Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Povinnosť registrovať sa pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovarov z iného členského štátu podľa § 7 zákona o DPH vzniká týmto osobám:

• zdaniteľným osobám, ktoré nie sú registrované pre DPH v SR, tj. v tuzemsku (napr. obchodná spoločnosť, ktorá nie je platiteľom DPH),
• právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nevykonáva ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH – napr. rozpočtová alebo príspevková organizácia),

ak tieto osoby nadobudnú tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorého nadobudnutím celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárom roku  14 000 eur.

Do tejto hodnoty sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený, okrem hodnoty nadobudnutého nového dopravného prostriedku a hodnoty nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie v zmysle § 11 zákona o DPH nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Aby nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu bolo predmetom dane, musia byť splnené tieto podmienky:

• nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
• nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
• dodávateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
• tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, pričom prepravu tovaru môže vykonať dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa,
• nadobudnutie tovaru je za odplatu.

Príklad:

S.r.o., ktorá nie je registrovaná pre DPH, nadobudla v období od januára 2020 do novembra 2020 tovar od maďarského dodávateľa, ktorý je v Maďarsku identifikovaný pre daň, v celkovej hodnote bez DPH 6 300 eur. Tovar si aj sama z Maďarska do tuzemska prepravila. V decembri 2020 si s.r.o. plánuje kúpiť nový dopravný prostriedok v hodnote 11 000 eur z Nemecka, pričom predávajúci je osobou identifikovanou pre daň v Nemecku. S.r.o. si nový dopravný prostriedok dovezie na vlastné náklady do SR ešte v roku 2020. Celková hodnota tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu síce prekročí hranicu 14 000 eur, ale spoločnosť nemá povinnosť registrovať sa podľa § 7 zákona o DPH, pretože do hodnoty nadobudnutého tovaru v SR sa nezapočítava hodnota nového dopravného prostriedku. Spoločnosti však vzniká povinnosť odviesť daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v súlade s § 11 ods. 3 a podať daňové priznanie k DPH v súlade s § 78 ods. 3 zákona o DPH; povinnosť registrácie jej však nevzniká. V daňovom priznaní zaškrtne na prvej strane možnosť „Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona“.

Žiadosť o registráciu sa podáva ešte pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Nadobúdateľ sa môže aj dobrovoľne registrovať pre daň a zdaňovať nadobudnutie tovaru ešte pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur. Túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 zákona o DPH. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadkov 06 a 08. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tovar zo zahraničia prijala. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

Prijatie služby v tuzemsku z iného členského štátu

Ak zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu dodá do tuzemska služby slovenskému zákazníkovi – zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň je slovenský zákazník v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Medzi služby, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, patria napr. služby právne, účtovnícke, kultúrne, tlmočnícke, reklamné, skladovacie, služby prenájmu dopravných prostriedkov na obdobie dlhšie ako 30 dní, inžinierske služby okrem služieb spojených s nehnuteľnosťou, baliace, skladovacie, športové, sprostredkovateľské, prepravné služby, ak sú dodané zdaniteľnej osobe atď.

Osobou povinnou platiť daň pri prijatí služby je aj zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť (za nesplnenie registračnej povinnosti daňový úrad uloží pokutu v zmysle § 155 zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní, a to v sume od 60 eur do 20 000 eur).

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Registráciou podľa § 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Zdaniteľná osoba má povinnosť zaplatiť daň z prijatej služby, ale nemá nárok na odpočítanie dane.

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne pri prijatí služby z iného členského štátu zdaniteľnej osobe povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla pre DPH si táto osoba musí služby z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, objednávať pod týmto číslom,
• pri prijatí služby má povinnosť odviesť daň v SR podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH (dodávateľ z iného členského štátu nebude v takomto prípade uvádzať na faktúre sumu DPH), avšak nemá nárok na odpočítanie dane,
• pri prijatí služby je povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pričom podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Príklad – faktúra za reklamné služby od spoločnosti Facebook:

Živnostník – neplatiteľ DPH plánuje objednať od spoločnosti Facebook (registrovaná pre daň v Írsku) reklamné služby na propagovanie svojej činnosti. Pre posúdenie registračnej povinnosti je potrebné určiť miesto dodania služby. Miesto dodania reklamnej služby sa v danom prípade určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, t.j. tuzemsko. Ešte pred objednaním týchto služieb mu vzniká povinnosť podať na miestne príslušnom daňovom úrade žiadosť o registráciu za platiteľa dane podľa § 7a. Po registrácii na daňovom úrade živnostník oznámi spoločnosti Facebook svoje IČ DPH. Facebook vystaví faktúru bez DPH,  živnostník si sumu sám vypočíta, uvedie do daňového priznania a zároveň v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatí, ak jej suma prevyšuje 5 eur.

Príklad 1: suma faktúry je 30 eur, z toho DPH 20 % predstavuje 6 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tejto lehote aj daň zaplatiť.

Príklad. 2: suma faktúry je 18 eur, z toho DPH predstavuje 3,60 eur – živnostník je povinný podať daňové priznanie do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale povinnosť zaplatiť daň mu nevzniká.

Daň z prijatej služby v tuzemsku z iného členského štátu vstupuje do daňového priznania do riadku 12. Daňové priznanie sa podáva iba za mesiace, kedy zdaniteľná osoba tieto služby prijala a teda jej vznikla daňová povinnosť. Nevzniká povinnosť podať kontrolný výkaz.

V prípade častých prípadov, kedy zdaniteľná osoba nadobúda tovar, resp. prijíma služby zo zahraničia, stojí za zváženie dobrovoľná registrácia za platiteľa DPH podľa § 4, kedy má platiteľ dane právo na tzv. „samozdanenie“.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu 

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby.

Je dôležité upozorniť, že miesto dodania sa musí posudzovať výlučne podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, tzn. nemôže sa posudzovať podľa § 15 ods. 2 (dodanie služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe, napr. súkromná osoba), ani podľa § 16 (napr. služby viažuce sa k nehnuteľnosti).

Registráciou podľa § 7a zákona o DPH vznikne zdaniteľnej osobe pri dodaní služby do iného členského štátu povinnosť:

• po pridelení identifikačného čísla bude zdaniteľná osoba dodávať služby pod týmto číslom,
• podá súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok v zmysle a § 80 ods. 3 zákona o DPH do 25 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom dodala služby, pri ktorých je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• uviesť na faktúru slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca služby,
• vedie záznamy v zmysle § 70 zákona o DPH o dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

Dodanie služby z tuzemska do iného členského štátu nevstupuje do daňového priznania. Celkovú sumu služieb, ktoré boli poskytnuté osobe registrovanej pre DPH v inom členskom štáte a jej IČ DPH uvedie zdaniteľná osoba v súhrnnom výkaze a na jeho základe môže daňový úrad overiť výšku dane, ktorú je povinný zaplatiť prijímateľ služby vo svojom členskom štáte.

