždy právo namietať. Ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu na účely priameho marketingu, osobné údaje sa už na také účely nesmú spracúvať.
V tomto smere odporúčame, aby v každom e-maili bola zákazníkovi poskytnutá možnosť odhlásiť sa z odberu newslettera.
V prípade, ak sú dodržané uvedené podmienky, prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe jeho oprávneného záujmu.

2. Súhlas dotknutej osoby

Pokiaľ však nejde o zasielanie noviniek existujúcim zákazníkom zamerané na vlastné podobné tovary či služby, ako tie, ktoré si už zákazník objednal, kúpil či využil, je nevyhnutné, aby prevádzkovateľ získal od dotknutej osoby súhlas so spracúvaním jej osobných údajov.

V prípade, že by súhlas dotknutej osoby prevádzkovateľ nezískal a newsletter by takej osobe zasielal, jednalo by sa o tzv. nevyžiadanú poštu (spam) a také konanie prevádzkovateľa by mohlo byť sankcionované finančnými pokutami, ktoré vedia zaťažiť jeho rozpočet.
Súhlas dotknutej osoby na marketingový účel, resp. účel zasielania noviniek musí spĺňať nasledujúce kritériá. Súhlas musí byť

• preukázateľný – prevádzkovateľ musí byť schopný vždy preukázať, že mu zákazník súhlas udelil,
• výslovný – zákazník musí vykonať aktivitu, ktorou vyjadrí, že má záujem o zasielanie newsletterov. Napríklad zaškrtne políčko (checkbox) s popisom „Súhlasím s odberom newsletteru“. Vopred zaškrtnuté/označené políčko alebo nečinnosť zákazníka by sa preto nemali pokladať za platne daný súhlas.,
• slobodný a dobrovoľný –k súhlasu nemôže byť zákazník akokoľvek nútený. Zákazník samostatne a slobodne zváži či má alebo nemá záujem súhlas udeliť. Zákazník má vždy možnosť súhlas neudeliť a neudelenie súhlasu nemôže byť spojené s nepriaznivými následkami (napr. že sa mu tak znemožní objednať si tovar či službu).,
• informovaný – pri získavaní osobných údajov musí prevádzkovateľ dotknutej osobe poskytnúť informácie týkajúce sa spracúvania osobných údajov, na ktoré sme poukázali vyššie a ktoré vyplývajú z článku 13 a 14 GDPR. Odporúčame priamo pri zaškrtávacom políčku umiestniť aktívny odkaz na dané informácie, ktoré prevádzkovateľ zverejní na svojej webovej stránke.,
• jednoznačný a konkrétny – súhlas by mal byť formulovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o jeho obsahu, resp. čo sa ním má dosiahnuť. Tiež by sa mal vzťahovať na všetky spracovateľské činnosti vykonávané prevádzkovateľom na konkrétny účel. Ak sa spracúvanie vykonáva na viaceré účely, súhlas by sa mal udeliť na všetky tieto účely.

Dotknutá osoba má právo svoj súhlas kedykoľvek odvolať. Odvolanie súhlasu však nemá vplyv na zákonnosť spracúvania pred jeho odvolaním.

Odvolanie súhlasu musí byť také jednoduché ako jeho poskytnutie. Znamená to, že ak zákazník zaškrtával políčko, čím prejavil súhlas so spracúvaním osobných údajov, mal by mať možnosť odvolať súhlas takým istým spôsobom. Veľmi osvedčený model je v každom e-maili poskytnúť zákazníkovi možnosť zrušiť odber noviniek. Od okamihu zrušenia odberu prevádzkovateľ nie je oprávnený zákazníkovi zasielať reklamné e-maili. 

Záverom poukazujeme na to, že predtým ako zašlete svojmu existujúcemu alebo potenciálnemu zákazníkovi newsletter, posúďte na akom právnom základe by ste spracúvali jeho osobné údaje spojené zo zasielaním noviniek.

Všeobecne platí, že pri existujúcich zákazníkoch môžete zasielať novinky týkajúce sa podobných tovarov či služieb, ako si už predtým objednali, a to na základe oprávneného záujmu. V ostatných prípadoch je potrebný súhlas dotknutej osoby.

Okrem toho pri nastavení interných procesov pre zasielanie newsletterov odporúčame vychádzať z viacerých právnych predpisov, najmä z GDPR, ale aj napríklad zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách). 
 
