Kto môže požiadať o dotáciu?

Dotácia na služby súvisiace s duševným vlastníctvom je určená pre malé a stredné podniky. Ak podnik spĺňa oficiálnu definíciu malého a stredného podniku, môže podať žiadosť. Zjednodušene ide o podniky do 250 zamestnancov, ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur.

Na čo môžete dotáciu použiť?

Prostredníctvom dotácie vám môžu byť nahradené poplatky za dva typy služieb. Prvou je registrácia ochrannej známky alebo dizajnu. Úspešnému žiadateľovi bude preplatená časť registračného poplatku za ochrannú známku alebo dizajn. 

Druhou službou je včasná diagnostika v oblasti duševného vlastníctva, tzv. rešerš. V rámci toho odborníci na duševné vlastníctvo preskúmajú podnikateľský model MSP, jeho výrobky a / alebo služby a plány rastu, aby na základe nich mohli vytvoriť stratégiu. Na tom základe  sa môžete lepšie rozhodnúť, ako rozvíjať duševné vlastníctvo firmy, aké ochranné známky či dizajny registrovať a ako nastaviť celkovú stratégiu.

Služby včasnej diagnostiky poskytuje v rámci SR len Úrad priemyselného vlastníctva. Úspešnému žiadateľovi bude preplatená časť poplatku za rešeršné služby. 

Článok pokračuje pod reklamou

Koľko peňazí môžete dostať?

Prostredníctvom dotácie môže dostať zľavu 75% na služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva a 50% na registračný poplatok na ochrannú známku alebo dizajn.  Maximálna výška dotácie je 1500 €.  

Príklad: Základný poplatok za registráciu ochrannej známky EÚ je 850 €. Úspešnému žiadateľovi bude preplatených 50% poplatku, t.j. ušetrí 425 €. 

Kedy môžete požiadať o dotáciu na ochrannú známku a dizajn?

O dotáciu je možné žiadať vo viacerých obdobiach, a to:

• od 11. januára do 31. januára 2021
• od 1. marca do 31. mraca 2021
• od 1. mája do 31. mája 2021
• od 1. júla do 31. júla 2021
• od 1. septembra do 31. septembra 2021

Odporúčame však podávať prihlášku vždy na začiatku daného obdobia, aby sa vaše šance na získanie dotácie zvýšili. 

Môžete podať aj viac žiadostí?

V jednom časovom úseku je možné predložiť iba jednu žiadosť pre služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva alebo zapísanie ochrannej známky a / alebo dizajnu. Žiadať je možné o príspevok aj pre obe služby, a to prostredníctvom jednej žiadosti. Príspevok na registráciu ochrannej známky sa môže vzťahovať aj na viacero ochranných známok. 

Kedy dostanete peniaze?

O tom, či bola vaša žiadosť úspešná sa rozhoduje v priebehu februára a marca. Rozhodnutie o udelení bude vám, resp. vašej kontaktnej osobe doručené mailom. Až po obdržaní oznámenia o získaní dotácie môžete podať návrh na registráciu ochrannej známky alebo dizajnu, príp. požiadať o služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva.

Po tom, ako vám bude služba poskytnutá, uplatníte si nárok na preplatenie časti zaplateného poplatku. Po schválení informácií a dokumentácie sa peniaze posielajú do jedného mesiaca. 

Ako vám môžeme pomôcť?

Ak rozmýšľate nad registrovaním ochrannej známky, teraz je ideálny čas. Vďaka dotácie môžete ušetriť stovky eur. Radi vám pomôžeme s registráciou národnej ochrannej známky  aj ochrannej známky EÚ a zabezpečíme všetko potrebné pre získanie dotácie. 