Príklad – faktúra za prenajatie webovej stránky na účely online inzercie vystavená spoločnosti Google:

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľom dane, prostredníctvom služby Google AdSense prenajíma reklamný priestor na svojej webovej stránke spoločnosti Google (registrovaná pre daň v Írsku). Podľa § 15 ods. 1 zákon o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, tj. Írsko. Slovenská spoločnosť je povinná registrovať sa podľa § 7a ešte pred dodaním tejto služby. Následne vystaví faktúru spoločnosti Google bez DPH, ktorá je osobou povinnou platiť daň (na faktúre uvedie informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“). Vlastník webovej stránky nie je povinný podať daňové priznanie z dôvodu poskytnutia takejto služby, jeho povinnosťou je však podať súhrnný výkaz do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení štvrťroku, v ktorom bola služba poskytnutá.  

Príklad – prepravné služby do iného členského štátu:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu nemeckému podnikateľovi s prideleným IČ DPH v Nemecku.

1: Preprava bude smerovať zo Slovenska do Nemecka – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Slovenskému podnikateľovi vzniká povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH podľa § 7a ešte pred dodaním služby.

2: Preprava bude smerovať zo Slovenska na Ukrajinu – miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi dvomi zdaniteľnými osobami sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde má príjemca služby sídlo – Nemecko. Ak je prepravná služba spojená s vývozom tovaru oslobodená od dane v Nemecku (ako u nás § 47 ods. 6 zákona o DPH), slovenský podnikateľ nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH. O daňových povinnostiach v Nemecku je vhodné sa informovať.

Príklad – prepravné služby do tretích štátov:

Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH poskytne prepravu ukrajinskému podnikateľovi s prideleným IČ DPH na Ukrajine.

1: Preprava smeruje zo Slovenska na Ukrajinu – v prípade poskytnutia prepravnej služby pre zdaniteľnú osobu z tretieho štátu sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

2: 1: Preprava smeruje zo Slovenska do Maďarska – aj v tomto prípade sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto je tam, kde je príjemca služby usadený, t.j. v treťom štáte. Pretože služba nemá miesto dodania v inom členskom štáte, ale v treťom štáte, zdaniteľná osoba nie je povinná sa registrovať pre daň v zmysle § 7a zákona o DPH.

Registrácia a pridelenie IČ DPH podľa § 7 a § 7a

Hodnota prijatých resp. poskytnutých služieb nie je rozhodujúca, t.j. zdaniteľná osoba sa v zmysle vyššie uvedeného musí registrovať pred prijatím alebo poskytnutím služby bez ohľadu na hodnotu prijatej alebo dodanej služby.

Daňový úrad je povinný osobu podľa § 7 a § 7a registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

Registráciou podľa § 7 zákona o DPH sa daná osoba nestáva platiteľom dane, aj keď má pridelené IČ DPH. Má povinnosť zaplatiť daň z nadobudnutia tovaru v SR z iného členského štátu, avšak nemá nárok na odpočítanie dane.  Zároveň ak osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH, dodá službu alebo tovar s miestom dodania v tuzemsku tuzemskému platiteľovi, takéto dodanie nezdaňuje, ale si hodnotu dodaných tovarov a služieb sčítava pre účely prípadnej registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Ak osoba, ktorá už je registrovaná na daň podľa § 7a zákona o DPH, ide nadobúdať tovar z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku dosiahne hodnotu 14 000 eur, bude tento objednávať pod IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené podľa § 7a zákona o DPH a následne má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru.

Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH nadobúda tovar od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, ktorým celková hodnota nadobudnutých tovarov v kalendárnom roku nedosiahne hodnotu 14 000 eur, môže pri nadobudnutí tovaru postupovať nasledovne:

• neoznámi dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru s daňou svojho členského štátu a nadobúdateľ nemá povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru,
• oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH a teda sa rozhodne, že bude dobrovoľne zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur; dodávateľ bude fakturovať dodávku tovaru bez DPH a nadobúdateľ má povinnosť odviesť daň v SR z nadobudnutého tovaru.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva:

• podľa § 7, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a (t.j. z titulu dodania/prijatia služieb do/z iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby),
• podľa § 7a, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7,
• ak už je osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 4, § 4a, § 5, § 6,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dodanie je v tuzemsku oslobodené od dane,
• ak zdaniteľná osoba nadobúda tovar, ktorého dovoz do tuzemska by bol oslobodený od dane
• ak prijme službu, ktorá je v tuzemsku oslobodená od dane resp. dodá službu, ktorá je v členskom štáte príjemcu služby oslobodená od dane,
• ak prijme službu od osoby z tretieho štátu resp. dodá službu osobe z tretieho štátu,
• ak prijme službu alebo tovar od nezdaniteľnej osoby alebo dodá službu alebo tovar nezdaniteľnej osobe,
• prijme alebo dodá službu, pri ktorej sa miesto dodania neurčí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa iných ustanovení zákona o DPH (podľa § 16, resp. podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre správne posúdenie povinnosti registrovať sa na daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH je potrebné posúdiť najmä postavenie zúčastnených osôb (či ide o zdaniteľné osoby, platiteľov DPH) a miesto dodania tovaru alebo služby.

Internetové nákupy a predaj čakajú daňové zmeny

Príspevok Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Dokonca nemusíte ani viesť žiadne účtovníctvo. Aké povinnosti vyplývajú podnikateľom v súvislosti s vystavovaním daňových dokladov?

Čo je to faktúra

V úvode je dôležité ozrejmiť, že pojem faktúra sa bežne používa aj v prípadoch, keď o faktúru v pravom zmysle slova nejde.

Pojem faktúra je uvedený v § 71 zákona o DPH, pričom faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (napr. dobropis).

Postavenie papierových a elektronických faktúr je rovnocenné. Podstatné je, aby sa každá faktúra dala jednoznačné spojiť s konkrétnym zdaniteľným obchodom, t.j. dodaním tovaru alebo služby. Dodávateľ vyžaduje na základe vystavenej faktúry odplatu od odberateľa a odberateľ si môže na základe faktúry nárokovať odpočítanie zaplatenej DPH.

Elektronická faktúra

Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74, je vydaná len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte, na akom sa zdaniteľné osoby vopred dohodli, napr. xml, pdf. Súhlas na vydanie elektronickej faktúry môže byť vyjadrený písomne, v zmluve, e-mailom, alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany zákazníka alebo jej úhradou.

Ak teda zákazník uhradí prijatú elektronickú faktúru, samotná úhrada takto vystavenej faktúry znamená, že súhlasil s jej vydaním v elektronickej podobe. Elektronickú faktúru si môže zákazník aj sám stiahnuť napr. z webovej stránky predávajúceho po zadaní prihlasovacích údajov, tzn. nemusí dôjsť k zaslaniu faktúry zákazníkovi, ale zákazník len obdrží informáciu o vyhotovení faktúry.

