Aby toto remeslo mohlo ďalej pokračovať, tak si v roku 1998 založili s bývalým vedúcim brusiarne – brusičom, vlastnú firmu s názvom SKLO-KRIŠTAĽ. Krásne krištáľové sklo rôznych tvarov ručne brúsia dodnes remeselníci v tejto popradskej firme …. sú napríklad autormi darov pre anglickú kráľovnú či nórskeho korunného kráľa, taktiež nórskeho princa. Krištáľové výrobky sú žiadané aj rôznymi firmami ako reprezentačné dary. Ako dlho trvá vybrúsenie 30-centimetrovej vázy, čo všetko musí ovládať dobrý brúsič a akú tradíciu má sklárstvo na Slovensku?

Aká je sklárska tradícia na Slovensku? V susedom Česku je veľmi bohatá

Áno, Česko má veľkú tradíciu v tejto oblasti, na Slovensku ju máme tiež, no trošku menšiu: viac ako 600-ročnú. Najväčší rozmach bol v 18. storočí, vtedy u nás vznikali sklárske oblasti, v dnešnom regióne nazývanom Novohrad – Zlatno, Utekáč, Katarínska Huta, Málinec, najmladší bol Poltár. Sklárska tradícia je v tejto oblasti skutočne silná.

V Poltári som sa vyučila za brúsičku skla dokonca i ja. V tom období som mohla sledovať na vlastné oči ten obrovský rozvoj sklárstva – od pokroku technológií cez sortiment a kvalitu výrobkov až po tvary výrobkov. Najznámejšia bola Zlatá Zuzana, ktorú vyrábali v Zlatne. Nebojím sa povedať, že to bol svetový unikát, ktorý už žiaľbohu zanikol. V niektorých domácnostiach sa však tento klenot stále nájde – napríklad i u nás doma.

Prečo táto tradícia zanikla, resp. tak mohutne upadla?

Rozmach sklárstva trval dlhé, dlhé roky. V učilišti pre Stredoslovenské sklárne sa učilo veľké množstve ľudí, ktorí ďalej putovali do závodov a výrobných družstiev. To znamená, že keď bol odbyt, tak bola aj práca. Ako sa začala meniť doba – začali ubúdať obchody, problematické vlastnícke vzťahy v sklárňach v Poltári tomu len dodali – to všetko sa premietlo do celkového obrazu sklárstva na Slovensku.

Postupne sa to nabaľovalo a išlo z kopca. Tiež vďaka tomu to vyústilo v znížený záujem o sklárske výrobky. Nedá sa povedať, že by o tieto naše krásne výrobky nebol záujem, len do veľkej miery to bolo spôsobené skôr konzumnou dobou. Dnes je sklo neodmysliteľným úžitkovým predmetom.

Vaša firma má tiež slušnú tradíciu, tento rok to bude 23 rokov. Aké boli vaše začiatky – začínali ste na zelenej lúke, alebo ste mali na čom stavať?

Vznikli sme v roku 1998 pod značkou SKLO – KRIŠTAĽ. Odhodlane sme šli do toho spoločne s pracovníkmi z výrobného družstva Podtatran, ktorí boli skúsení brusiči skla. Povedali sme si, že budeme v sklárskej tradícii pokračovať, udržíme to a ľuďom chceme naďalej prinášať do života okrem úžitkovosti aj krásu, lebo všade, kde človek priložil k dielu nielen svoju ruku, ale aj um, srdce a estetický cit, vznikajú popri úžitkových predmetoch aj veci ozdobné, také, ktoré nielen poslúžia, ale aj potešia.

Začínali sme na zelenej lúke, od mesta Poprad sme si prenajali priestory a začali nanovo. Pokračovali sme však v obchodoch s partnermi, ktoré boli zabehnuté v zanikajúcom výrobnom družstve. V našich začiatkoch bol stále veľký dopyt po skle. Mohli za to aj skúsení brusiči, s ktorými sme nemali problém presadiť sa na trhu. Aj vďaka tomu sme jedna z mála brusiarní, ktorá prežila dodnes napriek všetkým prekážkam: od rozdelenia republiky až po dnešnú dobu.

Dodnes brúsite sklo ručne?

Áno, je to ručná práca. Nahradiť ručné brúsenie strojom sa dá, no tá precíznosť nie je taká ako pri človeku. Každý jeden kus je unikát.

Čím je brúsenie špecifickým remeslom. Čo vyžaduje od človeka?

Človek musí byť trochu umelecky nadaný, musí mať hlavne trpezlivosť a cit pre krásu. Nesmie mu chýbať synchronizácia viacerých vôľových schopností: nemôže byť nervák, naopak musí byť precízny, zodpovedný a pritom šikovný s istými umeleckými vlohami. 