Vyberte si jednu z možností a kliknite

Príspevok Ako získať 1500 € na ochrannú známku alebo dizajn? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

My sa pri riešení danej problematiky zameriame na podnikateľov, ktorí sa rozhodli zaviesť kontrolu telesnej teploty osobám vstupujúcim do ich prevádzok len na báze odporúčania ÚVZ

Mnohí z vás sa rozhodli meranie teploty osobám vstupujúcim do priestorov vyriešiť prostredníctvom určitého zamestnanca alebo pracovníka SBS služby. Ten má k dispozícii “ručný” digitálny teplomer, a pri každom vstupe novej osoby do prevádzky, k nemu jednoducho pristúpi a skontroluje jeho telesnú teplotu, či sa nevyniká hodnotám normy.

Trh však prináša aj nové a modernejšie riešenia, najmä termálne kamery alebo termálne skenery, kde prítomnosť zamestnanca alebo SBS pracovníka nie je potrebná. Špeciálne vyvinutý softvér, dokáže naraz zmerať telesnú teplotu aj viacerým vstupujúcim osobám.

Je ale zavedenie takýchto technológií v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov? 

Nie každé nakladanie s osobným údajom je aj spracúvaním.

Je nepochybné, že pokiaľ na základe určitej nameranej telesnej teploty, možno priamo alebo nepriamo identifikovať konkrétnu fyzickú osobu, pôjde o osobný údaj, dokonca o osobný údaj týkajúci sa zdravia fyzickej osoby. Pôjde však o spracúvanie tohto osobného údaja? Je potrebné povedať, že nie každé nakladanie s osobným údajom je aj spracúvaním.

Napríklad meranie teploty “ručným” digitálnym teplomerom pri vstupe osoby do priestorov, nie je spracúvaním osobných údajov. Prečo? Pretože nameraná hodnota sa nikam nezaznamenáva, neuchováva a ani sa s ňou ďalej nijak nemanipuluje. Takéto stanovisko predložil aj Európsky výbor pre ochranu údajov (ďalej len ako “EDPB“).

Čo sa však týka termálnych kamier a termálnych skenerov, jeho stanovisko už bolo značne odlišné. Pri meraní teploty termálnymi kamerami alebo skenermi dochádza k spracúvaniu osobných údajov automatizovanými prostriedkami, a z toho dôvodu sa naň budú vzťahovať všetky príslušné ustanovenia GDPR. 

Spracúvanie citlivých osobných údajov možno výlučne len na základe taxatívne vymedzených podmienok

Každé spracúvanie citlivých osobných údajov, ktorým, ako sme už spomenuli vyššie, je aj hodnota telesnej teploty, požíva zo strany GDPR zvýšenú mieru ochrany. Spracúvať ich možno výlučne len na základe taxatívne vymedzených podmienok. Inak povedané, musí existovať jeden z výslovne určených právnych základov na to, aby k ich spracúvaniu vôbec mohlo dôjsť. Týmito právnymi základmi sú: 