Vystavenie faktúry – kto má povinnosť

V praxi môže nastať situácia, že zákazník vystavenie faktúry nepotrebuje, ale dodávateľ je v zmysle zákona o DPH povinný ju vystaviť. Osoby povinné vyhotoviť faktúru sú uvedené v § 72 zákona o DPH:

1. Platiteľ DPH pri:

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (okrem dodaní tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42),

b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane (s výnimkou poisťovacích a finančných služieb),

c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e) dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 43,

f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),

g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

h) dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb v zmysle § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b;

2. Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby;

3. Zahraničná osoba z tretieho štátu pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní;

4. Zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku;

5. Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru. Predávajúci je oprávnený podať daňové priznanie a DPH si odpočítať (§ 52), povinnosť platiť DPH má kupujúci v inom členskom štáte (miesto spotreby).

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba, ak medzi dodávateľom a odberateľom je vopred uzavretá písomná dohoda o vystavovaní faktúr. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Vystavená faktúra ako účtovný doklad

Každé vystavenie faktúry je zároveň účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve a bez ohľadu na postavenie predávajúceho a kupujúceho musí obsahovať tieto náležitosti:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia.

Povinné náležitosti faktúry vystavenej platiteľom DPH sú uvedené v § 74 zákona o DPH.

Každý účtovný doklad musí spĺňať zároveň náležitosti

A to v zmysle § 3a Obchodného zákonníka:

1. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
2. právnu formu právnickej osoby,
3. identifikačné číslo, ak je pridelené,
4. označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu v prípade podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov.

Vystavenie faktúry a jej súčasti

Je dôležité spomenúť, že vystavenie faktúry by nemalo byť bez akéhokoľvek podkladu a nemala by existovať ako samostatný dokument (je potrebné na to myslieť aj pri archivácii účtovných dokladov).

Súčasťou vystavenej faktúry môže byť napr. zmluva, objednávka, doklad o vykonaní platby, doklad o uskutočnení prepravy tovaru, fotografie z vykonania služby, dodací list, potvrdenie o vydaní tovaru zo skladu/príjme tovaru na sklad apod.

Kto môže vystaviť faktúru

Vystavenie faktúry za dodaný tovar alebo službu môže vyhotoviť aj neplatiteľ DPH. Takáto faktúra ale nebude obsahovať všetky povinné obsahové náležitosti v zmysle § 74, napr. IČ DPH zdaniteľnej osoby – dodávateľa, základ dane a sadzbu dane – uvedie sa vždy iba cena bez dane (nezáleží, či je odberateľ platiteľom DPH alebo nie je).

Je dobrým zvykom uvádzať na vystavenej faktúre informáciu „Nie sme platiteľom DPH.“ Dokonca môže faktúru vystaviť aj fyzická osoba – občan (nepodnikateľ). Zákon nič také nezakazuje a je potrebné na takúto faktúru nazerať len ako na doklad, ktorým sa fyzická osoba – nepodnikateľ dožaduje úhrady záväzku v dohodnutej lehote splatnosti (napr. fyzická osoba – občan pomôže podnikateľovi so sťahovaním).

• ODPORÚČAME: Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH

Zatiaľ čo neplatiteľ DPH musí vystaviť „faktúru“ bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje (keďže sa riadi zákonom o účtovníctve), platiteľ DPH sa riadi lehotami uvedenými v § 73  a faktúru vystaví do 15 dní:

1. odo dňa dodania tovaru alebo služby,
2. odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá,
3. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa § 43,
4. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte,
5. od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1.

Účtovníctvo vs. Daňová evidencia vs. Paušálne výdavky

Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

1. podnikateľ, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri,
2. fyzická osoba – živnostník,
3. občianske združenie, jeho organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
4. cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú.

Všetky ostatné účtovné jednotky sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Obsahové náležitosti účtovného dokladu sú spomenuté vyššie (§ 10 zákona o účtovníctve). Zjednodušene povedané, z účtovného dokladu musí vyplývať kto, komu, za akú sumu, za čo a  kedy.

Podnikateľ – neplatiteľ DPH, ktorý sa rozhodol viesť daňovú evidenciu (pozn. aj platiteľ DPH môže viesť daňovú evidenciu) alebo si uplatňovať paušálne výdavky, nepostupuje podľa zákona o účtovníctve (nepovažuje sa za účtovnú jednotku, k daňovému priznaniu nie je povinný doložiť účtovnú závierku), ani podľa zákona o DPH. Znamená to teda, že nie je povinný vystavovať účtovné, resp. daňové doklady za dodaný tovar alebo službu?

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, resp. jej skrátenú formu pri tzv. paušálnych výdavkoch, v tejto evidencii okrem iného eviduje príjmy v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve. Takýto doklad teda musí obsahovať:

1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Bankový výpis

Nie je vylúčené, že všetky tieto náležitosti obsahuje aj výpis z účtu v banke. Ten môže byť prípadne doplnený iným dokladom, napr. objednávkou, z ktorej je zrejmé kto, koľko a za čo zaplatil konkrétnu sumu na výpise z účtu. Vyššie uvedené náležitosti účtovného dokladu môže mať, a zvyčajne aj má, zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim a teda, ak zmluva existuje v písomnej forme, možno ju využiť aj ako doklad do daňovej evidencie.

Ak je kupujúcim iný podnikateľ, s najväčšou pravdepodobnosťou bude vyžadovať k vykonanej platbe účtovný doklad. Daňovým výdavkom živnostníka môže byť totiž iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov a je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, pokiaľ nie je zákonom vylúčený z daňových výdavkov alebo pokiaľ nie je jeho výška limitovaná.

Povinné údaje na doklade o kúpe

Ak je kupujúcim súkromná osoba, tá ma právo na doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby a predajca je povinný tento doklad vyhotoviť.  V doklade musí byť podľa § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa uvedené:

1. obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
2. adresa prevádzkarne,
3. dátum predaja,
4. názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
5. cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

Ak sa zákazník dohodne s predávajúcim, že zákazník doklad nepotrebuje, jeho právo na reklamáciu tým nie je dotknuté. Zákazník však musí vedieť v prípade reklamácie preukázať,  o aký výrobok ide, že výrobok bol zakúpený u konkrétneho predajcu a že je ešte v záruke. Nie je zákonom stanovené, akým dokladom to má preukázať.

Spotrebiteľské kúpne zmluvy upravuje Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa.

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ide o výnimočne predĺženú lehotu na podanie daňového priznania s ohľadom na stále aktuálnu pandémiu COVID-19. Finančná správa uviedla informáciu, že predvyplnené tlačivá nebudú k dispozícii ako tomu bolo v minulosti, použite náš postup a uľahčite si vyplnenie formuláru DzMV.