Kde sa brúsenie skla študuje? Ako dlho to trvá, kým sa to človek naučí?

Študovalo sa to v Poltári v Stredoslovenských sklárňach. Tu mali svoje učilište, kde som sa vyučila za brusičku i ja. Končili sme záverečnými skúškami, ktoré sme skladali pred komisiou a dostali sme výučný list.Bol to trojročný odbor. Na základe toho sme boli ako-tak pripravení zaradiť sa do už existujúceho pracovného kolektívu.

Ale aj vyštudovanému brusičovi istý čas trvá, kým sa z neho stane špičkový brusič. Potrebná je prax, dozor skúsenejšieho majstra, ktorý mu vie poradiť, naučiť grify, ukočírovať ho v celom procese. Mala som šťastie, že som takého majstra mala – dal mi všetky cenné a najmä potrebné rady do života.

Dnes už mladí ľudia nemajú ani toľko trpezlivosti, ani zručnosti, pretože prevláda doba počítačov.

Ako vyzerali vaše sklárske záverečné skúšky z brúsenia skla? Mnohí si to dokážu predstaviť len hmlisto …

Bol to veľký deň v našom brusičskom živote. Mali sme strach, aby sme to všetko zvládli, ale dali sme to. Teda väčšina z nás. Ráno sme dostali každý veľkú 25,5 cm čistú vázu, určený dekor, ktorý sme mali vybrúsiť. Pracovný postup bol nasledovný: museli sme si vázu predkresliť, to znamená zvislé a vodorovné čiary, podľa ktorých sa výrobok delil na pravidelné, opakovateľné plochy, do ktorých sa umiestňujú určité brusičské operácie.

Potom sme začali narezávaním, to znamená hrubým naznačeným si časti dekoru. Na rad  prichádza hladenie – jemnenie, to znamená, dôkladne vyplníme plochy kotúčom s jemnejšou zrnitosťou. To sú napríklad rezy, kozlíky, pazúriky, muriny. Potom prichádza na rad chemické leštenie skla, ktoré zdôrazní lesk krištáľu. Aby bol výrobok hotový, potrebujeme ho vyplniť matovými výplňami ako sú matové hviezdičky, matové trojhrany, viedenská matová výplň – tá je najkomplikovanejšia.

Finálna časť je výrobok ručne umyť. Na základe týchto kritérií hodnotila komisia prevedenie práce na výrobku. Tú moju krásnu vázu mám dodnes a som na ňu veľmi, veľmi pyšná. Ako stále prízvukujem mojej rodine, mám k nej citový vzťah. 

Článok pokračuje pod reklamou

Čo vás k tomuto remeslu, ku sklu priviedlo? Aká bola vaša motivácia stať sa brusičkou skla?

Veľmi ma bavilo kresliť, odmalička som sa tomu venovala. Jediný príbuzný odbor, ktorý školy v tom čase ponúkali, bola sklárska škola. Práve na dekoroch dobre vidíte, že je to brúsenie, ktoré má spojitosť s kreslením. Na diamantový kotúč priložíte plochu skla, do ktorého sa vyryje rez. Veľmi ma to zaujalo a baví ma to doteraz. Všetkými silami sa snažím túto sklársku tradíciu zachovať pri živote. Postrehli sme, že už aj mladí ľudia preferujú výrobky z prírodných materiálov, ktorým sklo určite je.

Nemali ste s tým chuť niekedy skončiť? Neprišli ste do fázy, keď ste si povedali, že toto je už moc?

Áno, v poslednej dobe trikrát do dňa. (smiech)

A vo svojich študentských časoch či začiatkoch?

Vôbec. Boli to veľmi pekné časy. Stretávali sa tu ľudia z rôznych kútov Slovenska, ktorí mali k tomu pekný vzťah a živia sa tým i dnes. Samozrejme, mnohí prešli tiež na iný druh práce. Nemôžem povedať, že by sme boli teraz v niečom ochudobnení. Problém je v tom, že toto krásne povolanie môže po nás zaniknúť.

Brusičské školy totiž nie sú veľmi ani v Čechách, nieto ešte na Slovensku. Vyučiť brusiča, ani menej zdatného, sa nedá zo dňa na deň. V dnešnej modernej dobe mám pocit, že mnohým na toto remeslo chýbajú pevné nervy.