Veríme, že sa vám podarí zosúladiť vaše podnikanie a vykonávané činnosti s vyššie uvedenými odporúčaniami a právnymi predpismi a zasielanie noviniek pre zákazníkov bude pre obidve strany prínosom.

Máte otázky k téme GDPR? Pridajte sa do diskusného fóra => GDPR – ochrana osobných údajov

Príspevok JUDr. Zuzana Niederlandová: Odber a odosielanie NEWSLETTEROV (hromadných e-mailov) podľa GDPR a aktuálnej legislatívy je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

V tomto článku sa zameriame na užšiu oblasť týkajúcu sa osobných údajov vychádzajúcu z nastavení GDPR, konkrétne na problematiku fotografií zamestnancov v rámci pracovného pomeru.

Spracúvanie fotografií zamestnancov je v súčasnosti bežnou spracovateľskou operáciou

Denne sa v pracovnom prostredí stretávame so zamestnaneckými preukazmi či vizitkami s vyobrazením tváre, s prezentačnými fotografiami, ktoré sú zverejňované napr. na webových stránkach zamestnávateľa či na sociálnych sieťach alebo intranete, ako aj s inými fotografiami vyhotovenými na firemných akciách, teambuildingoch, školeniach a pod.
Pokiaľ fotografie nemajú povahu biometrických údajov, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim spracúvania, považujeme ich za bežné osobné údaje.

Zamestnávateľ by mal pred samotným spracúvaním fotografií objasniť, kedy bude fotografia vyhotovená, na čo bude použitá a akým spôsobom, kde a po akú dobu bude zobrazovaná/zverejňovaná.
Na základe čoho však môže zamestnávateľ spracúvať/zverejňovať fotografie zamestnancov? V zmysle GDPR prichádzajú do úvahy viaceré právne základy, najmä

–       súhlas zamestnanca,

–       oprávnený záujem zamestnávateľa,

–       plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je zamestnanec,

–       zákonná povinnosť zamestnávateľa.

1. Súhlas dotknutej osoby (zamestnanca) musí byť jasným prejavom jeho vôle. Súhlas predstavuje slobodné, konkrétne, informované, jednoznačné a bezpodmienečné vyjadrenie zamestnanca k spracúvaniu osobných údajov na konkrétny účel.

Z pojmových znakov súhlasu je teda pravdepodobné, že v pracovnom pomere, ktorého typickým znakom je vzťah „nadriadenosti“ a „podriadenosti“, resp. vykonávania závislej práce zamestnancom na základe pokynov zamestnávateľa, bude náročné splniť všetky požiadavky na platný súhlas so spracovaním osobných údajov. Tie sa viažu najmä na jeho dobrovoľnosť a bezpodmienečnosť.

Zamestnávateľ nemôže ovplyvňovať rozhodovanie zamestnanca či poskytne alebo neposkytne súhlas so spracúvaním osobných údajov. Tiež nemôže zamestnanca zastrašovať negatívnymi následkami spojenými s prípadným neudelením súhlasu.

Je potrebné pamätať aj na to, že súhlas je vždy odvolateľný, čo pre mnohých zamestnávateľov môže spôsobovať v praxi komplikácie.

Prioritu by preto mali mať iné právne základy a iba ak tie nemožno uplatniť, je vhodné pristúpiť k súhlasu zamestnanca.

Na druhej strane je však súhlas v niektorých prípadoch veľmi žiaducim spôsobom, na základe ktorého možno zákonne spracúvať osobné údaje. Súhlas je potrebné vyžiadať od zamestnanca napríklad pred zverejnením fotografií z firemného večierka na webovej stránke zamestnávateľa či na sociálnych sieťach, prípadne intranete.

Súhlas sa javí ako vhodný právny základ napríklad aj v prípade, keď sa má zverejniť fotografia zamestnanca vo firemnom časopise. Aj v týchto prípadoch však odporúčame najskôr posúdiť či neexistuje iný právny základ, na základe ktorého by mohlo dôjsť k spracúvaniu osobných údajov.

2. Ďalším právnym základom, ktorý môže zamestnávateľ pri spracúvaní osobných údajov využiť, je jeho oprávnený záujem. Oprávnený záujem zamestnávateľa je taký záujem, nad ktorým neprevažujú záujmy alebo základné práva a slobody zamestnanca.