UPOZORNENIE: Pre zdaňovacie obdobie 2020 nebude daňovníkom vygenerované a predvyplnené daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, nakoľko generovanie sa vykonáva na základe údajov z posledného platného daňového priznania, ktoré má rovnaký formulár. Nový elektronický formulár  DMVv20 má rozdielne riadkové kontroly ako elektronický formulár DMVv15 za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

zdroj: Finančná správa

Daň z motorových vozidiel (DzMV)

Používaním automobilu na podnikanie podľa § 2 zákona o dani z motorových vozidiel sa má na mysli:

a) skutočné používanie vozidla na podnikanie,

b) účtovanie o vozidle podľa zákona o účtovníctve,

c) evidovanie vozidla v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

d) uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo

e) používanie vozidla na podnikanie daňovníkom, ktorý je skutočným užívateľom vozidla alebo je zamestnávateľom a zamestnancom vypláca cestovné náhrady za použitie vlastného vozidla.

Kedy podnikateľ skutočne používa vozidlo na podnikanie?

Úplne zjednodušene povedané, ak ho používa na dosahovanie alebo zabezpečenie svojich príjmov. Platí pritom, že podnikateľ nemusí vozidlo používať na podnikanie každý deň, stačí iba úmysel sústavne vykonávať podnikateľskú činnosť (napr. podnikateľ nemôže používať vozidlo na podnikanie počas celého roka kvôli povinnosti uzatvoriť prevádzky, povinnosť podať daňové priznanie trvá).

Spôsob účtovania, evidovania príjmov a uplatňovania výdavkov pritom nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel. 

Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, tj. aj vozidlo evidované na Slovensku, ale používané na podnikanie v zahraničí, je predmetom dane. 

Daňou z motorových vozidiel sa zdaňujú motorové a prípojné vozidlá kategórie:

L1e až L7e – motocykle, trojkolky, štvorkolky

M1 – osobný automobil

M2 a M3 – autobusy

N1 až N3 – nákladné vozidlá

O1 až O4 – prípojné vozidlá

Kategórie vozidiel sú uvedené v § 4 zákona 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a v nariadení EÚ 2018/858. Predmetom dane nie je napr. traktor, pracovný stroj, snežný skúter a pod., ani historické alebo športové vozidlo (§127 ods. 6, ods. 8 a ods. 9 zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ani špeciálne vozidlo v zmysle vyhlášky č. 133/2018 Z.z.  (určené na vykonávanie špeciálnych činností bez možnosti prepravy, napr. obytný automobil). 

Článok pokračuje pod reklamou

Od dane je oslobodené vozidlo:

a) diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť – daňové priznanie sa nepodáva,

b) záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany – oslobodenie od dane sa uplatňuje v daňovom priznaní,

c) osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme – oslobodenie od dane sa uplatňuje v daňovom priznaní,

d) používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe – je dôležité sledovať účel podnikania daňovníka, t.j. dosahovanie a udržanie príjmov z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; oslobodenie od dane sa uplatňuje v daňovom priznaní.

V praxi môže nastať situácia, že vozidlo síce je predmetom dane, ale je od dane oslobodené, tj. vypočítaná daň v daňovom priznaní bude nula a napriek tomu je daňovník povinný podať daňové priznanie. Oslobodenie od dane sa v daňovom priznaní uvádza na riadku 11. Ak bolo vozidlo oslobodené od dane počas celého zdaňovacieho obdobia, daňovník už ďalšie riadky v priznaní nevypĺňa.

Za vozidlá, ktoré sú predmetom dane, platí daň daňovník, teda fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade – podnikateľ používa svoje vlastné vozidlo na podnikanie,

b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku – daňovníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej táto organizačná zložka patrí,

c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená – daňovníkom je skutočný užívateľ vozidla,

d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie – daňovníkom je skutočný užívateľ vozidla, napr. živnostník používa na podnikanie automobil, ktorý patrí jeho manželke, ktorá nepodniká, 

e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie – napr. daňovníkom je prevádzkovateľ taxislužby, ktorý vypláca taxikárom cestovné náhrady a taxikári nepoužívajú svoje súkromné vozidlá na ďalšie podnikanie.

Pre správe určenie základu dane je potrebné vychádzať z technického preukazu. Základom dane môže byť:

1. výkon motora v kW – ak ide o vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil),
2. zdvihový objem valcov motora v cm3 – ak ide o osobné vozidlo kategórie L a M1,
3. najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu – ak ide o úžitkové vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4.

V daňovom priznaní sa vypĺňajú riadky 06, 07, 08, 09. 

Novelou zákona účinnou od 1.12.2020 došlo k úprave ustanovení týkajúcich sa sadzby dane. Ročné sadzby dane sú uvedené v prílohe č. 1 a prílohe č. 1a. V daňovom priznaní sa sadzba dane uvádza na riadku 12. Pre zdaňovacie obdobie 2020 už daňovník nezaraďuje v daňovom priznaní ťahač a osobitne náves do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane, než do akej by patrili podľa najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade.

Pre zníženie alebo zvýšenie ročnej sadzby dane podľa § 7 je dôležité uviesť správny dátum na riadku 01 „Dátum prvej evidencie vozidla“, keďže ročná sadzba dane sa upravuje v závislosti od mesiaca prvej evidencie. Údaj o prvej evidencii vozidla je uvedený v riadku B osvedčenia o evidencii časť II. 

Ročná sadzba dane sa pre vozidlá kategórie L, M1, N1, N2, O1 až O3

a) zníži o 25 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,

b) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,

c) zníži o 15 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,

d) použije počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),

e) zvýši o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),

f) zvýši o 20 % po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e).

Ročná sadzba dane sa pre úžitkové vozidlá kategórie M2, M3 a N3

a) zníži o 50 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla,

b) zníži o 40 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov,

c) zníži o 30 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov,

d) zníži o 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až c),

e) zníži o 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až d),

f) použije po uplynutí súčtu počtu kalendárnych mesiacov podľa písmen a) až e).

Napríklad: Vozidlo sa začne používať na podnikanie dňa 1.10.2020. Dátum vzniku daňovej povinnosti je 1.10.2020. Ročná sadzba dane sa od 1.10.2020 do 30.9.2023 zníži o 25 %, od 1.10.2023 do 30.9.2026 zníži o 20 %, od 1.10.2026 do 30.9.2029 zníži o 15 %. Až odo dňa 1.10.2029 sa bude používať na výpočet dane ročná sadzba dane v plnej výške. 

Ročná sadzba dane sa pre úžitkové vozidlá kategórie O4 zníži o 60 %.

Ročná sadzba dane sa zníži o 50 % pre

a) hybridné motorové vozidlo (v dokladoch je uvedený druh paliva/zdroj energie HEV alebo PHEV),

b) motorové vozidlo s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG),

c) motorové vozidlo na vodíkový pohon.

Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane zníži o 50 %. Kombinovanou dopravou sa rozumie premiestňovanie tovaru, počas ktorého cestné nákladné vozidlo, príves, náves s ťahačom alebo bez neho, výmenná nadstavba alebo prepravný kontajner použije v počiatočnom alebo konečnom úseku trasy cestu a na inom úseku trasy železničnú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu alebo námornú dopravu

Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní na riadkoch 13 a 15.