Sú rôzne dekory: jednoduché, zložité, časovo náročné. Tu je naozaj potrebný tím ľudí, ktorí sa brusičskému remeslu rozumejú. Nemôžem si dovoliť nechať niekomu neskúsenému znehodnotiť surovinu, ktorá je nedostatkový tovar a musíme ho dovážať. V Stredoslovenských sklárňach, keď sme ako učni znehodnotili sklo, bolo ho jednoduché, znovu ho roztavili. Pamätám si, ako sme začínali na malých sklíčkach – majsterka prišla, povedala, nech vybrúsime desať hviezdičiek a potom kontrolovala a hodnotila ich kvalitu. Dostávali sme aj domáce úlohy: papier, pravítko, ceruzku a museli sme krásne kresliť rôzne dekory.

Aký je rozdiel medzi krištáľom a bežne používaným sklom?

Je to v zložení týchto materiálov. Krištáľové sklo ho má úplne iné ako ho má kuchynské, resp. sklo pre domácnosť, ktoré sa bežne používa. Krištáľ musí spĺňať vysoké kritériá na odolnosť voči tlaku. Také, aby vydržal brúsenie na diamantových kotúčoch a aby vydržal chemické leštenie, pri ktorom matné plochy získavajú iskrivý lesk.

Všetko, čo je na krištáli v prvej etape brúsenia matné, ide do chemického leštenia. Potom sa lesklé plôšky kvôli lepšiemu kontrastu matujú, to však závisí od konkrétneho typu dekoru. Krištáľ – jedna z najušľachtilejších hmôt tvarovaná ľudským umom a zručnosťou.

Je to ručná práca, zoberme si napríklad túto vázu, 30-centimetrovú, ako dlho trvá brusičovi, kým dosiahne takýto výsledok?

Dosť je to aj o šikovnosti toho-ktorého brusiča, aké má skúsenosti, ako si vie prácu zadeliť. Je to naozaj individuálne, ale povedzme, že takúto vázu trvá vybrúsiť 4-5 hodín. Keď chceme, aby bol výrobok kvalitný, aby mal vybrúsené naozaj to, čo má mať, musí sa brusič maximálne sústrediť na svoju prácu. Mali sme aj človeka, ktorý bol vyučený brusič, nevidel však v tom perspektívu a aj tie jeho výsledné výrobky tak vyzerali.

Neustále pracujeme na tom, aby sme mali dobré meno, teší nás, že sa vracajú k nám zákazníci, dokonca aj zahraniční klienti, idú na istotu, vedia, že u nás majú to najlepšie aj s kúskom brusičského srdca. Nemôžeme si dovoliť dodávať produkty, pri ktorých sme neodviedli 100 % prácu.

Ostaňme ešte pri tejto váze, aký je jej životný proces? Čo všetko zažije, kým sa dostane od vás až na pult predajní? 

Váza, misa, poháre, krčahy, fľaše…. všetky druhy prejdú spoločným výrobným procesom. Ako som už spomínala , najprv je to dovoz polotovarov od dodávateľov. Po vybalení a skontrolovaní suroviny sa dostanú do kresliarne, kde kreslička farbou na kresliacom otočnom strojčeku ich rozdelí na požadovaný počet dielov.

Po usušení prejdú výrobky v prepravkách do dielne na zušľachťovanie brúsením, brusiči im vdýchnu krásu, avšak až po chemickom leštení majú ten správny lesk, ktorý sa doplní matovými výplňami. Každý výrobok prejde ľudskými rukami niekoľkokrát, naposledy je to, keď ručne umytý, označený a veľmi pekne darčekovo zabalený sa dostane až k zákazníkovi.

Kto tvorí gro vašich zákazníkov? Sú to domácností alebo HORECA segment?

Hoci máme darčekové predmety, všetko je to úžitkové sklo. Môže byť používané na to, na čo je určené – váza na kvety, poháre na víno, fľaše na whisky. Gro našich zákazníkov tak tvoria najmä obchody s podobným sortimentom, napríklad domáce potreby, zlatníctva, veľkoobchod. Dnes už špecializované predajne na krištáľ veľmi nie sú. Sústredíme sa najmä na domáci trh, ale máme aj dlhoročnú odberateľku, ktorá si necháva sklo dovážať do Ameriky. Medzi americkými Slovákmi je krištáľ veľmi obľúbený.

Robíte výrobky na mieru, napríklad ste pripravili špeciálne darčeky pre anglickú kráľovnú či pre nórskeho kráľa a princa. Ako sa človek dostane k takejto zákazke?

S touto ponukou pre nórsku kráľovskú rodinu nás oslovila prezidentská kancelária, a tak sme mali tú česť potešiť našimi výrobkami tieto významné osobnosti. Anglická kráľovná dostala krištáľ od nás vďaka slovenskému veľvyslancovi. Aké darčeky dostali anglická kráľovná a nórska kráľovská rodina? Boli to poháre na víno a princ dostal whisky set 7 dielny.