Pri posudzovaní oprávneného záujmu by mal zamestnávateľ v prvom rade zistiť či jeho záujem je skutočne oprávnený, t.j. v súlade s právnym poriadkom. Oprávnený záujem by mal byť reálny a aktuálny. Zároveň nemôže byť špekulatívny a musí súvisieť so stanoveným účelom. Oprávnený záujem by mal byť dostatočne špecifický na to, aby sa mohol vykonať tzv. test proporcionality voči záujmom a základným právam a slobodám zamestnancov.

Znamená to, že sa vykoná akési váženie záujmov zamestnávateľa na jednej strane a záujmov, práv a slobôd zamestnanca na strane druhej. Aby zamestnávateľ mohol uplatniť oprávnený záujem ako právny základ spracúvania, nemôžu práva a slobody zamestnanca prevažovať nad záujmami zamestnávateľa.

Príkladom spracúvania fotografií zamestnancov postavenom na oprávnenom záujme zamestnávateľa môže byť spracúvanie týkajúce sa evidencie dochádzky zamestnancov alebo pri regulovaní vstupu zamestnancov do vyhradených priestorov.

3. Ako sme vyššie spomínali, právnym základom spracúvania osobných údajov zamestnancov môže byť aj zmluva. V právnom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom to bude spravidla pracovná zmluva. Ak sa v nej priamo vymedzia presné podmienky, za akých dochádza k vyhotovovaniu a spracúvaniu snímok zamestnancov, môže byť veľmi vhodným právnym základom na spracúvanie osobných údajov.

V pracovnej zmluve by mal byť priamo vymedzený účel spracúvania (zverejnenia) fotografií, napríklad už spomínaná propagácia zamestnávateľa na webovej stránke či na sociálnej sieti, vydávanie firemného časopisu, vydanie zamestnaneckého preukazu, evidencia dochádzky zamestnanca a pod.

4. V niektorých prípadoch zamestnávateľ nemusí skúmať oprávnený záujem ani vyžadovať súhlas či čerpať zo zmluvného dokumentu. Je tomu tak vtedy, keď priamo zákon ustanovuje, že spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa.

Upozorňujeme však na to, že fotografia zamestnanca štandardne nepatrí medzi osobné údaje, ktoré je zamestnávateľ oprávnený zverejniť na základe zákona. Výnimku predstavujú služobné preukazy zamestnancov SBS služieb či štátnych zamestnancov, pri ktorých je právnym základom na spracúvanie fotografií osobitný zákon (napr. zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti a zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe).

Vyššie sme načrtli najbežnejšie právne základy pre spracúvanie fotografií zamestnancov
Súčasne treba mať vždy na pamäti, že akékoľvek spracúvanie osobných údajov, t.j. aj spracúvanie fotografií zamestnancov, vždy musí reflektovať základné zásady stanovené GDPR, a to najmä zákonnosť, spravodlivosť, transparentnosť, nevyhnutnosť, minimalizáciu údajov a minimalizáciu uchovávania.

Dávame do pozornosti aj to, že zamestnávateľ si musí voči zamestnancom splniť informačnú povinnosť podľa čl. 13 GDPR. Tiež je potrebné nastaviť interné postupy tak, aby boli v plnom rozsahu zachované práva zamestnanca podľa GDPR.

Netreba tiež zabúdať na to, že okrem ochrany osobných údajov sa na fotografiu zamestnanca vzťahuje aj ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, prípadne ochrana pred neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi podľa Trestného zákona.

Spracúvanie fotografií zamestnancov má svoje špecifiká

Je preto potrebné porozumieť dotknutým ustanoveniam GDPR a osobitným zákonom upravujúcim ochranu osobných údajov a následne ich uplatňovať v praxi. Veríme, že v tomto smere Vám vedia byť vyššie uvedené riadky nápomocné.

Máte otázky k téme GDPR? Pridajte sa do diskusného fóra => GDPR – ochrana osobných údajov

Príspevok JUDr. Zuzana Niederlandová: Spracúvanie fotografií zamestnancov z pohľadu GDPR je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Zmluvou uzavretou na diaľku sa rozumie zmluva medzi predávajúcim (pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania) a spotrebiteľom (pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho

sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom:

a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, splniť voči spotrebiteľovi informačnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.