• dotknutá osoba vyjadrila výslovný súhlas so spracúvaním týchto osobných údajov na jeden alebo viacero určených účelov, s výnimkou prípadov, keď sa v práve Únie alebo v práve členského štátu stanovuje, že zákaz uvedený v odseku 1 nemôže dotknutá osoba zrušiť;
• spracúvanie je nevyhnutné na účely plnenia povinností a výkonu osobitných práv prevádzkovateľa alebo dotknutej osoby v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, pokiaľ je to povolené právom Únie alebo právom členského štátu alebo kolektívnou zmluvou podľa práva členského štátu poskytujúcimi primerané záruky ochrany základných práv a záujmov dotknutej osoby; 
• spracúvanie je nevyhnutné na ochranu  životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby v prípade, že dotknutá osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá vyjadriť svoj súhlas;
• spracúvanie vykonáva v rámci oprávnenej činnosti občianske združenie, nadácia alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, politická strana alebo politické hnutie, odborová organizácia, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť a toto spracúvanie sa týka iba ich členov alebo tých fyzických osôb, ktoré sú s nimi vzhľadom na ich ciele v pravidelnom styku, osobné údaje slúžia výlučne pre ich vnútornú potrebu a nebudú poskytnuté príjemcovi bez písomného alebo inak hodnoverne preukázateľného súhlasu dotknutej osoby;
• spracúvajú sa osobné údaje, ktoré dotknutá osoba zverejnila;
• spracúvanie je nevyhnutné na uplatnenie právneho nároku alebo pri výkone súdnej právomoci;
• spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby;
• spracúvanie je nevyhnutné na účel preventívneho pracovného lekárstva, poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia, ak tieto údaje spracúva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa, osoba vykonávajúca služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo osoba vykonávajúca dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v jej mene odborne spôsobilá oprávnená osoba, ktorá je viazaná povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone svojej činnosti, a povinnosťou dodržiavať zásady profesijnej etiky;
• spracúvanie je nevyhnutné na účel sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, poskytovania štátnych sociálnych dávok, podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo na účel poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, alebo je spracúvanie nevyhnutné na účel plnenia povinností alebo uplatnenia práv prevádzkovateľa zodpovedného za spracúvanie v oblasti pracovného práva a v oblasti služieb zamestnanosti, ak to prevádzkovateľovi vyplýva z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná;
• spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia alebo zabezpečenie vysokej úrovne kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti, liekov, dietetických potravín alebo zdravotníckych pomôcok, na základe tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktorými sa ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv dotknutej osoby, najmä povinnosť mlčanlivosti,;
• spracúvanie je nevyhnutné na účel archivácie, vedeckého a historického výskumu alebo na štatistický účel. 

Pokiaľ by teda neexistoval niektorý z vyššie uvedených právnych základov, k spracúvaniu hodnôt telesnej teploty nemôže dochádzať. EDPB sa k problematike vyjadril, že v súčasnosti možno z menovaných právnych základov využiť len a výlučne súhlas dotknutej osoby so pracúvaním týchto údajov. 

Položme si otázku

Koľko podnikateľov si od svojich zákazníkov alebo iných osôb vstupujúcich do jeho prevádzky žiada súhlas na to, aby sa podrobili meraniu teploty prostredníctvom termálnej kamery alebo termálneho skenera?

Z uvedeného vyplýva teda aj to, že sa osoba vstupujúca do priestorov podnikateľa nemá povinnosť podrobiť takejto kontrole teploty a pokiaľ sa jej nepodrobí, nemožno ju z priestorov vyviesť prípadne nevpustiť, ani voči nej nijak inak vyvodzovať zodpovednosť. Naopak zodpovednosť za nedodržanie ustanovení GDPR budete niesť vy. 

Pri spracúvaní osobných údajov sa na prevádzkovateľa, t.j. osobu spracúvajúca osobné údaje fyzických osôb, vzťahuje množstvo povinností, napríklad informovať dotknuté osoby o podmienkach spracúvania ich osobných údajov, viesť záznamy o spracúvateľských činnostiach či zaviazať svojich zamestnancov mlčanlivosťou. Pokiaľ máte v ustanoveniach GDPR chaos a neviete aké povinnosti sa na vás vzťahujú, odporúčame prečítať si knihu GDPR v praxi, prípadne sa obrátiť na špecialistov v oblasti GDPR. 

Príspevok GDPR a zavádzanie termálnych kamier a skenerov do prevádzok. Čo hovorí zákon? je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Čo ak bola zamestnancovi nariadená karanténa?

Zamestnanec nachádzajúci sa v povinnej karanténe spôsobuje osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca, čoho dôsledkom je podľa §141 ods. 1 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca po dobu trvania karantény. V takomto prípade má zamestnanec povinnosť bezodkladne informovať svojho zamestnávateľa o svojom pobyte v povinnej karanténe a zároveň mu predložiť potvrdenie od príslušného zariadenia, že mu bola karanténa dôvodne nariadená.

Počas trvania karantény na koronavírus, zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy, jedine žeby osobitný právny predpis ustanovoval inak. Štandardne zamestnancovi, ktorý je PN prislúcha náhrada príjmu od zamestnávateľa, a to za prvých 10 dní. V prvé tri dni je náhrada príjmu vo výške 25% denného vymeriavacieho základu a za ďalšie dni je jej výška 55% denného vymeriavacieho základu. Od jedenásteho dňa má zamestnanec nárok na nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.