Pre brusiča to musí byť nesmierne povznášajúce, keď si uvedomí, že brúsi krištáľ pre kráľa či kráľovnú. Ako k tomu pristupujete?

Ku všetkým rovnako, či už sú to nadnárodné firmy, ktoré naše výrobky darujú svojim obchodným partnerom, alebo členovia kráľovských rodín. Starostovia zase propagujú svoje obce alebo mestá krištáľom s vygravírovaným erbom. Tiež veľkou skupinou sú ocenenia pre športovcov, napríklad Slovenský gymnastický zväz si dával robiť u nás poháre na mieru. Na všetky naše výrobky sme nesmierne hrdí. Pre nás je prioritou spokojnosť všetkých našich zákazníkov.

Na záver, čo vás na skle osobne priťahuje, fascinuje?

Možnosť z toho kúska skla, ktorý zoberiete do ruky, vyčarovať naozaj „wau“ výrobok. Je to krehká krása, ale tvarovateľná. Je neuveriteľné, čo všetko z tohto materiálu dokážete urobiť. Oslovíte ním každého: s jednoduchým dekorom očaríte mladých, s tradičným dekorom zase staršiu generáciu.

Nepísaná klasika dekor 500 PK, oň je záujem stále, je to veľký ťahúň našej produkcie. Na požiadanie však samozrejme pripravíme tiež dekory na mieru, porozprávame sa, čo sa dá, čo sa nedá, čo je v našich možnostiach. To ma tiež veľmi baví – vymýšľať niečo nové. Snažíme sa každému vychádzať v ústrety. A tiež sa snažíme každému ukázať, že z krištáľového pohára aj čistá voda chutí lepšie.

• V Prešove sa čoskoro stretnú podnikatelia, aby si pomohli v biznise
• Taraba: Odškodnenie ľudí a podnikov sa tu absolútne nerieši, pretože Mikasa to nezaujíma
• Andrej Irša: Ako sa tvorí v súčasnosti

Príspevok Emília Fisterová: Z našej brusičskej dielne putovali dary priamo kráľom. Zachovávame sklárske tradície je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Štátna pomoc vo forme kompenzácií za zatvorenie gastro prevádzok je nedostatočná, pomalá, chaotická a diskriminačná. Upozorňuje na to Iniciatíva 10 pre gastro, ktorá zastupuje už vyše 1 000 gastro prevádzok, dodávateľov, vinárov, pivovarníkov a takmer 10 000 zamestnancov či hostí, ktorí iniciatívu podporili formou petície.

• ODPORÚČAME: Podnikatelia postrehli predlžovanie termínov pomoci, ktoré poskytuje ministerstvo dopravy. Tu je ich reakcia

„Situácia v gastre je ozaj kritická a pokiaľ sa niečo nezmení, môže sa stať, že si po kríze už do svojej obľúbenej reštaurácie nesadnete a budeme tu mať množstvo skrachovaných podnikov a prepustených zamestnancov. To bude v konečnom dôsledku nákladné aj pre štát, ktorému tým klesnú príjmy a stúpnu výdavky,“ popisuje situáciu Viliam Pavlovský, zakladateľ iniciatívy.

„Malí podnikatelia v gastre a turizme sú absolútne zúfalí, na dne a s nimi desaťtisíce zamestnancov a ich rodín,“ rozohnil sa vo svojom statuse v na sociálnej sieti v skupine Pomáhame si – gastro v korone jej zakladateľ, Oto Kóňa. Pridal aj úplne konkrétny príklad podnikateľa, ktorý má aj napriek tomu, že mal tie „lepšie“ podmienky, už teraz dlhy viac ako 50 tisíc eur. „Situácia väčšiny živnostníkov a malých podnikateľov je ešte oveľa, oveľa horšia a zúfalejšia ako tento ideálny príklad,“ priznáva. 

„Konkrétnych návrhov a dobrých príkladov zo zahraničia je kopa. Prosím začnite konečne konať,“ vyzýva kompetentných. 14 asociácií a zväzov, už aj vrátane iniciatívny 10 pre gastro, sa spojili do platformy #Stále máme chuť a priniesli, už koncom minulého roka, viacero konkrétnych, konštruktívnych návrhov na základe realizovaných prieskumov a taktiež praxe zo zahraničia a žiadajú o rozbehnutie rokovaní. Situácia sa však ani v prvom kvartáli roka 2021 veľmi nezlepšuje a tak opäť dali hlavy dokopy. 

„Spoločne pripravujeme ďalší návrh opatrení zameraných na schémy pomoci pre gastro zariadenia (ale aj hotely, penzióny a iné služby cestovného ruchu), vzhľadom na očakávaný vývoj situácie budeme nevyhnutne potrebovať ďalšie efektívne nástroje pomoci,“ uvádza sa na stránke Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska – jedného z členov platformy.