Informácie určené spotrebiteľovi majú byť oznámené jasne a zrozumiteľne

Musia obsahovať najmä údaje o vlastnostiach predávaného tovaru alebo charaktere poskytovanej služby, identifikačné údaje predávajúceho, cenové, poplatkové, platobné a dodacie podmienky, tiež údaj o trvaní zmluvy a ak je zmluva uzatváraná na dobu neurčitú, údaj o možnosti jej vypovedania.

Okrem toho, spotrebiteľovi sa musí oznámiť informácia o právach, podmienkach a následkoch súvisiacich s odstúpením od zmluvy, ako aj podmienky reklamácie, poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady a v neposlednom rade údaj o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov podľa zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

Predávajúci je zároveň povinný uviesť na svojom webovom sídle odkaz na platformu alternatívneho riešenia sporov, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. (nájdete ho aj na https://ec.europa.eu)

Vyššie uvedený výpočet povinných náležitostí predzmluvných informácií nie je konečný. Zákon ustanovuje aj ďalšie, ktoré je potrebné do predzmluvnej dokumentácie zahrnúť.

Jedna z podstatných častí informácií sa týka poučenia ohľadom odstúpenia od zmluvy

Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, odlišuje tieto zmluvy od tých „klasických“.

V prvom rade spotrebiteľ musí dostať informáciu o práve odstúpiť od zmluvy, o podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní tohto práva, ďalej mu musí byť poskytnutý formulár na odstúpenie od zmluvy a musí byť oboznámený s tým, že ak odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu.

Súčasťou poučenia musí byť aj informácia o tom, kedy spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, prípadne kedy právo na odstúpenie od zmluvy stráca. V tejto súvislosti poukazujeme na špeciálnu úpravu zmlúv, ktorých predmetom je poskytovanie služieb.

Ak sa má začať poskytovať služba pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo ak spotrebiteľ o poskytovanie služby pred uplynutím takej lehoty požiada, predávajúci je povinný poučiť spotrebiteľa o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty určenej na odstúpenie, stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy.

Predávajúci je povinný za týmto účelom vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený o možnosti zániku práva na odstúpenie. Ak spotrebiteľ súhlas poskytol a od zmluvy odstúpil, je povinný predávajúcemu uhradiť iba cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy.

Ak predávajúci riadne a včas poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy, spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru, uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

Všetky predzmluvné informácie musí predávajúci poskytnúť svojmu zákazníkovi či klientovi

Ktorý je spotrebiteľom, v zákonom predpísanej forme. Informácie pred uzavretím zmluvy na diaľku sa poskytujú spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie. Ak sa tieto informácie poskytujú na trvanlivom nosiči, musia byť pre spotrebiteľa čitateľné.

Trvanlivým nosičom je najmä papier, e-mail, USB kľúč, CD, DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača. Upozorňujeme, že trvanlivým nosičom nie je webová stránka.

Informácie pred uzavretím zmluvy mimo prevádzkových priestorov sa poskytujú v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči.

Predzmluvné informácie tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov predávajúceho

A môžu byť zmenené iba s výslovným súhlasom oboch zmluvných strán. Predávajúci je povinný bezodkladne po uzavretí zmluvy uzavretej na diaľku, najneskôr však spolu s dodaním tovaru, poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči.

Potvrdenie musí obsahovať všetky zákonné predzmluvné informácie, ak sa tieto neposkytli už pred uzavretím zmluvy. Ak sa jedná o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, bezodkladne po jej uzavretí sa spotrebiteľovi odovzdá jej vyhotovenie alebo potvrdenie o jej uzavretí, a to v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči.

V obidvoch prípadoch musí byť súčasťou odovzdávaných dokumentov aj potvrdenie o udelení súhlasu spotrebiteľa so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, samozrejme za predpokladu, že bol taký súhlas udelený.

Načrtnutá úprava sa môže na prvý pohľad zdať zmätočná a náročná

Je však potrebné dbať na plnenie si povinností súvisiacich s uzavieraním „diaľkových“ zmlúv, inak predávajúcemu hrozí uloženie finančnej sankcie, v niektorých prípadoch až do výšky 33.000 EUR, prípadne dvojnásobok pri opakovanom porušení.

Viac informácií, najmä o právach a povinnostiach spotrebiteľa a predávajúceho, nájdete priamo v zákone č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorého súčasťou je aj vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy.

Príspevok Odborník radí: Zmluvy uzatvárané na diaľku a mimo prevádzkových priestorov je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.