Dátum vzniku a zániku daňovej povinnosti sa uvádza na riadku 02 v daňovom priznaní. Ak daňová povinnosť trvá z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, riadok 02 sa nevypĺňa. 

Daňovník vyplňuje vznik / zánik daňovej povinnosti iba vtedy, ak pri vozidle vznikla / zanikla daňová povinnosť v zdaňovacom období iba raz. 

Príklad: Podnikateľ začal používať vozidlo na podnikanie odo dňa 1.7.2019. Na riadku 02 v daňovom priznaní za rok 2019 uvedie dátum vzniku daňovej povinnosti 1.7.2019. V daňovom priznaní za rok 2020 daňovník už riadok 02 nebude vypĺňať. 

Ak pri vozidle v priebehu zdaňovacieho obdobia opakovane vznikla a zanikla daňová povinnosť, tieto riadky daňovník nevypĺňa, ale opakované dátumy vzniku a zániku daňovej povinnosti daňovník uvádza v oddiele VII. – Poznámky.

Článok pokračuje pod reklamou

Kedy vzniká daňová povinnosť?

Všeobecne vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti, tj. v ktorom sa začalo auto používať na podnikanie. Platia dve výnimky:

1. daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie;
2. daňová povinnosť vzniká novému daňovníkovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene v osobe daňovníka, ak k zmene v osobe daňovníka dôjde počas toho istého kalendárneho mesiaca pri tom istom predmete dane. 

Treba zdôrazniť, že žiadne vozidlo nemôže byť predmetom dane viac ako 12 kalendárnych mesiacov. To platí aj vtedy, keď dôjde k zmene v osobe daňovníka v priebehu kalendárneho mesiaca, a aj vtedy, keď tomu istému daňovníkovi zanikne daňová povinnosť a zároveň opätovne vznikne daňová povinnosť na ten istý predmet dane. 

Napríkad: Podnikateľ ukončí podnikanie dňa 1.6.2020 a následne 30.6.2020 sa rozhodne živnosť opäť založiť. Za obdobie 1.1.2020 – 30.6.2020 je povinný podať jedno daňové priznanie v lehote do 31.7.2020 a za obdobie 1.7.2020 – 31.12.2020 je povinný podať druhé daňové priznanie.

K zániku daňovej povinnosti dochádza v posledný deň mesiaca, v ktorom došlo k

a) vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike,

b) ukončeniu alebo prerušeniu podnikania, 

c) vydaniu potvrdenia orgánom Policajného zboru o odcudzení vozidla,

d) zániku daňovníka bez likvidácie,

e) vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla,

f) ukončeniu použitia vozidla daňovníkom, ktorý je skutočným užívateľom vozidla alebo zamestnávateľom vyplácajúcim cestovné náhrady zamestnancom, ktorí používajú vlastné vozidlo.

V súvislosti s prerušením podnikania došlo k zmene zákona s účinnosťou od 1.1.2020. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa zánik daňovej povinnosti týkal iba ukončenia podnikania. Od 1.1.2020 platí stav, že napr. ak v priebehu zdaňovacieho obdobia podnikateľ preruší živnosť a o pár mesiacov aj živnosť ukončí, daňovník si vysporiada daň z motorových vozidiel v lehote jeden mesiac už od konca mesiaca, kedy došlo k prerušeniu živnosti. Ak neskôr živnosť ukončí, nemusí už podávať daňové priznanie. 

Napríklad: Podnikateľ preruší živnosť dňa 25.9.2020, následne dňa 25.12.2020 živnosť ukončí. Lehota na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel uplynie dňa 31.10.2020 a zdaňovacie obdobie bude od 1.1.2020 do 30.9.2020. 

Ak sa auto nepoužíva na podnikanie počas celého roka, tzn. ani jeden deň v zdaňovacom období o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla, daňová povinnosť zaniká 31.12. predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia a v lehote do 31.1. po uplynutí zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať Oznámenie o zániku daňovej povinnosti. V tomto prípade sa daňové priznanie nepodáva. 

Napríklad: Vozidlo bolo naposledy používané na podnikanie v roku 2019 a celý rok 2020 nebolo o ňom účtované, ani neboli uplatňované žiadne výdavky s ním súvisiace. Daňovník podá do 31.1.2021 oznámenie o zániku daňovej povinnosti. Daňovník nie je povinný v priebehu roka 2020 urobiť žiaden úkon. 

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2020 sa podáva miestne príslušnému daňovému úradu na tlačive s označením DMVv20.

Zákon jasne špecifikuje situácie, v akej lehote je daňovník povinný podať daňové priznanie:

1. do 31.3.2021 za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1.1.2020 a končia najneskôr 28.2.2021;
2. ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia;
3. ak je na majetok daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, sa podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia;
4. ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia,
5. ak daňovník ukončil alebo prerušil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia,
6. ak daňovník zomrie počas zdaňovacieho obdobia alebo po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote na podanie daňového priznania, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, je povinný podať dedič do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel.

V lehote na podanie daňového priznania je daň aj splatná, ak presiahne sumu 5 eur.

Na účely stanovenia povinnosti platiť preddavky na daň sa na riadku 40 v daňovom priznaní uvádza predpokladaná daň (súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a nie je oslobodené od dane).

Podľa výšky predpokladanej dane sa určuje povinnosť daňovníka platiť preddavky na daň, ktoré môžu byť:

1. mesačné – ak predpokladaná daň presiahne 8 300 eur,
2. štvrťročné – ak predpokladaná daň presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur.

Daňovník vyrovná daň v lehote na podanie daňového priznania.

Daň z motorových vozidiel – forma podania

Ak je daňovník povinný doručovať finančnej správe podania elektronicky, vyplnené daňové priznanie odošle elektronicky. Daňovníci, ktorí nie sú povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky, môžu poslať daňové priznanie poštou alebo ho odovzdať osobne do podateľne na miestne príslušnom daňovom úrade.

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod) je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Daňové priznanie

Fyzické osoby

Fyzické osoby môžu podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „DPFO“) na tlačive:

1. Typ A – podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby len zo závislej činnosti a nie sú od dane oslobodené, alebo
2. Typ B – podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a nie sú oslobodené od dane, tzn. daňovník, ktorý má okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy, alebo má iba príjmy odlišné od príjmov zo závislej činnosti.

• ODPORÚČAME: Daňové priznanie: Finančná správa zverejnila prvé elektronické formuláre

Fyzická osoba je podľa § 32 povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak za rok 2020:

1. dosiahla zdaniteľný príjem vyšší ako 2 207,10 eur,
2. dosiahla zdaniteľný príjem nižší ako 2 207,10 eur, ale vykazuje daňovú stratu,
3. dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti vyššie ako 2 207,10 eur, ak plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane,
4. dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti vyššie ako 2 207,10 eur, ak plynú zo zdrojov v zahraničí,
5. dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti vyššie ako 2 207,10 eur, ak nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,
6. dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti vyššie ako 2 207,10 eur, ak daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania,
7. dosiahla zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti vyššie ako 2 207,10 eur, ak je daňovník povinný zvýšiť základ dane v prípade predčasného výberu z doplnkového dôchodkového sporenia a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie,
8. daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
9. daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a pri ktorých sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

Osoby, ktoré nie sú povinné podať daňové priznanie k DPFO, sú vymenované v § 32 ods. 4, napr. osoby, ktoré poberali iba príjmy oslobodené od dane.