V súvislosti s mimoriadnou situáciou sa však tieto podmienky pri povinnej karanténe zmenili. Nemocenský poistený poistenec, ktorému bola nariadená povinná karanténa, má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne už od prvého dňa karantény. Týka sa to teda ja SZČO, ktorému bola nariadená karanténa. Osobitosťou pri SZČO je to, ze musia mať zaplatené poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie 5 rokov spätne.

Čo ak zamestnanec musel ostať doma so svojim dieťaťom?

Vláda SR ako jedno z opatrení prijala povinné zatvorenie všetkých školských zariadení. Pokiaľ si dieťa vyžaduje dohľad rodiča a zamestnanec tak musí ostať s dieťaťom doma, spôsobuje to prekážku v práci na strane zamestnanca. Za týchto okolností neprináleží zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, avšak vzniká mu nárok na ošetrovné v prípade, ak ide o dieťa do 11 rokov.

Presné podmienky uplatnenia ošetrovného nájdete v článku Nové ošetrovné počas koronavírusu.
Presný postup, video návody a vzory sú súčasťou balíka >> Právna pomoc pre firmy

Môže zamestnávateľ nariadiť svojim zamestnancom dovolenku?

Áno, môže. Dohoda zamestnávateľa so zamestnancom, aby určitý čas čerpal dovolenku, je jedna z možností riešenia súčasnej situácie. Pokiaľ by chcel zamestnávateľ dovolenku zamestnancovi nariadiť, môže tak urobiť za predpokladu, že mu to oznámi 14 dní vopred, pričom so súhlasom zamestnanca môže byť toto obdobie výnimočne skrátené.

Môže zamestnávateľ nariadiť svojim zamestnancom čerpanie náhradného voľna?

Nie, nemôže, avšak dohoda so zamestnancom sa pripúšťa. Náhradné voľno sa poskytuje za prácu, ktorú v minulosti zamestnanec vykonal  nadčas. Zamestnanec čerpá náhradné voľno v rozsahu, v akom vykonal aj prácu nadčas. Mzda za prácu nadčas mu v takom prípade nepatrí.

Môže podnikateľ svoju prevádzku zatvoriť?

Áno, môže, resp. v niektorých prípadoch je to jeho povinnosťou, avšak vyplývajú mu z toho rôzne povinnosti. Zatvorenie prevádzky je prekážkou v práci na strane zamestnávateľa. Mnoho podnikateľov muselo na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo z iných dôvodov svoju prevádzku zatvoriť.  Čo má podnikateľ zamestnávajúci fyzické osoby v takomto prípade robiť?

Črtá sa viacero možností. Jednou z nich je možnosť preradenia zamestnancov na inú prácu, napr. preradenie zamestnanca z pultového predaja na upratovanie prevádzky. Ak je prevádzka zavretá a zamestnávateľ svojich zamestnancov na inú prácu nepreradí, zamestnancom vzniká právo na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Nie je vylúčené ani uzavretie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, ktorá sa bude týkať vzniku vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nebude môcť zamestnancom prideľovať prácu.

V tejto dohode sa určí výška náhrady mzdy, ktorá bude patriť zamestnancom, ktorého výška však nemôže byť nižšia ako 60% priemerného zárobku. Dohoda musí byť vzájomná a teda takéto rozhodnutie nemôže byť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Môže zamestnávateľ so zamestnancami uzavrieť dohodu o skrátenom pracovnom čase?

Áno, môže. Formou písomného dodatku k pracovnej zmluve, môže zamestnávateľ uzavrieť s zamestnancami dohodu o skrátenom pracovnom čase. Aj v tomto prípade musí byť dohoda vzájomná a nemôže ísť o jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa.