Prečo pomoc nefunguje? 

Od spustenia prvých podporných mechanizmov mnohé prevádzky nemali nárok na žiadnu pomoc alebo prichádza neskoro. 10 pre gastro zhrnulo viacero konkrétnych problémov, s ktorými sa podniky pri žiadaní o pomoc stretávajú. Ministerstvu dopravy a výstavby SR vyčítajú najmä prieťahy a pomalé rozhodovanie a aj následné vyplácanie dotácii z 1. fázy Schémy pomoci cestovnému ruchu, ktorá sa týka obdobia do októbra 2020.

Viacerí žiadatelia čakajú už rekordných 95 dní, namiesto ministerstvom deklarovaných 30. A s napätím sa čaká na spustenie 2. fázy, ktorá má pokryť straty v mesiacoch november, december 2020 a január 2021. Tu, 10 pre gastro poukazuje na diskrimináciu prevádzok, ktoré vznikli po 31. marci 2020, keďže tieto zatiaľ pomoc žiadať nemôžu. 

„Každý kto otvoril po 31. 3. 2020 vedel, do akého rizika ide. Aj keď, samozrejme sa nedalo dopredu odhadnúť ako dlho budú obmedzenia trvať. A keďže si nové prevádzky nestihli vytvoriť rezervu, sú ešte vo väčších problémoch,“ konštatuje Július Činčala, ekonóm a partner poradenskej spoločnosti V4 Group. Zároveň je z medializovanej sumy, ktorá bola dosiaľ vyplatená žiadateľom, podľa 10 pre gastro zrejmé, že vyčlenený balík financií nebude postačovať pre všetkých.

“Prvá pomoc” na udržanie zamestnanosti

Členovia platformy #Stále máme chuť vítajú navýšenie preplácania celkovej ceny práce z maximálnych 80% na 100%. Bola to jedna z ich 6 požiadaviek, ktoré spísali koncom roka 2020. Táto zmena však nadobúda platnosť až pri žiadostiach za február 2021. 10 pre gastro navrhuje v tomto duchu kompenzovať aj predošlé mesiace, za ktoré zatiaľ prevádzky peniaze na účte nemajú. 

„Retrospektívne doplatenie do 100% celkovej ceny práce aj za minulé mesiace zrealizovateľné určite je, no nemyslím si, že k tomu dôjde,“ zhodnotil reálne ekonóm. „100% sa malo vyplácať hneď, bolo to jedno z riešení. Pre gastro sú problémom leasingy, úvery na vybavenie a taktiež mesačné platby prenajímateľom,“ vymenúva. Ekonóm taktiež nevidí ružovo opätovné prehodnotenie možnosti odkladu splátok a ani žiadané, štátom garantované úvery. „Táto téma vôbec nie je na stole,“ dodáva.

Naopak predpokladá, že finančné domy začnú tlačiť na klientov, ktorí mali odložené splátky, aby ich začali splácať. A to môže byť pre niektorých likvidačné. Možnosť odloženia odvodov do Sociálnej poisťovne sa síce predĺžila aj na január 2021, no odklad sa týka len odvodov za zamestnávateľa, odvody za zamestnancov a do zdravotných poisťovní musia byť uhradené každý jeden mesiac v plnej výške.

A odloženie neznamená odpustenie, na to upozorňuje aj ekonóm. „Ak mi niekto prepláca 100 % celkovej ceny práce, tak mi v tejto čiastke posiela na účet aj prostriedky, ktoré by som mal odviezť na odvodoch a daniach,“ vysvetľuje Činčala. „Snehová guľa“ sa zväčšuje a 10 pre gastro upozorňuje, že poctivé prevádzky už teraz, tlačia pred sebou dlhy na odvodoch vo výške 25 000 eur. V rozhovore ekonóm Július Činčala z V4 Group odhadoval, že zatvorí približne 30 – 50% percent gastro prevádzok. Dnes priznáva, že číslo 60%, nemusí byť ďaleko od pravdy. „Áno prepúšťať sa bude a ešte masívne a to nielen v gastre a hoteliérstve,“ dodáva.

Dotácia na nájomné

Túto pomoc môže podnik, čerpať len vtedy, ak mu prenajímateľ poskytne zľavu minimálne 50% a teda prevádzka na ňu nemá automaticky nárok. Diskriminované sú prevádzky, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu či nemá záujem byť súčinný pri žiadaní. 