Daňové priznanie k DPFO môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie, ale je to preňho výhodnejšie, pretože mu vznikne nárok na vrátenie preplatku (daňový úrad na žiadosť daňovníka vráti preplatok, ktorého suma je vyššia ako 5 eur), napr.:

• zamestnanec, ktorý dosiahol v roku 2020 zdaniteľný príjem nižší ako 2207,10 eur a  v daňovom priznaní si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške,
• študent zamestnaný na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý dosiahol v roku 2020 zdaniteľný príjem nižší ako 2207,10 eur a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň,
• poberateľ starobného dôchodku, ktorý dosiahol v roku 2020 zdaniteľný príjem nižší ako 2207,10 eur a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň,
• daňovník, ktorý bol časť roka na materskej alebo rodičovskej dovolenke a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti na území Slovenskej republiky nižší ako 2207,10 eur a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň,
• daňovník, ktorý bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti v celkovej sume nižšej ako 2207,10 eur a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň,
• daňovník, ktorý bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti a poberal príjem v celkovej sume nižšej ako 2207,10 eur a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň,

Právnické osoby

Právnické osoby podávajú daňové priznanie k dani z príjmov (ďalej „DPPO“) podľa § 41. Aj tu platia výnimky a daňové priznanie k DPPO nie je povinný podať:

1. daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,
2. občianske združenia, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b), napr. členské príspevky,
3. rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
4. daňovník, ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) (napr. výnosy z kostolných zbierok a cirkevných úkonov) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Článok pokračuje pod reklamou

Lehoty na podávanie

Daňové priznanie k DPFO a k DPPO sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2020 uplynie dňa 31.3.2021. V tejto lehote je daň aj splatná.

• ODPORÚČAME: Elektronický formulár daňových priznaní pre právnické osoby je už zverejnený

Lehotu na podanie daňového priznania DPFO a DPPO možno predĺžiť na základe oznámenia, ktoré podá daňovník príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. V prípade doručenia tohto oznámenia sa lehota predlžuje najviac o tri celé kalendárne mesiace (do 30.6.2021)  alebo najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov daňovníka sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (do 30.9.2021). Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená.

V prípade nepodania daňového priznania v zákonnej lehote hrozí daňovníkovi pokuta vo výške od 30 eur do 16 000 eur.

V nadväznosti na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie platené do Sociálnej poisťovne môže byť v niektorých prípadoch výhodné podať daňové priznanie k DPFO neskôr v predĺženej lehote.

Príklad 1: Daňovník založil živnosť v priebehu roka 2020. Ak je daňové priznanie k DPFO za rok 2020 podané v riadnej lehote do 31.3.2021 a zdaniteľný príjem z podnikania je vyšší ako 6 552 eur, povinnosť platiť poistenie do Sociálnej poisťovne vznikne od 1.7.2021. Ak fyzická osoba využije predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2020, povinnosť platiť odvody vznikne až 1.10.2021. V tomto prípade je ale potrebné zvážiť fakt, že fyzická osoba nebude oprávnená čerpať napr. nemocenské a ošetrovné (keďže nebude nemocensky poistená osoba).

Príklad 2: Daňovník bude v nasledujúcom roku povinný platiť poistenie do Sociálnej poisťovne vo vyššej sume než doposiaľ. Neskorším podaním daňového priznania k DPFO si vie jednoducho posunúť túto povinnosť a začať platiť vyššie odvody do Sociálnej poisťovne až od 1.10.2021.  

Ak však daňovníkovi vznikne v budúcom roku povinnosť platiť poistenie do Sociálnej poisťovne v nižšej sume ako doposiaľ, je preňho výhodné podať daňové priznanie v riadnej lehote. Odvody v nižšej sume bude povinný platiť už od 1.7.2021. Táto situácia nastane, ak daňovníkovi poklesli „tržby“ v minulom zdaňovacom období.

Základ dane z príjmov FO

Mení sa výpočet základu dane fyzickej osoby (§ 4 ods. 1), ktorá má zároveň aj príjem zo závislej činnosti aj príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V nadväznosti na § 11 ods. 13 si daňovník najprv odpočíta nezdaniteľnú časť základu dane od príjmov zo závislej činnosti. Čiastkový základ dane z aktívneho podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 sa zníži o nezdaniteľnú časť základu dane len v tom prípade, ak nezdaniteľná časť základu dane prevyšuje čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti.

Preddavky na daň

Od roku 2020 sa zvyšuje hranica pre povinnosť platiť preddavky na daň zo sumy 2 500 eur na sumu 5 000 eur aj pre fyzické osoby aj pre právnické osoby:

• Mesačné preddavky na daň z príjmov platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti.
• Štvrťročné preddavky na daň z príjmov platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti.

Preddavkové obdobie začína 1.4.2021 a končí 31.3.2022, ak nejde o daňovníka s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania.

Napr. Daňovník má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do 30.6.2021. Nové preddavkové obdobie trvá od 1.7.2021. Zároveň platí, že ak daňovníkovi vznikla povinnosť platiť preddavky na daň aj na základe daňového priznania za rok 2019, musí platiť tieto preddavky až do 30.6.2021.

V § 42 ods. 8 sa zjednotila lehota splatnosti vyrovnania preddavkov na daň u nových daňovníkov s ostatnými daňovníkmi. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná každý daňovník do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní, tzn. ak je lehota na podanie daňového priznania 31.3.2021, vyrovnanie je splatné do 30.4.2021. (Pozn.: Do 31.12.2019 daňovník, ktorý podával daňové priznanie prvýkrát, sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovnal v lehote na podanie daňového priznania).

Ak daňovník predpokladá v nasledujúcom zdaňovacom období daň v sume nižšej než je celková suma preddavkov na daň, môže požiadať správcu dane o určenie preddavkov inak. Súčasťou žiadosti musí byť účtovná závierka alebo finančná analýza a uvedenie dôvodu, kvôli ktorému sa žiada určenie platiť preddavky v inej výške ako to vyplýva z podaného daňového priznania. Podanie žiadosti je bezplatné a robí sa cez všeobecné podanie. 