Video k téme:

Príspevok Povinnosti zamestnávateľa počas pandémie + VIDEO je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.

Neustále sa zhoršujúca situácia spojená s rozširujúcim sa koronavírusom COVID-19 vyústila do prijatia opatrení, ktorými boli 16. marca 2020 zavreté všetky školy a vzdelávacie inštitúty. Nakoľko starostlivosť o dieťa nie je možné zabezpečiť inak, mnoho rodičov muselo miesto práce ostať s deťmi doma. V takomto prípade rodič dieťaťa nemá nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, má však nárok na ošetrovné pokiaľ jeho dieťa ešte nedovŕšilo 11 rokov.

Ako sa uplatňuje nárok na ošetrovné?

Nárok na ošetrovné si uplatníte buď elektronicky, alebo osobne na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. V súčasnej mimoriadnej situácii, Sociálna poisťovňa vyzýva, aby si poistenci uplatňovali svoj nárok elektronickou formou cez internetovú stránku www.socpoist.sk, kde sa nachádza aj podrobný návod.  Do formulára je potrebné doplniť dátum, do kedy si zamestnanec uplatňuje nárok na ošetrovné. Na základe opatrenia budú školy zatvorené minimálne na obdobie 14 dní, pričom ošetrovné sa podľa zákona poskytuje maximálne 10 dní. V nadväznosti na uvedené, Sociálna poisťovňa, že ošetrovné bude preplácať počas celých 14 dní.

V Bratislavskom kraji boli niektoré školy zatvorené už aj skôr, od 10. do 15. marca. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne je možné ošetrovné uplatniť aj počas tohto obdobia. Ošetrovné však treba žiadať oddelene za obdobie od 10 do 15. marca, keď boli školy zavreté z dôvodu rozhodnutia riaditeľa školy, a zvlášť v čase od 16.marca, keď už boli školy uzavreté z titulu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Pre rodičov to znamená to, že pokiaľ si už jeden z rodičov ošetrovné uplatnil za obdobie od 10 do 15 m marca, musí podať novú žiadosť na druhé ošetrovné. Rodičia, ktorí za prvé obdobie žiadosť podať nestihli, môžu podať žiadosť za obe obdobia na jednom formulári, potrebné je  však vypísať všetky obdobia poskytovania osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. V prípade, že by sa doba uzavretia škôl predĺžila, jeden z rodičov si bude môcť uplatniť odškodné aj za tretie obdobie. Ošetrovné sa vypláca za kalendárne dni, nie za odpracované dni.

Nárok na ošetrovné nie je potrebné žiadať ihneď, ale možno tak urobiť aj neskôr, maximálne však 3 roky spätne.
Za súčasných okolností je žiadostí toľko, že Sociálna poisťovňa nestíha prijatie žiadostí potvrdzovať. Preto ak vám potvrdenie o prijatí nedôjde, nemajte strach.

Majú nárok na ošetrovné obaja rodičia?

Nie, nárok na ošetrovné má len jeden z rodičov, čo však neznamená, že sa pri každom novom období nemôžu prestriedať. Jeden rodič môže požiadať o ošetrovné za obdobie od 10. marca do 15. marca, kedy boli školy v bratislavskom kraji zatvorené z titulu rozhodnutia riaditeľa školy, a následne druhý rodič môže požiadať o ošetrovné za obdobie od 16. marca do 29. marca, kedy sú školy zatvorené z titulu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby sa v jednom období rodičia  nárok na ošetrovné prestriedali.

Ak rodičia majú dve deti do 10 rokov?

Pokiaľ majú rodičia 2 deti, ktoré majú do 10 rokov, ošetrovné si môže uplatniť len jeden rodičov za obe tieto deti. Nárok na ošetrovné si nemôže uplatniť jeden rodič za jedno dieťa a druhý rodič za druhé dieťa.

Video k článku:

Príspevok Koronavírus: Kto má nárok na ošetrovné a ako ho uplatniť? + VIDEO je zobrazený ako prvý na Podnikateľské centrum.