„Nemal by do toho vôbec vstupovať prenajímateľ a štát by mal začať hradiť, po vzore okolitých krajín, nejakú časť, povedzme 50%,“ navrhuje ekonóm. Mnohé podniky sú taktiež vo vlastných priestoroch a často za ne platia obrovské splátky úverov a hypoték. Zásadný posun by nastal ak by nebola nutná súčinnosť a zľava prenajímateľa alebo by boli prenajímatelia motivovaní, aby zľavy poskytovali. Jednou z možností je, podľa 10 pre gastro, napríklad oslobodiť tento príspevok od dani z príjmu prenajímateľa. 

„Ak je to pre prenajímateľa jediný príjem a má náklady na to aby, priestor udržiaval, prečo by sa mal s niekým dohodnúť?“ zamýšľa sa ekonóm a dodáva: „No prenajímateľ by si na druhej strane mal aj uvedomiť, že keď nájomca nájom ukončí, kto a kedy príde po ňom…“

Taktiež by podľa, 10 pre gastro, nemali byť znevýhodňované prevádzky, ktoré nájom neplatia, pretože sú vo vlastných priestoroch, keďže sa tiež musia o priestory starať a udržiavať ich. Iniciatíva navrhuje preto stanoviť určitú sumu na meter štvorcový prevádzky, ktorá by sa podľa celkovej plochy prevádzky vyplácala každý mesiac tým zariadeniam, ktoré podnikajú vo vlastných priestoroch, za obdobie, ktoré boli a sú nariadením vlády zatvorené.

Keďže im bolo a je znemožnené zhodnocovať svoju investíciu podnikaním, je opodstatnené im ju aspoň čiastočne kompenzovať. „Niektoré platby vám bežia či priestory využívate alebo nie. Síce koncom roka príde preplatok ale teraz potrebujeme tú hotovosť na zálohy mať,“ doplnil ekonóm.

Chýba plán obnovy

Vláda a kompetentné orgány sa momentálne zaoberajú hasením akútnych problémov štýlom „tu a teraz“. No podľa ekonóma Júliusa Činčalu, chýba príprava na oživenie po kríze – akýsi „Plán obnovy“. To, že sme na kolenách vieme, no čo urobí vláda pre to aby sme sa mohli zdvihnúť a ísť? 

„Uvítal by som, aby vláda neprichádzala s opatreniami, ktoré ešte viac zaťažia živnostníkov a prevádzkarov, ktorí už nemajú ani na to, aby nakúpil potraviny, z ktorých môžu variť,“ priznáva. „Štát by mal prísť s riešeniami, nikto netvrdí že len finančnými, ktoré budú mať pochopiteľne dopad na štátny rozpočet. ale aj nefinančnými –  z hľadiska administratívnej záťaže a skrátenia doby pri jednotlivých úkonoch nevyhnutných k podnikaniu a situáciám, ktoré podnikanie prináša,“ dodáva.

Na pleciach podnikateľov do konca roka môže spočinúť viacero administratívnych povinností, ako napríklad zasielanie faktúr Finančnej správe. „Chápem na jednej strane pohnútku vlády, Ministerstva financií a Finančnej správy, aby dochádzalo k vyššiemu výberu daní a DPH. Ale treba to robiť trochu iným spôsobom a hľadať riešenia, ktoré finančne alebo administratívne nezaťažia dodávateľsko-odberateľské vzťahy,“ navrhuje.

Za nezmyselné považuje aj povinnosť do 30.10. nahlásiť rodné čísla a čísla občianskych preukazov štatutárov a ešte za to aj zaplatiť 33 eur. „Tieto údaje štát má a nechápem prečo mu to duplicitne zasielať aj zaplatiť,“ krúti hlavou ekonóm. A apeluje aj na novelu Zákona o konkurze a reštrukturalizáciách. „Žiaľ veľké množstvo spoločností skončí a konkurz, ktorý trvá, podľa teraz platných pravidiel, pridlho, predlžuje agóniu, ktorá stojí veľmi veľa peňazí,“ upozorňuje.

Cestu vidí aj v žiadanom znížení DPH, i keď predkladané návrhy poslancov a tlak zástupcov gastra, zatiaľ v tomto smere úspešné neboli. „Znížením DPH na potraviny by sa určite pomohlo druhovýrobe, a znížením DPH pre HoReCa samozrejme aj gastru, potravinárom a podporili by sme domácu produkciu a spotrebu,“ vymenúva pozitívne dosahy tohto kroku.

Rýchly rast ekonomiky 

Podľa ekonóma je síce na tom gastro sektor zle, no súčasťou podnikania je aj určitá miera rizika. A podnikateľ by mal vytvárať aj rezervy pre neočakávane situácie. „O gastro sa nebojím, myslím, že to bude jeden z tých sektorov, ktoré sa veľmi rýchlo po kríze spamätajú,“ hovorí pozitívne.