• Informácie k téme: VZOR ZMLUVY O VEDENÍ ÚČTOVNÍCTVA platný pre rok 2021 od JUDr. Patrika Benčíka

Nezdaniteľná časť základu dane

Fyzická osoba si môže základ dane v roku 2020 znížiť o nezdaniteľnú časť § 11 v týchto sumách:

1. na daňovníka v sume 4 414,20 eur, ak je jeho základ dane (súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) menej ako 19 506,56 eur,
2. na manželku/manžela v maximálnej sume 4 035,84 eur,
3. na doplnkové dôchodkové sporenie v maximálnej sume 180 eur,
4. preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou v úhrne najviac do výšky 50 eur (tiež možné uplatniť aj na manžela/manželku a dieťa)

Sadzba dane

Pri podávaní daňového priznania k DPFO  alebo DPPO za zdaňovacie obdobie 2020 sa môže prvý krát použiť sadzba dane 15 % pre:

1. fyzickú osobu z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur,
2. právnickú osobu zo základu dane zníženého o daňovú stratu, ak daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur.

Od 1.1.2021 sa znižuje hranica 100 000 eur na 49 790 eur pri aktuálnom znení § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Zaokrúhľovanie

Zjednodušuje sa mechanizmus zaokrúhľovania a všetky prepočty podľa zákona o dani z príjmov sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta a zaokrúhlia sa matematicky.

Výdavky

Podľa zákona o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, a to:

1. tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur – v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
2. skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11) o príjmoch, daňových výdavkoch, majetku, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch – formu vedenia daňovej evidencie si môže daňovník zvoliť sám, nie je predpísaná,
3. skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva – len pri vedení účtovníctva, je daňovník povinný podávať účtovné výkazy spolu s daňovým priznaním.

Článok pokračuje pod reklamou

Daňová strata

Pri daňovej strate vykázanej v daňovom priznaní za rok 2020 sa predlžuje doba, počas ktorej je možné umorovať daňovú stratu zo štyroch na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná, tzn. stratu vykázanú za rok 2020 bude možné umorovať v rokoch 2021 – 2025. 

Daňovú stratu je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane z príjmov u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou a má príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak nejde o mikrodaňovníka). Od roku 2020 sa teda ruší povinnosť umorovať daňovú stratu rovnomerne.

V daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 môže daňovník uplatniť odpočet daňových strát z predchádzajúcich zdaňovacích období nasledovne:

• 1/4 daňovej straty vykázanej za rok 2016
• 1/4 daňovej straty vykázanej za rok 2017
• 1/4 daňovej straty vykázanej za rok 2018
• 1/4 daňovej straty vykázanej za rok 2019

Daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie 2019 odpočítaval daňové straty podľa § 24b korona zákona č. 67/2020 Z. z., zvyšné časti daňových strát vykázaných za roky 2016 až 2018 uplatní v rokoch, v ktorých by ich uplatnil podľa § 30 zákona o dani z príjmov, keby nedošlo k pandémii a schváleniu korona zákona.

Čo robiť pred podaním daňového priznania

Zisťovanie skutočného stavu pohľadávok a záväzkov by mala byť automatickou súčasťou koncoročných aktivít a napomáha ich správnemu evidovaniu. Keďže živnostník pri výpočte základu dane porovnáva príjmy a výdavky, je vhodné uhradiť ešte pred koncom roka všetky záväzky, vrátane preddavkov na zdravotné poistenie a odvodov do Sociálnej poisťovne (aj záväzky s dátumom splatnosti až v roku 2021 uhradené v roku 2020 vstupujú do základu dane v roku 2020)   

Nad výsledkom hospodárenia a optimálnou výšku dane je vhodné zamýšľať sa ešte v priebehu zdaňovacieho roka.

Živnostník si vie znížiť základ dane napr. kúpou zásob materiálu alebo tovaru, kúpou majetku (zjednodušene povedané, pri hmotnom majetku s obstarávacou cenou nižšou ako 1700 eur si môže v celej hodnote ponížiť základ dane, pri cene vyššej ako 1700 eur vstupujú do základu dane iba odpisy).

Mnohé úkony je potrebné ale urobiť ešte v priebehu roka. Preto je veľmi dôležité, ak podnikateľ komunikuje so svojim účtovníkom v priebehu celého roka a nezostane zaskočený výškou dane, keď je už neskoro

• ODPORÚČAME: MF SR: Podnikatelia nezabudnite! Blíži sa termín podania daňového priznania aj zaplatenia dane

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok DAŇOVÉ PRIZNANIE: Zmeny v zdaňovaní príjmov v roku 2020 je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Ide napr. o obchodné spoločnosti, družstvá, pozemkové spoločenstvá, nadácie, neziskové organizácie, obce, vyššie územné celky, občianske združenia, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, banky, poisťovne, SZČO, slobodné povolania atď. Niektoré z týchto účtovných jednotiek sa podľa jasne definovaných kritérií zatrieďujú do veľkostných skupín medzi mikro, malé alebo veľké účtovné jednotky. 

Mikro účtovná jednotka

Pojem mikro účtovná jednotka sa ako veľkostný typ účtovnej jednotky zaviedol do účtovníckej praxe novelou zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve s účinnosťou odo dňa 1. januára 2015. 

Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka (obchodná spoločnosť, družstvo, pozemkové spoločenstvo alebo fyzická osoba, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť a účtuje v sústave podvojného účtovníctva), ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur (Suma majetku zistená zo súvahy v ocenení upravenom o opravné položky a odpisy, tzv. netto.),

b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur (Výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých služieb po odpočítaní zliav (účty 601, 604 a 602) a iné výnosy, ak sú predmetom činnosti účtovnej jednotky, napríklad lízingové spoločnosti účtujú výnosy v súlade s § 30a ods. 3 postupov účtovania na účte 662, stavebné firmy účty 606, 607, poľnohospodársky podnik účet 641. Do čistého obratu nepatria výnosy, ktoré nie sú opakujúce sa výnosy spojené s podnikaním účtovnej jednotky, napríklad výnosy z predaja prebytočného majetku.),

c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol 10 (Ide o štatistický ukazovateľ, ktorého postup výpočtu nie je v zákone o účtovníctve bližšie špecifikovaný. Výpočet však upravujú metodické vysvetlivky k obsahu štvrťročného štatistického výkazu o práci Práca 2-04.).

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže postupovať ako malá účtovná jednotka. 

Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období. 

Príklad: S.r.o., ktorá vznikla dňa 1.11.2020, sa rozhodla zatriediť sa do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky. V účtovnom období 1.11.2020 – 31.12.2020 a 1.1.2021 – 31.12.2021 bude postupovať pri vedení účtovníctva podľa právnych predpisov týkajúcich sa mikro účtovnej jednotky. Prehodnotiť zaradenie do veľkostných skupín bude môcť opätovne až ku dňu 1.1.2022, resp. jej to bude vyplývať ako povinnosť priamo zo zákona.

Účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe splnenia podmienok k prvému dňu účtovného obdobia, pričom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok pre zaradenie účtovnej jednotky do konkrétnej veľkostnej skupiny sa pri zmene účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok a opačne, neposudzujú podmienky za účtovné obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov.

Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.

Zatriedenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky nesie so sebou celý rad výhod a zjednodušení:

1. Oceňovanie majetku a záväzkov:

Mikro účtovná jednotka neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou a metódou vlastného imania, napr. cenné papiere určené na obchodovanie, deriváty v majetku fondu, podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu a pod., ale oceňuje ich obstarávacou cenou. Do ceny sú tak zahrnuté všetky náklady súvisiace s obstaraním, napr. poplatky platené banke. Ocenenie reálnou hodnotou a metódou vlastného imania nevykonáva ani ku dňu zostavenia účtovnej závierky. 

Vyššie uvedené neplatí pri oceňovaní majetku a záväzkov obchodných spoločností a družstiev zanikajúcich bez likvidácie, tzn. v prípadoch zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia mikro účtovnej jednotky. 

V účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá účtovala cenné papiere a podiely reálnou hodnotou alebo metódou vlastného imania, sa k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtovná jednotka stala mikro účtovnou jednotkou, zostatok na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov odúčtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala jeho tvorba, napr. účtovný zápis 414/061 ako zníženie reálnej hodnoty.

Zmena reálnej hodnoty cenných papierov, ktorá sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtovala na vecne príslušné účty nákladov alebo výnosov, sa odúčtuje na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov, napr. účtovný zápis 429/251 alebo 251/428. 

Článok pokračuje pod reklamou

2. Odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka:

Mikro účtovná jednotka o odloženej dani z príjmov neúčtuje.

3. Účtovanie o derivátoch:

Mikro účtovná jednotka má osobitne upravený postup účtovania derivátov a spôsob úpravy účtovania pri derivátoch k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa stala mikro účtovnou jednotkou (§ 16 ods. 32 a 33 Postupov účtovania).

4. Časové rozlíšenie:

V mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót.

Pre tento prípad je vhodné použiť ustanovenie § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. To, čo je významný účtovný prípad, teda ostáva na rozhodnutí účtovnej jednotky. 

5. Účet 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom:

V účtovníctve mikro účtovnej jednotky sa na tomto účte účtujú nielen pohľadávky obchodnej spoločnosti alebo družstva voči spoločníkom alebo členom, pohľadávky spoločníkov alebo členov voči obchodnej spoločnosti alebo družstvu, ale aj účtovné prípady medzi prepojenými účtovnými jednotkami v rámci skupiny, pohľadávky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka spoločný rozhodujúci vplyv, pohľadávky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke spoločný rozhodujúci vplyv, pohľadávky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka podielovú účasť a pohľadávky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke podielovú účasť, ako napríklad krátkodobé pôžičky, dlhodobé dividendy a krátkodobé dividendy, úroky z omeškania pri oneskorenom splácaní peňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti, ktoré sú inak účtované na účte 351 – Pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti.

6. Účet 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom:

Mikro účtovná jednotka tu účtuje nielen záväzky obchodnej spoločnosti alebo družstva voči spoločníkom alebo členom, záväzky spoločníkov alebo členov voči obchodnej spoločnosti alebo družstvu, ale aj záväzky medzi prepojenými účtovnými jednotkami podľa, záväzky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka spoločný rozhodujúci vplyv, záväzky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke spoločný rozhodujúci vplyv, záväzky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka podielovú účasť a záväzky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke podielovú účasť, napríklad dlhodobé dividendy a krátkodobé dividendy, úroky z omeškania pri oneskorenom splácaní peňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti, záväzok spoločníka alebo člena z úhrady straty v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ktoré sú inak účtované na účte 361 – Záväzky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účasti.

7. Účet 479 – Ostatné dlhodobé záväzky:

V mikro účtovnej jednotke sa na tomto účte účtujú aj záväzky inak účtované na účte 471 – Dlhodobé záväzky voči prepojeným účtovným jednotkám a účtovným jednotkám v rámci podielovej účast, t.j. záväzky medzi prepojenými účtovnými jednotkami, záväzky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka spoločný rozhodujúci vplyv, záväzky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke spoločný rozhodujúci vplyv, záväzky voči účtovnej jednotke, v ktorej má účtovná jednotka podielovú účasť a záväzky voči účtovnej jednotke, ktorá má v účtovnej jednotke podielovú účasť, napríklad dlhodobé pôžičky.

8. Účtovná závierka:

Účtovná závierka pre mikro účtovné jednotky je upravená v samostatnom Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74. Na základe neho zostavuje mikro účtovná jednotka oveľa jednoduchšiu a skrátenejšiu formu účtovnej závierky než ostatné účtovné jednotky.

Už na prvý pohľad sa účtovná závierka mikro účtovnej jednotky líši od „bežnej“ účtovnej závierky, napr. v súvahe sa uvádza iba netto hodnota aktív (znížená o opravné položky a oprávky), na jednotlivých riadkoch súvahy a výkazu ziskov a strát sú uvedené konečné zostatky, resp. stavy viacerých účtov, poznámky k účtovnej závierke sú značne skrátené a menej podrobné (mikro účtovná jednotka však môže na základe vlastného rozhodnutia rozšíriť obsahovú náplň poznámok).

9. Transferové oceňovanie: 

Daňovníci, ktorí sú mikro účtovnými jednotkami, vedú obyčajne skrátenú dokumentáciu k transferovému oceňovaniu. Jej minimálna obsahová podoba je uvedená v prílohe k Usmerneniu MF SR č. MF/019153/2018-724. Správca dane ale môže vyzvať daňovníka na predloženie ďalších informácií slúžiacich k preukázaniu súladu cien použitých v kontrolovaných transakciách s princípom nezávislého vzťahu. 

V určitých prípadoch môžu mikro účtovné jednotky viesť základnú alebo úplnú dokumentáciu k transferovému oceňovaniu, napr. daňovníci s významnými kontrolovanými transakciami, ktorí v zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani, daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia.  

Na druhej strane môže byť v určitých prípadoch povinnosť viesť dokumentáciu podľa § 18 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov splnená podaním riadne vyplneného daňového priznania k dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie.

Mikro účtovná jednotka bola zavedená do slovenskej legislatívy na základe Smernice EP a REÚ 2012/6/EÚ, keďže účtovníctvo bolo označené za jednu z hlavných oblastí, v ktorých možno znížiť administratívne zaťaženie spoločností. Ak účtovná jednotka spĺňa zákonom stanovené podmienky na zaradenie do skupiny mikro účtovnej jednotky, je vhodné túto možnosť využiť a vyhnúť sa tak niektorým zbytočným formalitám hlavne v začiatkoch podnikateľskej činnosti. 

• Neplatiteľ DPH a povinnosť registrovať sa podľa §7 a §7a zákona o DPH
• Je vystavenie faktúry moja povinnosť, aj keď nevediem účtovníctvo?
• Daň z motorových vozidiel (DzMV) za zdaňovacie obdobie 2020 (návod)

Príspevok Mikro účtovná jednotka a jej výhody je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.