A súhlasí s predikciami, ktoré sme vám priniesli na prelome rokov, že ekonomika na Slovensku bude po kríze rásť najrýchlejšie za posledných 10 rokov. Dá sa však, žiaľ, očakávať, že platy pôjdu rapídne dole a potreba prijímania nových ľudí nebude taká vysoká.

Text: Mária Baláž Gyuránová | Foto: archív Kávičkári Ondrej Bobek, Dušan Křístek

• IKEA prichádza s fantastickou novinkou! Nové umývacie linky znížia spotrebu vody a elektriny takmer o polovicu
• Dve tretiny reštaurácií na Slovensku používajú vo svojich prevádzkach digitálne technológie a vo väčšine prevádzok už dominujú bezhotovostné platby
• Takmer 22 tisíc podnikateľov v gastrosegmente môže využiť zníženú DPH

Príspevok Prežije gastro na Slovensku? (Rozhovor) je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

A predstavili aj pripravované zmeny na uľahčenie podnikania. 34 z nich sa týka gastra.

Prevádzky, ktoré zasiahla 2. vlna pandémie, budú môcť žiadať o dotácie na nájomné za obdobie sťaženého užívania, ktoré bolo dôsledkom prijatých opatrení. 

„Peniaze teda poskytneme aj prevádzkam, ktoré boli na jeseň obmedzené opatreniami, ale aj tým, ktoré môžu byť potenciálne obmedzené počas ďalších týždňov či mesiacov – v závislosti od pandemickej situácie a prijímaných opatrení,“ vysvetlil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík. V rámci 1. vlny MH vyplatilo 19 359 žiadostí v celkovej výške 39 854 243 eur. Kompletné výzvy záujemcovia nájdu na stránke najmy.mhsr.sk

Žiadosti Ministerstvo hospodárstva SR prijíma do 31. marca 2021. A oproti prvému kolu nastali dve zmeny:

1. nárok na dotácie budú mať nielen podnikatelia, ktorí mali z dôvodu štátom prijatých opatrení zatvorené, ale aj obmedzené prevádzky. Žiadať teda budú môcť aj tí, ktorí síce mali otvorené, no zákazníci sa do nich z dôvodu zákazu vychádzania nemohli dostať.
2. kým v rámci 1. vlny bol jednou z podmienok získania dotácie vznik nájomného vzťahu pred 1. februárom 2020, po novom sa tento dátum vzniku nájomnej zmluvy posúva na 1. augusta 2020.

Článok pokračuje pod reklamou

„Dotáciu možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania,“ pripomenul rezort s tým, že ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú na nižšej zľave, nájomca bude mať možnosť zaplatiť zostávajúce nájomné v rovnako vysokých mesačných splátkach do 48 mesiacov.

Práve toto naviazanie dotácie považuje za problém Platforma Stále máme chuť, v ktorej sa združili asociácie a občianske iniciatívy s cieľom nájsť opatrenia, ako ťažko skúšanému gastru, pomôcť. Tretí bod z ich navrhovaných 6 opatrení je práve podpora nájomného bez spoluúčasti prenajímateľa.

469 zmien na uľahčenie podnikania

Pred sviatkami predstavilo Ministerstvo hospodárstva SR aj opatrenia, ktoré sa dostali do druhého „podnikateľského kilečka“ z viac ako 2 500 podnetov od verejnosti. Tie sa budú po medzirezortnom pripomienkovaní, snažiť zaviesť do praxe. Na to, ktoré to budú, si však budeme musieť počkať.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec zdôraznil že podnety budú konzultovať so zamestnávateľmi, ministerstvami, no niektoré budú postupne dávať do medzirezortného pripomienkového konania. Takýchto zmien už v súčasnosti urobili 20. Do zoznamu sa dostalo aj šesť opatrení z užšieho výberu súťaže o byrokratický nezmysel roka.

Zo zoznamu vyberáme 34 opatrení, ktoré sa priamo týkajú HoReCa segmentu:

• Zjednodušiť základnú dokumentáciu BOZP pri zriadení prevádzky (napr. na používanie vybraných zariadení)

• Zrušenie oznamovacej povinnosti podnikateľa voči Štátnej veterinárnej a potravinovej správe

• Zjednodušenie pravidiel označovania alergénov

• Zrušenie prevádzkového poriadku v potravinových prevádzkach a v rámci právnej úpravy HACCP zrušiť „godplating“

• Zjednodušiť teplotné podmienky skladovania potravín

• Prehodnotiť povinnosť vykonávať ciachovanie meradiel každé dva roky

• Zrušenie hygieny pre malé stánky

• Vymedzenie pojmu podchladeného cesta/cool rising, kvások, kváskový chlieb

• Zaradenie podchladeného cesta do skupiny ostatný pekársky výrobok

• Rozšírenie podskupín v skupinách výrobkoch Chlieb a Pečivo

• Zrušenie povinnosti uvádzať gramáž

• Zrušenie kalkulácie surovín v reštauráciách

• Zjednotenie systému prevádzkového poriadku a obchodných podmienok

• Zjednodušenie povolení pri predaji z vlastnej farmy v reštaurácii

• Odstránenie duplicít pri zasielaní dokumentov vo vzťahu k ŠVPS

• Liberalizácia hygienických požiadaviek v gastro prevádzkach – napr. menší počet umývadiel

• Zlúčiť kategórie prevádzok na účely uvedenia priestorov do prevádzky tak, aby sa liberalizovali schvaľovacie procesy stavebného úradu

• Zrušiť povinnosť mať v gastro prevádzkach zvlášť WC pre zamestnancov a pre zákazníkov

• Zrušenie finálnej kontroly na otvorenie prevádzky zo strany ÚVZ SR

• Spresniť povinnosť vybudovať v prevádzke samostatnú miestnosť pre upratovačku a pre niektorých zamestnancov

• Rozšírenie živnosti pohostinská činnosť o výrobu a predaj výrobkov z mäsa, pekárskej a cukrárskej výroby, spracovanie mlieka a výrobkov z neho

• Zjednodušenie podmienok odbornej spôsobilosti pri „prevádzkach verejného pohostenia“

• Zrušiť povinnosť písomne uvádzať pôvod potravín v jedlách na jedálnych lístkoch

• Zmena povinnosti pre ubytovacie zariadenia robiť revíziu elektrických rozvodov z 3 rokov na 5 rokov

• Zrušenie duplicitnej oznamovacej povinnosti pri otvorení novej prevádzky živnostenskému úradu

• Zrovnoprávnenie podmienok pre získanie povolenia na predaj alkoholických nápojov

• Zjednodušiť vydanie povolenia na predaj alkoholu

• Zrušenie zákazu zmrazovania selektívne podľa druhu potravín

• Zrušenie nutnosti mať sklad organického odpadu pre malé prevádzky

• Zníženie počtu evidencií v zariadeniach spoločného stravovania

• Používanie potravín aj od predajcov „z dvora“

• Zmeniť periodické školenia personálu v reštauráciách vo vzťahu k hygiene

• Zjednodušiť skladovacie podmienky mäsových výrobkov

• Zmena definície tepelného opracovania mäsového výrobku

• KOMPLETNÝ ZOZNAM: Návrh opatrení „Kilečko 2“ v 469 bodoch. Prečítajte si ho

Článok pokračuje pod reklamou

Trh preživšieho gastra rýchlo ožije

Hlasy zo zahraničia a pokrivkávajúce opatrenia, však stále mnohým nedovolia sa naplno usmievať a plánovať.

„Bary a reštaurácie vo väčšine krajín budú zatvorené počas tejto vlny a myslím si, že je to, bohužiaľ, vhodné,“ vyjadril sa Bill Gates. V rozhovore s Jakeom Tapperomm pre CNN naznačil, že lockdown môže trvať až do roku 2022 s tým, že reštaurácie sa podľa neho neotvoria najbližších 6 mesiacov… „Bohužiaľ, nasledujúce 4 až 6 mesiacov môže byť najhorších za celú pandémiu,“ odpovedal na otázku týkajúcu sa vývoja.

No podľa neho, v lete 2021 už budeme normálnemu životu bližšie ako sme teraz, a to vďaka vakcíne. No kým bude miera vakcinácie v populácii dostatočná, bude potrebné stále dodržiavať isté opatrenia. A ako dlho, bude v každej krajine individuálne.

Veľa nádejí do vakcíny vkladá aj ekonóm Július Činčala. „Máme už skúsenosti s krízou z roku 2008, ale najmä istú predpremiéru sme mali už v lete, kedy sa naozaj obmedzenia uvoľnili a ľudia dychtiaci po stretnutiach, kávičkách a dobrom gastre zaplnili podniky, i hotely, najmä v rekreačných oblastiach. Rovnako „posledný deň“ pri prvej jesennej uzávere terás, štamgasti svoje podniky podporili a tie hlásili rekordné tržby,“ dodáva.

Podľa vyjadrenia Stanislava Pánisa z J&T banky, pre portál Startitup, našu ekonomiku v roku 2021 čaká najrýchlejší rast za posledných 10 rokov. Straty z korony by sme mali vymazať už v prvej polovici roka. Len treba vydržať.

Text: Mária Baláž Gyuránová / Foto: Kávičkári.sk

Príspevok ROK 2021: Finančná pomoc a opatrenia na uľahčenie podnikania v gastre je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.